Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/140/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712212326
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6712212326.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu Y.

C., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. N., F. XXX/XX, občana SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Ulianko & Holčík, s.r.o., so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, IČO: 36856517, proti žalovanému SR v
zastúpení Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00151866, o zaplatenie
1.093,81 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.093,81 € spolu s 8,75% ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.093,81 € od 27.7.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá došla na súd dňa 8.8.2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na úhradu dlžnej istiny
titulom náhrady škody spolu s príslušenstvom a trovami konania. Miestna príslušnosť bola určená v
zmysle ustanovenia § 87, písm. b/ O.s.p. vzhľadom k tomu, že v obvode tunajšieho súdu došlo ku
skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Svoj nárok odvodzoval od uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ Zvolen, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, oddelenia skráteného vyšetrovania
zo dňa 22.10.2009 sp.zn. ČVS:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o začatí trestného
stíhania žalobcu pre prečin ublíženia na zdraví spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva.

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, o ktorej
rozhodoval prokurátor okresnej prokuratúry a sťažnosť zamietol sp. zn. XPv XXX/XXXX-X. Žalobca si
dňa 6.7.2011 zvolil za obhajcu JUDr. Radoslava Ulianka, advokáta a konateľa spoločnosti Ulianko &
Holčík, s.r.o., ktorého písomne splnomocnil obhajobou v predmetnej trestnej veci až do právoplatného
skončenia. Na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen bolo na Okresnom súde Zvolen vedené
trestné konanie pod sp. zn. 4T X/XXXX s tým, že rozsudkom tunajšieho súdu bol žalobca spod obžaloby
pre skutok uvedený v obžalobe oslobodený podľa § 285, písm. a/ Trestného poriadku, nakoľko nebolo

preukázané, že sa skutok stal, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Uznesením Krajského súdu Banská
Bystrica zo dňa 8.3.2012 sp. zn. XTo XX/XXXX bolo odvolanie okresného prokurátora proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu zamietnuté. Žalobca zaplatil obhajcovi z titulu odmeny za poskytovanie právnych
služiebvtrestnejvecisumu1.093,81€.JednásaoodmenuobhajcuvypočítanúpodľavyhláškyMSSRč.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Keďže uznesenie
o vznesení obvinenia považuje žalobca za nezákonné rozhodnutie a v jeho priamej príčinnej súvislosti
vznikla žalobcovi škoda, nakoľko bol nútený poveriť svojou obhajobou obhajcu, ktorému za poskytnuté

právne služby zaplatil, domáhal sa náhrady škody v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z..
Okrem nároku z titulu náhrady škody žiadal priznať aj úrok z omeškania v zákonom stanovenej lehote po
uplynutí doby na plnenie v zmysle žiadosti adresovanej Ministerstvu vnútra SR. Žiadosť bola adresovaná
ako predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 23.5.2012.Žalovaný nárok uplatňovaný žalobou považoval v celom rozsahu za nedôvodný a žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania, ktoré si v zákonom stanovenej lehote

vyčíslil. Potvrdil, že sa žalobca so svojim nárokom na náhradu škody obrátil žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, na ktorý odpovedal žalovaný listom zo dňa 20.7.2012 s tým,
že neboli naplnené základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a neuspokojil žalovaný nárok na žalobcu na náhradu škody. Vychádzal pritom z
ustanovení zákona 514/2003 Z.z. ustanovenia § 5 ods. 1, § 3, pričom mal za to, že neboli preukázané

jednotlivé podmienky a predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to nezákonné rozhodnutie,
škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Podľa ich názoru existuje tu jeden
z predpokladov a to škoda, ktorá zodpovedá sume vyplatenej titulom trov právneho zastúpenia. Nie je tu
nezákonné rozhodnutie a teda tým pádom nie je ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody. Žalovaný poukázal zároveň na chronológiu s tým, že dňa 4.8.2009 prevzalo oddelenie
skráteného vyšetrovania OR PZ Zvolen spisový materiál od OO PZ Zvolen pod č. Y.-P-XXXX/OBV-

