Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/112/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204782
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614204782.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľky: Q.

Q., rod. Q.Á., nar. XX. XX. XXXX, O. V. XX, P. S., štátny občan SR zastúpená JUDr. Antonom Slamkom,
advokátom Advokátskej kancelárie, so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti odporcovi: V.
S., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/X, J. Q., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Luciou Hurajovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie, so sídlom Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 061 857, v
konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý uviesť pozemok KN-C parcela č. XXX/X k. ú. O. vlastnícky patriacom
navrhovateľke do pôvodného stavu tak, že inžinierske siete zabudované v časti napojenia na rodinný

dom súpisné číslo XX vlastnícky patriacom odporcovi o dĺžke 1m budú odpojené, súd ukladá odporcovi
povinnosť odstrániť z pozemku KN-C parcela č. XXX/X k. ú. O. stavebný materiál a to štrk a stavebný
materiál, ktorý sa nachádza namiesto pôvodných dlaždíc, ktoré pôvodne slúžili na výjazd a státie
motorového vozidla a zdržať sa neoprávneného prechodu k rodinnému domu súpisné číslo XX cez
pozemok KN-C parc. č. XXX/X k. ú. O. vlastnícky patriacom navrhovateľke.

Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 49,75 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 434,16 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 28. 05. 2014, ktorého zmenu pripustil Okresný súd Liptovský
Mikuláš uznesením č.k. 4C/112/2014 zo dňa 20. 08. 2014 sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť uviesť pozemok KN-C parcela č. XXX/X k. ú. O. vlastnícky patriacom navrhovateľke
do pôvodného stavu tak, že inžinierske siete zabudované v časti napojenia na rodinný dom súpisné číslo

XX vlastnícky patriacom odporcovi o dĺžke 1m budú odpojené, súd ukladá odporcovi povinnosť odstrániť
z pozemku KN-C parcela č. XXX/X k. ú. O. stavebný materiál a to štrk a stavebný materiál, ktorý sa
nachádza namiesto pôvodných dlaždíc, ktoré pôvodne slúžili na výjazd a státie motorového vozidla a
zdržať sa neoprávneného prechodu k rodinnému domu súpisné číslo XX cez pozemok KN-C parc. č.
XXX/Xk.ú.O.vlastníckypatriacomnavrhovateľke.Včasti,vktorejsanavrhovateľkapôvodnedomáhala,
aby súd uložil odporcovi opraviť poškodené oplotenie a bránu a to vykonaním montáže pevného závesu
na oplotení a montáže závesu bráničky, v ktorej časti zobrala prostredníctvom svojho právneho zástupcu

napojednávanídňa20.08.2014žalobuspäť,súdkonaniesosúhlasomodporcupodľa§96ods.1O.s.p.
zastavil. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. KNE XX/X o
výmere X.XXX m2, druh orná pôda zapísanej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor
prekatastrálneúzemieO.naLVč.XXX,ktorúnadobudlaZámennouzmluvouN79/2008,NZ16805/2008- V 1425/2008. Geometrickým plánom X. Q.Ň. č. 17951381-30/2013 zo dňa 05. 08. 2013 boli z vyššie
uvedenej KN-E parcely vytvorené KN C XXX/X o výmere XXX m2, predstavujúcu diel 4, parc. č. KN C
XXX/X o výmere XX m2, predstavujúcu diel 5 a parc. KN-C XXX/X o výmere XX m2 predstavujúcu diel

3. Uvedená nehnuteľnosti priamo susedí s pozemkom KN-E XX/X, ktorý je vo vlastníctve odporcu. 2/3-
iny rodinného domu odporcu stoja na pozemku vlastnícky patriacom navrhovateľke označenom ako KN-
C parcela č. XXX/X, vchod do rodinného domu odporcu je umiestnený tak, že prechádza cez pozemok
vlastnícky patriacom navrhovateľke. Zo strany navrhovateľky boli predostrené dohody na odkúpenie
pozemku pod rodinným domom a priľahlého pozemku v cene 30 eur/m2, čo bola cena obvyklá v danej

lokalite. K dohode pre nesúhlas odporcu nedošlo. Zo strany odporcu došlo k neoprávnenému zásahu do
vlastníckeho práva navrhovateľky, ktorý jej pozemok prekopal, umiestnil inžinierske siete, demontoval
časť oplotenia a pozemok navrhovateľky využíva ako prístupovú cestu.

