Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/530/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232510
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4112232510.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobcu :

POHOTOVOSŤ s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO 35 807 598, zast. Fridrich Paľko s. r.
o. so sídlom Gr?sslingova 4 Bratislava, proti žalovanému : Slovenská republika zast. Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13 Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania sa z a m i e t a .

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v žalobe podanej 28.09.2012 na Okresný súd Nitra žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 3847, 90 eur, ktorá predstavuje majetkovú škodu zodpovedajúcej istine s
príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní a vo výške 769, 59 eur nemajetkovú ujmu za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery

v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky v exekučnom konaní.
Nesprávny úradný postup podľa žalobu spočíva v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, čoho príčinou bol konkrétny následok prejavujúci sa vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy žalobcu. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Tým, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním
procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok exekučného titulu, keď súd bez ďalších

legálnych predpokladov založil svoju právomoc, dôsledkom ktorej zrealizoval úplný judiciálny proces
zahŕňajúci zistenie skutkového stavu veci, výberu právnych noriem, aplikácie a interpretácie zvolených
právnych noriem na skutkový stav a meritórne rozhodnutie vo veci, čím sa postavil do pozície orgánu
vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu metódou, ktorá
mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil mieru možného
rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, porušil tým zásadu legality, v
dôsledku čoho sa dopustil nesprávneho úradného postupu. Na jednej strane existuje právne relevantný

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty
a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu
materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne
konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciourozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Na pojednávaní
uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvádzaných v žalobe. Poukázal na to, že exekútor riadne spracoval
podanie, doložil príslušné doklady a očakával, že exekučný súd po prijatí návrhu rozhodne v zákonom

stanovenej lehote. Exekučný súd však zdĺhavým konaním rozhodovacieho procesu napokon návrh
na vymenovanie exekútora odmietol, exekúciu vyhlásil za neplatnú, čím vyvolal patovú situáciu pre
žalobcu. Exekučným titulom bolo rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktoré ostalo právoplatné, istina
však nebola zaplatená, čím spôsobil žalobcovi škodu. Poukázal na znalecké posudky č. 1/2014 a
1/2013, v ktorých znalec podrobne vysvetľuje postavenie rozhodcovského súdu a všeobecného súdu

s dopadom na právoplatné rozhodnutie a nárokovateľnosť. V podaní 04.05.2015 žiadal prerušiť toto
konanie do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych položených vo veci Okresného
súdu Prešov 7C/6/2010.

Krajský súd Nitra uznesením z 18.10.2012 č. k. 6NcC/132/2012 - 14 prikázal vec Okresnému súdu
Levice.

Žalovaný v písomnom vyjadrení z 14.02.2014 navrhoval žalobu zamietnuť. V prvom rade mal za to,
že žaloba je zmätočná, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy,
žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že žaloba je podaná
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca

neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na vydanie poverenia
výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak je exekučným titulom
notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová lehota na vydanie
poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Poukazoval, že v prípade prieťahov v konaní v zmysle

§ 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je treba tieto posudzovať aj v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného
ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Žalovaný namietal aj vyčíslenie materiálnej škody, keď mal
za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu
listinnými dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že poskytovanie

finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik
nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej
osoby. V tomto prípade žalovaný poukazoval na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k
spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie pri

vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto
pohľadu je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá
mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Žalovaný namietal aj
premlčanie návrhu, keď 15 dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009 teda
tri roky pred uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej

charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaný mal za to,
že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by
mu vznikla nemajetková ujma, či majetková škoda.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov, ktorí mali predvolanie riadne vykázané. Svoju neúčasť
ospravedlnil žalovaný, odročenie pojednávania nežiadal. Žalobca taktiež neúčasť ospravedlnil a
žiadal konanie prerušiť do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke položenej európskemu súdu v konaní
Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010. Na odročenie pojednávania nebol daný žiadny dôvod a
vo veci rozhodol na tomto pojednávaní, keďže žalobca sa k žalobe vyjadril aj ústne na pojednávaní,

žalovaný podrobne v písomnom vyjadrení. Súd mohol rozhodnúť na základe zistených dôkazov, ktoré
dostatočne preukazovali skutkový stav.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca podal návrh na prerušenie konania, ktorý nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
( § 42 ods. 1 O. s. p. ), nakoľko však nejde o podanie vo veci samej, súd sa návrhom zaoberal.Podľa názoru súdu nie je daný žiadny dôvod na to, aby toto konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Ako z návrhu žalobcu vyplýva, vo veci sp. zn.

