Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/439/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215215550
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2215215550.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25,
911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, konajúc Mgr. Gabrielou Goliašovou, proti žalovanému: O. H., R.. X.I.
XXXX, D.: J. XXX/X, XXX XX C. K., o zaplatenie 810,14 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 749 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 749 Eur od 7.júla 2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške
126,24 Eur na trovách právneho zastúpenia a 42,63 Eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom
poplatku, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 27.augusta 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 810,14 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so
žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa 15.januára 2015, pričom žalovanému bol poskytnutý

úver vo výške 749 eur. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48 pravidelných mesačných
splátkach po 22,76 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní, uplatnil si žalobca právo na
okamžitú splatnosť úveru listom z 18.júna 2015 k splateniu celého zostatku úveru.

Súdny poplatok žalobca zaplatil až 18.januára 2016 v sume 48,50 eur (č.l. 46).

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku

(O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od
22.januára 2016 až do vyhlásenia rozhodnutia (29.januára 2016).Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (29.decembra 2015,

čl. 40), ktorý sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä úverovou
zmluvou z 15.januára 2015 č. XXXXXXXXXXXXXX (č.l. 18 - 20), úverovými zmluvnými podmienkami,
výzvou k splateniu celého úveru z 18.júna 2015 (č.l. 35), prehľadom čerpania, splátok a úhrad (č.l. 38),

prehľadom priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaným NBS.
Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažnú sumu vo výške 749 eur, na nákup tovaru, s

mesačnými splátkami vo výške 22,76 eur, s počtom splátok 48, s ročnou úrokovou sadzbou 19,48%,
RPMN 21%, priemernou hodnotou RPMN 36,3%, s celkovou čiastkou splatnou spotrebiteľom 1092,48
eur, s dátumom prvej splátky k 15.februára 2015 a úhradou nasledujúcich splátok vždy do 25.dňa v
kalendárnom mesiaci, s termínom konečnej splatnosti 25.januára 2019.
Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk vydaného Národnou bankou

Slovenska súd zistil, že za sledovaný mesiac, kedy bola zmluva o úvere uzatvorená (január 2015) bola
priemernáúrokovásadzbaprespotrebiteľskéúverysplatnédopiatichrokovvovýške13,9%apriemerná
ročná percentuálna miera nákladov za toto obdobie bola vo výške 12,92%.
Z výzvy k splateniu celého úveru (č.l. 35) vyplýva, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 875,14 eur, a to do 15 dní od odoslania výzvy. Pričom nevyplýva z nej pre ktorú

omeškanúsplátku,samotnéomeškanienajstaršejsplatnejsplátky,tiežnevyplývazuvedenejsumykoľko
je z toho na istinu úveru, koľko na úroku a na poplatkoch a nie je ani pripojené doručenie zosplatnenia
žalovanému. Žalobca pripojil len poštový podací hárok, čo však nepreukazuje jeho doručenie.
Z predloženého prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č.l. 38) súd zistil, že žalobca vyplatil žalovanému
dňa 15.januára 2015 sumu vo výške 749 eur, pričom žalovaný nezaplatil na splátkach nič.

Zmluva o úvere je upravená všeobecne v § 497 Obchodného zákonníka. Keďže žalovaný v predmetnom
právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ, na tento vzťah sa vzťahuje aj zákon o spotrebiteľských
úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom (ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§9ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3
tohto ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania bola
vo výške 0,05%, úroky z omeškania teda predstavujú 5,05 % ročne.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný

aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať

ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v žalobcom predloženej spotrebiteľskej
zmluve absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a adresa
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, pričom pre uvedené
nedostatky sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnom prípade ide o tzv.

typovú zmluvu, napísanú drobným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a tiež neprijateľnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a
vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver vo výške 749 eur, pričom na splátkach nezaplatil nič,
je žaloba v časti nároku žalobcu na zaplatenie neuhradenej úverovej istiny vo výške 749 eur dôvodná,
ako aj v časti nároku žalobcu na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne od 7.júla 2015 do zaplatenia,

preto súd žalobe vyhovel, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
V ostatnej časti, najmä čo do úrokov, poplatkov a iných sankcií uplatnených žalobou je žaloba
nedôvodná,vzmysleustanovenia§11ods.1vspojenísustanovením§9ods.2písm.c),f),j),k)Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

Na dôvažok súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 26/2011
z 26.apríla 2012, podľa ktorého, pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými
mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o
pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý
sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou

výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni
„zhodnotiť obvyklým spôsobom“. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu
o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej
finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takej
to situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou

dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
V zmysle vyššie uvedeného, hľadiac na neprimerane vysoký údaj o priemernej RPMN vo výške 36,3
%, je takáto informácia ohľadne RPMN prinajmenšom zavádzajúca, prieči sa dobrým mravom, nakoľko

takto určená RPMN je evidentne vyššia než RPMN (12,92%) úverov poskytovaných za obdobné
podmienky.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa ods.

2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (úspech žalobcu je vo výške 65,45% ku 34,54%, teda pomer úspechu
predstavuje 30,92%). Súd mu teda náhradu trov konania priznal podľa jeho úspechu v konaní z

uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur (2x úkony právnej služby po 24,90 eur + 2x
režijný paušál vo výške 8,34 eur + DPH), t.j. vo výške 24,71 eur a z uplatnenej náhrady za zaplatený
súdny poplatok vo výške 19,50 eur, t.j. vo výške 6,03 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).