Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 16, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/76/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613205512
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613205512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci

navrhovateľky M. X., N.. X.X.XXXX, A. B. XXX/XX, B. Š., právne zastúpenej JUDr. Vladimírom Babinom
- advokátom, Hlavná 29, Prešov proti odporcovi Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31 690 904, sídlo:
Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom - advokátom, Boženy Němcovej
22, Košice o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice, IČO:
44325452 sp. zn. 2C 693/2012 zo dňa 19.1.2012.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Babina
trovy konania vo výške 199,32 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z
návrhu vo výške 99,50 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 28.3.2013 domáhala, aby súd zrušil
rozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošicesp.zn.2C/693/2012zodňa19.1.2012anahradiltrovy
konania. Návrh odôvodňovala tým, že rozhodcovským rozhodnutím bola zaviazaná zaplatiť odporcovi

dlžnú pohľadávku vo výške 41,16 Eur ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.
Uviedla, že dňa 23.5.2007 uzavrela s odporcom poistnú zmluvu č. 4108590527, ktorá je zmluvou
spotrebiteľskou. Stalo sa tak v jej domácnosti za prítomnosti obchodnej zástupkyne odporcu pani T. P.,
ktorej dôverovala. Tiež poisťovňu brala ako serióznu inštitúciu, keďže už v minulosti mala s ňou uzavretú
poistnú zmluvu. Bavili sa o všeobecných poistných podmienkach, ale s pojmom rozhodcovská doložka
sa vôbec nestretla. Určite by pamätala, keby bola s týmito podmienkami oboznámená, avšak nestalo
sa tak. Poistku riadne platila, nevie o akých povinnostiach ju mala upozorniť. Dňa 13.7.2009 doručila

odporcovi žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Odporca jej listom zo dňa 17.7.2009 oznámil, že na
základe jej žiadosti došlo k zániku poistenia. Súčasťou oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany
odporcu, z ktorého jasne vyplýva, že odporca ku dňu poistného evidoval voči navrhovateľke preplatok
vo výške 45,47 Eur. Návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom si odporca uplatnil údajný
nárok na sumu 41,16 Eur titulom osobitnej pohľadávky voči nej, ktorý zodpovedá nákladom poisťovne
vynaloženým na uzavretie poistenia. Odporca si mal možnosť údajnú pohľadávku uplatniť už v čase
uzavretia zmluvy o poistení, alebo pri riadnom vyúčtovaní. Prekvapilo ju, že má zaplatiť sumu 46,-

Eur a trovy konania vo výške 276,- Eur po takej dlhej dobe. Navrhovateľka teda nebola dostatočne
poučná ako spotrebiteľ, všetky časti poistne zmluvy neboli individuálne dojednané a niektorým častiam
zmluvynerozumela.Rozhodcovskádoložka,nazákladektorejrozhodcovskýsúdrozhodolbolauzavretáv neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
znemožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu inak než v rozhodcovskom konaní.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietnuť. Poukázal na to, že konanie v
ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a z návrhu navrhovateľky nie je možné zistiť, či navrhovateľka
podala proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok. Uviedol, že je daná prednosť
kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pretože rozhodcovské konanie začalo

skôr. Tiež je preukázané jeho pokračovanie a po podaní odporu navrhovateľkou je daná prednosť
kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona. Preto všeobecný súd v
tomto konaní nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienok konania a
vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1, 3 O. s. p. Uviedol, že rozhodcovská doložka je platná, pretože
odporca ju osobitne podpísal, teda bola individuálne dojednaná. Tvrdil, že odporca splnil podmienky
poistnej zmluvy a navrhovateľka ako poistník mala možnosť ovplyvniť obsah zmluvného dojednania

ohľadom rozhodcovskej doložky, o čom svedčia osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007, všeobecné
zmluvné podmienky a poistná zmluva. Navrhovateľka podpisovala osobitne poistnú zmluvu, osobitne
všeobecné zmluvné podmienky a zmluvné dojednania, ktoré definujú rozhodcovskú doložku. Teda
účastníci zmluvného vzťahu potvrdili svojim podpisom, že v prípade akéhokoľvek sporu sa namiesto
súdneho konania podrobia konaniu pred rozhodcovským súdom. Navrhovateľka mala teda dve možnosti

- buď podpísať osobitné zmluvné dojednania t.j. rozhodcovskú doložku s tým, že sa naňho bude
vzťahovať právomoc rozhodcovského súdu alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie a teda by
podliehal právomoci všeobecného súdu. Podľa tvrdenia odporcu osobitné dojednanie bolo výrazne
oddelené od textu všeobecných poistných podmienok práve preto, aby aj navrhovateľke bolo jasné,
zrejmé a nezameniteľné s ostatným textom všeobecných poistných podmienok a poistnej zmluvy.

