Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212407
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114212407.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov X. O. S.G., D..

XX.XX.XXXX, N. G. XX, P. Z., X. V. H., D.. XX.X.XXXX, N. G. XX, občianka SR, obaja právne zastúpení
JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému
Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpenému advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05
Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným,

predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa
č. XX, byt č. X, poschodie: X, vchod číslo XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele C KN č.
XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený
Správou katastra A. pod S. XXXX/XX.

II. Žalobcom sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 30.4.2014 domáhajú, aby súd určil, že žalovaný je povinný
zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k

nehnuteľnosti č. Z XXXXXX-XX uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, predmetom sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, byt č. X,
poschodie: X, vchod číslo XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele C KN č. XX/X a podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra
A. pod V XXXX/XX.

Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade uzavrel som žalovaným dňa 10.6.2010 Zmluvu o

poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U XXXXXX-XX na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru
vo výške 224,- eur, úhrada výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru
- úhrada pohľadávok zo zmluvy č. XXXXX vo výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške
2 303,06 eura a zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,-
eur, pričom išlo o bezúčelový úver. Na zabezpečenie predmetného úveru bola dňa 17.6.2010 uzavretá
medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným Zmluva o zriadení práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-
XX, ktorej predmetom záložného práva bol záloh - nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v podiele 1/1

katastrálne územie G., adresa č. XX, byt č. X, poschodie: X, vchod číslo XX, v bytovom dome súp.
č. XX - stavba na parcele C KN č. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu XXX/XXXXX. Predmetný úver splácali až do doby, keď sa dostali do zlej finančnej situácie a
tak už neboli schopní hradiť splátky úveru. Žalovaný listom zo dňa 4.7.2013 zaslal posledný pokus ozmier pred vyhlásením splatnosti úveru, kde ich upozornil, že suma mesačných splátok v omeškaní je
vo výške 326,- eur. Listom zo dňa 23.10.2013 oznámil začatie realizácie záložného práva, s tým, že
tento bude realizovaný formou predaja zálohu na verejnej dražbe. Výkon záložné práva sa má vykonať

bez sudcu na pohľadávku, ktorej časť predstavuje plnenie z neprijateľných podmienok a plnenie v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Týka sa to najmä neprijateľných sankcii, ktoré sú neplatné.
Taktiež nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, aby záložca bol zbavený svojho majetku, ktorý je
preňho dôležitý. Reálne hrozí, že sa vykoná záložné právo v rozpore s pravidlami verejného poriadku.
O výške pohľadávky rozhodne nie súd, ale podnikateľ a nútené postihnutie majetku vykoná nie súdny

exekútor, ale podnikateľ. Záložná zmluva obsahuje možnosť výkonu záložného práva aj mimosúdne.
Najmenej v tej časti považujú žalobcovia zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia ďalej uviedli, že Slovenský právny poriadok dovoľuje vykonať záložné právo bez schválenia
súdu či iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o
tom rozhoduje živnostník (veriteľ, resp. správca) a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého
živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku

rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených
s bývaním. Podľa názoru žalobcov takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie.
Napríklad v Rakúsku alebo v Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej
republike sudca odobruje výkon záložné práva, tzv. zástavní žalobou. Žalobcovia ďalej uviedli, že inštitút
dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa

čl. 20 Ústavy SR s dosahom na ústavne právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení s čl. 20 Ústavy, a
to bez akejkoľvek ingerencie súdnej moci. Záložca je teda vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu
záložného veriteľa. Líniu ingerencie súdnej moci podporuje aj judikatúra Európskeho súdu pre Ľudské
práva najmä k čl. 8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Žalobcovia ďalej poukázali na
rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 8. marca 2005 sp. zn. ÚS 47/04, ktorým zrušil ustanovenie § 36

ods. 2 českého zákona o dražbách z dôvodu toho, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho,
aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím alebo iným kvalifikovaným aktom
poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti. Žalobcovia ďalej uviedli, že existujú pochybnosti
o súlade vnútroštátnej právnej úpravy s právom Európskej únie, keďže vnútroštátne predpisy umožňujú
záložnému veriteľovi bez judikovania výšky pohľadávky zo strany nestranného súdu vykonať záložné

právo. Tak vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalé podmienky
(Oceáno C-240/98 až C-244/98, Godard čl. 61) a veriteľ vymôže plnenie z neprijateľných podmienok.
Žalobcoviaďalejuviedli,ževpredmetnejvecinepoznajúvýškunesplatenéhoúveruaveriteľsámstanovil
výšku svoj pohľadávky a problematickým sa zdajú rôzne poplatky, ako napr. časť úveru B/ vo výške
224,- eur - úhrada výdavkov - nákladov Consumer Finance Holding (CFH) súvisiacich s poskytnutím