7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode. V
tom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva ( aj ) voči Slovenskej republike a
prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Súd nepovažuje za nutné vyčkať ukončenie konania pred európskym súdom, preto návrh na prerušenie
konania zamietol. Rozhodnutie v uvedenej veci nie je významné pre toto konanie.

Predmetom konania je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú tým, že exekučný súd nerozhodol o
návrhu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti k súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, uznesením ( čl. 14 ), písomným vyjadrením
žalovanéhozodňa14.02.2014(čl.28),písomnýmstanoviskomžalobcu(čl.44),znaleckýmiposudkami

č. 1/2014 a 1/2013 ( čl. 63, 93 ), s návrhom na prerušenie konania z 04.05.2015 ( čl. 115 ), podrobne s
obsahom exekučného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/416/2011 a zistil tento skutkový stav :

Z exekučného spisu sp. zn. 10Er/416/2011 vyplýva, že žalobca ako oprávnený podal dňa 08.04.2011
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky vo výške 1120,

87 eur s prísl. voči povinnému K. Z.. Súdny exekútor vedie exekučnú vec pod sp. zn. EX 5879/11.
Dňa 16.05.2011 podal súdny exekútor na príslušný Okresný súd Nitra žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a súd uznesením zo dňa 21.03.2012 č. k. 10Er/416/2011 - 10 zamietol návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 134194/10 z 20.01.2011,

právoplatný 21.02.2011, vykonateľný 24.02.2011.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. ( účinný v čase podania žiadosti ) o zodpovednosti za škodu
spôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmeneniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákona„)štátzodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 Zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak,

1.škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 Zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb

Podľa ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežneprerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1Zákona uhrádzasaskutočnáškodaaušlýzisk,akosobitnýpredpisneustanovujeinak.

Podľa ods. 2 Zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ods. 3 Zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím

najmä na
a)osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení

Podľa § 19 ods. 1 Zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Súd skúmal, či žalobca podal žalobu včas v trojročnej premlčacej dobe podľa § 19 a nasl. zák. č.
514/2003. Námietka premlčania vznesená žalovaným sa na daný nárok nevzťahuje. Žiadosť o udelenie
poverenia bola k súdu podaná 16.05.2011, súd o nej rozhodol 21.03.2012 a žalobu o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podal žalobca na súdu dňa 28.09.2012. Žaloba bola podaná
včas. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, podľa tvrdenia samotného žalovaného, podal žalobca

23.04.2012. Pokiaľ ide o predčasnosť podania žaloby, na čo žalovaný poukázal vo svojom písomnom
vyjadrení, súd zastáva názor, že i keď žalobca podal žalobu k súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, v súčasnosti už táto lehota márne
uplynula, keď žalovaný ani nepredložil dôkaz o tom, či a ako o žiadosti rozhodol. V čase podania žaloby
k súdu síce šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak v čase rozhodovania súdu táto lehota

márne uplynula a žalovaný návrh žalobcu v rámci danej lehoty neprerokoval. Vada nedodržania lehoty
sa tým zhojila a súd preto vo veci konal a rozhodol.Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú : protiprávny úkon ( škodová udalosť ), vznik škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom ( škodovou udalosťou ) a vznikom škody. Zavinenie
pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci je totiž objektívna ( tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť § 3 ods. 2 ). To znamená, že zo strany
oprávneného subjektu - poškodeného nie je potrebné preukazovať zavinenie či už úmyselné alebo z
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda vznikla a je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý dáva každému právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,

iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným rozhodnutím.

Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len
vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve takým postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, a teda ak
by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný a neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti
treba skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Žalobca nepreukázal, že by mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu v danej konkrétnej veci vznikla škoda a že vznikla v príčinnej súvislosti

s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

V exekučnom konaní súd posudzoval, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, keď exekučným titulom je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu, ktorým bol žalovaný spotrebiteľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1120, 87 eur s 0, 25