ZV-XXXX z dôvodu podozrenia z prečinu ublíženia na zdraví. Uznesením OR PZ, ÚJKP Zvolen zo
dňa 2.9.2009 pod H.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX bola vec odovzdaná Obvodnému úradu Zvolen, odboru
všeobecnej a vnútornej správy na prejednanie priestupku. Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen
uznesením zo dňa 11.9.2009 pod sp. zn. XPn XXX/XX zrušil uvedené uznesenie zo dňa 2.9.2009 ako
neopodstatnené. V odôvodnení uznesenia OP Zvolen uviedol, že konanie žalobcu naplnilo minimálne

pojmové znaky prečinu výtržníctva, prípadne jej prečinu ublíženia na zdraví. Uznesením OR PZ, ÚJKP
zodňa22.10.2009podH.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXXsazačalotrestnéstíhaniežalobcuakoobvineného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 TZ spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a/ TZ. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť, o ktorej
rozhodovala OP Zvolen uznesením zo dňa 22.3.2010 pod sp. zn. XPv XXX/XX, kde sťažnosť žalobcu

ako nedôvodnú zamietla. Žalovaný bol toho názoru, že príslušníci PZ postupovali v súlade so zákonom.
Prípravné konanie bolo pod aktívnym dozorom prokurátora, ktorý vykonával dozor nad dodržiavaním
zákonnosti. Navyše dozorujúci prokurátor sa nestotožnil s právnym názorom povereného príslušníka,
ktorý rozhodol o odovzdaní veci správnemu orgánu pre spáchanie priestupku. Okrem toho poukazovali
na nárok uplatnený v tomto konaní s tým, že žalobca predložil len faktúru zo dňa 18.5.2012 na sumu

1.093,81 €, na základe ktorej vyplatil svojmu právnemu zástupcovi fakturovanú sumu. Sú tu vyúčtované
dve sumy a to tarifná odmena 417,05 € bez DPH a znalečné vo výške 494,46 € bez DPH. Zároveň
predložil príjmový pokladničný doklad z 16.5.2012 na rovnakú sumu. Ako účel platby je uvedená faktúra,
ktorá bola vystavená až 18.5.2012. Pokiaľ ide o úrok z omeškania s týmto nesúhlasili, nakoľko mali
názor, že sa nedostali do omeškania, pretože neuplynula 6-mesačná lehota na predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. V priebehu konania vzhľadom na zmenu
ustanovení zákona 514/2003 Z.z., zákonom č. 412/2012, ktorým sa menil a dopĺňal vyššie citovaný
zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci mal za to, že nie je orgánom,
ktorý je oprávnený konať v mene štátu a zastupovať štát v tomto konaní. Poukazoval na tú skutočnosť,
že v novele zákona nie sú prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na znenie zákona od 1.1.2013 je

príslušným orgánom konajúcim v mene štátu generálna prokuratúra a nie ministerstvo vnútra.

Súd si pripojil a oboznámil sa so spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T X/XXXX, z ktorého bolo
zistené, že na tunajší súd bola dňa 14.1.2011 podaná obžaloba prokurátorkou Okresnej prokuratúry
Zvolen, preto že žalobca dňa 17.7.2009 okolo 1.30 hod. v Obci F. N. na parkovisku pred pohostinstvom

Caffé 4 po tom čo R. W. vyvolal drobný konflikt medzi ním a V. A. zareagoval na túto skutočnosť tým,
že priskočil k nim, chytil R. W. zozadu za ramená a dosť veľkou silou ho odtiahol. Následkom toho tento
spadol na zem, pocítil veľkú bolesť v oblasti členku pravej nohy a následne, keď sa postavil pristúpil k
nemu žalobca a dal mu tri zauchá, čím mu spôsobil zranenie a to fraktúru pravého členka, ktoré zranenie
si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 18 týždňov. Dopustil sa konania nebezpečného pre spoločnosť,

ktoré bezprostredne smerovalo k tomu, aby inému úmyselne ublížil na zdraví a inému z nedbanlivosti
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd vec prejednal a rozhodol dňa 6.12.2011
tak, že podľa § 285, písm. a/ Trestného poriadku žalobcu (v trestnom konaní obžalovaného) oslobodil

