Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200574
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013200574.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché
Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 47 243 252, zastúpený K.. W. D., J. a O. advokátskej kancelárie Bardač,
s.r.o., so sídlom 811 04 Bratislava, Búdková 4, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Pohorelá,
so sídlom Nová 392, 976 69 Pohorelá, IČO: 313696, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia
žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie z a s t a v u j e .

II/ Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 26.04.2013 domáhal, aby
súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým

žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaných žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie
žalovaného doručené žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,94
Eur.Žalobabolaodôvodnenátým,žežalobcapožiadalžalovanéhoe-mailom,zaslanýmdňa22.02.2013,
o sprístupnenie viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. V súlade s § 22 ods. 1 zákona č.
211/2000 Z.z. v spojení s § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 71/1967 Zb.) a pre vylúčenie pochybnosti bola táto
e-mailom zaslaná žiadosť podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom mu
stanovenej lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti dňa 22.02.2013, t.j. najneskôr do
06.03.2013, požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto
informáciám. V súlade s ustanovením § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. preto došlo k vydaniu
fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného. K doručeniu prvostupňového rozhodnutia v zmysle

§ 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. došlo dňa 09.03.2013. Žalobca podal proti prvostupňovému
rozhodnutiu odvolanie, v ktorom toto rozhodnutie navrhoval zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.
Odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca žalovanému e-mailom dňa 21.03.2013, pričom
aj toto podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v lehote 15 dní odo
dňa doručenia odvolania o tomto odvolaní nerozhodol, má sa podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z. za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové

rozhodnutie potvrdil. Žalobca videl dôvody nezákonnosti v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
vecnesprávneprávneposúdil,aženapadnutérozhodnutiejenepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov.

Žalobca k žalobe pripojil žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá mala byť doručená žalovanému
elektronicky ako príloha emailu, z ktorej vyplýva, že žalobca žiadal od obce sprístupniť nasledovné
informácie:

1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011 a k 31.12.2012,
2. rozloha obce,3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o mokradiach a území zaradených do
sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na území obce.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nedisponuje softvérom na čítanie správ
doručovaných zaručeným elektronickým podpisom a žiadosť podanú takouto formou nepovažoval za
relevantne podanú podľa § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa žalovaného ani v celej žalobe sa
nespomína, čo presne žalobca od žalovaného požaduje, preto sa domnieva, že ide o šikanózny výkon
práva.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 246c ods. 1 O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (rozumej piatej
časti), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok

je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.

Podľa § 103 O.s.p.; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže súd konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať

o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v
rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 citovaného zákona,
(1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky

vykonateľným spôsobom.
(2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo
obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký
spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.
(3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve

žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí
žiadateľaajotom,akotrebadoplnenieurobiť.Aknapriekvýzvepovinnejosobyžiadateľžiadosťnedoplní
a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.
(4) Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Podľa § 10 ods. 1, 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“);
(1) Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je úrad.
(ods.2písm.p))Úradvediezoznamelektronickýchadriesumiestneniaelektronickýchpodateľníorgánov

verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle.

Pred rozhodnutím vo veci samej sa súd primárne zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky konania,
teda či došlo k začatiu konania o poskytnutie informácií pred povinnou osobou, a či výsledkom konania
bolo rozhodnutie preskúmateľné súdom.

Začatie konania o sprístupnenie informácií upravuje § 14 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca doručoval dňa 22.02.2013 na emailovú adresu žalovaného [email protected]
) email, v ktorom sa nachádza len informácia, že v prílohe zasiela žiadosť o informáciepodpísanú zaručeným elektronickým podpisom. Prílohu emailu tvorili dva súbory: súbor označený ako
P._BB príloha.zep a súbor označený ako P._BB žiadosť.zep. Zo žaloby nevyplýva, že by sa žalobca
pokúsil doručiť žalovanému žiadosť o informácie aj v inej podobe.

V danom prípade žalovaný nespochybňoval skutočnosť, že je povinnou osobou podľa § 2 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z., avšak vzhľadom na skutočnosť, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, nemal
možnosť technicky komunikovať so žalobcom, ktorý ako odosielateľ zaslal elektronicky na jeho adresu
žiadosť o sprístupnenie informácií, ktorá sa nachádzala v prílohe emailovej správy. Túto prílohu žalovaný

už nemal možnosť otvoriť a poznať jej obsah.

Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických podateľní
orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p/ zákona o elektronickom podpise, súd zistil (a mohol tak
urobiť aj žalobca), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý nemá zriadenú elektronickú podateľňu,
a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie elektronických podaní na

neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je od e-mailovej adresy, používanej v bežnom internetovom
styku, odlišná, nemalo preto právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie konania podľa zákona
o slobode informácií.

Podanie žalobcu, ktoré mohol síce urobiť elektronicky, ale technicky vykonateľným spôsobom, preto

nemalo za následok doručenie jeho obsahu žalovanému a žalovaný konanie o poskytnutie informácií
podľa zákona o slobode informácií nemohol začať. Žiadosť o poskytnutie informácií je podľa § 14 ods.
4 zákona o slobode informácií podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe, príslušnej vo veci
konať. Nepostačuje preto, aby sa povinná osoba iba dozvedela o jej podaní, lebo z textu zákona vyplýva,
že jej musela byť oznámená, teda že povinná osoba musela poznať jej obsah.

V dôsledku skutočnosti, že žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií, a ani ho začať
nemohol, neplatí právna domnienka, že existuje rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode
informácií, teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť
informácie. Vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že na základe žiadosti žalobcu nezačalo konanie o

poskytnutie informácií a v dôsledku toho neexistuje rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho
preskúmania, neboli splnené podmienky pre postup podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p., a súd preto v
súlade s § 104 ods. 1 konanie zastavil, pretože išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo
možné odstrániť.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že zo strany žalobcu sa jedná o špekulatívnu snahu získať trovy
konania s využitím a zneužitím zákona o slobodnom prístupe k informáciám, k tomu súd uvádza:
Účelom úpravy práva na informácie je zabezpečenie práva verejnosti na informácie, ktoré majú štátne
orgány a ostatné subjekty, ktoré rozhodujú o právach a povinnostiach občanov k dispozícii. Právo na
informácie nie je bezbrehé a absolútne. Malo by byť uplatňované efektívne a účelne (nie účelovo).

Ak však cieľom nie je zistenie informácií (požadovanie tých istých informácií od veľkého množstva
subjektov), ale na úkor povinných osôb - žalovaných zisk v podobe náhrady trov konania, je potrebné
takéto správanie považovať za správanie in fraudem legis, t.j. obchádzanie zákona, keď sa niekto správa
podľa práva (secundum legem), ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný,
a nie žiadúci.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
tak, že žiadnemu z účastníkovi nepriznal ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie jemožné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.