Právny zástupca navrhovateľky vo svojich ústnych prednesoch trval na podanej žalobe v zmysle
jej čiastočného späťvzatia. Uviedol, že v čase, keď odporca uzatváral kúpnu zmluvu vedel, že časť

rodinného domu stojí na pozemku navrhovateľky.

Odporkyňa uviedla, že pokiaľ vie, elektrika do domu sa viedla zo stĺpa vysokého napätia a to vzduchom.
Jej brat X. Q. chcel viesť elektrické vedenie zemou, avšak zomrel v roku 2007. Odporca na jej pozemku
kopal, či sa na jej pozemku nachádzajú inžinierske siete, k tomu sa vyjadriť nevie, na jej pozemok

naviezol kopu štrku. Je pravdou, že časť stavebného materiálu odviezol, časť tam zostala. Odporca má
hlavný vchod rodinného domu a schody smerom k jej pozemku, ktorý využíva.

Právna zástupkyňa odporcu žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že pokiaľ sa týka vlastníckych vzťahov,
tieto nerozporujú. Inžinierske siete tam boli vybudované 30 rokov predtým, sú vedené zemou na

pozemku navrhovateľky. Odporca na pozemku navrhovateľky skutočne kopal, pretože chcel dohľadať
kábel, nakoniec ho dohľadal pri schodisku do vchodu rodinného domu a pozemok navrhovateľky uviedol
do pôvodného stavu. Elektrická prípojka tam zabudovaná je, ale túto nezabudoval odporca. Je pravda,
že svoju nehnuteľnosť rekonštruuje, pokiaľ tam mal nejaký stavebný materiál tak tento mal umiestnený
na svojom pozemku. Šetrne upravil spôsob zavesenia bráničky tak, aby sa dala zvesiť a uviesť do

pôvodného stavu. Oni nerozporujú, že na rodinnom dome odporcu je jeden vchod a prístup cez pozemok
vlastnícky patriacom navrhovateľke, jedná sa ale o výkon susedského práva. Tehly sa nachádzajú pri
tzv. okapovom múriku alebo pešníku, ktorý tvorí príslušenstvo rodinného domu, ktorý vlastnícky patrí
odporcovi.Včase,keďodporcanadobudolvlastníckeprávokdomu,popridomesanachádzalispevnené
plochy pre výjazd a státie motorového vozidla z betónových kociek, ktoré boli následné odstránené

zrejme navrhovateľkou alebo niekým iným na jej pokyn. V rámci prevenčných opatrení podľa § 417
ods. 1 Občianskeho zákonníka odporca tieto jamy vysypal stavebným materiálom. Odporca žiadny
kábel nevymieňal, len sa naň napojil. Rodinný dom súp. Č. XX v O. spolu s plotom a okapovým
múrikom a vstupnou bránou vlastnícky patril právnej predchodkyni odporcu, preto navrhovateľka nikdy
nebola vlastníčkou oplotenia. Oni nenamietajú, že odporca vysypal pozemok navrhovateľky štrkom

aj časťami stavebného materiálu. Zasypanie jám nemožno posudzovať ako protiprávne, jedná sa o
užitočné konanie bez príkazu podľa § 743 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa ich názoru novšia
literatúra(Spáčil)vylučujemožnosťdomáhaťsaochranyvlastníckychprávuvedenímvecidopôvodného
stavu. Žaloba nemôže byť úspešná ani ako žaloba o náhradu škody, pretože v nej chýbajú základné
tvrdenia o náhrade škody v časti zdržania sa neoprávneného prechodu k rodinnému domu, žalobný

petit nie je správny, takéto vymedzenie je veľmi všeobecné. Odporca nedal svojím správaním príčinu na
začatie súdneho konania. Užíva svoj rodinný dom rovnakým spôsobom, ako ho dlhé roky užívali jeho
právni predchodcovia.