úveru vynaložených na tento účel CFH, zmluvná pokuta za porušenie zmluvných podmienok max.
331,94 eura, poplatku za upomienku 13,28 eura a za ďalšie 23,24 eura, úrok z omeškania 2% mesačne
z istiny dlžnej splátky, čo indikuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená aj výška pohľadávky. Ak Súdny dvor v rozsudku C-618/10
Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EU

pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a
plnenie z neprijateľných podmienok sa vymôže úplne bez posúdenia sudcom. Žalobcovia poukázali na
začatie konania Európskej komisie proti SR - Infrigement č. 2012/4165 a na písomne pripomienky EK v
konaní Macinský, Macinská c/a Financreal C-482/12 zo dňa 6.2.2013, kde v závere komisia navrhuje,
aby Súdny dvor poskytol na predložené prejudiciálne otázky túto odpoveď: „Smernica Rady 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity
vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej
veci § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej
vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak,
že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia

zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom“.

Vo veci bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, byt č. X, poschodie: X, vchod číslo XX,

v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele C KN č. XX/X a podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra A.P. pod S. XXXX/XX,
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia v žalobe
neposkytujú dostatočne uchopiteľné a presvedčivé argumenty, ktoré by tvrdenému nesúladu úpravy
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v právom poriadku Slovenskej republiky nasvedčovali,

okrem poukazu na právne poriadky iných „demokraticky vyspelejších“ štátov. Žalovaný považuje
porovnávanie za neprimerané. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o výkone záložného práva
dobrovoľnou dražbou nie sú v rozpore s Ústavou SR a ani s Európskym právom. Oprávnenie
žalovaného uspokojiť sa v rámci výkonu záložného práva okrem iného aj predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona je priamo zakotvené v kogentných ustanoveniach Občianskeho

zákonníka, resp. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Novelou Občianskeho zákonníka
č. 106/2014 Z.z. zákonodarca jednoznačne určil spôsob výkonu záložného práva dobrovoľnou
dražbou ako prípustný pre uspokojenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy. Výkon záložného práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby je inštitútom bežne uplatňovaným v súkromnoprávnych vzťahoch,
pričom zákonodarca neustanovil špeciálny režim, ktorý by sa mal vo vzťahu k spotrebiteľom uplatniť.
Rovnako neustanovuje ani podmienku súhlasu, prípadne kontroly zo strany súdu. Korekcia pre

prípadné pochybenia vo výkone záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby je zákonodarcom
zakotvená v ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle ktorého je možné domáhať
sa určenia neplatnosti dražby v súdnom konaní. Ochranu vlastníka predmetu dražby obsahuje aj
ustanovenie § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný je nútený vykonať záložné právo z
dôvodu spočívajúcom výlučne na strane žalobcu, ktorí záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy neplnil

riadne a včas, pričom pre tento prípad si možnosť výkonu záložného práva, okrem iného aj dobrovoľnou
dražbou, strany výslovne dohodli v Záložnej zmluve.

Žalovaný ďalej uviedol, že žalobcovia poukazujú len na písomné pripomienky Európskej komisie vo veci
Macinský, Macinská c/a Financreal, vedené pod sp. zn. C-482/127, ktorá sa vo svojom názore priklonila

k názoru, ktorý zastávajú žalobcovia. Títo však už menej prijímajú názory generálneho advokáta Nilsa
Wahla v tejto veci, zo dňa 21.11.2013, ktorý dospel ku diametrálne odlišným záverom ako Európska
komisia, pričom Súdnemu dvoru EU navrhol vyhlásiť otázku vo veci manželov O. súdom za neprípustnú.
Okresný súd Prešov, ktorý v reakcii na návrhy generálneho advokáta listom zo dňa 19.12.2014, zobral
návrh na jeho začatie späť a predmetnú vec vymazal z registra. Žalovaný má za to, že Okresný súd

