Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2011

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/316/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8701899820
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Radačovský

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2011:8701899820.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavom Radačovským, v právnej veci

žalobcov v 1/ rade Y. C., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom M., L. Č. X, právne zastúpená JUDr. Petrom
Ďurišom, advokátom so sídlom Poprad, l. Mája 3, v 2/ rade C. C., bytom v Č. A., G. R., F..I.. G. Č.. XXXX,
v 3/ rade G.. G. C., bytom M., Ž. A. Č.. X/X, v 4/ rade D.Y. C., bytom G., D.. H.. A. Č.. X, v 5/ rade Ľ. C.,
bytom M., W. Č.. XX, zastúpený Y. C.Š., bytom M., L. Č.. X, proti žalovanej G.. L. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom R., C. Č.. XX, právne zastúpená JUDr. Petrom Stanom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. l.
Mája č. 16 o odstránenie neoprávnenej stavby , určenie hranice a iné takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť murovanú dreváreň

postavenúnaparceleč.XXX k.ú.LevočazapísanúnaLVč.XXXXOkresnéhoúraduLevoča,katastrálny
odbor, ako aj v časti určenia, že hranica medzi parcelou žalobcu č. XXX a parcelou žalovanej č. XXX
je v bodoch A, B znaleckého posudku z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 9.3.2001 sa žalobcovia (pôvodne ešte žijúci žalobca C. C.) a žalobkyňa v 1. rade
domáhali aby súd vydal rozhodnutie 1./ ktorým by žalovanej uložil povinnosť na vlastné náklady

odstrániť murovanú dreváreň postavenú na par. č. XXX, k.ú. M., zapísanú na LV č. XXXX, Okresného
úradu Levoča, katastrálny odbor, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2./ ktorým by určil že hranica
medzi parcelou žalobcov č. XXX a parcelou žalovanej č. XXX je v bodoch AB znaleckého posudku.
3/ žalovaná je povinná na svoje náklady previesť stavebné úpravy na obvodovom múre v celej dĺžke
rodinného domu č. pop. XXX, na par. č. XXX , susediacom s obvodovými múrmi rodinného domu č.
pop. XXX, v k. ú. Levoča tak, aby žalobkyňa odstránila svoj obvodový múr na rodinnom dome č. pop.
XXX v celej dĺžke, susediaci s obvodovým múrom rodinného domu žalobcov č. pop. XXX a previedla

stavebnú opravu na obvodovom múre žalobcov v celej dĺžke tak, aby tento obvodový múr rodinného
domu žalobcov č. pop. XXX v celej dĺžke mal kompaktnú šírku 35 cm a žalovaná je povinná na svoje
náklady urobiť opatrenia aby dažďová voda zo strechy rodinného domu č. pop XXX postaveného na par.
č. XXX, zapísaného na LV č. XX, pre k. ú. M., nevnikala na obvodové múry rodinného dumu žalobcov č.
pop. XXX , na par. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX, k. ú. M. a to v primeranej lehote, ktorú určí súd.

Neskôr žalobcovia zobrali žalobu v časti určenia, že hranica medzi parcelou žalobcov č. XXX a parcelou

žalovanej č. XXX je v bodoch AB znaleckého posudku späť. Späťvzatie žaloby v tejto časti je zrejmé, z
ich písomného podania zo dňa 3.2.2003 (čl. 221), vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 24.8.2004,
doplneného vyjadrením na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011.Žalobcovia na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011 zobrali žalobu späť aj v časti, v ktorej sa domáhali
uloženia povinnosti žalovanej na vlastné náklady odstrániť murovanú dreváreň postavenú na parcele
č. XXX k.ú. M., zapísanú na LV č. XXXX, Okresného úradu Levoča, katastrálny odbor.

Žalovaná so späťvzatím žaloby v oboch častiach súhlasila.

Podľa § 96 ods. l Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh
na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je

návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím
návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd potom konanie v časti späťvzatia návrhu zastavil
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Za takéhoto procesnoprávneho vzťahu vo veci súd potom zaoberal sa dôkaznou situáciu a jej právnym
hodnotením len vo vzťahu k tretej časti žalobného návrhu pričom zistil, následujúci skutkový stav.

