Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 15Cb/57/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2110209931
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2110209931.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľov: I. Domová správa

Trnava, s.r.o., Tehelná 3/A, Trnava, IČO: 44 519 311, II. X.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, D. J.,
obaja zastúpení: JUDr. Martin Palkovič, advokát, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti odporcovi: Trnavská
teplárenská, a.s., Coburgova 84, Trnava, IČO: 36 246 034, zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD.,
Námestie Matice slovenskej 1713/8, Dubnica nad Váhom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu: EWD Trnava, s.r.o., Kupeckého 5, Bratislava, IČO: 35 887 991, zastúpený: JUDr. Peter
Šemeringai, Šafárikovo nám. 4, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa užívania technologického
zariadenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 14.05.2010 sa navrhovateľ I domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa užívania technologického zariadenia kotolne, nachádzajúceho sa v stavbe súpisné
číslo XXXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX v k.ú. T., popis stavby bytový dom,
zapísanej Správou katastra T. na LV č. XXXX vedenej pre obec a katastrálne územie T., ako aj

na povinnosť odporcu navrhovateľovi uhradiť trovy tohto konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú podielovými spoluvlastníkmi kotolne a
technologického zariadenia kotolne, ktorá sa nachádza v suteréne bytového domu. Zákon o vlastníctve
bytov upravuje spoluvlastníctvo bytového domu tak, že spoluvlastníkmi sú všetci vlastníci bytov a
nebytových priestorov v bytovom dome a zároveň títo sú podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí,
spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu. Z ustanovenia § 2 ods. 5 zákona o vlastníctve
bytov vyplýva, že kotolňa, vrátane jej technologického zariadenia, za predpokladu, že je určená na

spoločné užívanie slúži výlučne danému bytovému domu, je spoločným zariadením bytového domu,
ktoré je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Kotolňa vrátane jej
technologického zariadenia, v bytovom dome slúži výlučne danému bytovému domu a je určená na
užívanie pre všetky byty ako aj nebytové priestory v tomto bytovom dome. Je teda zrejmé, že ide o
spoločné zariadenie bytového domu, ktoré je zo zákona v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov
a nebytových priestorov, je nerozlučne späté s vlastníctvom bytu resp. nebytového priestoru a spolu s
prevodomaleboprechodomvlastníctvabytualebonebytovéhopriestoruprechádzananovéhovlastníka.

Odporca bez právneho dôvodu užíva kotolňu a technologické zariadenie kotolne nachádzajúce sa v
bytovom dome a to napriek tomu, že bol opakovane vyzývaný na upustenie od tohto protiprávneho
konania.Z podania zo dňa 27.01.2011 vyplýva, že spoločnosť EWD Trnava, s.r.o. udelila súhlas so svojim
vstupom do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu.

Uznesením č.k. 15Cb/57/2010-394 zo dňa 03.12.2013 súd pripustil, aby do konania na strane
navrhovateľa ako navrhovateľ v II. rade vstúpil X.. N. D., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, D. J..

Uznesením č.k.15Cb/57/2010-408 súd pripustil zmenu návrhu v časti petitu a to tak, že odporca je
povinný zdržať sa užívania technologického zariadenia kotolne, nachádzajúceho sa v stavbe súpisné

číslo XXXX, postavenej na pozemku parcelné číslo XXXX/XXX, v katastrálnom území T., popis stavby,
bytový dom, zapísanej Okresným úradom T. na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre obec a
katastrálne územie T..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
so Zmluvou o výkone správy zo dňa 24.07.2006 a 04.02.2009, s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX,

so Zmluvou o odbere a dodávke tepla zo dňa 05.06.2009, so Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo
dňa 28.01.2005, s Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007, so Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, so
Zápisnicou zo zasadnutia prvej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo
dňa 13.09.2006, ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľov I a II v konaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že odporca
užíva predmetné zariadenie tým spôsobom, že prostredníctvom neho dodáva do bytového domu teplo,
teplú vodu. Medzi navrhovateľom I a odporcom bola uzavretá Zmluva o dodávke a odbere tepla zo
dňa 5.6.2009 vrátane dodatku zo dňa 26.1.2010, avšak táto zmluva neoprávňuje odporcu na užívanie
technologického zariadenia. V zmysle čl. II. bod 2 písm. a) zmluvy by mal odporca dodávať teplo

dodávať prostredníctvom svojho vlastného tepelného zariadenia, čo však v danom prípade nie je,
pretože odovzdávacia stanica tepla je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov bytového domu,
ktorý spravuje navrhovateľ. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že považuje kúpnu zmluvu
uzavretú medzi spoločnosťou EWD Trnava s.r.o. a odporcom zo dňa 28.11.2007 za absolútne neplatnú
a to v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto zmluva je v rozpore so zákonom,

konkrétne s ustanovením § 2 ods. 5 a § 13 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, keď súčasťou bytu a jeho vlastníctvom je aj podiel na spoločných priestoroch a spoločných
zariadeniach v predmetnom bytovom dome a toto tepelné zariadenie je súčasťou spoločného zariadenia
domu. Zároveň v čase, keď došlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy, spoločnosť EWD Trnava s.r.o.
nebola výlučným vlastníkom tohto tepelného zariadenia, pretože jednotlivé byty už boli odpredávané do

výlučného vlastníctva tretích osôb. Právny zástupca navrhovateľov k vyjadreniu vedľajšieho účastníka
na strane odporcu, že tepelné zariadenie kotolne môže byť aj vo vlastníctve inej osoby uviedol, že to je
v rozpore so zákonom pretože toto spoločné zariadenie slúži len predmetnému bytovému domu a môže
byť teda len v spoluvlastníctve vlastníkov bytového domu. Iba v prípade ak by tepelné zariadenie slúžilo
aj inému bytovému domu mohlo by byť vo vlastníctve tretej osoby.