Odporca uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil od X. Q., čo je sestra navrhovateľky. Ona mu ukázala

kde zemou vedie kábel. On prekopal pozemok jeden meter, ktorý vtiahol do domu, pozemok uviedol do
pôvodného stavu. Cez pozemok navrhovateľky prechádza len aby sa dostal do svojho domu. Žiadny
štrk alebo škridly jej tam nenavozil, oplotenie nedemontoval. Jedine urobil opatrenia na bráničke, aby
sa mohol dostať do domu.

Svedok Q. Q., manžel navrhovateľky uviedol, že odporca im popreštikával zámku, na pozemok navozil
štrk a škridle, oplotenie je pouväzované drôtikmi. Využíva pozemok navrhovateľky, aby sa dostal do
svojho domu, prekopal elektrinu. Videl odporcu ako tam kosil.Okrem výsluchu účastníkov konania a svedka sa súd v rámci dokazovania oboznámil sa s obsahom
listín založených v spise a to s výpismi z listu vlastníctva č. XXX a XXX Okresného úradu Liptovský
Mikuláš, katastrálny odbor pre k. ú. O. (č.l. 5-6 spisu), s Geometrickým plánom č. 17951381-30/2013

(č.l. 7-10 spisu), s fotodokumentáciou (č.l. 25-28, č.l. 39-53 spisu), s listinnými dôkazmi preukazujúcimi
nadobudnutie vlastníckeho práva účastníkmi konania - Notárska zápisnica N 79/2008 a Kúpna zmluva
zo dňa 27 05. 2013 - založené v prílohovej obálke spisu (č.l. 29 spisu), s obsahom ostatných listín
založených v spise.

Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:

Zámennou zmluvou zo dňa 22. 04. 2008 spísanou formou Notárskej zápisnice na Notárskom
úrade JUDr. Soni Šuvadovej v Liptovskom Hrádku N 79/2008, NZ 16805/2008, NCRls 16645/2008
navrhovateľka od H. D. nadobudla nehnuteľnosť v katastrálnom území O. zapísané na LV č. XXX, k. ú.
O. - pozemok KN-E parcela č. XX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, zámenou za jej spoluvlastnícky

podiel 10/16-in na LV XXX k. ú. O. - pozemky KN-E parcela č. XX/X - orná pôda o výmere X.XXX m2, KN-
E parcela č. XX/X - orná pôda o výmere XXX m2. Geometrickým plánom Jaroslava Martvoňa - Geoplán
Dolný Kubín č. 17951381-30/2013 overený správou katastra dňa 20. 08. 2013 pod číslom 707/2013 boli
z KN-E parc. č. XX/X novovytvorené parcely KN-C č. X/X - záhrada o výmere XX m2, parcela KN-C č.
X/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcela KN-C č. XXX/X- zastavané plochy o výmere XX m2, parcela

KN-C č. XXX/X, zastavané plochy o výmere XXX m2, parcela KN-C č. XXX/X záhrada o výmere XX m2 a
parcela KN-C č. XXX/X zastavané plochy o výmere XXX m2. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné,
že na parcele KN-C č. XXX/X - diel 3 stojí rodinný dom súpisné číslo XX, k. ú. O. zapísaný na LV č. XXX
Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec a katastrálne
územie O., ktorý nadobudol odporca na základe Kúpnej zmluvy a dohody o vzdaní sa vecného bremena

uzavretej dňa 27. 05. 2013 medzi predávajúcou X. Q. (sestra navrhovateľky) a odporcom ako kupujúcim
a oprávnenou z vecného bremena pani Q. Q., ktorá stavba rodinného domu je postavená na pozemku
parc. č. XXX, k. ú. O..