% úrokom z omeškania denne od 24.08.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne od 25.10.2010
a nahradiť trovy konania. Súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže úverová zmluva obsahovala neprijateľné podmienky a napriek tomu v rozhodcovskom rozsudku
rozhodcovský súd povinného zaviazal na plnenia na základe zmluvných podmienok, ktoré sú právne
nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V tomto konaní súd skúmal, či sú splnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym
úradným postupom v danej veci. V danej exekučnej veci súd nerozhodol síce o žiadosti exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15 dňovej lehote zamietnutím návrhu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, pritom je treba poukázať na to, že Exekučný poriadok ani neukladá

exekučnému súdu rozhodnúť v danej exekučnej veci o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v 15 dňovej lehote, keďže exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu ( § 44
ods. 2 písm. d/ EP ). Ďalej podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že v danej exekučnej veci súd
nesprávne úradne postupoval, keď preskúmaval zákonnosť exekučného titulu a zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čím mal zapríčiniť žalobcovi škodu v žalovanej výške, a

že existuje príčinná súvislosť medzi nesprávnym rozhodnutím a vznikom škody. Súd pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v primeranej
lehote. Nie je preukázané, že by žalobcovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcie, keďsúdozamietnutížiadostioudeleniepoverenia
rozhodol v 15 dňovej lehote a preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Nebolo preukázané, akým

nesprávnym úradným postupom vznikla žalobcovi škoda, že nesprávnym úradným postupom súdu
vznikla žalobcovi majetková škoda a nemajetková ujma v žalovanej výške, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Exekučnému súdu zákon priamo ukladá preskúmať exekučný titul práve v tom smere,
či nie je v rozpore so zákonom. I keď je súd toho právneho názoru, že v danom prípade neporušil pri
rozhodovaní o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žiadne zákonné ustanovenia, je

treba poukázať aj na tú skutočnosť, že nedodržanie zákonnej lehoty nezakladá automaticky nárok na
náhradu škody, pretože je treba preukázať, že škoda vznikla, akú škodu a v akej výške, a že je daná
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba

v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina
škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len, týmtopostupom, čiže postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Žalobca nepreukázal, že by
mu v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla škoda a že vznik škody je v

príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Pokiaľ tvrdí, že sa mu nevrátila ani len tá peňažná
čiastka, ktorú skutočne dlžníkovi požičal, nemôže za túto situáciu exekučný súd pre zamietnutie žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale správanie sa
samotného žalobcu. V prípade, že exekučný súd odmietol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie
z dôvodu existencie neprimeraných podmienok dojednaných v spotrebiteľskej zmluve v zmysle §

52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice 93/13/EHS, stáva sa rozhodcovský rozsudok
nulitným aktom ( paaktom ), ktorý netvorí prekážku veci rozsúdenej. Neobstojí to tvrdenie žalobcu,
že súd nesprávne postupoval, keď v exekučnom konaní skúmal, či sú splnené podmienky na vedenie
exekučného konania takým spôsobom, že zisťoval skutkový stav veci, aplikoval a interpretoval
zvolené právne normy, posudzoval opätovne právo žalobcu na zaplatenie dlhu vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere a vyvolal tým stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Na jednej strane podľa

žalobcu existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý sa stal
z pohľadu exekučného súdu nevykonateľný, a na druhej strane však existencia rozhodcovského
rozsudku predstavuje prekážku veci rozhodnutej. Tvrdí, že týmto postupom súdu utrpel tak majetkovú
škodu ako aj nemajetkovú ujmu. Súd zastáva právny názor, že postupoval správne, keď skúmal
exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože o udelení poverenia rozhodoval

podľa Exekučného priadku, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému súdu
skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako aj
exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť ale má povinnosť neudeliť poverenie na vykonanie

exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bol priznaný nárok aj
napriek existencie neprimeraných zmluvných podmienok. V danom prípade bol exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a súd bol nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol
vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul tohto rozhodnutia, zmluva o úvere, neobsahoval
neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so

zákonom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na množstvo rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v ktorých zaujal jednoznačné stanovisko o tom, že exekučný súd oprávnene a ex offo skúma
exekučnýtitultakzhľadiskamateriálnehoakoaj formálnehoivexekučnomkonaní(napr.3Cdo/58/2013
z 03.07.2013, 3Cdo 46/2013 z 14.05.2013, 3Cdo 76/2013 z 03.07.2013 ). Okrem toho je treba poukázať
aj na tú skutočnosť, že existencia rozhodcovského rozsudku nemá za následok prekážku rozhodnutej

veci, nakoľko rozhodcovský rozsudok je nulitným rozhodnutím ( paapkt ).

Keďže nebolo preukázané, že nesprávnym úradným postupom súdu vznikla žalobcovi majetková škoda
a nemajetková ujma, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaný mal v konaní úspech, nakoľko
však nevyčíslil trovy konania, súd mu náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-

ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 27.05.2015