Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. január 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/99/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412212924
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412212924.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa

Pohotovosť s.r.o. so sídlom Bratislava Ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Palko
s.r.o. IČO: 36 864 421 Bratislava Grösslingova 4 proti odporcovi Slovenská republika v mene, ktorej
koná Ministerstvo spravodlivosti - SR so sídlom Bratislava Župné Námestie č. 13 o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomnazačatiekonaniasanavrhovateľdomáhalnáhradymajetkovejškodyanáhradynemajetkovej
ujmy s odkazom na Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Podľa navrhovateľa škoda mu vznikla pre nesprávny úradný postup Okresného súdu v Žiari
nad Hronom v exekučných konaniach, ktorý podľa navrhovateľa spočíval v porušení procesných
pravidiel exekučného súdu tým, že nerozhodoval bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že exekučné
konania nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a tiež nevyžadovali spoluprácu s účastníkmi
konania. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so

zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ tvrdil, že takýto nesprávny úradný postup exekučného
súdu spôsobilo, že bol vystavený možným rizikám práve pre neskoré rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora a to riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a tiež navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom konaní bol vystavený riziku insolventnosti povinného.
Keďže nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, uplatňoval
navrhovateľ nárok na priznanie majetkovej škody a tiež nárok na priznanie nemajetkovej ujmy.

Strana odporcu žiadala návrhy ako nedôvodné zamietnuť, s procesnými námietkami, že návrh na
začatie konania nie je jasný, naopak odporca ich považoval za zmätočné, s nepreukázaním akejkoľvek
existencie prieťahov v exekučnom konaní, dôvodiac tým, že existenciu prieťahov v súdnom konaní môže
konštatovať len Ústavný súd - SR a prieťahy v konaní neboli konštatované ani predsedom príslušného
súdu / I. ÚS 476/2012 /. Okrem týchto dôvodov odporca namietal absenciu splnenia esenciálnych
zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zák. č. 514/2003 Z. z. a považoval za

nedôvodnú a neopodstatnenú tiež vyčíslenú materiálnu škodu a tiež uplatňovaný nárok na priznanie
nemajetkovej ujmy.Súd určil pojednávanie v danej veci na deň 21.1.2016, predvolanie na pojednávanie bolo riadnym
spôsobom doručené všetkým účastníkom konania, pre navrhovateľa, pre právneho zástupcu
navrhovateľa 20.11.2015 a pre odporcu tiež 20.11.2015.

Navrhovateľ, právny zástupca navrhovateľa ako i označený odporca elektronickým podaním zo dňa
21.01.2016 neúčasť na pojednávaní ospravedlnili. Odporca vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania
v jeho neprítomnosti.

Aj s odkazom na vyššie uvedené, súd preto realizoval pojednávanie v zmysle ustanovenia § 101 ods.
2. O. s. p. v neprítomnosti účastníkov.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s návrhom na začatie konania, s
vyjadreniami odporcu, s pripojeným exekučným spisom sp. zn. 11Er 1407/2005 na základe čoho súd
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal pred uplatneným nárokom na príslušnom súde
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR o ktorých
príslušný orgán v lehote určujúcej zákonom / 6 mesiacov / nerozhodol.

Zo spisu 6C 99/2012, ktorému zodpovedá exekučný spis Okresného súdu Žiar nad Hronom 11Er
1407/2005 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na začatie exekúcie dňa
18.8.2005 voči povinnému Monika Goralová na podklade exekučného titulu / notárskej zápisnice/. Súd
poverenie na vykonanie exekúcie udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi. Oprávnený podal
návrh na zmenu exekútora dňa 2.11.2009 . Exekučný súd uznesením 11Er 1407/2005 zo dňa 10.2.2010

vyhlásil exekúciu za neprípustnú / § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku / a exekúciu zastavil, ktoré
rozhodnutie potvrdil i odvolací súd Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 13CoE 390/2010 zo
dňa 21.10.2010

Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku platného od 1.9.2005 do 30.11.2006, oprávnený môže

kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného do 31.5.2010, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu

exekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresnýsúdnávrhnazmenuexekútora.
Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa ods. 9. identického ustanovenia, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa ods. 8. zároveň
vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu

oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútor sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1. písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom. Podľa ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti
podľa ods. 1. sa nemožno zbaviť.

