Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203589
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114203589.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Pribinova 25, P.O.BOX 41, 810 01 Bratislava, proti odporcovi: S.. N. V.,
nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/X, Y. zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, Zámocká 36, Bratislava,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, občianske
združenie, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpený: JUDr. Patrik Podhorský, advokát,
Zámocká 36, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.624,65 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 836,30 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 836,30 eura od 30.03.2011 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci s účinnosťou
od právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky stane sa
splatným celý dlh.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 87,96
eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

IV. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia v
sume39,47eura,do3dníodprávoplatnostirozsudkukrukámprávnehozástupcuvedľajšiehoúčastníka.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.10.2013, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.02.2014, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.624,65
eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 %

ročne z čiastkových súm tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu
1.500 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto
zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 eur len 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.624,65 eura do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa 28.07.2010 Zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 1.500,00 eur. Poskytnutý

úver spolu s úrokom sa odporca zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške
85,15 eura v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou
splátok úveru už pri splátke č. 1, napokon zaplatil len sumu 440,75 eura. Vzhľadom k tomu, že
odporca bol v omeškaní s úhradou splátky o viac ako 3 mesiace, bolo mu doručené oznámenie ouplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu
omeškania. Oznámenie o uplatnení práva bolo odporcovi doručené dňa 10.03.2011. V súlade s § 53
ods. 8 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 29.03.2011,

kedy bol odporca povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Celková suma dlhu odporcu voči
navrhovateľovi predstavuje súčet neuhradených splátok, t.j. sumu 2.624,65 eura. Nakoľko sa odporca
dostal do omeškania s plnením svojich povinností, navrhovateľovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty
podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065% denne a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkanároknaúrokzomeškania,pričomnavrhovateľsipoprinárokunazmluvnépokutyuplatňujeaj

úrok z omeškania tak, aby neprevyšovali priemernú hodnotu RPMN naposledy zverejnenú pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Napriek výzvam navrhovateľa nedošlo zo strany odporcu k splneniu
jeho záväzkov.

Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 07.11.2014, k tomuto sa vyjadril v podaní zo dňa

14.11.2014, kde uviedol, že si uvedomuje svoj záväzok, ale nie je schopný zaplatiť naraz, vie dávať
mesačne cca 50,00 eur.

Podaním zo dňa 18.12.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.12.2014, oznámilo občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, že

vstupuje do konania ako vedľajší účastník na ochranu a podporu práv odporcu. Na základe námietky
navrhovateľa rozhodoval o prípustnosti jeho vstupu do konania Okresný súd Trnava, ktorý uznesením
č.k. 11C/69/2014-38 zo dňa 06.03.2015 rozhodol, že vedľajšie účastníctvo uvedeného občianskeho
združenia je prípustné; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 02.04.2015.

Vedľajší účastník sa vo veci vyjadril v podaní zo dňa 21.01.2015, kde uviedol, že s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. jednoznačne vyplýva, že zmluva je
svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa riadi režimom Občianskeho zákonníka. Má za to,
že odporca ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a z tohto dôvodu považuje
takéto plnenie uplatnené navrhovateľom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ. Navrhovateľ

si v konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú
v rozpore s dobrými mravmi, a preto sú neplatné. Navrhovateľ sa takýchto nárokov nemôže domáhať,
keďže svojou povahou ide o úžeru. Vedľajší účastník ďalej uviedol, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, a preto sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle uvedeného navrhovateľ poskytol

odporcovi úver vo výške 1.277,05 eura, no keďže odporca zaplatil navrhovateľovi spolu 440,75 eura, tým
zanikla povinnosť odporcu vrátiť finančné prostriedky v celej žalovanej výške, pričom ostala povinnosť
vrátiť iba rozdiel medzi 1.277,05 eura a 440,75 eura, t.j. 836,30 eura. Poukázal ďalej na to, že zmluvná
pokuta nebola individuálne dojednaná. Záverom navrhol, aby súd návrh v sume prevyšujúcej 836,30
eura zamietol, ako aj zamietol uplatnenú zmluvnú pokutu a zaviazal navrhovateľa nahradiť trovy konania

vedľajšiemu účastníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 24.10.2013, Žiadosťou o
poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, Zmluvnými
dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. č.l. 4,

Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8100031343,
Kartou klienta č.l. 6, Oznámením o zosplatnení zo dňa 08.03.2011, fotokópiou obálky na č.l. 9,
Pokusom o zmier zo dňa 27.08.2012, vyjadrením odporcu zo dňa 14.11.2014, oznámením o vstupe
vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 18.12.2014, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 19.01.2015,
vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 21.01.2015, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával

v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 28.07.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 1.500,00

eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,00 % a ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 60,27 %. Odporca
sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 85,15 eura splatných 24.
dňa v mesiaci, pri počte splátok 36. Odporcovi bola titulom úveru vrátane revolvingov vyplatená suma
1.277,05 eura, keď odporca z poskytnutého úveru zaplatil navrhovateľovi sumu 440,75 eura. Nakoľkobol odporca s úhradou splátky v omeškaní viac ako tri mesiace, navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť
úveru listom zo dňa 08.03.2011, zaslanú odporcovi na poslednú známu adresu, s tým, že k zosplatneniu
malo prísť po uplynutí 15 dní od doručenia oznámenia.