Žalobcoviavpodanejžalobevovzťahuktejtočastižalobnéhonávrhužiadali,abyžalovanejbolauložená
povinnosť na svoje náklady previesť stavebné úpravy na obvodovom múre v celej dĺžke rodinného
domu č. popisné XXX na parc. č. XXX susediacom s obvodovými múrmi rodinného domu č. pop. XXX,
v k.ú. M. tak, aby žalobkyňa odstránila svoj obvodový múr na rodinnom dome č. pop. XXX v celej dĺžke,

susediaci s obvodovým múrom rodinného domu žalobcov č. pop. XXX a previedla stavebnú opravu na
obvodovom múre žalobcov v celej dĺžke tak, aby tento obvodový múr rodinného domu žalobcov č. pop.
XXX v celej dĺžke mal kompaktnú šírku 35 cm a žalovaná bola povinná na svoje náklady urobiť opatrenia,
aby dažďová voda zo strechy rodinného domu č. pop. XXX , postaveného na par. č. XXX zapísaného
na LV č. XX, pre k.ú. M., nevnikala na obvodové múry rodinného dumu žalobcovi č. pop. 5XX , na par.

č. XXX , zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. M. a to v primeranej lehote, ktorú určí súd .

Tento návrh žalobcovia zdôvodnili tým, že žalovaná pri výstavbe rodinného domu č. XXX na parcele č.
XXX ohrozila susednú stavbu , teda ich rodinný dom č. popisné XXX na parcele č. XXX v k.ú. M. a to
tým, že pri stavebných prácach, bez dostatočného opatrenia žalovaná strana porušila obvodový múr na

nehnuteľnosti žalobcovi, ktorý je v susedstve a narušila tým jeho stabilitu a statiku strechy.

Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že predmetný spor je vyvolaný nedôvodne žalobcami a
ťahá sa už dlhý čas. Tvrdila, že trhliny obvodového muriva rodinného domu sú spôsobené, zlou
skladbou muriva,vlhkosťou,ktorámávplyvnapraskaniemurivarodinnéhodomužalobcovaďalejtrhliny

vznikajú následkom nepovolených stavebných prác, ktoré vykonali žalobcovia, výkopom pivnice, čím
sa staticky narušila nosnosť múra. Zásadne odmietala tvrdenia žalobcov, že prestavbou jej rodinného
domu dochádza k prasklinám na obvodovom múre rodinného domu žalobcov, pričom poukázala na
záver znaleckého posudku znalca B.. C. N..

K tvrdeniam žalobcov , že došlo k ohrozeniu ich rodinného domu a porušeniu obvodového múra ako aj
statiky strechy odmietla žalovaná s poukazom na znalecký posudok znalca z odboru statiky B.. C. N.,
ktorý vo svojich záveroch uviedol, že statika domu a muriva má síce nižšiu úroveň než múr rodinného
domu žalovanej, avšak nie je to chybou žalovanej, ale v dôsledku toho, že žalobcovia vykonali viacero
neodborných zásahov do svojej stavby (domu) počas rekonštrukcií v rokoch 1965 - 1967 a v roku 1985.

Okrem iného uviedol, že na pevnosť muriva a malty má vplyv aj vlhkosť obvodového muriva v časti
chodníka. Toto je zapríčinené skutočnosťou, že v šachte ( v pivnici žalobcov) je voda, ktorá priteká z
poškodeného vodovodu. Táto skutočnosť má vplyv na stabilitu základovej škáry. Ďalej poukázal na to,
že na vlhnutí a zatekaní do domu žalobcov znalec konštatoval, že teleso obvodového muriva je na
niekoľkých miestach výrazne dotované vodou, pričom v podpivničenej šachte je voda. Táto voda, ako

tečúca voda môže podľa znalca ovplyvniť chovanie základovej škáry. Právny zástupca odmietol tvrdenia
žalobcov aj v tom že v súvislosti s prestavbou rodinného domu žalovanej vznikali trhliny v stenách
obvodového múru domu žalobcov, teda že v danom prípade nie je preukázaná príčinná súvislosť
medzi stavebnou úpravou rodinného domu žalovanej a praskaniu stien rodinného domu žalobcov. Vnadväznosti na uvedené poukázal právny zástupca na to, že predmetná žaloba má šikanózny charakter
s cieľom naďalej znepríjemňovať život žalovanej a brániť jej v nerušenom užívaní jej nehnuteľností.

Z uvedených dôvodov žalovaná žiadala zamietnúť žalobu ako nedôvodnú a žiadala zaviazať žalobcov
na úhradu trov konania.

Okresný súd v Poprade rozsudkom č.k. 13C/316/2001 zo dňa 5.3.2009 žalobu v tejto časti
uplatňovaného petitu zamietol.