V zmysle § 9 ods. 1, vyššie citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránený záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup, alebo výsledok postupu Národnej rady - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a

písm. d/ Ústavy - SR a postup, alebo výsledok postupu vlády - SR pri výkone jej pôsobnosti podľa čl.
119 písm. b/ Ústavy - SR.Podľa § 9 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z. z.. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4.

Podľa § 16 ods. 1. č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo jeho

časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenia časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1. Zák. č. 514/2003 Z .z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2. Zák. č. 514/2003 Z .z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenie práva

nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom
predstavuje objektívnu zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. K esenciálnym
predpokladom vzniku takejto zodpovednosti patrí nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Je nutné, aby pre vznik tejto zodpovednosti
za škodu došlo kumulatívne k splneniu všetkých troch základných predpokladov.

Vyššie citované ustanovenie exekučného poriadku v § 44 ods. 7 a neskôr v § 44 ods. 8. určovalo lehotu,
v ktorej exekučný súd rozhoduje o návrhu oprávneného na zmenu exekútora s tým, že sa jedná o
lehotu procesnú. Nedodržaním takejto lehoty pri postupe exekučného konania nemožno bez ďalšieho
prijať záver, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ nebolo
rozhodnuté o návrhu na zmene exekútora oprávneného / navrhovateľa /.

Predpokladmi na zmenu súdneho exekútora je nielen žiadosť oprávneného podaná na príslušnom súde,
ale je nutné učiniť ďalšie procesné úkony, čo vo vyššie uvedených exekučných veciach konajúci súd
i robil, pokiaľ vyzval súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie pred rozhodnutím o návrhu
na zmenu exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, predloženie samotného exekučného spisu a následne
bezodkladne uznesením vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora alebo vyhlásil

exekúciu za neprípustnú z dôvodu, že notárske zápisnice, na podklade ktorých sa exekúcie vykonávali
odpočiatkunebolispôsobilýmexekučnýmtitulom./§57ods.1písm.g/Exekučnéhoporiadku/.Exekučný
súd je povinný ex offo skúmať či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a
to v každom štádiu exekučného konania / viď Nález US SR I. US 38/2013/.

Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty preto nemožno automaticky považovať za porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vždy je potrebné skúmať dôvody, pre ktoré k nedodržaniu
lehoty došlo a od toho odvíjať i zodpovednosť konajúceho subjektu. /viď Nález Ústavného súdu SR I.US.
16/2012 / .

Vovyššieuvedených exekučnýchveciachpokiaľskutočneexekučnýsúdnedodržalzákonomstanovenú
lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu exekútora, / 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora /, neurobil tak svojvoľne tým, že by vo veci vôbec nekonal, naopak v
súlade s Exekučným poriadkom zabezpečoval si podklady potrebné pre svoje rozhodnutie a dôsledne
skúmal, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcií. Skúmanie takýchto

podmienok si vyžaduje osobitnú právnu úvahu o to viac, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. Keďže bolo potrebné citlivo posúdiť zákonnosť vyššie uvedených
exekúcií zodpovedá tomu aj dĺžka samotného exekučného konania.

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za dokázané, že postupom súdu pri rozhodovaní o zmene

exekútora nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu podľa tvrdení navrhovateľa v
zavinených prieťahoch, súd postupoval v súlade s exekučným poriadkom, správne rozhodol o návrhu
navrhovateľanazmenuexekútorabezzbytočnýchprieťahovresp.pokiaľotakomtonávrhuoprávnenéhonerozhodol a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju k samotnému zastaveniu exekúcie pristúpil
z dôvodu skúmania splnenia zákonných podmienok.

Súd nemal preto za preukázaný akýkoľvek nesprávne úradný postup spočívajúci tak, ako to navrhovateľ
v konaní tvrdí v existencii prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach, čo je elementárnym
predpokladom pre založenie zodpovednosti vzniku za škodu štátu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Bez skúmania splnenia ďalších atribútov/ príčinná súvislosť, vznik škody/ súd návrh ako
nedôvodný zamietol.

I keď odporca bol v konaní úspešný a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1. OSP, súd
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v rámci konania mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú

tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.