spod obžaloby pre skutok. Proti rozhodnutiu zahlásila Okresná prokuratúra Zvolen odvolanie, o ktorom
rozhodoval krajský súd, ktorý dňa 8.3.2012 odvolanie okresného prokurátora zamietol. Z trestného spisu
súd zistil, že v rámci trestného konania prevzal zastúpenie na základe plnomocenstva zo dňa 6.7.2011
JUDr. Michal Holčík, advokát, Advokátska kancelária Ulianko & Holčík, s.r.o., Zvolen. Z trestného spisuďalej bolo zistené, že uznesením zo dňa 22.10.2009 H.:Y.-XXXX/X-OSV-ZV-XXXX bolo začaté trestné
stíhanie žalobcu Y. C. obvineného z prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví. Proti uzneseniu podal
žalobca sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry zo dňa 22.3.2010 uznesením XPv

XXX/XX-X tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.

Žalobca ďalej k žalobe doložil faktúru č. 12800125 vystavenú 18.5.2012 splatnú 1.6.2012 na sumu
1.093,81 €, kde je tarifná odmena a znalečné + DPH. Originál predložili v rámci pojednávania dňa
6.11.2012.

Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného v písomnom podaní doložili do spisu kópiu príjmového
pokladničného dokladu o prijatí finančnej čiastky vo výške 1.093,81 € ako úhrada faktúry č. 12800125
vystavenú Advokátskou kanceláriou Ulianko & Holčík o prijatí uvedenej sumy od žalobcu. Pri príjmovom
pokladničnom doklade je pečiatka slabšie čitateľná 18.5.2012.

Vzhľadom na námietku žalovaného doložil žalobca do spisu vyčíslenie trov právneho zastúpenia interný
doklad z účtovníctva spoločnosti ako presné vyčíslenie tarifnej odmeny účtovanej žalobcovi za trovy
obhajoby v trestnom konaní. Vyčíslenie trov právneho zastúpenia je zo dňa 17.5.2011, kde celkové trovy
boli vyčíslené vo výške 1.093,76 €. Doklad je v originály založený na čl. 53 spisu.

Žiadosťou zo dňa 23.5.2012 žalobca žiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Uplatnil si tu škodu vo výške 1.093,81 € s poukazom na ustanovenia zákona 514/2003. Zasielané to
podľa poznámky bolo 24.5.2012.

Žalobca pripojil k žalobe aj odpoveď žalovaného zo dňa 20.7.2012 s tým, že žalovaný žiadosti o náhradu
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci nevyhovel. Dôvody sú totožné s dôvodmi uvedenými v
písomných vyjadreniach a na pojednávaní k žalobnému nároku.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení § 3 určuje rozsah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci tak, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú po a/
nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d/ nesprávnym
úradným postupom.

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. b/ v znení do 31.12.2012 vyššie citovaného zákona vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo
vnútra SR, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré

poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a o inom pozbavení osobnej slobody alebo
vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnuté zrušené alebo trestné stíhanie zastavené
alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

V konaní žalobca žiadal priznať nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím,
v dôsledku ktorého bol nútený obrátiť sa na advokáta za účelom poskytovania právnych služieb a tým
mu vznikla škoda. Zmyslom a účelom zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci (zákon č. 514/2003 Z.z.) je stanoviť v súlade aj s článkom 46, ods. 3 ústavy podmienky, za ktorýchvzniká právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu, či
orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom a to spôsobom, ktorý umožňuje odškodniť
všetky prípady, v ktorých bola poškodenému spôsobená škoda takým rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorý sa neskôr ukázal ako nezákonný. U žalobcu bolo trestné konanie skončené oslobodením
spod obžaloby v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. XTo XX/XXXX, ktorým bolo odvolanie Okresnej prokuratúry Zvolen zamietnuté.
Vo vzťahu k náhrade škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím základné podmienky vzniku nároku
na náhradu škody ustanovuje § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. jednak tým, že stanovuje ako