Právny zástupca ďalej na pojednávaní dňa 24.01.2013 uviedol, že je aktívne legitimovaný na uplatnenie
si svojho práva a teda žalovaného nároku, aby bola odporcovi uložená povinnosť zdržať sa užívania
technického zariadenia, pričom odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu s poukazom na ustanovenie § 8b
ods. 1 veta prvá, zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde v závere je uvedené, že
správcajeoprávnenýkonaťprisprávedomuzavlastníkovdomovanebytovýchpriestorovpredsúdom.V

danom prípade má zákon na mysli, že správca domu je oprávnený vykonávať správu bytov a nebytových
priestorov vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konať pred súdom
vo vlastnom mene a nie v mene vlastníkov bytov. V prípade, ak by mali byť účastníkmi konania všetci
vlastníci bytových a nebytových priestorov, bolo by to nereálne a pred súdom obtiažne a to v prípade,
ak by išlo o väčší počet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, s čím zákon určite počítal a preto

umožnil, aby účastníkom konania bol správca. Konanie pred súdom predstavuje výnimku, na základe
ktorej má právo správca konať samostatne vo vlastnom mene, keď vo všetkých zvyšných úkonoch pri
správe realizuje túto činnosť v mene vlastníkov. Podľa právneho zástupcu Zmluva o dodávke a odbere
tepla neoprávňuje odporcu na užívanie odovzdávacej stanice tepla, napokon odporca ani neuviedol
žiadneustanoveniazmluvy,ktoréby ho naužívanieoprávňovalo.Odporcasanadodávkuteplazaviazal

používať vlastné zariadenie, teda táto zmluva užívacie právo odovzdávacej stanice tepla vôbec nerieši.
Pokiaľ ide o § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, tento rieši iba právo vstupu.Navrhovateľ I v konaní uviedol, že v prípade ak odovzdávacia stanica tepla slúži výlučne len jednému
domu, nie je možné ju odpredať do vlastníctva iného subjektu. V prípade, ak by slúžila viacerým bytovým
domom, v danom prípade by prevod možný bol, keď uvedené vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 5 zákona

č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebových priestorov.

Právny zástupca odporcu v konaní namietol, že navrhovatelia sú vlastníkmi technologického zariadenia,
prostredníctvom ktorého sa dodáva do bytového domu na J. ul. č. XX - XX teplo a teplá voda, pretože
výmenníková stanica, kde sa nachádza toto tepelné zariadenie je v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa

28.11.2007 uzavretej medzi predávajúcim EWD Trnava s.r.o. a odporcom vo vlastníctve odporcu a preto
z uvedeného dôvodu užíva odporca predmetné tepelné zariadenie v súlade s touto kúpnou zmluvou a
taktiež v súlade so zmluvou o dodávke tepla zo dňa 5.6.2009. Právny zástupca odporcu ďalej uviedol,
že v prípade, ak spoločnosť EWD Trnava s.r.o. odpredala toto tepelné zariadenie odporcovi, nemohla
ho následne odpredať nájomcom. Ustanovenie § 2 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/93 Zb. sa týka prevodu
tepelného zariadenia len v tom prípade, ak vlastník je aj vlastníkom tohto tepelného zariadenia, čo

však v danom prípade nebolo, pretože spoločnosť EWD Trnava s.r.o. najprv odpredala toto tepelné
zariadenie odporcovi a až následne odpredávala byty do vlastníctva tretích osôb. Právny zástupca
tiež uviedol, že v článku 4 ods. 6 Kúpnej zmluvy, ktorou došlo k odpredaju bytov tretím osobám nie
je zadefinované, že súčasťou spoločného zariadenia je aj tepelné zariadenie. Odovzdávacia stanica
tepla slúži tomu účelu, ktorý zodpovedá jeho pomenovaniu ide teda o tepelné zariadenie, ktoré slúži na

distribúciu tepla privedeného horúcou vodou do predmetného bytového domu. Nejde o zariadenie ktoré
teplo vyrába, preto nejde o kotolňu v pravom slova v zmysle. Druhým dôvodom prečo odporca tvrdí že
spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom neprešlo na nadobúdateľov bytov
a nebytových priestorov aj spoluvlastnícke právo k domnelému spoločnému zariadeniu odovzdávacej
stanice tepla je skutočnosť že pôvodný vlastník bytového domu, ktorým je vedľajší účastník toto

zariadenie odpredal odporcovi a o tejto skutočnosti informoval aj samotného navrhovateľa a práve
preto v jednotlivých zmluvách o prevode vlastníctva bytových a nebytových priestorov sa vedome
odovzdávacia stanica tepla neuvádza a rovnako v zmluve o výkone správy uzavretej pôvodne medzi
navrhovateľom a vedľajším účastníkom sa výkon správy vedome nevzťahuje na toto tepelné zariadenie.
Nie je pravdivé vyjadrenie o tom, že vlastníctvo k odovzdávacej stanici tepla nemôže byť vo vlastníctve

inej osoby ako len v spoluvlastníctve vlastníkov bytového domu tak, ako to uvádza navrhovateľ, pretože
zákon č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov umožňuje iné usporiadanie vlastníctva
k spoločným zariadeniam v bytovom dome a to v prípade, ak sa tak vlastník rozhodne, čo sa to aj
stalo, o čom samotný navrhovateľ preukázateľne vedel, o čom svedčí zápisnica zo dňa 13.09.2006, kde
je zakotvené, že vlastník odovzdávacej stanice tepla ktorého súčasťou bolo aj tepelné zariadenie sa

rozhodol o inom usporiadaní vlastníctva k odovzdávacej stanici tepla, ktorá skutočnosť vyplýva z bodu
č. 2 prvý odsek posledná veta a tiež z ods. 2 bodu č. 2.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 24.01.2013 uviedol, že do 30.6.2007 bola zákonná
úprava podľa ustanovenia § 8b ods. 1 taká, že existovalo tzv. nepriame zastúpenie, kedy správca
vykonával správu samostatne vo vlastnom mene a na účet vlastníkov bytových a nebytových priestorov.

