Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010128
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2514010128.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci obžalovaného R. R., pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej
prokuratúry Piešťany proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 13.8.2014, č.k. 2T/42/2014-71,
na verejnom zasadnutí dňa 10.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania okresného prokurátora , ako i obžalovaného
R. R., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 13.8.2014, č.k. 2T/42/2014-71rozhodol tak, že obžalovaného
R. R. uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od mája 2013 až do 13.08.2014 si ako otec maloletého dieťaťa X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., T. XX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, napriek tomu, že mu vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej
rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 12P/4/2012 zo dňa 17.03.2013,
právoplatným dňom 23.04.2013, tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej X. sumou 70,- Eur
mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky M. F., hoci vedel o
existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si riadne neplnil, o svoju dcéru sa inak nestaral

a nezaujímal, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať, ani sa
nezaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, teda nevyužil všetky možnosti
na to, aby si svoju zákonnú povinnosť v reálne možnej výške splnil, čím za uvedené obdobie dlhuje na
výživnom M. F. sumu v celkovej výške 1.050- Eur.
Za to ho odsúdil podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, §
37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní

4 (štyri) mesiace. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu určil skúšobná doba v trvaní 2 (dva)
roky.
Rozsudok odôvodnil tým, že na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa
11.04.2014 na Okresný súd Piešťany vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedkyne M. F., oboznámením listinných dôkazov, ako aj ďalšieho obsahu spisu.

Obžalovaný R. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje od mája 2013 len brigádnicky, týždeň
- dva, niekedy si privyrobí. Čo sa týka úradu práce, tak odtiaľ ho vyradili, lebo sa zabudol prihlásiť. Od
mája 2013 nemaródil, ani nebol na žiadnej operácii. Nemá peniaze na výživné, je mu to ľúto. S maloletou
X. sa nestretáva, svokra ho tam nechce púšťať. Nerozišli sa dobre. Na brigádach zarobí okolo 80,-
až 100,- Eur mesačne. Žije s družkou, ktorá ma plnoleté deti, deti s ňou nemá. Nefajčí, nemá žiadne
finančné prostriedky, nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok ani vozidlo, momentálne nemá z

čoho výživné zaplatiť.Svedkyňa M. F. uviedla, že od mája 2013 až do júla 2014 obžalovaný nič z výživného na maloletú X.
neuhradil. Dlh je do 13.08.2014 vo výške 1.050,- Eur. Nijakým iným spôsobom na výživu X. neprispieval.
Dcérku videl naposledy tak pre dvomi rokmi.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 12P/4/2012 vyplynulo, že obžalovaný je povinný uhrádzať
výživné na maloletú X. vo výške 70,- Eur, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám M. F.. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2013. Zo správ na obžalovaného vyplynulo, že nie je poberateľom
dávok v hmotnej núdzi, a tak isto nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyradený bol pre
nespoluprácu dňa 05.02.2012. Naposledy pracoval do 17.07.2013 na dohodu, necelý mesiac.

V súčasnej dobe nie je nikde zamestnaný.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný
od mája roku 2013 si ako otec maloletej dcéry X., až do vyhlásenia rozhodnutia súdu vo veci úmyselne
neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný
jednoznačne výpoveďou svedkyne M. F.. Sám obžalovaný potvrdil, že výživné neuhradil. Obranu

obžalovaného spočívajúcu v tom, že robil len brigádnicky, nemal preto výživné z čoho platiť, mal súd za
účelovú. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými záväzkami a povinnosťami obžalovaného
a preto mal svoju nepriaznivú situáciu riešiť ihneď po jej vzniku. Obžalovaný je zdravý, nemal žiadne
zdravotné problémy po celý čas, čo neplnil výživné, teda nič mu nebránilo v tom, aby pracoval a svoje
povinnosti si riadne plnil.

Pri výmere trestu postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom zobral do úvahy
spôsob spáchania trestného činu, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Obžalovaný je osobou dva krát
súdne trestanou, z toho jedno odsúdenie má amnestované. V súčasnosti spláca peňažný
trest uložený mu Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, pre trestný čin podľa § 289 odsek 1

Trestného zákona a § 348 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Podľa § 36 Trestného zákona súd
zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú pod písmenom l), teda že priznal trestnú
činnosť a túto úprimne oľutoval. Z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Trestného zákona súd
zistil jednu, a to uvedenú pod písmenom m) tohto paragrafu, teda že bol už za trestný čin odsúdený.
S poukazom na uvedené súd pri výmere trestu vychádzal zo základnej trestnej sadzby uvedenej v

§ 207 odsek 1 Trestného zákona a v tejto vymeral obžalovanému prevýchovný trest odňatia slobody
v trvaní 4 mesiace s tým, že mu tento za splnenia podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, nakoľko túto súd považoval za
dostatočnú na to, aby obžalovaný preukázal schopnosť viesť riadny život, zamestnať sa a samozrejme
plniť si svoju vyživovaciu povinnosť.