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Vlastnícke právo je absolútne právo, ktoré pôsobí voči všetkým. Ochrana vlastníckeho práva je
subjektívnym právom vlastníka veci, ktorá sa realizuje najmä prostredníctvom vlastníckych žalôb v
občianskom súdnom konaní. V ustanovení § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú zakotvené dve
typické vlastnícke žaloby a to: 1.) negatórna žaloba (žaloba na stanovenie povinnosti zdržať sa zásahov

do vlastníckeho práva), 2.) vindikačná resp. reevidikačná žaloba - žaloba na vydanie veci. Spôsoby,
ktorými možno porušiť susedské práva, sú rozmanité a preto aj možnosti, ktoré poskytuje náš právny
poriadok ku konkrétnej ochrane porušených susedských práv občianskoprávnej povahy sú rôzne.
Ochranyvlastníckehoprávasamôžedomáhaťibavlastníkveci(rozsudokNSČRzodňa16.01.2003sp.
zn. 28Cdo/2368/2002) a žaloba smeruje voči tomu, kto neoprávnene do vlastníckeho práva zasahuje.

Negatórnou žalobou sa možno domáhať predovšetkým uloženia povinnosti zdržať sa určitého konania.
Podstatounegatórnejžalobyjeprávovlastníkadomáhaťsa,abysaodporcazdržalinýchneoprávnených
zásahov (iných než neoprávneného zadržiavania veci) do vlastníckeho práva navrhovateľa; domáha
sa ňou, aby bolo odporcovi zakázané určité rušivé konanie (aby sa zdržal určitého konania) alebo aby
uviedol vec do pôvodného stavu (napr. odstránil veci, ktoré predtým na nehnuteľnosti neboli) - Fekete,

I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, 626 s.. Podmienkou úspešnosti
negatórnej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa; konkretizácia jednotlivých druhov
zásahov; preukázanie, že zásahy sú neoprávnené; preukázanie, že neoprávnený zásah trvá, opakuje
sa alebo hrozí jeho opakovanie.

Navrhovateľka uniesla dôkazné bremeno, že je vlastníčkou nehnuteľnosti pozemku parc. KN-C č. XXX/
X k. ú. O.. Výsluchom účastníkov mal súd preukázané, že odporca bez vedomia a súhlasu navrhovateľky
jej pozemok prekopal v rozsahu jedného metra a napojil sa už na existujúce inžinierske siete, zasypal
pozemok navrhovateľky stavebným materiálom a štrkom na mieste pôvodných dlaždíc, ktoré slúžili navýjazd a státie motorového vozidla, rovnako medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že predmetný
pozemok odporca využíva ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu súp. č. XX k. ú. O..
Podľa § 120 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku si preto súd osvojil skutkové zistenia založené

na zhodnom tvrdení účastníkov konania. Odporca nepreukázal žiadny právny dôvod na vykonávanie
tohto zásahu, ktorý môže byť vecným právom (vecné bremeno, záložné, zádržné právo, obligačným
právom (napr. nájomné právo) alebo môže vyplývať zo zákona (napr. právo všeobecného užívania
tzv. zákonné vecné bremená) alebo úradného rozhodnutia. Tvrdenie odporcu, že prístupová cesta sa
riešila v stavebnom konaní sa mu nepodarilo preukázať, nakoľko príslušné správne orgány (Štátny

archív v Bytči, pobočka Liptovský Mikuláš - č.l. 88 a Okresný úrad Liptovský Mikuláš, organizačný odbor
- č.l. 89 spisu) predmetným spisovým materiálom nedisponujú. Odporca nepreukázal, že vykonával
oprávnenie vyplývajúce z vecného bremena, z platnej zmluvy alebo inej právnej skutočnosti, s ktorou
právne predpisy takéto oprávnenie spájajú.