Rozhodnutie zdôvodnil tým, že vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobcov aby žalovanej bola
uložená povinnosť na svoje náklady previesť stavebné úpravy na obvodovom múre rodinného domu
žalobcov na parcele č. XXX susediaceho s rodinným domom žalovanej na parcele č. XXX k.ú. M. , súd
uvedený nárok považoval za nedôvodný, opierajúc sa o závery znalca B.. C. N. z ktorého vyplýva,
že krov strechy žalobcov nie je zateplený, preto dochádza ku kondenzácií vodných pár, pričom sú tu

ďalšie faktory a to vlhkosť chodníka a vlhkosť podzemia v časti pivnice, ako aj to že stavba ako celok je
nekvalitná, teleso obvodového múra je na niekoľkých miestach dotované vodou, pričom v podpivničenej
šachte je voda. Okresný súd tiež konštatoval, že uvedené faktory najmä presakujúca spodná voda,
tak ako vyplýva zo záveru znalca môže tiež ovplyvňovať chovanie základnej škáry rodinného domu
žalobcov, v dôsledku čoho môže dochádzať k vzniku trhlín. Okresný súd Poprad, ďalej konštatuje ,

že v neposlednom rade zistená skutočnosť, že dom žalobcov nemá železobetónový veniec, a domy
bez železobetónového venca majú trhliny na rozhraní stropu a steny a niektoré trhliny pokračujú aj
smerom na dol. Z uvedeného je teda zrejmé, že vyššie uvedené faktory sú mimo vplyvu žalovanej, ktoré
objektívne sú potvrdené znaleckým dokazovaním, a preto súd uplatňovaný návrh zo strany žalobcov
považoval za nedôvodný a tento zamietol.

Čo sa týka priepustnosti strešného žľabu medzi domami sporových strán, jeho tesnosť a nepriepustnosť
vody, je výlučnou záležitosťou údržby , ktorú si má zabezpečiť vlastník nehnuteľnosti a to v
rámci obvyklej údržby s cieľom zamedzenia vzniku vôd. Vzhľadom na uvedené Okresný súd Poprad,
potom konštatuje, že vyžaduje sa v súvislosti s plechovým úžľabím obojstranný záujem sporových

strán vzájomne sa tolerovať s cieľom primerane vyriešiť všetky potreby súvisiace s údržbou svojej
nehnuteľnosti a tým predchádzať prípadným škodám.

V dôsledku odvolania podanej žalobcami Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 4Co 124/2009 zrušil
rozsudok aj v tejto časti prejednávaného nároku a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove vytýka súdu prvého stupňa, že nárok žalobcov na vykonanie úprav obvodového
múru domu posúdil súd prvého stupňa podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd
uzatvára , že v zmysle zásady iura novit curia (súd pozná právo) právne posúdenie nároku je vecou súdu
a preto aj bez dostatočného právneho zdôvodnenia žaloby, bol súd prvého stupňa povinný aplikovať

správnu právnu úvahu.

Krajský súd konštatuje, že z obsahu žaloby, a prednesu žalobcov vyplýva, že títo sa domáhajú náhrady
škody uvedením do predošlého stavu v zmysle § 442 ods. 3 občianskeho zákonníka. Podľa tohto
ustanovenia sa škoda uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a je to možné a účelné

uhrádza sa uvedením do predošlého stavu.

Z vykonaného dokazovania podľa záverov krajského súdu doposiaľ vyplýva, že dom žalobcov je
poškodený, tým, že vznikli na ňom trhliny, a odchádza k zamakaniu jednotlivých častí. Podľa znaleckého
posudkuznalcaB..C.N.,jemožnéjednoznačneuzavrieťlento,žezamákanierodinnéhodomužalobcov

nie je spôsobené prestavbou rodinného domu vykonanou žalovanou.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku je možné zatiaľ len konštatovať, že v dôsledku vykonania
rekonštrukcie rodinného domu žalovanej došlo k oslabeniu nosného múra žalobcov a aj k vytvoreniu
určitých prasklín, ktoré však v čase vykonania posudku v roku 2004 neboli viditeľné. Krajský súd ďalej

konštatuje, že úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť, či vo vzťahu k žalovanej
sú splnené všetky štyri predpoklady zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon, existencia škody,
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Bez splnenia týchto základných
predpokladov nie je možné dospieť k záveru, že určitý subjekt za škodu zodpovedá.Ako je zo znaleckého posudku zrejmé, znalec určil viacero príčin vzniku trhlín, preto v prípade
preukázania vzniku skutočnej škody , bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa dôslednejšie

príčinnou súvislosťou. Zo záverov krajského súdu vyplýva, že doposiaľ žalobcami nebol preukázaný
vznik škody, pričom táto škoda musí byť konkrétna a vyjadriteľná v peniazoch.