Ustanovenie § 8b ods. 1 zákona účinného od 1.7.2007 hovorí o tzv. priamom zákonnom zastúpení,
keď správca vykonáva správu bytov a nebytových priestorov v mene vlastníkov a na ich účet a v danom
prípade nejde len o hmotno-právne zastupovanie, ale aj o procesno-právne zastupovanie v konaniach
pred súdom. Účastníkmi konania sú tak vlastníci bytových a nebytových priestorov, v mene ktorých koná
v zmysle zákonného zastúpenia správca. To, čo je predmetom konania a teda, aby súd uložil povinnosť

odporcovi zdržať sa užívania technologického zariadenie špecifikovaného v petite návrhu nespadá pod
správu bytových a nebytových priestorov, ktorú má vykonávať správca v mene vlastníkov bytových a
nebytových priestorov a teda nespadá pod špecifikáciu výkonu správy v zmysle § 6 ods. 2 a tiež § 8
ods.3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V prejedávanej veci podľa názoru odporcu si
správca uplatňuje nárok vyplývajúci z vlastníckeho práva k veci, a ktorý predstavuje prejudiciálnu otázku

k vlastníckemu právu k tomuto tepelnému zariadeniu a v danom prípade nejde o výkon správy tak, ako
to má na mysli zákon. Technologické zariadenie je totožné s odovzdávajúcou stanicou tepla a ide o
samostatnúvecčopotvrdzujeustanovenie§33 zákonač.657/2004Z.z., ktorépripúšťa,abyvlastníctvo
odovzdávacejstaniceteplapatriloinémusubjektuakosubjektu,vktoromsanachádza.Ustanovenie§33
vcitovanéhozákonaupravujevecnébremeno.Tepelnézariadenietvorísamostatnúvecanejdeosúčasť

veci, ide o spoločné zariadenie domu, ktoré môže byť príslušenstvom veci, ale nie súčasťou hlavnej
veci. V článku 3 bod 5 Zmluvy o výkone správy je špecifikované na aké spoločné zariadenia sa vzťahuje
výkon správy správcu bytov a nebytových priestorov, kde v bode 5 sú taxatívne vymedzené spoločné
zariadenia a tepelné zariadenie tam nie je uvedené ako spoločné zariadenie .Pôvodný vlastník bytovéhodomu, spoločnosť EWD Trnava s.r.o., sa zmluvne zaviazal uzatvoriť s odporcom zmluvu o dodávke
a odber tepla a kúpnu zmluvu na tepelnotechnické zariadenie horúcovodnej prípojky a odovzdávacej
stanice tepla. Dňa 28.01.2007 vedľajší účastník horúcovodnú prípojku a odovzdávaciu stanicu tepla

odporcovi odpredal za čo odporca zaplatil kúpnu cenu zaplatil kúpnu cenu. Ak by odovzdávacia stanica
tepla podľa samotných vyjadrení navrhovateľov I a II bola súčasťou veci, tak potom ako vec v právnom
zmysle neexistuje. Je teda otázkou, či súd svojím rozhodnutím môže zakázať užívanie neexistujúcej
veci v právnom zmysle. Navrhovatelia sa domáhajú zákazu užívania odovzdávacej stanice tepla. Toto
užívanie odovzdávacej stanice tepla spočíva primárne v dodávke tepla odporcom prostredníctvom aj

tohto zariadenia. Odporca tak cez túto odovzdávaciu stanicu tepla dodáva odberateľom, t.j. vlastníkom a
užívateľom bytov v bytovom dome tovar a to teplonosnú látku, ktorá v tomto prípade predstavuje horúcu
vodu a to na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke a odbere tepla. Aj v prípade, že súd dôjde k záveru,
že vlastnícke práva svedčí ktorémukoľvek z navrhovateľov, odporca užíva predmetnú odovzdávaciu
stanicu tepla na základe platného právneho titulu a tým je predmetná zmluva o dodávke a odbere tepla.
Odporca neužíva predmetnú odovzdávaciu stanicu tepla bez právneho dôvodu a preto navrhovatelia

nemôžu byť v tomto konaní úspešní. V prípade, ak by súd odporcovi zakázal užívanie predmetného
zariadenia dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia by sa stalo plnenie odporcu na základe zmluvy
o dodávke a odber tepla nemožným a odporca by bol týmto dňom povinný v zmysle rozhodnutia súdu
odpojiť odberateľov od dodávky tepla. Odporca je napokon oprávnený užívať odovzdávaciu stanicu tepla
okrem iného aj z dôvodu zákonného oprávnenia podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, v

zmysle ktorého je odporca zo zákona oprávnený vstupovať do cudzích objektov a zariadení v súvislosti
s prevádzkou, obsluhou, odpočtami, opravami a údržbou sústavy tepelných zariadení.