Odporca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že majú za to, že návrh je
nedôvodný. Medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, majú za to, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré by mala obsahovať v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zmluva neobsahuje výšku, počet a termín splátok úrokov. Dojednané úroky

za poskytnutie úveru sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože sú neprimerane vysoké. Z tohto dôvodu
poskytnuté finančné prostriedky je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov. Napriek tomu, že
zmluvaneobsahujevšetkynáležitosti,zastávajútenprávnynázor,žezmluvaaninevznikla.Jezrejmé,že
v čase uzatvárania zmluvy bola táto zmluva uzatvorená tak, že žiadosť, teda návrh na uzavretie zmluvy
bol zo dňa 23.07.2010, pričom tento návrh bol vyplnený bez bodu č. 6 uvedenej zmluvy. Dňa 28.07.2010
navrhovateľ údajne akceptoval návrh odporcu, no v tejto akceptácii nachádzame rozpory s pôvodným

návrhom odporcu, a to rozpor vo výške RPMN, pričom odporca navrhoval 70%, navrhovateľ schválil vo
výške 64,64%, tak isto v predpokladanej RPMN po poskytnutí úveru, kedy odporca navrhoval vo výške
60,27 % a navrhovateľ schválil 56,09%. Nedošlo k obsahovo rovnakému úkonu, teda návrh a akceptácia
nie je obsahovo totožná. Z tohto dôvodu došlo k novému protinávrhu, tak ako to predpokladá Občiansky
zákonník, no tento protinávrh nebol akceptovaný odporcom. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v

písomnej forme a finančné prostriedky poskytnuté odporcovi sa riadia výlučne právom navrhovateľa
na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Odporcovi teda bolo poskytnutých 1.277,05 eura, čo vyplýva
z karty klienta v kolónke vyplatené vrátane revolvingov, v tom období september 2010, teda od tohto
momentu plynie aj premlčacia doba na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Odporca síce vrátil sumu
440,75 eura, o čo sa ponižuje nárok navrhovateľa, no vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa je

titulom bezdôvodného obohatenia, vznášajú námietku premlčania návrhu navrhovateľa. Aj oznámenie o
zosplatnení,akbysúdvyhodnocovalzmluvu,žebolaplatneuzavretá,bolovrozpores§53Občianskeho
zákonníka, kedy uplatnili toto právo bez toho, aby vopred upozornili na uplatnenie tohto práva. Z týchto
dôvodov žiadajú návrh zamietnuť a priznať trovy právneho zastúpenia, pričom žiadajú priznať v prípade
zastúpenia vedľajšieho účastníka 1 úkon právnej služby za vyjadrenie a nie za prevzatie právneho

zastúpenia a účasť na pojednávaní, nakoľko tieto úkony sú zahrnuté v rámci zastúpenia odporcu. V
prípade, že bude súd považovať zmluvu za platne uzavretú, poukazujú na premlčanie pri prvých piatich
splátkach a teda aj premlčanie úroku z omeškania. Zároveň poukazujú na to, že zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa52ods.1OZ(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 8 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 517 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu), ak ide o omeškanie s
plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu), výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne

dojednané.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh
je dôvodný len z časti.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník
uzavreli dňa 28.07.2010 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ

poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 1.500,00 eur, z ktorého odporca čerpal celkovo sumu
1.277,05 eura. Pokiaľ ide o námietky odporcu, že kvôli vadám kontraktačného procesu nedošlo k
uzavretiu zmluvy, k týmto súd uvádza, že má za to, že k uzatvoreniu zmluvy medzi navrhovateľom a
odporcom prišlo, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle jej účastníkov pokiaľ ide o výšku poskytnutého
úveru, ako aj vo výšku úroku, čo sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Ak aj nedošlo k akceptácii

návrhuodporcutýkajúcehosainýchnáležitostízmluvy(RPMN),tátoskutočnosťmáinéprávnenásledky,
ale nie absenciu uzavretia zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu nepovažoval súd námietku premlčania
nárokunavydaniebezdôvodnéhoobohateniazadôvodnú.Odporcasavzmluvezaviazalsplatiťuvedený
úver s príslušenstvom v 36 mesačných splátkach vo výške 85,15 eura. Ročná percentuálna miera
nákladov úveru bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN za úver vo výške 70,00
% a v časti 6. ako RPMN za úver vo výške 64,64 %. Rovnako, ročná percentuálna miera nákladov

revolvingu bola uvedená jednak v časti 5., a to ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
vo výške 60,27 % a v časti 6. ako predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 56,09
%. Priemerná RPMN za úver predstavovala 51,49 %. Odporca zaplatil navrhovateľovi z poskytnutého
úveruvovýške1.277,05eurasumu440,75eura.Oznámenímozosplatnenízodňa08.03.2011upozornil
navrhovateľ odporcu na možnosť zosplatnenia dlhu, keď k zosplatneniu došlo dňa 25.03.2011.