Proti vyhlásenému rozsudku podal priamo na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po jeho vyhlásení
obžalovaný odvolanie proti výroku o vine aj treste a prokurátor proti výroku o treste. Obžalovaný
svoje odvolanie bližšie neodôvodnil. Prokurátor svoje odvolanie písomne odôvodnil v podaní zo dňa
4.9.2014 (č.l. 77-78), v ktorom uviedol, že sa s uloženým trestom nestotožňuje, nakoľko obžalovanému
nebola podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona

uložená povinnosť v skúšobnej dobe zaplatiť dlžné výživné, pričom v danom prípade bolo
potrebné takúto povinnosť uložiť. Takto uložený druh trestu spolu s povinnosťou zaplatiť dlžné výživné
by zodpovedal všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v paragrafe 34 ods. 4
Trestného zákona a bol prispôsobili aj na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Takéto rozhodnutie prihliada na záujem maloletých detí spočívajúci v zaplatení dlžného výživného

obžalovaným. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, ktoré bolo nariadené na rozhodnutie o odvolaní
sa obžalovaný nezúčastnil a prokurátor zotrval na podanom odvolaní a jeho v písomnom odôvodnení.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky.Podľa § 317, ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd v zmysle § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v

zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3
Trestného poriadku. Odvolanie podali prokurátor a obžalovaní ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote
a proti výrokom rozsudku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku,
proti ktorému podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
KonanienasúdeI.stupňabolopodľanázoruodvolaciehosúduvykonanévsúlade sustanoveniami

Trestného poriadku, v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo obžalovanému zaručené právo na
spravodlivý súdny proces. V tomto smere nenapádali odvolatelia konanie na prvostupňovom súde.
K odvolaniu prokurátora krajský súd uvádza, že použitie ustanovení podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona
a § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona je fakultatívne a založené vždy na individuálnom posúdení
prípadu. Uloženie takejto povinnosti, spolu s trestom musí napĺňať niektorý z účelov trestu, ktorý sleduje

ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona. Povinnosť, ktorej uloženia sa dožaduje prokurátor má
podľa odvolacieho súdu zmysel v prípadoch, keď jej uloženie je reálnou hrozbou pre obžalovaného,
že v prípade jej nesplnenia môže dôjsť k premene podmienečného trestu odňatia
slobody. Pod vplyvom tejto hrozby si obžalovaný potom dodatočne splní svoju vyživovaciu povinnosť.
V prípade obžalovaného R. R. to tak nie je. Z jeho výpovede v prípravnom konaní, ako i na hlavnom

pojednávaní, ako i z ostatných oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že tento obžalovaný
má ľahkovážny a nezodpovedný prístup k plneniu si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti,
čo v konečnom dôsledku viedlo k jeho odsúdeniu. Účelom trestného konania v prípade prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona, je tiež primäť povinnú osobu, aby plnila
svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, k čomu smerujú i osobitné ustanovenia §

86 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona o účinnej ľútosti. Tento účel sa však v priebehu trestného
konania nepodarilo naplniť, nakoľko obžalovaný si dodatočne nesplnil svoju ryžovaciu povinnosť a to
ani sčasti. Niet teda z čoho predpokladať, že po uložení povinnosti zaplatiť dlžné výživné skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia by si takúto povinnosť plnil. Odvolací súd považuje za neúčelné v
rámci ukladania trestu, ukladanie takej povinnosti obžalovanému, o ktorej sa dá dopredu s

veľkoumieroupravdepodobnostipredpokladať,žejunebudeochotnýaleboschopnýsplniť.Jejuložením
teda nebude zabezpečený ten účel, ktorý vo svojom odvolaní uvádza prokurátor ktorý predpokladá i
Trestný zákon. I bez uloženia takejto povinnosti si môžu oprávnené osoby vymáhať svoju pohľadávku
proti obžalovanému ako povinnej osobe v rámci exekučného konania. Trestné konanie v tomto prípade
tak splnilo iba svoju úlohu trestnoprávneho postihu za protiprávne konanie obžalovaného.

Pokiaľ ide o odvolaní obžalovaného, ktoré podal čo do viny aj trestu a ktoré bližšie neodôvodnil,
odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového súdu je založené na dôkazoch, ktoré boli
vykonané na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a v dostatočnom rozsahu, ktorý je potrebný
na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Z takto vykonaného dokazovania potom dospel prvostupňový súd k
správnym skutkovým a právnym zisteniam, ktoré dostatočne miere uviedol v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Preto rozhodnutie o vine obžalovaného, ako i uloženom treste považuje odvolací súd za
správne a zákonné.
Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiazávery,odvolacísúdodvolanieprokurátoraiobžalovaného
proti napadnutému rozsudku Okresného súdu Piešťany v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol
ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.