Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/128/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205117
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914205117.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľa CD

Consulting s. r. o. so sídlom v Českej republike, 130 00 Praha 3, K Červenému dvoru č. 3269/25a,
Nagano Office Center, IČO 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova
č. 4, IČO 36 864 421, proti odporkyni Y. F., rodné č. XXXXXX/XXXX, bytom v C. F., L. XX o 420,- eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 420,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne zo sumy 420,- eur od 13. 01. 2010 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy
420,- eur od 29. 03. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 1,40 eur, ako aj nahradiť 91,01 eur trov

právneho zastúpenia a 25,- eur iných trov, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku, pričom
trovy konania je povinná zaplatiť na účet alebo do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 17. 04. 2014 si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v
členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči
odporkyni pohľadávku vo výške istiny 420,- eur, zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy ako sú
uvedené vo výroku tohto rozsudku, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy a náhradu trov

konania.

Príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničnéhosporunavrhovateľakoprávnickáosobasosídlomvČeskejrepublikevzmysleNariadenia
EurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.júla2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska

odporkyne na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavila odporkyňa dňa 24. 09. 2009 na zmenkovú sumu 420,- eur, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok odporkyne zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 13. 01. 2010. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou

"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol,
že indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič neuhradil. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou "bez protestu," indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z Obchodného registra navrhovateľa.Dňa 13. 08. 2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, odporkyni za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa
náhradným doručením doručené tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami,
vrátane fotokópie zmenky. Odporkyňa v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C na odpoveď Okresnému súdu Rimavská Sobota nedoručila,

ani sa k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky nijakým iným spôsobom nevyjadrila, hoci bola v
tlačiveCnaodpoveďpoučená,žeakdo30dníoddoručeniatlačivanauplatneniepohľadávkyspoločnes
tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok bez nariadenia pojednávania. Uvedené písomnosti
jej boli doručené náhradným doručením podľa § 47 ods. 1 a 2 O. s. p. (zásielku si na pošte v odbernej
lehote nevyzdvihla).

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len "Nariadenie"), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá

zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 02. 10. 2014 verejne
vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v

čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure
imperii").
Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom

má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd

alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípadepotreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do

pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako
v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods.
1 Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporkyni. Odporkyňa dňa 24. 09. 2009
vystavila v Hnúšti vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. sumu 420,- eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 13.
01. 2010. Predmetná zmenka bola odporkyňou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami

"bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ,s.r.o.indosovalazmenkunaradnavrhovateľa.Odporkyňanazmenkovúsumudoposiaľ
nič neuhradila, preto si navrhovateľ uplatnil voči nej nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového
úroku, na zaplatenie ktorého sa odporkyňa ako vystaviteľ zmenky zaviazala, ale aj zákonný úrok vo

výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu. Odporkyňa v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené
tlačivo C na odpoveď nedoručila, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadrila, celkovo ostala v
konaní nečinná.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom

predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový
zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),

odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o

úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môževystaviteľustanoviťzúrokovaniezmenkovejsumy.Vinejzmenkeplatítátodoložkazanenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie

je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou

nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s
ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak

posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2,4 Zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy

zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené

zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom,azároveňnasebaberieriziko,ževprípade,akpôvodnýmajiteľzmenkytútopostúpiďalšiemumajiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,

oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom
konaní uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporkyni, a zistil, že zmenka je podpísaná
odporkyňou, okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený
záväzkom odporkyne ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok
odporkyne zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce
sa mena toho, na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený

dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré existujú. Navrhovateľom
predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie zmenkovej sumy za
predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem výšky úrokovej miery
je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta. Podpis odporkyne
ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného veriteľa, na
rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporkyňa sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej
zmenky stala priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil

a voči zmenke neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že
navrhovateľ svoj uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver
o platnosti zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/41/2013 zo dňa 19. 12. 2013). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje
všetky zákonom predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa
na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny
je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného

ustanoveniačlánku7ods.3Nariadeniavovecirozhodolrozsudkomtak,žeodporkyňajepovinnázaplatiť
navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom, zmenkovou odmenou a zákonným úrokom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie práva, a to trovy

právnehozastúpenia91,01eura25,-eurnáhradyinýchtrov(zaplatenýsúdnypoplatok).Trovyprávneho
zastúpenia podľa § 1 ods. 3, § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ a b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl.
č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb činia 91,01 eur, a to tarifná odmena za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu) po 29,88 eur, dva prináležiace režijné

paušály po 8,04 eur a 15,17 eur ako 20 %-né DPH. Navrhovateľ si trovy právneho zastúpenia uplatnil
v nesprávnej výške 91,02 eur (hoci sumu za jednotlivé úkony a paušál uviedol správne), a preto mu ich
súd priznal len vo výške podľa uvedenej vyhlášky 655/2004 Z. z.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i
zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc
v zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom, zmenkovou
odmenou a zákonným úrokom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd

prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebolriadnepoučenýpodľa§120ods.4,účastníkkonaniabezsvojejvinynemoholdôkazyoznačiťalebo

predložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa),rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporkyňa nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.