Odporca v konaní uviedol, že nesúhlasí s výkladom navrhovateľov I a II ohľadom ustanovenia § 2 ods.
5 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko v danom prípade ide o

tepelné zariadenie, ktoré sa nachádza v bytovom dome na J. ul. č. XX - XX, ktoré je však napojené na
centrálne zásobovanie tepla a teplej vody a nejde o samostatné zariadenie, t.j. kotolňu, ktorá by mohla
samostatne dodávať teplo a teplú vodu bez toho, aby bola napojená na centrálne zásobovanie tepla,
čižetepelnézariadenienemásamostatnýzdroj,nazákladektoréhobymoholdodávaťteploateplúvodu.
Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 2 ods. 5 citovaného zákona má na mysli tepelné zariadenie,

ktoré ma samostatný zdroj a nie je napojené na centrálnu dodávku odporcu. Odporca má povolenie
od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví na dodávku tepla a teplej vody do objektu na J. ul. č. XX -
XX, keď tomuto úradu boli predložené všetky potrebné doklady na to, aby toto povolenie bolo vydané,
t.j. kúpna zmluva medzi spoločnosťou EWD Trnava s.r.o. a odporcom zo dňa 28.11.2007 a preberací
protokol. Celá sieť rozvodov, ktoré sa nachádzajú nad zemou, resp. pod zemou T. je vo vlastníctve

odporcu a tento nakupuje tepelnú energiu od S. D. a následne ju distribuuje do jednotlivých objektov
výmenníkových staníc, ktoré sú buď vo vlastníctve odporcu alebo tretích právnických alebo fyzických
osôb. Na toto distribuovanie je potrebné vydanie povolenia úradu pre reguláciu sieťových odvetví.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka na pojednávaní uviedol, že sú viaceré bytové domy ktorých

vlastníkom odovzdávacej stanice tepla je tretia osoba a teda odovzdávacia stanica tepla nie je len v
spoluvlastníctve bytového domu a teda aj vzhľadom na túto skutočnosť je možné aby táto bola vo
vlastníctve inej osoby ako v spoluvlastníctve vlastníkov bytov.

Z výsluchu svedka, X. S., súd zistil, že súčasťou bytového domu je aj výmenníková stanica (kotolňa),

ktorá je umiestnená v suteréne domu a slúži výlučne pre potreby tohto domu. Prívod tepla do uvedenej
výmenníkovej stanice zabezpečuje odporca , pričom táto pracuje v samostatnom režime, avšak je
kontrolu, údržbu, havárie, opravy rieši odporca. Bez prívodu tepla by výmenníková stanica nefungovala,
samostatne tepelnú energiu nevyrába.

Z výsluchu svedka, X.. S. F., súd zistil, že predmetný bytový dom sa kolaudoval v máji 2006, kedy sa
kolaudovala aj odovzdávacia stanica tepla . Táto sa nachádza v suteréne bytového domu pri garáži.
Predmetné tepelné zariadenie pozostáva z čerpadiel, rúr, rozdeľovačov elektrického zariadenia a toto
zabezpečovalo výrobu teplej úžitkovej vody pre bytové domy a kúrenie. Do predmetnej odovzdávacej
stanice tepla bol zabezpečený prívod tepla z centrálneho prívodu, pričom predmetné tepelné zariadenie

neobsahovalo vlastný zdroj zabezpečujúci zdroj tepla. Predmetné zariadenie slúžilo len predmetným
bytovým domom ktoré obsahovalo 96 bytov, pričom v danom stave nebolo možné, aby slúžilo aj iným
bytovým domom, vzhľadom na kapacitu predmetného tepelného zariadenia. Uvedené zariadenie bynemohlo fungovať bez napojenia na centrálny prívod tepla s toto zariadenie nie je schopné vyrábať teplo
samostatne.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľov I a II zo dňa 12.10.2010 vyplýva, že odporca na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 28.11.2007 nenadobudol vlastnícke právo k technologickému zariadeniu kotolne pre
neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom a to konkrétne s ustanovením
§ 13 ods. 1 zákona v vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Z ustanovenia § 2 ods. 5 zákona
o vlastníctve bytov vyplýva, že spoločným zariadením domu je také zariadenie, ktoré je určené na

spoločné užívanie a slúži výlučne jednému bytovému domu. Zákon výslovne uvádza, že spoločným
zariadením je i technologické zariadenie kotolne, bez ohľadu na to aký energetický zdroj na výrobu tepla
používa. Technologické zariadenie kotolne, umiestnené v bytovom dome je spoločným zariadením tohto
bytového domu, pretože je určené na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto bytovému domu. Ako
vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov všetky spoločné zariadenia bytového domu
sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a toto podielové

spoluvlastníctvo je nerozlučne spojené s vlastníctvom bytu resp. nebytového priestoru v bytovom dome.
Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje možnosť previesť vlastnícke právo k spoločnému zariadeniu
bytového domu bez súčasného prevodu vlastníckeho práva k bytu resp. nebytovému priestoru. I keby
to zákon umožňoval, odporca by nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k technologickému zariadeniu
kotolne kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007, nakoľko spoločnosť EWD Trnava, s.r.o. v čase podpísania

tejto zmluvy už nebola výlučným vlastníkom zariadenia kotolne. Predtým ako spoločnosť EWD Trnava,
s.r.o. uzatvorila s odporcom kúpnu zmluvu k technologickému zariadeniu kotolne, došlo k prevodu
vlastníckeho práva k niektorým bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome zo spoločnosti EWD
Trnava, s.r.o. na tretie osoby. Spolu s prevodom vlastníckeho práva k bytu resp. nebytovému priestoru
došlo zároveň podľa ustanovenia § 19 ods. 1 veta druhá zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov i k prechodu vlastníckeho práva k technologickému zaradeniu kotolne a to priamo zo zákona.