Na pojednávaní konanom dňa 28.10.2011 žalobcovia predložili podanie zo dňa 28.10.2011, ktorým
žiadali aby súd pokiaľ sa týka bodu 3 petitu pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaná strana je

povinná zaplatiť žalobcom náhradu škody vo výške 2.469,68 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň taktiež navrhovali pripustiť zmenu petitu žaloby tak, že žalovaná strana je povinná na svoje
náklady urobiť opatrenia, aby dažďová voda zo strechy rodinného domu č. pop. XXX, postaveného na
parc č. XXX, zapísaného na Lv č. XX, pre k.ú. M., nevnikala na obvodové múry rovinného domu žalobcov
č. pop. XXX, na parc. č. XXX, zapísaného na LV č. XXXX , k.ú . M. tak, že doplní novou krytinou úžľabia
v celej jej dĺžke bez stojatých drážok v profile úžľabia s prepojením na pôvodnú krytinu z pozinkovaného

plechu riešenej nehnuteľnosti a muriva susednej nehnuteľnosti s jej riadnym upevnením, prekrytím
profilom - lemovkou a pretmelením spojov tak, aby nedošlo k zatekaniu atmosférických zrážok. Úžľabie
pod plechovú krytinu je povinná strana žalovaná doplniť plným debnením a poistnou hydroizoláciou.

Súd nepripustil zmenu petitu návrhu a to z následujúcich dôvodov . V zmysle § 95 ods. 1

Občianskehosúdnehoporiadku navrhovateľmôžezakonaniasosúhlasomsúdumeniťnávrhnazačatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd nepripustí zmenu návrhu ak by výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V takomto prípade
pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Za zmenu žaloby, teda za zmenu žalobnej žiadosti je potrebné považovať keď žalobca s poukazom
na rovnaký doteraz tvrdený skutkový stav požaduje niečo iné než pôvodne. Zmenu návrhu je potrebné

pripustiť okrem prípadov ak by výsledky doterajšieho konania neumožňovali konať o zmenenom návrhu.

V súlade so závermi krajského súdu, ktorý je okresný súd povinný akceptovať, žalobcovia domáhali sa
v podanej žalobe s poukazom na ustanovenie § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka náhradu škody
uvedením do predošlého stavu.

Toto je na prosto zrejmé, z časti 3 žalovaného petitu, kedy žalobcovia žiadajú uviesť vec do pôvodného
stavu a to takým spôsobom, že žalovaná je povinná odstrániť novo postavený obvodový múr a postaviť
múr nový tak, aby zodpovedal pôvodnému stavu pred oddelením múra.

V návrhu na pripustenie zmeny petitu už žalobca žiada nahradiť škodu v peniazoch vo výške 2469,68
eur pričom túto škodu vypočítal na základe správy o obhliadke objektu vypracovaného B.. H. L.. Táto
suma spočíva vo finančných nákladoch, ktoré sú potrebné na zabezpečenie obvodového múra žalobcov
a to takým spôsobom, že je potrebné vyplniť medzeru, ktorá vznikla medzi domom žalobcom a domom
žalovaným prostým betónom, príp. ľahčeným betónom až po úroveň pomurnice. Zároveň vyčísľuje

v zmenenom návrhu finančné náklady spojené s doplnením krytiny úžľabia v celej dĺžke s riadnym
upevnením prekrytím profilov .

Je teda zrejmé, že žalobcovia žiadajú zmenu petitu tak, že ide v podstate o úplne iné
požadované plnenie zo strany žalovanej než aké žalobca žaluje v pôvodne podanej žalobe. Výsledky

doterajšieho dokazovania neumožňujú konať o zmenenom návrhu, ktorý pôvodne znel na uvedenie veci
do pôvodného stavu, pretože doterajšie dokazovanie sa vôbec nezaoberalo vznikom škody spočívajúce
v tom, aké finančné náklady je potrebné vynaložiť na odstránenie už vzniknutej škody.

Súd preto návrh na pripustenie zmeny žalobného petitu zamietol. Za takejto dôkaznej situácie

poukazujúc na ustanovenie § 95 ods. 2 posledná veta OSP v zmysle ktorej ak súd nepripustí zmenu
návrhu, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu , zaoberal sa teda pôvodným návrhom, ktorým sa
žalobcovia domáhajú uvedenia veci do predošlého stavu a to spôsobom, že má dôjsť po celej dĺžkerodinného domu žalobkyne k odstráneniu obvodového múru a prevedením stavebnej úpravy v celej
dĺžke tak ako to navrhuje v žalobnom petite.