Navrhovateľka bola aj náležite poučená prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia p. T. P.. O poučení
navrhovateľky svedčí aj záznam o potrebách a požiadavkách klienta, ktorý účastníci zmluvného vzťahu
podpisovali spolu s poistnou zmluvou. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom nebolo dlžné
poistné ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú odporca vyplatil sprostredkovateľovi
poistenia za uzavretie poistnej zmluvy. Poukázal aj na to, že existuje rozdiel medzi rozhodcovskou

zmluvou a rozhodcovskou doložkou podľa § 5 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ako súčasť inej
zmluvy. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku tak že podpísali
osobitné zmluvné dojednania, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto podmienky, preto nemôže byť
považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5
OZ. Navrhovateľka ako spotrebiteľka prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie

rozhodcovskej doložky samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v jej neprospech. Svoje tvrdenie opieral najmä o rozhodnutia KS Banská Bystrica č. 21
CoE 138/2013, 41 CoE 56/2013 a nález Ústavného súdu č. II. ÚS SR č. 499/2012- 47 zo dňa 10.7.2013.

Na pojednávanie sa nedostavil odporca, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané a preto v

zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti .

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Odporca podal na Arbitrážny súd Košice dňa 2.1.2012 návrh a dožadoval sa ním zaplatenia sumy
41,16 Eur s odkazom na ustanovenie časti XVII. ods. 7a (resp. ods. 8) z titulu nákladov poisťovne
vynaložených na uzavretie poistenia. K návrhu bola priložená poistná zmluva č. 4108590527 zo dňa
23.5.2007, výňatok všeobecných poistných podmienok, potvrdenie Arbitrážneho súdu Košice o prijatí
návrhu dňa 4.1.2012.

Rozhodcovský rozsudok č.2C/693/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorý bol doručený navrhovateľke dňa
4.32013, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.3.2013. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodnúť a dospel k záveru,
že jeho právomoc je daná. Z písomného poverenia poisťovne z 1.1.2009 resp. z časti XV. predložených

poistných podmienok vyplýva, že poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov uvedený súd. Z
osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola krytá samostatným podpisom odporkyne
(v tomto konaní navrhovateľky), ktorý nebola povinná ju v rámci zmluvy ako celku podpísať. Odporkyňa
mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu,mala teda možnosť úpravu časti XV. poistných podmienok úplne vylúčiť. Na základe toho posúdil
rozhodcovský súd rozhodcovskú doložku ako platnú. Rozhodcovská doložka neobsahuje ustanovenia,
ktoré by mali navrhovateľa (v tomto konaní odporcu) zvýhodňovať a tým spôsobiť nerovnováhu vo

vzájomnom vzťahu v neprospech odporkyne (v tomto konaní navrhovateľky).

Odporca, pôvodne Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. a navrhovateľka uzavreli dňa 23.5.2007
poistnú zmluvu č. 4108590527, ktorej súčasťou sú i všeobecné poistné podmienky. Všeobecné
poistné podmienky spolu s poistnou zmluvou č. 4108590527, v časti XV. s názvom Rozhodcovské

konanie obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa
dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa
bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo

výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude
rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon
rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje poistník súhlas svojim podpisom na týchto
všeobecných poistných podmienkach.

Za Všeobecnými poistnými podmienkami, ktoré boli podpísané navrhovateľom, sú uvedené Osobitné
zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4108590527, kde podľa bodu 2 poistník a poisťovňa
vyjadrujú svojim podpisom vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok.

Z registra tunajšieho súdu bolo zistené, že proti navrhovateľke nie je tunajším súdom vedené konanie
na základe návrhu odporcu, kde exekučným titulom by bol rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 2C/693/2012 zo dňa 19.1.2012.

Uznesením Okresného súdu Trenčín č. 11C 91/2009 - 572 zo dňa 2.11.2009 bolo nariadené predbežné
opatrenie,ktorýmsaodporcoviuložilo,abysazdržalpostupupodľazmluvnejpodmienky-rozhodcovskej
doložky v časti XV. VPP do právoplatného skončenia vo veci samej.

ZNálezuÚstavnéhosúduSRč.II.ÚS499/2012-47zodňa10.7.2013vyplýva,žebolozrušenéavrátené

na ďalšie konanie rozhodnutie NS SR č. 2Cdo 5/2012 s tým, že v konaní bolo porušené základné právo
odporcu zaručené v čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských prv a základných slobôd. Dôvodom porušenia bolo vykonanie
dôkazu v konaní č. 2Cdo 5/2012 bez toho, aby odporca mal možnosť akokoľvek sa k nemu vyjadriť. Z
nálezu teda nevyplýva, že by ústavný súd považoval rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú,

teda prijateľnú zmluvnú podmienku, ani že by navrhovateľ ( ako spotrebiteľ) kvalifikovaným spôsobom
prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tiež nedospel k záveru, že uzavretie rozhodcovskej
doložky samo o sebe nespôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech navrhovateľa.