Z vyjadrenia navrhovateľov I a II zo dňa 29.03.2012 vyplýva, že ustanovenie § 19 ods. 1 zákona o
vlastníctve bytov umožňuje vlastníkom bytov a nebytových priestorov uzatvoriť dohodu, ktorá sa týka
ich vlastníckeho práva k spoločným zariadeniam domu, táto však nesmie byť v rozpore s kogentným

ustanovením § 13 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov. V prípade technologického zariadenia kotolne
ustanovenie § 19 ods. 1 zákona umožňuje vlastníkom rozhodnúť o tom, že budú vykonané stavebno-
technické úkony, v dôsledku ktorých technologické zariadenie kotolne prestane byť súčasťou bytového
domu. Až po vykonaní takýchto úprav je možné s technologickým zariadením nakladať. Kúpna zmluva
zo dňa 28.11. 2007 je neplatnou pretože technologické zariadenie kotolne nie je samostatnou vecou, ale

je súčasťou bytového domu a ako súčasť bytového domu nemôže byť samostatne prevedené kúpnou
zmluvou. Technologické zariadenie je nutné považovať za súčasť bytového domu, pretože podľa svojej
povahy k tejto nehnuteľnosti patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa bytový dom znehodnotil.
Oddelenie technologického zariadenia kotolne od domu by jednoznačne znamenalo znehodnotenie
bytového domu, pretože bytový dom je vykurovaný prostredníctvom technologického zariadenia kotolne.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa I zo dňa 07.08.2012 okrem iného vyplýva, že technologické
zariadenie bolo nainštalované do bytového domu v rámci výstavby bytového domu a okamihom
inštalácie sa stalo jeho súčasťou. Argumentácia vedľajšieho účastníka o technologickom zariadení
kotolne ako súčasti horúcovodu odporcu je v rozpore s ustanoveniami zákona o vlastníctve bytov,

podľa ktorých je technologické zariadenie kotolne spoločným zariadením bytového domu. Oddelením
technologickéhozariadeniakotolnebysabytovýdomavňomnachádzajúcesabytyanebytovépriestory
podstatne znehodnotili. Technologické zariadenie kotolne je spoločným zariadením predmetného
bytového domu bez ohľadu na to, že ho vedľajší účastník konania na strane odporcu do kúpnych zmlúv
výslovne neuviedol.

Vpísomnomvyjadrenízodňa01.03.2013navrhovateľIvyslovilnázor,žeustanovenie§8bods.1zákona
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov rozlišuje spôsoby konania a to priame zastúpenie, ktoré sa
uplatňuje takmer výlučne, že správca koná pri výkone správy v mene vlastníkov a na ich účet. Výnimku
z priameho zastúpenia predstavuje konanie pred súdom, nakoľko zákon tu upúšťa od formulácie koná v

mene a na účet vlastníkov a používa pojem koná za vlastníkov, teda namiesto nich. Pre súdne konanie
tak zákonná úprava stanovuje nepriame zastúpenie, pri ktorom správca koná vo vlastnom mene a na
účet vlastníkov. Nepriame zastúpenie pre súdne konanie je logickým najmä z praktických dôvodov, keď
priame zastúpenie by fakticky znemožňovalo uplatnenie práva na súdnu ochranu. Navrhovateľ I ďalejuviedol, že nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že ochrana vlastníckeho práva vo vzťahu k spoločným
zariadeniam bytového domu nespadá pod zákonne vymedzený rozsah správy. S užívaním bytového
domu, jeho spoločných zariadení bezprostredne súvisí i právna ochrana pred užívaním neoprávnenou

osobou. V tejto veci odporca neoprávnene užíva technologické zariadenie kotolne a je povinnosťou
správcu vykonávať práva k tomuto majetku v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že žiadne zákonné ustanovenie nevytvára právnu konštrukciu, podľa
ktorej by bolo technologické zariadenie kotolne samostatným predmetom právnych vzťahov a takéto
zákonné ustanovenie neobsahuje ani zákon č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike.

Technologické zariadenie sa jeho zabudovaním v bytovom dome stalo jeho súčasťou a teda vedľajší
účastník nikdy nemohol rozhodnúť o jeho samostatnom prevode a platným spôsobom ho samostatne
previesť.

Z vyjadrenia odporcu zo dňa 08.10.2010 vyplýva, že navrhovateľ I žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, že vlastníci jednotlivých bytov, za ktorých v konaní koná sú vlastníkmi technologického

zariadenia odovzdávacej stanice tepla nachádzajúceho sa v bytovom dome. Odporca predložením
listinných dôkazov jednoznačne preukázal, že je výlučným vlastníkom sporného technologického
zariadenia. Navrhovateľ I svoje tvrdenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vlastníkmi bytov opiera
o ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré však neriešia otázku
všeobecného prevodu resp. prechodu vlastníckeho práva. Spoločnosť EWD Trnava, s.r.o., Bratislava,

ktorá ako pôvodný vlastník celej nehnuteľnosti a technologického zariadenia odovzdávacej stanice
tepla v súlade so Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv, Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007 previedla
vlastnícke právo k technologickému zariadeniu na odporcu, nemohla následne pri predaji jednotlivých
bytov previesť na vlastníkov jednotlivých bytov aj spoluvlastnícky podiel na technologickom zariadení.
Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že v predmetných kúpnych zmluvách uzatvorených

s jednotlivými vlastníkmi bytov bol predmetom prevodu vlastníctva aj spoluvlastnícky podiel na
technologickom zariadení.

Z písomného vyjadrenia odporcu zo dňa 27.11.2012 vyplýva, že navrhovateľ I vo svojom návrhu uvádza,
že podáva žalobu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, avšak za aktívne vecne

legitimovaného označil priamo seba t.j. koná vo vlastnom mene a na účet vlastníkov. Navrhovateľ I
nie je aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nárokov vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo
vlastnom mene a teda nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že vlastníci
bytov a nebytových priestorov v Zmluve o výkone správy vymedzili rozsah spoločných zariadení, odlišne
od zákonnej úpravy, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome a vo vzťahu ku ktorým navrhovateľ ako

správca bude vykonávať správu. V čl. 3 bod 5 Zmluvy o výkone správy zo dňa 04.02.2009 vymedzené
spoločnezariadeniadomu,ktorésúinteraliapredmetomvýkonusprávy.Vtomtoustanoveníjevsúlades
dohodou obsiahnutou v Zápisnici zo zasadnutia prvej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
zo dňa 13.09.2006 a v súlade so skutkovým stavom, vynechaná správa odovzdávacej stanice tepla,
pričom navrhovateľ nikdy jej správu nevykonával. Samotný nárok, ktorý je uplatňovaný navrhovateľmi