PrešovvoveciO.sasargumentáciougenerálnehoadvokátastotožnilarozhodnutieopredmetnejotázke
Súdnym dvorom EU nepovažoval za potrebné. Generálny advokát ohľadne záložného práva a jeho
výkonuuviedol,ževSmerniciRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) nie je v súvislosti so záložnými právami uvedené nič, t.j. nemožno
povedať, že by upravovala výkon záložných práv vrátane záložných práv voči spotrebiteľom. Stanovenie

takých pravidiel preto podľa názoru generálneho advokáta spadá výlučne do právomoci členských
štátov, pričom tie sú povinné dodržiavať zásady ekvivalencie a efektivity (bod 68 vyjadrenia generálneho
advokáta) v rámci spotrebiteľskej ochrany. Žalovaný poukázal na vyjadrenie generálneho advokáta v
bode 69, kde uviedol, že v prípade konaní o výkone rozhodnutí proti spotrebiteľom vo forme verejných
dražieb musia byť vo vnútroštátnom procesnom práve poskytnuté určité záruky, aby bola chránená

slabšia strana vzťahu, ktorou je v tomto prípade spotrebiteľ. Dané je podľa jeho názoru osobitne
relevantné v prípade mimosúdnych konaní (napr. výkon záložného práva). Do úvahy je podľa neho
potrebné brať aj to (bod 77 vyjadrenia generálneho advokáta), že podľa zásady efektivity sa vyžaduje
len to, aby vnútroštátne procesné pravidlá spotrebiteľom nadmerne nesťažovali účinný výkon ich práv.
Konkrétne sa nevyžaduje, aby výkon týchto práv bol „ľahký“ alebo aby sa s týmito právami zaobchádzalo

mimoriadne výhodne. Zaujatie takého postoja by pripravilo zásadu procesnej autonómie o praktický
účinok a navyše by to bolo v rozpore so skutočnosťou, že smernica 93/13 stanovuje len minimálnu
harmonizáciu. Generálny advokát ďalej uviedol, že je v zásade legitímne požadovať, aby veritelia
mali ľahký prístup k spravodlivosti a konania prebiehali rýchlo Generálny advokát k povahe záložného
práva, kedy spotrebiteľ má v rámci vnútroštátneho právneho poriadku k dispozícii právne kroky k

ochrane svojich (údajných) práv v podobe napr. žaloby o vyslovenie neplatnosti záložnej zmluvy či
žaloby na neplatnosť dražby, právne uzatvára, že je „so smernicou 93/13 zlučiteľné, ak členský štát od
spotrebiteľov vyžaduje, že musia aktívne konať s cieľom prerušiť alebo zastaviť výkon zmluvy údajne
obsahujúcej nekalú podmienku“. Na danom podľa generálneho advokáta nemení nič ani tá skutočnosť,
ak sa výkon záložného práva dotkne nehnuteľnosti spotrebiteľa. Podľa Generálneho advokáta nie je

možne tvrdiť, aby právna úprava sama osebe neprimerane obmedzovala účinnú ochranu spotrebiteľov.
Podľa žalovaného právna úprava výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v Slovenskej republike
nie je žiadnym spôsobom v rozpore s európskym právom na ochranu spotrebiteľa.K vyjadrenie žalobcov o prepojení záložného veriteľa s dražobníkom žalovaný uviedol, že záložný veriteľ
a najmä dražobník sú povinní pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou postupovať podľa a v
súlade s príslušnou právnou úpravou, pričom postup dražobníka podlieha a je preskúmateľný súdom

podľa ust. § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách prostredníctvom návrhu na neplatnosť dražby.
Nepochopiteľné je pre žalovaného tvrdenie o podnikateľskom statuse záložného veriteľa a dražobníka,
pretože sú všetky subjekty zúčastňujúce sa na dobrovoľnej dražbe viazané zákonom rovnako. Za
absurdné považuje konšpiračné úvahy o „personálnom prepojení“ záložného veriteľa a dražobníka.
Záložnému veriteľovi nič nebráni vybrať si v trhovom a konkurenčnom prostredí dražobníka, hoci aj

opakovane, ktorý mu vyhovuje a ktorého služby považuje za najvhodnejšie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a oboznámením sa s listinným dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Žalobca v 1. rade uzavrel som žalovaným dňa 10.6.2010 Zmluvu o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. X.

XXXXXX-XX na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru vo výške 224,- eur, úhrada výdavkov -
nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru - úhrada pohľadávok zo zmluvy č. XXXXX
vo výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 2 303,06 eura a zo zmluvy č. XXXXXXX vo
výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,- eur.