predpoklad na náhradu škody, vydanie nezákonného rozhodnutia a ďalej jeho zrušenie pre nezákonnosť
príslušným orgánom. Podmienky sú splnené iba vtedy ak je vydané rozhodnutie následne zrušené
práve z dôvodu nezákonnosti a to príslušným orgánom. Z takéhoto zrušujúceho rozhodnutia potom
musí byť dôvod zrušenia skoršieho rozhodnutia, t.j. jeho nezákonnosť, zrejmý. Príslušným orgánom
povolaným zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia v trestnom konaní pre jeho nezákonnosť, resp.
oslobodiť obžalovaného spod obžaloby môže byť iba súd alebo orgán činný v trestnom konaní. V danej

veci žalobca bol oslobodený spod obžaloby na základe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T X/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo XX/XXXX. Súd
mal za to, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania bol nárokom na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia a následne
vedenia celého trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania o čom svedčia už vyššie

spomínané rozhodnutia súdov, ktorými bol žalobca spod obžaloby oslobodený. Súd mal preto za to,
že nárok na náhradu škody bol daný. Pokiaľ ide o nárok, ktorý si tu žalobca uplatňoval s poukazom
na znenie ustanovenia § 18 vyššie citovaného zákona a jeho zaradenie medzi ustanovenia spoločné
k zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ako spôsob a rozsah náhrady škody
patrí aj náhrada trov konania, ktoré vznikli poškodenému v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia.

V konaní si žalobca uplatňoval len trovy konania, ktoré pozostávali zo znalečného a vyplatenie trov
obhajoby. Žalovaný v konaní nenamietal výšku škody, ktorú si uplatnil žalobca v konaní. Namietal len
tú skutočnosť, že faktúra bola vystavená 18.5.2012 s tým, že podľa príjmového pokladničného dokladu
táto suma mala byť vyplatená už 16.5.2012. V priebehu konania bol odstránený tento nedostatok tým,
že sa jednalo o zle čitateľnú kópiu, pričom tak samotný žalobca, ako aj právny zástupca žalobcu doložili

doklady preukazujúce výplatu a vyčíslenie dňa 18.5.2012, t.j. v deň, keď bol vystavený aj daňový doklad
pre účtovníctvo právneho zástupcu žalobcu. Trovy právneho zastúpenia si vyčíslil a uplatnil právny
zástupca žalobcu v trestnom konaní na základe ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení
neskorších zmien o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ako tarifnú
odmenu. Ďalej tam boli zahrnuté výdavky v súvislosti so znalečným. Spolu bola vyplatená čiastka

1.093,81 €, ktorú tak ako je vyššie konštatované žalovaný nerozporoval.

Okrem istiny žiadal žalobca priznať aj príslušenstvo pohľadávky a to úrok z omeškania od 27.7.2012 do
zaplatenia v zákonom stanovenej výške 8,75%. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa ustanovenia
§ 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia č. 87/95

Z.z.. Výška úroku z omeškania medzi účastníkmi sporná nebola. Žalovaný sa bránil, že do omeškania
sa mohol dostať až uplynutím 6-mesačnej lehoty, ktorú ukladá zákon na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. V konaní žalobca preukázal, že sa so svojim nárokom obrátil na príslušné
Ministerstvo vnútra SR, ktorému adresoval žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci dňa 23.5.2012 čo

žalovaný nespochybnil. Žalovaný na uvedenú žiadosť odpovedal dňa 20.7.2012 a z prezenčnej pečiatky
uprávnehozástupcužalobcuvyplýva,žetátodošla27.7.2012dodispozícieprávnehozástupcužalobcu.
Od uvedeného dňa mal žalobca za to, že bol žalovaný v omeškaní. Súd si tento záver osvojil s tým,
že nie je možné čakať 6 mesiacov pokiaľ uplynie zákonom stanovená lehota na vybavenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku uplatneného v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Táto skutočnosť by

mala vplyv len v tom prípade ak by orgán štátnej moci, na ktorý sa poškodený so svojim nárokom obráti
na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku neodpovedal. Keďže však ministerstvo vnútra ako štátny
orgán konajúci v mene štátu na žiadosť žalobcu odpovedalo už dňom 27.7.2012, žalobca vedel, že
žalovaný odmietol poskytnúť a vyplatiť náhradu škody a teda sa dostal do omeškania s vyplatením tohto
nároku. Preto pokiaľ išlo o námietku zo strany žalovaného, že úrok z omeškania je možné priznať až po