nespadá pod zmluvne ako i zákonne vymedzený rozsah správy. Pri uplatňovaní vlastníckych práv
vlastníkov bytov a nebytových priestorov k ich domnelému majetku, títo nie sú zo zákona zastúpený
správcom. Odporca vo vyjadrení ďalej uviedol, že odovzdávacia stanica tepla ako súčasť sústavy
tepelných zariadení predstavuje verejný rozvod tepla a je zároveň takým technologickým zariadením,
ktoré môže tvoriť spoločné zariadenie bytového domu. Ide o vec, ktorá je podľa vlastníka určená

na to, aby sa užívala spolu s bytovým domom. Ide o samostatnú vec, ktorá môže byť samostatným
predmetom občiansko-právnych vzťahov. K prevodu tohto príslušenstva na nadobúdateľa dochádza
len vtedy, ak zákonom predpísaným spôsobom je prejavená vôla previesť spolu s hlavnou vecou
i toto príslušenstvo. Vedľajší účastník však určil, že odovzdávacia stanica tepla ako samostatné
technologické zariadenie nikdy nebude tvoriť spoločné zariadenie a toto zariadenie prenecháva do

vlastníctva odporcu. Vedľajší účastník uzavrel Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve dňa 28.11.2005 t.j. v
čase, keď bol výlučným vlastníkom budovy bytového domu. K rešpektovaniu rozhodnutia vedľajšieho
účastníka ako pôvodného vlastníka budovy o právnom odčlenení odovzdávacej stanice tepla došlo
tým, že v zmluvách o prevodoch bytov a nebytových priestorov do vlastníctva tretích osôb sa táto
vedome neuvádzala v popise spoločných zariadení bytového domu, keďže táto spoločné zariadenie

nepredstavovala.

Z vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 04.04.2011 vyplýva, že výlučným
vlastníkom technologického zariadenia je odporca, pričom vlastníctvo tohto zariadenia nadobudol nazáklade kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2007, ktorú odporca uzatvoril ako kupujúci s vedľajším účastníkom
ako predávajúcim a odporca teda technologické zariadenie kotolne riadne kúpil a riadne zaplatil.
Vlastníci bytov za technologické zariadenie riadne nezaplatili, kúpna cena za byty bola znížená práve

o cenu technologického zaradenia. Pokiaľ je odporca výlučným vlastníkom technologického zariadenia
kotolne a jeho vlastníctvo doposiaľ nebolo žiadnym právoplatným rozhodnutím spochybnené, nie je
možné zakázať mu užívať vec, ku ktorej má výlučný vlastnícky titul. Navrhovatelia teda nemôžu zakázať
užívať vec osobe, ktorej svedčí doposiaľ nespochybniteľný vlastnícky titul. Technologické zariadenie
kotolne je súčasťou horúcovodu vybudovaného odporcom a je napojené na centrálne zásobovanie tepla

a teplej vody. Okrem toho ustanovenie § 19 ods. 1 prvá veta zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov dáva dispozíciu spoluvlastníkom v akomkoľvek bytovom dome, aby si veci týkajúce sa svojich
spoluvlastníckych vzťahov zariadili inak. Odpredaj technologického zariadenia odporcovi bol v súlade
so zákonom.

Z písomného vyjadrenia vedľajšieho účastníka z dňa 26.06.2012 okrem iného vyplýva, že technológia

kotolne sa bez ďalšieho dá z bytového domu jednoducho demontovať a oddeliť a to bez toho, aby
došlo k akémukoľvek poškodeniu bytového domu, pričom vlastníci bytového domu si môžu zakúpiť
technologické zariadenie nové. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa I o tom, že technológia kotolne
je spoločným zariadením bytového domu a vlastníci bytov v bytovom dome nadobudli technológiu a
základe jednotlivých kúpnych zmlúv, pričom technologické zariadenie kotolne spoločným zariadením

bytového domu v zmysle kúpnych zmlúv nie je a teda ani nebolo premietnuté do ceny jednotlivých bytov.

Zo zmluvy o dodávke a odbere tepla - časť B uzatvorenej dňa 05.06.2009 medzi odporcom ako
dodávateľom a navrhovateľom I ako odberateľom súd zistil, že predmetom tejto zmluvy bola dodávka
a odber tepla zo sústavy tepelných zariadení odporcu do sústavy tepelných zariadení navrhovateľa pre

účely vykurovania a vzduchotechniky, pre prípravu teplej úžitkovej vody a studenej vody na prípravu
teplej úžitkovej vody, ktorú dodávateľ tepla nakúpi z vodovodnej siete dodávateľa vody.

Zmluvou o uzavretí budúcich zmlúv zo dňa 28.01.2005 medzi vedľajším účastníkom na strane odporcu
a odporcom sa zmluvné strany zaviazali uzavrieť kúpnu zmluvu na dodávku a odber tepla pre objekt

budúceho odberateľa Obytný dom J. a kúpne zmluvy na technologické zariadenia horúcovodnej prípojky
a odovzdávacej stanice tepla vybudované vedľajším účastníkom. Predmetom zmluvy je aj záväzok
oboch strán uzatvoriť zmluvu o nájme technickej miestnosti, v ktorej je umiestnené tepelné zariadenie
odovzdávacej stanice tepla. Predmetom plnenia budúcej kúpnej zmluvy na dodávku a odber tepla mal
byť aj záväzok budúceho dodávateľa dodávať teplo z odovzdávacej stanice tepla v objekte vedľajšieho

účastníka na strane odporcu a záväzok toto teplo odoberať a uhrádzať v rozsahu a za podmienok
dohodnutých v budúcej kúpnej zmluve na dodávku a odber tepla. Predmetom plnenia budúcej kúpnej
zmluvy na kúpu tepelného zariadenia bude kúpa týchto zariadení odporcom ako budúcim dodávateľom
od vedľajšieho účastníka ako budúceho odberateľa. Zmluvné strany sa tiež dohodli, že technická
miestnosť v objekte bytového domu, v ktorom bude umiestnené technologické zariadenie na prvom

nadzemnom podlaží bude predmetom nájomného vzťahu podľa zmluvy o nájme.

Kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2007 vedľajší účastník ako predávajúci odpredal odporcovi ako
kupujúcemu horúcovodnú prípojku a technológiu odovzdávacej stanice tepla do výlučného vlastníctva
za kúpnu cenu 113.405,56 eur (3.416.455,95 Sk).

Z faktúry č. XXXXXXXX vyplýva, že vedľajší účastník fakturoval odporcovi horúcovodnú prípojku a
technológiu odovzdávacej stanice tepla v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2007 vo výške 113.405,56
eur (3.416.455,95 Sk).

Z článku IV. ods. 6 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu (č.l. XXX) vyplýva, že spoločnými zariadeniami
bytového domu, v ktorom sa byt nachádza sú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia
výlučnetomutodomu,atoajvtomprípade,aksúumiestnenémimotohtodomu,najmävýťahy,výťahové
strojovne, vzduchotechnika, klampiarske konštrukcie, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické,
telefónne a dátové prípojky resp. rozvody a to i v prípade, ak sú umiestnené mimo a slúžia výlučne

tomuto domu.

Z bodu 2 Zápisnice zo zasadnutia prvej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súd zistil, že na ustanovenej schôdzi vedľajší účastník ako vlastník predložil navrhovateľovi Iako správcovi súpis odovzdaných spoločných častí, zariadení a príslušenstva bytového domu, ktorých
výkonom správy je správca poverený s výnimkou teplovodnej prípojky a technológie odovzdávacej
stanicetepla,ktorákončíuzatváracímiarmatúraminavýstupezrozdeľovačaazberačatepla.Zuvedenej

zápisnice ďalej vyplýva, že vlastník predložil správcovi kópiu uzavretej Zmluvy o uzavretí budúcich zmlúv
medzi vedľajším účastníkom ako stavebníkom a odporcom zo dňa 28.01.2005, pričom navrhovateľ I ako
správca zobral obsah predmetnej zmluvy na vedomie. Následne bolo prijaté uznesenie, že výkon správy
bytového domu sa na teplovodnú prípojku a technológie odovzdávacej stanice tepla nevzťahuje.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na
spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu.
Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia,
sušiarne, kočíkarne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné,
kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

Podľa ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
správcajepovinnývykonávaťsprávudomusamostatnevmenevlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome pred súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s
vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné
práva k pozemku.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
spoločnéčastidomuaspoločnézariadeniadomuapríslušenstvosúvspoluvlastníctvevlastníkovbytova
nebytovýchpriestorovvdome,aksanedohodnúvlastníciinak.Sprevodomaleboprechodomvlastníctva
bytu a nebytového priestoru v dome prechádza aj spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných

zariadení domu a príslušenstva, ako aj spoluvlastnícke alebo iné spoločné práva k pozemku, prípadne
ďalšie práva a povinnosti spojené s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej
povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria

vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu
väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže
rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch

pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplýva,
že jedným zo základných princípov, ktorý zákon pri výkone správy domu prostredníctvom správcu
upravuje je zásada zákonného zastúpenia vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome správcom.

Samotným výkonom správy majetku sa rozumie, že činnosti, ktoré spadajú pod vymedzenie pojmu
správa vykonáva správca samostatne. V tomto prípade možno hovoriť o zastúpení priamom, pri ktorom
správca koná v mene a na účet vlastníkov, v dôsledku čoho vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému. Správca teda nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby vo vlastnom mene, ale lenv mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a teda účastníkmi konania sú všetci títo
vlastníci, za ktorých správca koná ako ich zákonný zástupca.

Ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravuje
jeden zo základných princípov, ktoré sú spojené s existenciou vlastníctva bytu alebo nebytového
priestoru v dome a to akcesoritu spoluvlastníctva spoločných častí a spoločných zariadení domu,
ktorá je nevyhnutná na riadny výkon vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom. Akcesorita
v tomto prípade predstavuje nerozlučnú spätosť spoluvlastníctva k spoločným častiam a zariadeniam

domu a príslušenstvu a je nezrušiteľná za trvania vlastníctva k bytom a nebytovým priestorom a preto
spoločné časti a zariadenia nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo spoluvlastníctva iného subjektu
než vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zákonodarca však v ustanovení § 19 citovaného
zákona dopĺňa právnu reguláciu spoločných prvkov domu konštruovanú ustanovením § 13 citovaného
zákona o možnosť vlastníkov dohodnúť sa inak. Zákon teda umožňuje prevod spoločných prvkov domu
do vlastníctva tretej osoby, pričom vlastníci musia prijať všetky právne dôsledky s tým spojené. To je

však možné, že ide o prvok, ktorý nebude spĺňať definíciu súčasti veci bytového domu a je podľa povahy
veci neoddeliteľný.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné vo vzťahu k
navrhovateľovi I zamietnuť a to z dôvodu, že tento nie je aktívne vecne legitimovaný. Ako bolo vyššie

uvedené správca je povinný vykonávať správu domu v mene vlastníkov a na ich účet, avšak v danom
prípade navrhovateľ I podal žalobu vo svojom mene (za navrhovateľa označil priamo seba). Súd
sa nestotožňuje s tvrdeniami navrhovateľa I o tom, že ustanovenie § 8b zákona o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov rozlišuje dva spôsoby konania, pričom výnimku z priameho zastúpenia má
predstavovať práve konanie pred súdom, kedy sa jedná o nepriame zastúpenie, pri ktorom správca

koná vo vlastnom mene a takéto konanie je logické najmä z praktických dôvodov. Citované ustanovenie
jednoznačne stanovuje, že ide o zastúpenie priame, pričom účastníkom konania sú všetci vlastníci,
za ktorých správca koná. Je zrejmé, že priame zastúpenie predstavuje pre súd väčšiu časovú aj
administratívnu náročnosť oproti zastúpeniu nepriamemu, ktoré sa uplatňovalo do 30.06. 2007, avšak
napriek tomu nemožno uvedené ustanovenie pre zastupovanie v konaniach pred súdom vykladať

spôsobom uvádzaným navrhovateľom I.