Na zabezpečenie vyššie uvedeného úveru bola dňa 10.6.2010 medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným
uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v podiele 1/1
katastrálne územie G., adresa č. XX, byt č. X, poschodie X, vchod číslo XX, v bytovom dome súp. č.
XX - stavba na parcele C KN č. XX/X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
XXX/XXXXX.

Listom zo dňa 4.7.2013, označeným ako posledný pokus o zmier pred vyhlásením splatnosti úveru, bol
žalobca v 1. rade vyzvaný na zaplatenie nedoplatku, ktorý evidujú na jeho účte a ktoré pozostávajúcu
zo sumy mesačných anuitných splátok v omeškaní vo výške 326,- eur, poplatku za upomienku č. 1 v
zmysle cenníka vo výške 13,28 eura, poplatku za upomienku č. 2 v zmysle cenníka vo výške 23,24 eura,

poplatkuzapokusozmiervzmyslecenníka23,24eura.Zároveňbolpoučený,ževprípadeneuhradenia,
žalovaný pristúpi k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a následne pristúpi k realizácii dražby.

Listom zo dňa 23.10.2013 žalovaný oznámil žalobcom začatie výkonu záložného práva. Výška
pohľadávky predstavovala sumu 10.197,75 eura s príslušenstvom ku dňu 30.9.2013.

Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedí na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedol, že bol bez práce a z tohto
dôvodu nemohol splácať úver. V súčasnosti už pracuje, a preto by chceli dať svoj úver do poriadku.
V predmetnom byte okrem neho a družky žijú aj 3 deti vo veku 17,15 a 6 rokov. Na pokus o zmier
nereagoval, pretože v tom čase nemohol ponúknuť žiadny spôsob splácania.

Žalobkyňa v 2. rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 10.11.2014 uviedla, že je zamestnaná
a majú ešte 2 úvery, za ktoré ručia nehnuteľnosťou. Majú 3 neplnoleté deti a na cestovné vynakladá
200,- eur.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej

príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 1 veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka , ktorá sa záložným

právom zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku , ktorá vznikne v

budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od plnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo
prechode pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy
ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky

Podľa § 151j Občianskeho zákonníka Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a

včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa
záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa
osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f)
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.6.2014, ak záložné právo zabezpečuje
záväzokzospotrebiteľskejzmluvy,môžesazáložnýveriteľvrámcivýkonuzáložnéhoprávauspokojiťlen
predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

Podľa § 135 ods.1,2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis

je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca v 1. rade uzatvoril so žalovaným dňa
10.6.2010 Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. X. XXXXXX- XX, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý na sumu časť A/ úveru 2 461,60 eura, časť B/ úveru vo výške 224,- eur, úhrada
výdavkov - nákladov CFH súvisiacich s poskytnutím úveru, časť C/ úveru - úhrada pohľadávok zo zmluvy
č. XXXXX vo výške 2 248,23 eura, zo zmluvy č. XXXXXXX vo výške 2 303,06 eura a zo zmluvy č.

XXXXXXX vo výške 1 237,11 eura. Celková výška úveru bola 8 474,- eur. V ten istý deň žalobkyňa v 2.
rade a žalovaný uzatvorili zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. R. XXXXXX-XX, ktorou
záložný veriteľ si zabezpečil uspokojenie pohľadávky, ktorú uzavrel so žalovaným v 1. rade na sumu
8.474,- eur pod č. XXXXXX-XX.

Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalovaný ju
nemohol ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvoduje v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.

Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník
nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej
príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobcovia na

pojednávaní dňa 12.12.2014 napádali určitosť zmluvy úvere. Žalovaný namietal, že zmluva o poskytnutí
úveru nesúvisí s týmto konaním,. Súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Zmluva o zriadení záložného
práva, na základe ktorej sa vykonáva dobrovoľná dražba, má akcesorickú povahu, a preto v konaní o
zdržanie sa výkonu dobrovoľnou dražbou, súd musí ako predbežnú otázku riešiť aj platnosť zmluvy
o úvere „HypoPôžička“. Podľa § 35 ods.2 O.s.p. iné otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu,
môže súd posúdiť sám. V danom prípade sa súd stotožnil s vyjadrením žalobcov, že zmluva o úvere

je neurčitá. Ako vyplýva zo zmluvy, tak táto je rozdelená do 3 časti a to časť A/ úver vo výške 2.461,60
eura, časť B/ úver vo výške 224,- eur a časť C/ úver vo výške 2.248,23 eura, vo výške 2.303,06 eura a
vo výške 1.237,11 eura, pričom však z tejto zmluvy nie je zrejmé, akou výškou sa úročia úvery uvedené
v časti B/ a C/. Údaje o úrokovej sadzbe, počte splátok, výške splátky a termínu konečnej splatnosti sú
uvedené iba pri úvere uvedenom v časti A/. Tieto údaje však nie sú uvedené v časti B/ a ani časti C/.