S obranou odporcu proti žalobe sa súd nestotožnil z nasledovných dôvodov:

Ako už bolo konštatované vyššie, negatórnou žalobou je možné domáhať sa uvedenia veci do
pôvodného stavu t.j. nielen uloženia povinnosti zdržať sa neoprávneného zásahu, ale aj odstránenie ich
následkov. Pokiaľ právny zástupca odporcu poukázal na novšiu judikatúru, táto sa vzťahuje na prípady,
kedy odporca poškodil navrhovateľovu vec pred dlhšou dobou, jeho nárok na náhradu škody je dávno

premlčaný, navrhovateľ však môže premlčanie obísť podaním negatórnej žaloby, ktorá sa - podľa súdnej
praxe - nepremlčuje (napr. môže žiadať, aby odporca uviedol poškodený dom do pôvodného stavu
a odstráni tak následky neoprávneného zásahu). Takýto postup však judikatúra vylučuje. (Spáčil, J.,
Bičovský, J., Mareček, J., Wurstová, J.: Sousedská práva. 5. vydání. Praha: Leges, 2010, 279 s.). Ak
vznikla v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva taká škoda, ktorej náhrady sa možno

domáhať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, nemožno vlastníckou žalobou
požadovať uvedenie veci do pôvodného stavu, prípadne odstránenia následkov neoprávneného zásahu
spočívajúcom v uvedení do predchádzajúceho stavu (Soubor rozhodnutí NS č. C 1076). V súdenej veci
však o takýto prípad (náhradu škody) nejde. Podľa názoru súdu je potrebné v širšom zmysle negatórnu
žalobu považovať aj žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáha aj toho, aby odporca odstránil následky

už vykonaných rušivých zásahov, keďže cieľom navrhovateľky bolo práve obnoviť taký stav, aký tu bol
pred neoprávneným zásahom. Vzhľadom na žalobou uplatnený a vo výrokovej časti súdom uvedený
rozsah obnovy pôvodného stavu v časti napojenia na inžinierske siete - jeden meter, na navrhovateľka
aktívne legitimovaná na podanie takejto žaloby, keďže je vlastníčkou dotknutého pozemku a odporca
je pasívne vecne legitimovaný ako rušiteľ dotknutého vlastníckeho práva. Zákon nevylučuje podať

vlastnícku žalobu aj po jednom rušivom čine, ktorý zanechal následky.

Súd sa nemohol stotožniť ani s obranou odporcu, ktorý poukázal na ustanovenie § 127 ods. 3
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich

stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Uvedeným ustanovením Občiansky zákonník zakotvuje povinnosť vlastníka umožniť vstup susedovi na
svoj pozemok za splnenia stanovených podmienok. Vstup na pozemok suseda je vážnym zásahom
do jeho vlastníckeho práva, a preto sa pripúšťa len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a
obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Vstupom na susedný pozemok je vlastník susednej

nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho pozemkov alebo
stavby nevyhnutné (R 50/1985). Vstupom na susedov pozemok v zmysle tohto ustanovenia je i pobyt
po dobu nevyhnutnú k vykonaniu úkonov, ktoré si vyžaduje údržba alebo obhospodarovanie vlastného
pozemku. Nemožno ním rozumieť trvalé právo prechodu alebo prejazdu (R 3/1988). Odporca vstupuje
na pozemok navrhovateľky bez jej súhlasu, nie za účelom údržby alebo obhospodarovania svojej stavby,

nie v stave núdze alebo naliehavého verejného záujmu, čím obmedzuje vlastníčku susedného pozemku.

Konanie bez príkazu vymedzuje Občiansky zákonník ustanovením § 742 takto „ak niekto bez toho, aby
bol na to oprávnený, obstará cudziu záležitosť, aby odvrátil hroziacu škodu, je ten, ktorého záležitosť
bola obstaraná, povinný nahradiť konateľovi bez príkazu nevyhnutné náklady, aj keď sa výsledok bez

zavinenia konajúceho nedostavil“. Vo všetkých ostatných prípadoch, kedy nejde o odvrátenie hroziacej
škody a niekto obstaráva záležitosť iného musí ten, kto chce záležitosť iného obstarať ho o tom
upovedomiť a vyčkať na jeho súhlas. Ak by sa v praxi vyskytli prípady, kedy niekto predsa len bez
príkazu obstará záležitosť iného a nepôjde o odvracanie škody, tieto upravuje ustanovenie § 743 ods.2 Občianskeho zákonníka, na ktoré zákonné ustanovenie poukázal odporca. Obstaraním sa rozumie
určité faktické ale aj právne konanie; musí ísť o cudziu záležitosť resp. o záležitosť, na ktorú táto
osoba nie je povinná ani zo zákona, ani na základe žiadneho zmluvného vzťahu obsahom ktorej je