V prípade podania negatórnej žaloby dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa, ktorý musí preukázať,
že je vlastníkom veci a v čom spočíva podstata neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva.
Dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že vedľajší účastník uzatvoril dňa 28.01.2005

Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na základe ktorej sa zaviazal uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadom
technologickéhozariadeniasodporcom,pričomdňa28.11.2007tototechnologickézariadenieodporcovi
odpredal za kúpnu cenu 113.405,56 eur (3.416.455,95 Sk). Súd preskúmal Kúpnu zmluvu s ohľadom na
tvrdenie navrhovateľov I a II o jej neplatnosti s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka,
nakoľko podľa ich názoru zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neumožňuje samostatne

prevádzať technologické zariadenie kotolne s poukazom na kogentnosť ustanovenia § 13 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov a zároveň s poukazom na to, že technické zariadenie nie
je samostatnou vecou, ale je súčasťou bytového domu a teda nemôže byť samostatne prevedené
kúpnou zmluvou. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka na platnosť právneho úkonu vyžaduje,
aby tento svojim obsahom alebo účelom neodporoval zákonu alebo ho neobchádzal alebo aby sa

nepriečil dobrým mravom. Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor so zákonom sa musí
opierať o rozumný výklad dotyčného zákonného ustanovenia. V danom prípade súd nezistil rozpor
danej zmluvy s ustanovením § 13 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a nemá za
to, že by sa jednalo o zákonné ustanovenie, ktoré by nepripúšťalo jeho modifikáciu, vylúčenie jeho
zaväzujúcehoúčinkudohodouzmluvnýchstrán,pričomsámzákonformuláciouustanovenia§19zákona

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vylučuje kogentnosť predmetného ustanovenia a umožňuje
vlastníkom dohodnúť sa ohľadom spoločných zariadení inak. Predmetné ustanovenie teda umožňuje
iné usporiadanie vlastníctva k spoločným zariadeniam v bytovom dome a teda technologické zariadenie
môže byť aj vo vlastníctve tretej osoby.

Súd má za to, že neobstojí tvrdenie navrhovateľov I a II, že technologické zariadenie je súčasťou
bytového domu a teda nemôže byť samostatne prevedené. Podľa názoru súdu uvedené technologické
zariadenie nemožno hodnotiť ako súčasť stavby, jeho oddelením by sa z hľadiska technickej a funkčnej
stránky bytový dom nijakým spôsobom neznehodnotil a vykurovanie bytového domu prostredníctvomtohto zariadenia nemôže byť prekážkou vyhodnotenia tohto zariadenia ako samostatnej veci v
občianskoprávnom zmysle. Uvedené zariadenie predstavuje príslušenstvo bytového domu a je určené
na to, aby sa s hlavnou vecou aj užívalo a samotná povaha príslušenstva tak spôsobuje, že právne

úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo a toto môže
byť predmetom právneho vzťahu, tak ako to bolo aj v tomto prípade, kedy vedľajší účastník neprejavil
vôľu previesť príslušenstvo spolu s hlavnou vecou, čo vyplýva aj zo špecifikácie spoločných zariadení
v zmluve o prevode vlastníctva bytu. Zároveň neobstojí ani navrhovateľmi namietaná neplatnosť
kúpnej zmluvy, s tým, že táto mala byť uzatvorená v čase, keď vedľajší účastník už nebol vlastníkom

predmetného zariadenia. Dokazovaním v prejednávanej veci bolo preukázané, že v zmluvách o prevode
vlastníctva bytov nebolo v popise spoločných zariadení uvedené technologické zariadenie, pričom tomu,
že toto sa vedome neuvádzalo v predmetných zmluvách nasvedčuje aj tá skutočnosť, že vedľajší
účastník ako vlastník informoval dňa 13.09.2006 samotného navrhovateľa I ohľadom ktorých spoločných
zariadení, častí a príslušenstva bytového domu bude vykonávať správu a ohľadom ktorých nie a zároveň
mupredložilZmluvuouzavretíbudúcichzmlúv,predmetomktorejbolprevodtechnologickéhozariadenia

horúcovodnej prípojky a odovzdávacej stanice tepla do vlastníctva odporcu, čo navrhovateľ I vzal na
vedomie. Rovnako zo zmluvy o výkone správy vyplýva, že navrhovateľ I ako správca nebol poverený
správou technologického zariadenia, pričom v článku 3 ods. 5, kde sú vymedzené spoločné zariadenia
domu podliehajúce výkonu správy absentuje správa technologického zariadenia. Vedľajší účastník teda
v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol výlučným vlastníkom predmetného zariadenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ II neuniesol v konaní dôkazné
bremeno a nepreukázal, že je vlastníkom technologického zariadenia ohľadom ktorého sa domáha, aby
súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov a preto súd návrh aj vo vzťahu k
navrhovateľovi II zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a to vzhľadom
na väčší počet účastníkov konania na strane navrhovateľa, ako aj vzhľadom na účasť vedľajšieho
účastníka na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Trnave na Krajský súd v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.