Účastníci konania, napriek tomu, že prevzali poučenie súdu a to navrhovateľka aj odporca dňa 8.4.2013
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. neoznačili žiadne dôkazy a nepredložili na podporu svojich
tvrdení žiadne skutočnosti, súd preto vyhlásil dňa 16.9.2013 uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.r/ Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský
rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Dňa 23.5.2007 uzavreli účastníci konania poistnú zmluvu, ktorá je podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, pretože odporca ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľka uzatvorila zmluvu ako
fyzická osoba - spotrebiteľ. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie
je zrejme, že by navrhovateľka pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané
opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ tak nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Aj

poistná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 23.5.2007, o nároku z ktorej rozhodoval
rozhodcovský súd, bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len
vpísané údaje týkajúce sa navrhovateľa. Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej
zmluve a návrh bol podaný navrhovateľom ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2
písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych

poplatkov pre toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti navrhovateľky uplatnená
odporcom nie je dôvodná. Odporca v priebehu celého konania namietal miestnu príslušnosť tunajšieho
súdu na rozhodovanie vo veci. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná podľa § 88 ods. 2 posledná
veta O.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach ( o.i. aj
rozhodnutie č. 1Co/66/2013-77 zo dňa 27.3.2013) ktorými boli potvrdené rozhodnutia tunajšieho súdu

o zamietnutí námietky odporcu o miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na toto konanie.

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
zdôvoduneplatnejrozhodcovskejdoložky.Návrhnazačatiekonaniabolzjehostranypodanývzákonomstanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke
doručený dňa 4.3.2013 a návrh na súd podala dňa 28.3.2013.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany navrhovateľky dôvodne.
Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/693/2012 zo dňa 19.1.2012 je skutočnosť, že
rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných

poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s
názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu písaného malými
písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.
Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenej - spotrebiteľke zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a núti ju, v prípade sporu alebo sporných nárokov, podrobiť sa

výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým jej bola ako spotrebiteľke odobratá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé

podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je

teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z
akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na citované ustanovenie §
54 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

Súd má za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil

odporca, ktorý pritom poukázal na osobitné zmluvné dojednania, ktoré navrhovateľka samostatne
podpísala.Vprvomradeodporcanepreukázalskutočnosť,žebynavrhovateľkabolariadneoboznámená
sovšeobecnýmipoistnýmipodmienkami.To,ženavrhovateľkavšeobecnépoistnépodmienkyaosobitné
zmluvné dojednania podpísala, ešte neznamená, že sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami
aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými

písmenami,obsahujúmnožstvoprávnickejterminológie.Jenemožné,abynavrhovateľka,akopriemerný
spotrebiteľ, plne dôverujúci poisťovacej agentke p. P., mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila
ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho,
že všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania boli navrhovateľkou podpísané v deň
uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnou zmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej

súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na uvedenom nemení nič ani skutočnosť, že navrhovateľka
podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú
len pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok.

Rozhodcovská doložka tak, ako je uvedená vo všeobecných poistných podmienkach, je neplatnou aj z

dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní je oprávnený určiť výlučne odporca.
Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v
neprospechspotrebiteľa,tedanavrhovateľky.Vprípadetakéhovýberu,ktorýniejedohodouobochstrán,
zvlášť vznikajú pochybnosti o neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.
všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou podmienkou a teda absolútne neplatnou zmluvnou
podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd
preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a teda nemal právomoc vo veci konať.

Preto návrhu navrhovateľky súd vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak

takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaných ustanovení. Trovy boli priznané navrhovateľke, ktorá
bola v konaní úspešná. Navrhovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia no tie vyčíslené

v lehote 3 dní neboli súd preto priznal trovy vyplývajúce zo súdneho spisu. Trovy jej boli priznané vo
výške 199,32 EUR a pozostávajú z trov právneho zastúpenia určených podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
Hodnota jedného úkonu právnej služby bola určená podľa § 11 ods. 1 uvedenej vyhlášky. Navrhovateľke
bola priznaná náhrada trov za tieto úkony právnej služby:
- príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/) vo výške 58,63 Eur,

- podanie žalobného návrhu (§14 ods. 1 písm. b/) vo výške 58,63 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 16.9.2013 (§14 ods. 1 písm. c/) vo výške 58,63 Eur.
t.j. spolu odmena vo výške 175,89 EUR. Trovy právneho zastúpenia ďalej pozostávajú z režijného
paušálu (§ 15 písm. a/) za tri úkony po 7,81 EUR t.j. spolu režijný paušál vo výške 23,43 EUR Spolu
trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 199,32 EUR.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Navrhovateľka je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z.z. a súd jej návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok z
návrhu na začatie konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka
súdnych poplatkov t.j. vo výške 99,50 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.