povinnosť chrániť záležitosť tretej osoby. V zmysle ustanovenia § 743 ods. 2 Občianskeho zákonníka
podmienkou obstarania cudzej záležitosti je prospech tretej osoby. Odporca sa napojil na inžinierske
siete a na pozemok navozil stavebný materiál a štrk nie v prospech navrhovateľky alebo tretej osoby, ale
výlučne len vo svoj prospech, aby si zabezpečil prístup do svojho rodinného domu a zapojenie svojho
rodinného domu na elektrickú energiu. V súdenom prípade tak nejde o užitočné konanie bez príkazu,

ale o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva navrhovateľky.

Nakoľko zo strany odporcu došlo k neoprávnených zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľky, súd
jej žalobe v zmysle čiastočného späťvzatia vyhovel. Každá osoba má totiž právo nerušene svoj majetok
užívať. Súdom uložená povinnosť smeruje k odstránenie neoprávnených zásahov do práv vlastníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľke, ktorá mala
prevažný úspech vo veci (75 %), nakoľko v časti 25 % z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie
zastavilo (§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) náhradu trov konania v časti, v ktorej jej úspech prevyšoval
úspech odporcu. Rozdiel predstavuje 50 %. 50 % z navrhovateľkou uplatnených trov konania titulom
zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 99,50 eur predstavuje 49,75 eur a z trov

právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby - prevzatie, príprava zastúpenia, podanie žaloby
na súd, účasť na pojednávaní dňa 10. 07. 2014, 23. 07. 2014, 20. 08. 2014, 23. 09. 2014 t.j. 6 x po
61,87 eur plus 6 x režijný paušál po 8,04 eur spolu vo výške 419,46 eur plus 20 % DPH,
náhrada hotových výdavkov účasť na pojednávaní dňa 10. 07. 2014 pri počte km 85, základnej sadzbe
0,183, cene PHM 1,357 eur, priemernej spotrebe 6 l/100 km - 22,48 eur + náhrada za stratu času štyri

polhodiny po 13,40 eur - 53,60 eur, za účasť na pojednávaní dňa 23. 07. 2014 pri počte km 85, sadzbe
základnej náhrady 0,183, v cene PHM 1,349 eur/liter, priemernej spotrebe 6 l/100 km - 22,44 eur plus
náhrada za stratu času štyri polhodiny po 13,40 eur - 53,60 eur, za účasť na pojednávaní dňa 20. 08.
2014 pri počte km 85, sadzbe základnej náhrady 0,183, cene PHM 1,344 eur/liter, priemernej spotrebe
6 l/100 km 22,41 eur, náhrada za stratu času štyri polhodiny po 13,40 eur - 53,60 eur a za účasť na

pojednávaní dňa 23. 09. 2014 pri počte km 85, sadzbe základnej náhrady 0,183, cene PHM 1,342
eur/liter, priemernej spotrebe 6 l/100 km - 22,40 eur, náhrada za stratu času štyri polhodiny po 13,40
eur - 53,60 eur, spolu 868,31 eur, z toho 50 % predstavuje 434,16 eur. Pokiaľ si právny zástupca
navrhovateľky uplatnil odmenu za úkon písomné podanie na súd návrh na vykonanie dôkazov zo dňa
30. 06. 2014 súd právnemu zástupcovi odmenu za tento úkon nepriznal, nakoľko sa nejedná o úkon

účelne vynaložený, nakoľko právnemu zástupcovi navrhovateľa nič nebránilo takýto dôkaz navrhnúť
na pojednávaní, prípadne zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní vytýčenom na deň 10. 07. 2014,
nakoľko sa jednalo o manžela navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.