Vykonaným dokazovaním výsluchom účastníkov konania, znaleckými posudkami , predloženými
listinnými dôkazmi súd zistil následujúci skutkový stav.

Podstatou tohto súdneho sporu je tá skutočnosť, že v minulosti právny predchodcovia žalobcov a
žalovanej postavili rodinné domy, ktoré mali spoločný múr o hrúbke cca 70 cm a tieto múry boli vzájomne

previazané a o seba sa opierali.

Po tom, ako došlo k určitým sporom medzi žalobcami a žalovanými , žalovaní zbúrali časť múra v
jednej polovici a svoj obvodový múr posunuli bližšie do svojej nehnuteľnosti, čím vytvoril medzi oboma
rodinnými domami medzeru.

Ako je zrejmé zo znaleckého posudku znalca B.. C. N. , táto medzera tvorí škáru o šírke od 3 cm do 15
až 20 cm a táto škára nie je rovnaká po celej svoje dĺžke. Znalec ďalej konštatuje v závere znaleckého
posudku, že túto škáru , ktorá by mala vplyv na zosilnenie muriva domu žalobcov je možné odstrániť
vybudovaním paralelného muriva v miestnosti, prípadne vyplnením deliacej škáry medzi múrmi C.Ý. a
D. pevnou hmotou, napríklad betónom, maltou alebo montážnou penou, ktorá bude aktivovať aj murivo

žalovanej.

Z podanej žaloby je teda zrejmé, že žalobcovia žiadajú náhradu škody v zmysle § 442 ods. 3
Občianskeho zákonníka a to uvedením do predošlého stavu.

V zmysle § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Uvedenie veci do pôvodného stavu, tzv. naturálna reštitúcia je možná , iba v prípade ak o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné pričom, obidve podmienky musia byť splnené súčasne.

Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobcovia žiadajú náhradu škody uvedením do predošlého stavu, čo
by z navrhovaného petitu znamenalo to, že žalovaná by musela zbúrať už novo postavený obvodový
múr, čo podľa názoru súdu je absolútne neúčelné a tento názor súdu je aj v súlade so závermi znalca
B.. C. N., ktorý uvádza, že k určitému spevneniu múru by mohlo dôjsť najskôr tak, že by sa vybudoval

paralelný múr v miestnosti žalobcov , prípadne že by sa škára, ktorá vznikla medzi obvodovými múrmi
žalobcov a žalovanými bola vyplnená betónom, alebo montážnou penou.

V konečnom dôsledku aj v podaní žalobcov, označenom ako návrh na zmenu žalobného petitu aj s
pripojenou správou o obhliadke objektu zo dňa 28.10.2011 (čl. 482 -488) vyplýva , že takýto spôsob

riešenia navrhujú aj žalobcovia a vyplýva to aj z nimi podanej správy Ing. H. L., ktorý navrhuje aby
medzera bola vyplnená betónom, prípadne ľahčeným betónom až po pomurnice.

Aj z toho dôkazu bez pochybnosti je potom zrejmé, že žalobný petit spočívajúci v náhrade škody
uvedením do predošlého stavu je neakceptovateľný.

Je potrebné konštatovať, že žaloba bola podaná dňa 9.3.2001 a od uvedeného dátumu žalobcovia vždy
trvali v tejto časti žaloby na náhrade škody uvedením do predošlého stavu, pričom nikdy nevyčíslili
výšku škody, ktorá je potrebná na činnosť spočívajúcu uvedením veci do pôvodného stavu, čo je v
konkrétnom prípade povinnosťou žalobcu . Vyčíslenie škody je obligatórnou náležitosťou toho, aby bolo

možné vôbec uvažovať o spôsobe náhrady v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 Obč. zákonníka.

Vyčíslenie škody v poslednom návrhu vo výške 2469,68 eur nie je vyčíslením škody v súvislosti s
uplatneným nárokom na uvedenie do predošlého stavu.

Za danej dôkaznej situácie súd konštatuje, že uplatnený nárok v zmysle ustanovenia § 442 ods. 3 obč.
zákonníka, t.j. uhradením škody uvedením do predošlého stavu je neúčelný, preto súd návrh zamietol.Za danej dôkaznej situácie súd potom nepovažoval za potrebné vôbec zaoberať sa vznikom škody , či
vôbec škoda vznikla, a či bola v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku .

V zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania, alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť
že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1, 2 platia primerane s tým, že lehota 3 pracovných dní plynie od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na to, že ide o zložitý prípad, ide o viacerých účastníkov konania,
súd v zmysle vyššie citovaného o trovách konania rozhodol tak, ako je vyššie citované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3)Občianskehosúdnehoporiadkuuviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.