Je preto neurčité, akou výškou úrokovej sadzby sa úročia jednotlivé úvery uvedené v týchto častiach,
Pokiaľ by sa údaje, ktoré sú uvedené v časti A/ mali vzťahovať aj na časť B/ a C/, tak tieto údaje mali byť
buď uvedené v každej časti, prípadne súhrnne pre všetky časti, keďže z tejto zmluvy to nevplýva. Takto
formulovaná zmluva pôsobí neurčito a pre bežného spotrebiteľa metúco. Neurčitosť vyplýva aj z toho,
že RPMN, na rozdiel od všetkých ostatných údajov, je uvedená za všetkými troma časťami. Pokiaľ ide o

záložne právo taktiež nie je zrejmé, či záložné právo sa vzťahuje iba na časť A/, keďže iba v tejto časti
je uvedené zabezpečenie úveru formou záložného práva alebo sa vzťahuje aj na časť B/ a časť C/ a to
napriek tomu, že v zmluve je uvedená celková suma 8.474,- eur. Na základe uvedeného má súd za to,
že zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ je neplatná pre jej neurčitosť a keďže zmluva o zriadení
záložného práva je akcesorickej povahy, je neplatná aj zmluva o záložnom práve a na základe takejto

zmluvy nie možné vykonať záložné právo.

Súd ďalej poukazuje na rozsudok Súdneho dvor EÚ zo dňa 10. septembra 2014, vo veci C-34/13,
O. G./SMART Capital, a. s., kde uviedol: Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že im

neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

V bode 62 vyššie uvedeného rozsudku uviedol: Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú
pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného
práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny.

V bode 64 - 66 vyššie uvedeného rozsudku uviedol: V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva
rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a
každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého
opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, §
50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137).

V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí
vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.

Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia

predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny
súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho
konaniaovýkonerozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatietakýchtoopatrenípotrebnénazabezpečenieefektivityochranyzaručenejsmernicou93/13(pozrivtomto
zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59).

V danom prípade súd videl dôvod na vyhovenie žaloby aj v tom, že strata obydlia je najextrémnejšou
formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (Rozsudok Č. proti Chorvátsku) z 5. júna 2009
(Sťažnosť č. 28261/06), (Rozsudok A. proti Chorvátsku z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06), Rozsudok
Novoseletskiy proti Ukrajine (Sťažnosť XXXXX/XX). V danom prípade je nesporne, že nehnuteľnosť je
určená na bývanie žalobcov, ktorí tam žijú spoločne so svojimi troma neplnoletými deťmi a nemajú inú

možnosť ako si zabezpečiť obydlie. V konaní bolo preukázané, že žalobcovia potom čo sa zamestnali,
začali postupne úver splácať, teda z ich konania nepochybne vyplýva vôľa svoj dlh splniť. Rovnako je
potrebné prihliadať aj na princíp proporcionality a to, že nehnuteľnosť v čase uzatvorenia zmluvy bola
vo výške 19.500,- eur, teda vo výške skoro dvojnásobku hodnoty pohľadávky žalovaného. V danom
prípade, preto nie je nevyhnutné, aby bolo záložné právo vykonané cestou dobrovoľnej držby (porovnaj
rozsudok Z. proti Slovenskej republike). Žalovaný ma aj iné spôsoby ako sa domáhať zaplatenia dlhu,

ktorý nemusí byť spojený so stratou obydlia žalobcov a ich maloletých detí.

Vzhľadom na uvedené ma súd za to, že žaloba bola dôvodná a súd uložil žalovanému povinnosť zdržať
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
č.R.XXXXXX-XXuzavretejmedzižalobkyňouv2.radeažalovaným,predmetomktorejsúnehnuteľnosti

zapísané na LV č. XXX v podiele 1/1 katastrálne územie G., adresa č. XX, byt č. X, poschodie: X, vchod
číslo XX, v bytovom dome súp. č. XX - stavba na parcele C KN č. XX/X a podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu XXX/XXXXX, vklad povolený Správou katastra A. pod V XXXX/XX.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Žalobcovia mali vo veci plný úspech; za použitia zhora cit. zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch

vyhotoveniach na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).