Medzi účastníkmi konania vznikol uzavretím zmluvy o revolvingovom úvere právny vzťah, ktorý je od
svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 ods. 2 OZ,
zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods.

6 písm. d) OBZ) a zároveň navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere vystupoval ako
veriteľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 2 ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k)
ZoSÚ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška
splátky 85,15 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov.

Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Ďalej zmluva neobsahuje základnú
obsahovú náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a to ročnú percentuálnu mieru
nákladov úveru, nakoľko táto je v časti 5. uvedená iba ako predpokladaná. Presná a zároveň odlišná

výška RPMN je uvedená až v časti 6. - údaje o schválenom revolvingovom úvere, uvedené schválenie
však odporca neprijal písomnou formou, preto ho nemožno považovať za písomnou formou urobené
dojednanie o RPMN. Z uvedených dôvodov považoval súd údaj o RPMN za v zmluve neuvedený.
Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ, a síce termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba počtom splátok, čo nemožno

považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ bolo,
aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úverov, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem

„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol
navrhovateľom uvedený až v listine pod názvom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
28.07.2010, ktoré oznámenie však odporca neprijal písomnou formou, a preto ho nemožno považovať
za písomnou formou uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majú za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý
navrhovateľom odporcovi sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nemá
nárok na zaplatenie úroku z úveru a poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru po odrátaníplnenia zo strany odporcu. Keďže odporca zaplatil z vyplateného úveru vrátane revolvingov vo výške
1.277,05 eura len časť vo výške 440,75 eura, súd mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú
časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 836,30 eura (1.277,05 eura - 440,75 eura).

Odporcasadostaldoomeškaniasozaplatenímpeňažnéhodlhudňa26.03.2011,nakoľkokzosplatneniu
úveru došlo dňa 25.03.2011, keďže navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti úveru
do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorá sa v zmysle čl. 15. bodu 15.2 považovala za doručenú dňa
10.03.2011, pričom túto skutočnosť odporca nerozporoval. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil úrok z

omeškania od neskoršieho dátumu, a síce od 30.03.2011, súd mu z uvedeného dôvodu priznal úrok z
omeškania odo dňa 30.03.2011. Vychádzajúc z uvedeného má navrhovateľ nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 30.03.2011.
Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka navrhovateľa len na zaplatenie sumy 836,30
eura, bolo možné priznať navrhovateľovi nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z

tejto sumy. Odporca sa dostal do omeškania dňa 30.03.2011, keď výška základnej úrokovej sadzby k
uvedenému dňu bola 1 %. Navrhovateľ by tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9% (8 + 1 %) ročne zo sumy 836,30 eura od 30.03.2011 do zaplatenia.

Predmetom návrhu bola aj požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,065%

dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle čl. 14 bodu 14.1 zmluvy.

Súd má však za to, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo vôbec k platnému dojednaniu
zmluvnej pokuty, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty
je obsiahnuté iba v zmluvných dojednaniach napísaných veľmi malým písmom, toto dojednanie sa

nachádza skôr ku koncu zmluvných dojednaní ako k ich začiatku, pričom nie je žiadnym spôsobom
zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Zmluvné dojednania pritom odporca ani nepodpísal,
tieto sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky
uvedenej pod bodom 13. zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je
uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko

spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text,
ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ
podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by
dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných dojednaniach súd nemôže považovať za platné

písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Funkcia obchodných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať
dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často
neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr.

rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí,
nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje
na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská
doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou

samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“

V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej
forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle §
40 ods. 1 OZ. Súd preto návrh v časti uplatňovanej zmluvnej pokuty zamietol.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa za odôvodnený len v časti
o zaplatenie sumy 836,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 836,30 eura od
30.03.2011 do zaplatenia a vo zvyšku návrh vo výroku II. zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.Vzhľadom k výške sumy, na ktorej plnenie súd zaviazal odporcu, mal súd za to, že je dôvodné povoliť
odporcovi splácanie dlhu v splátkach po 50,00 eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci, s tým,

