Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/68/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010220
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5811010220.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov

senátu U. Z. a P.. U. U., v trestnej veci proti obžalovanému L. M., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,
4 písm. c/ Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa X.X.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný L. M., nar. XX.X.XXXX v Z., bytom Z., U. XXX/XX, slobodný, t. č. Ústav na výkon trestu
odňatia slobody E.,

sa za zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. c/ Tr. zákona spáchaného v spolupáchateľstve podľa §
20 Tr. zákona ohľadom ktorého rozsudok Okresného súdu O. č. k. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
právoplatný dňa XX.X.XXXX zostal nedotknutý,

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 za použitia § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 38

ods. 2, 7 Tr. zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2, písm. b/ Trestného zákona z a r a ď u j e pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výroky o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.
zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX v spojení rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. XT/XX/XXXX dňa XX.XX.XXXX na podklade vykonaného
dokazovania na hlavnom pojednávaní rozhodol tak, že obžalovaného uznal vinným zo zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, 4 písm. c/ Trestného zákona, v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona a
uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 2 mesiace. Proti tomuto

rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Odvolací súd uznesením sp. zn.XTo/XXX/XXXX z XX.X.XXXX
zrušil rozhodnutie tunajšieho súdu vo výroku o treste a obžalovanému uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák.,
§ 38 ods. 2, 7 Tr. zák. § 37 písm. m/, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere8(osem)rokov.Podľa§48ods.2,písm.b/Trestnéhozákonaprejehovýkonhozaradildoústavuna výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona
zrušil výroky o treste rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 28.6.2011 a
rozsudku Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení rozsudku

Krajského súdu K. sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uznesením Okresného súdu Námestovo č.k. XNt/XX/XXXX-XX z XX.X.XXXX bola vo vyššie uvedenej
trestnej veci podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku, § 41b/ ods. 1 Zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov povolená obnova konania v časti vo výroku o treste v prospech obžalovaného, výrok o vine
ostal nedotknutý.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, ktorý uviedol, že spáchanie skutku ktorého som sa
dopustil ľutuje. V čase spáchania skutku mal 26 rokov a bol som ovplyvňovaný kamarátmi. Počas výkonu
trestu zistil, že skutky, ktorých sa dopustil nemali žiaden zmysel a za svoje konanie sa hanbí. Vo výkone
trestu je už viac ako tri a pol roka, mal dosť času na to, aby premýšľal o doterajšom živote. Počas výkonu

trestu mu boli opakovane udelené pochvaly a nejaké kladné zápisy. Jeden krát bol napomenutý, pretože
nemal obutú predpísanú obuv. Počas výkonu trestu mu bola zistená cukrovka a z dôvodu nepriaznivého
zdravotného stavu sa zhoršil jeho zrak, začal nosiť okuliare s dioptriami č. 3 a hrozí mu predčasná
slepota. Je si vedomý, že som sa dopúšťal trestnej činnosti, nie je však žiaden násilník. Doterajší pobyt
vo výkone trestu je pre neho ponaučením pre celý život, chce požiadať o zhovievavosť súdu a uloženie

miernejšieho trestu, o novú šancu, aby mohol po výkone trestu viesť riadny život. Tiež chce požiadať
súd, aby neprihliadal na priťažujúce okolnosti, nakoľko súhrnný trest za použitia asperačnej zásady je
pre neho dostatočne prísny, pred spáchaním súdeného skutku sa dopúšťal len prečinov a ani o tomto
prípade nevedel, že sa dopúšťa už zločinu.

Vrámcidokazovaniabolioboznámenésprávykosobeobžalovaného,odpiszregistratrestovapripojené
trestné spisy najmä: Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX, Okresného súdu Námestovo
sp. zn. XT/XX/XXXX.

V predmetnej veci súd rozhodoval o treste obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin

krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm. c/ Trestného zákona, spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20
Trestného zákona, pre ktorý už bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Námestovo
č. k. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý ostal rozhodnutím o povolení obnovy konania nedotknutý.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34

ods. 1, 4 Trestného zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali
konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy
a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je
právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada
proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je

určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)
a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším
občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie

páchateľa (retribúcia).