uplynutí polročnej lehoty stanovenej zákonom súd sa s týmto nestotožnil a mal za to, že žaloba nebola
predčasne podaná v tejto časti a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania bez ohľadu na znenie §
16 ods. 1 vyššie citovaného zákona.V dôsledku legislatívnej zmeny a to zákonom č. 412/2012 Z.z. z 27.11.2012 došlo k zmene a doplneniu
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktoré nadobudli
účinnosť dňom 1.1.2013. V dôsledku tejto zmeny došlo aj k zmene ustanovenia § 4 ods. 1, písm. b/

zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého ministerstvo vnútra vystupuje ako orgán konajúci v mene
štátu v prípade ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ PZ alebo poverený príslušník PZ a
po 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka
PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo po 2. vyšetrovateľ PZ alebo poverený
príslušník PZ nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. V dôsledku tejto novely zaslal

žalovaný vyjadrenie, v ktorom mal za to, že nie je orgánom oprávneným konať v mene štátu tak ako to
bolo v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1, písm. b/ v znení do 31.12.2012. V dôsledku legislatívnych zmien
sa týmto orgánom stala generálna prokuratúra, ktorá podľa ich názoru mala zastupovať štát v danej
veci. Súd sa s týmto záverom žalovaného nestotožnil. Vychádzal z časovej pôsobnosti právnych noriem
s tým, že v právnom štáte by mal platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti. Nemožno od
právnych subjektov očakávať, aby vopred poznali budúcu právnu úpravu a zároveň im nemožno niečo

prikazovať alebo zakazovať spätne, keď už nemajú možnosť svoje správanie zmeniť tak, aby bolo v
súlade so zákonom. Z tohto dôvodu sa retroaktivita prieči podstate právneho štátu. V danej veci, keďže
neboli zákonom č. 412/2012, ktorým sa zmenil a doplnil zákon 514/2003 Z.z. upravené prechodné a
záverečné ustanovenia súd mal za to, že nie je možné danú vec posudzovať v znení novely, v znení
zákona412/2012,pretovychádzalzustanovenízákonaozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci v znení do 31.12.2012, nakoľko v prípade ak by posudzoval vzťah medzi účastníkmi
konania v znení aj vyššie spomínanej zmeny išlo by tu o pravú retroaktivitu, ktorá je v Slovenskej
republike zakázaná. Jedným z princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je
aj zákaz spätného, t.j. retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Ak by súd vzťah medzi účastníkmi
posudzoval podľa zmeny účinnej od 1.1.2013 došlo by podľa názoru súdu k porušeniu princípov ochrany

právnej istoty čo je neprípustné. Z týchto dôvodov k tejto námietke žalovaného súd neprihliadol a na
vzťah medzi účastníkmi konania aplikoval ustanovenia zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení do 31.12.2012.

O trovách konania súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a v čase vyhlásenia

rozhodnutia dňa 19.2.2013 rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi trovy konania tak
ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozhodnutia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný. V znení ustanovenia § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti
nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do

3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. V danej veci žalobca trovy konania, ktoré si uplatnil
písomným návrhom nevyčíslil v priebehu konania žiadnym podaním, ani pred tunajším súdom. Z tohto
dôvodu súd pri rozhodovaní vychádzal zo znenia ustanovenia § 151 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého
ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že konanie o náhradu škody bolo oslobodené
od platenia súdneho poplatku ako trovy konania by v rámci tohto konania prichádzali do úvahy trovy
právneho zastúpenia. Vzhľadom k tomu súd aplikoval ustanovenie § 151 ods. 2, veta za bodkočiarkou s

tým, že nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobcovi a žalobcovi v písomnom
vyhotovení rozhodnutia nepriznal náhradu trov konania, na ktoré by inak v zmysle ustanovenia § 142
ods. 1 O.s.p. mal nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitéhodruhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).