že v prípade, že dôjde k omeškaniu s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri
uvedenej výške splátky dôjde k splateniu celého dlhu v primeranej dobe pre navrhovateľa, keď sa tak
zároveň stane do troch rokov od právoplatnosti rozsudku, čo je v súdnej praxi zaužívaná doba splatenia
dlhu pri povolení splátok.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 24 OSP, účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“), každý má právo na právnu pomoc

v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to
za podmienok ustanovených zákonom. Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

O náhrade trov konania odporcu súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP s poukazom na § 151 ods. 1
OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 2.624,65 eura s príslušenstvom priznaná suma 836,30 eura s

príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 32% a hrubý úspech odporcu 68%, a teda
konečný čistý úspech odporcu je 36% (68 - 32), čo v konečnom dôsledku znamená právo odporcu na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania, v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom odporcu,

a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 2 úkony právnej služby á 101,25 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia,
účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 202,50 eura,
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 2x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j.
16,78 eura,

- cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 07.05.2015 osobným motorovým vozidlom
(Bratislava - Trnava a späť; 114 km; spotreba 5,9 L/100 km; cena PHM 1,211 eura/L) - 8,15 eura, z čoho
si odporca uplatnil 1/2, t.j. 4,08 eura,
- náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie a späť dňa 07.05.2015 za 3 polhodiny á 13,98 eura,
čo predstavuje sumu 41,94 eura, z čoho si odporca uplatnil 1/2, t.j. 20,97 eura,

teda celkom trovy právneho zastúpenia vo výške 244,33 eura.

Súd neuznal právnemu zástupcovi amortizáciu, nakoľko právny zástupca nepoužil vlastné motorové
vozidlo, ale vozidlo, ktorého držiteľom je spoločnosť P & FAIR, s.r.o., ktorej je právny zástupca
spoločníkom a konateľom. Vzhľadom k tomu súd síce uznal, že právny zástupca motorové vozidlo na

cestu použil, a teda vznikli náklady na cestu vo forme spotrebovaných pohonných hmôt (z čoho si uplatnil
1/2), ale právneho zástupcu odporcu sa opotrebenie vozidla v jeho majetkovej sfére nijako nedotklo,
nakoľko nie je jeho držiteľom, a preto nie je možné uznať ako dôvodnú náhradu za prejazdené kilometre.
Nakoľko pri cestovných náhradách nebola pokladničným dokladom preukázaná cena za pohonné
hmoty v čase vykonania cesty, súd vychádzal z ceny motorovej nafty v príslušnom týždni v roku 2015

zverejnenej na stránke Štatistického úradu SR, a keďže táto bola vyššia ako uplatnená, vychádzal z
ceny za 1 liter, ktorú uviedol právny zástupca odporcu.Súd právnemu zástupcovi odporcu uznal pri ceste na pojednávanie náhradu za stratu času (v
požadovanej 1/2-ici) iba za 3 polhodiny, a nie za uplatnené 4 polhodiny, nakoľko trvanie straty času
nebolo vyčíslené (pričom je potrebné vyčíslenie v minútach), keď súd má za to, že je možné uznať ako

odôvodnenú náhradu za stratu času za 3 polhodiny, pretože takáto strata je v prípade cesty z Bratislavy
do Trnavy a späť reálna (45 minút/1 cesta).

Vzhľadom na čistý úspech odporcu v rozsahu 36 % priznal súd odporcovi právo na náhradu trov
právneho zastúpenia v sume 87,96 eura (36 % z 244,33 eura).

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval v konaní na strane úspešnejšieho
odporcu, rozhodol súd podľa ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods.
1 OSP, keď vedľajšiemu účastníkovi priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov
právneho zastúpenia.

Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania, v zákonnej lehote predložené právnym zástupcom vedľajšieho
účastníka, a uznal ako účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia v nasledovnej výške:
- odmena advokáta za 1 úkon právnej služby á 101,25 eura (vyjadrenie zo dňa 21.01.2015) podľa § 10
ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 101,25 eura,
- režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 1x 8,39 eura, podľa § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j.

8,39 eura,
celkom vo výške 109,64 eura.

Vzhľadom na čiastočný čistý úspech odporcu v rozsahu 36 % priznal súd vedľajšiemu účastníkovi právo
na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 39,47 eura (36 % zo 109,64 eura).

Pokiaľ ide o samotné právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania, súd je toho názoru, že
nárok vedľajšieho účastníka je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcu a vystupoval na strane
odporcu, ktorému právo na náhradu trov konania vzniklo, nakoľko bol v konaní úspešný. Zároveň súd
považoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy,

keď vedľajší účastník, tak ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa
v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za
akým účelom vedľajší účastník vznikol a či sú v jeho radoch zastúpené osoby s právnickým vzdelaním,
a to s poukazom na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 OSP, § 24 OSP, ako aj ustanovenie
§ 47 ods. 2 a 3 ÚSR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o

úkony smerujúce k ochrane práv odporcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.