Keďže obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako boli súdom prvého stupňa
vyhlásené odsudzujúce rozsudky Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX,
OkresnéhosúduNámestovosp.zn.XT/XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXvspojenísrozsudkomKrajského

súdu Žilina sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX za iné jeho trestné činu, ukladal mu súhrnný
trest podľa § 42 ods.1 Tr. zák. za celú sa zbiehajúcu trestnú činnosť, a to za použitia asperačnej
zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže jeden zo zbiehajúcich sa trestných činov, ktoré boli spáchané
viacerými skutkami (viacčinný súbeh) bol zločinom. Súd tak pri ukladaní trestu zvyšoval hornú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu najprísnejšie trestného (zločinu krádeže podľa § 212

ods. 4 Trestného zákona) o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest v upravenej trestnej sadzbe
od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov. Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods.2
Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V
prípadeobžalovanéhosúdzistilpriťažujúcuokolnosť,žepredspáchanímtrestnéhočinuužbolzatrestnýčin odsúdený ( § 37 písm. m/ Trestného zákona). Obžalovaný sa síce na hlavnom pojednávaní dňa 8.
7. XXXX priznal a spáchanie skutku oľutoval, súd však priznanie a ľútosť nevyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť, keďže k priznaniu a ľútosti došlo až potom, ako bol za súdený trestný čin právoplatne uznaný

vinným. Súd tak pri ukladaní trestu konštatoval prevahu priťažujúcich okolností, napriek zistenej prevahe
priťažujúcich okolností, súd pri ukladaní trestu aplikoval ust. § 38 ods. 7 Tr. zák. (nepoužil ust. § 37
ods. 4 až 6 Trestného zákona), keďže trest ukladal za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr.
zák., zvyšoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a súčasne trest obžalovanému ukladal po
povolení obnovy konania, ktorá bola povolená v jeho prospech. Pri ukladaní trestu súd prihliadal aj na

okolnosti spáchania skutku a jeho následok, osobu obžalovaného, pomery a možnosti jeho nápravy. K
osobe obžalovaného súd zistil, že v registri trestov, ešte pred vyhlásením rozsudku v súdenej trestnej
veci, v ktorej bol obžalovaný uznaný vinným zo súdeného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, 4
písm. c/ Trestného zákona, spáchaného v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona už mal
v registri trestov 9 záznamov z toho v dvoch veciach bol odsúdený cudzozemskými súdmi, na tieto
odsúdenia súd pri ukladaní trestu neprihliadal, pričom odhliadnuc od týchto dvoch rozhodnutí súdov

v ČR, bol s výnimkou jednej trestnej veci v 6 prípadoch odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia
slobody a takmer vo všetkých prípadoch bol odsúdený za majetkovú trestnú činnosť. Obžalovaný sa
tak dopustil trestných činov v recidíve a ukladané tresty na neho zrejme nemali výchovný účinok. Pokiaľ
súd napriek uvedenému konštatovaniu obžalovanému zmiernil trest oproti trestu, ktorý mu bol uložený
v predchádzajúcom rozhodnutí súdu v tejto trestnej veci pred povolením obnovy konania, bolo tomu

tak prevažne s prihliadnutím na povahu a následok spáchaného zločinu. Obžalovanému súd ukladal
trest pre zločin krádeže, teda pre trestný čin majetkovej povahy, pričom pri väčšine trestných činov
majetkovej povahy hranica medzi priestupkom a prečinom, prečinom a zločinom je posudzovaná z
hľadiska výšky spôsobenej škody, dalo by sa vo všeobecnosti povedať, že výška spôsobenej škody má
pri väčšine majetkových trestných činov výrazný vplyv na právnu kvalifikáciu skutku a tým aj výmeru

trestnej sadzby v rámci ktorej sú potom páchateľom ukladané tresty. V danom prípade vzhľadom na
povahu súdeného trestného činu, súd pri ukladaní trestu prihliadal aj na následok spôsobný trestným
činom, pri ktorom bola spôsobená škoda odcudzením vo výške 906,30 Eur a poškodením vo výške
84,95 Eur. Zároveň súd za účelom posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy prihliadal
aj na správu z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody E., z ktorej vyplynulo, že sklony k agresívnemu

a impulzívnemu správaniu neboli zistené, jeho pracovné výkony boli hodnotené pozitívne, z práce
vyradený zo zdravotných dôvodov, adaptácia na výkon trestu prebehla bezproblémovo, disciplinárne
riešený nebol.
Súd tak mal za to, že v súhrnne vyššie uvedených skutočností, na prevýchovu obžalovaného je
dostatočné pôsobiť trestom odňatia slobody uloženého v prvej polovici zákonom modifikovanej trestnej

sadzby a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a na výkon trestu ho zaradil do
ústavunavýkontrestuodňatiaslobodysostrednýmstupňomstráženia.Taktouloženýtrestpovažujesúd
za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, ktorý odzrkadľuje
závažnosť spáchaného zločinu, spôsobu jeho vykonania a jeho následok a rovnako zohľadňuje možnosť
nápravy obžalovaného a jeho pomery.

Keďže súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil
výrokotresterozsudkuOkresnéhosúduNámestovosp.zn.XT/XX/XXXXzodňaXX.X.XXXXarozsudku
Okresného súdu Námestovo sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení rozsudku Krajského
súdu Žilina sp. zn. XTo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený,ktorýuplatnilnároknanáhraduškody,prenesprávnosťvýrokuonáhradeškody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.