Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 10, 2016

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715206501
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2016:3715206501.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletú V.,

t.č. bytom u otca, zastúpená opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica,
pracovisko Púchov, dieťa rodičov O., právne zastúpený advokátskou kanceláriou Štrbáň, s.r.o., a M.,
právne zastúpená JUDr. Dušan Divko, advokát s.r.o. Považská Bystrica, o zmenu výkonu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok OS v P.B. sp.zn. 4P/44/2014-49, z o dňa 21.10.2014 a to tak, že :

Súd zveruje mal. V. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude maloletú vychovávať, zastupovať a

spravovať majetok v bežných veciach.

Matka je povinná prispievať výživným na maloletú V. po 30 % sumy životného minima nezaopatreného
dieťaťa od 1.7.2015 , ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otcovi
maloletej.

Zameškané výživné za obdobie od 1.7.2015 do 29.2.2016 vo výške 217,-Eur, súd povoľuje matke splatiť

v desiatich splátkach po 21,70 Eur, popri bežnom výživnom , keď prvá splátka je zročná spolu s bežným
výživným za nasledujúci mesiac pod stratou výhody splátok nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne
a včas.

Súd upravuje matke styk s maloletou V. tak, že matka je oprávnená stýkať sa s dieťaťom každú nepárnu
sobotu a nedeľu a to v sobotu od 9.00 hod. do 16.00 hod., a v nedeľu od 9.00 h od. do 16.00 hod. a
každú párnu stredu v mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod.

Otec je povinný matke styk s dieťaťom umožniť a dieťa pripraviť s osobnými vecami.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej sa domáhal svojim návrhom zverenia maloletej V. do osobnej starostlivosti otca a zároveň
žiadal, aby bola matka zaviazaná platiť výživné vo výške 30 % sumy životného minima. Vo svojom
návrhu žiadal, aby súd matke dieťaťa upravil styk tak, že táto je oprávnená stýkať sa s maloletou
každý pondelok, stredu a piatok od 16.00 hod. do 19.00 hod., každú sobotu a nedeľu od 15.00 hod. do
19.00 hod. a to tak, že matka si dieťa vyzdvihne a odovzdá v bydlisku otca. Svoj návrh odôvodnil tým,
že rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 4P/44/2014-49, bola maloletá zverená do

osobnej striedavej starostlivosti obom rodičom. V súčasnej dobe uviedol, že matka sa riadne o dieťa
nestará, bola trestne stíhaná a v súčasnej dobe je dieťa uňho. Zároveň žiadal, aby súd vydal predbežné
opatrenie, na základe ktorého predbežného opatrenia by bola maloletá zverená predbežne do jeho
osobnej starostlivosti.Matka s návrhom otca nesúhlasila dôvodiac, že údaje, ktoré uviedol otec sú nepravdivé, ona sa o dieťa
riadne stará. Matka sa zúčastnila len jedného pojednávania a to 25.11.2015. Na tomto pojednávaní

následne matka vzniesla námietku zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi , ktoré dieťa zastupoval s
tým, že udržiava priateľské vzťahy s otcom a nie je objektívna. Kolízny opatrovník nebol z veci vylúčený,
nakoľko neboli preukázané tvrdenia matky.

Na ďalšie konanie matka nechodila napriek riadnemu predvolaniu, pričom právna zástupkyňa matky

uviedla, že ona sama sa s matkou nie je schopná dohodnúť. Na poslednom pojednávaní, na ktorom súd
vyhlásil rozsudok dňa 10.2.2016 ,matka údajne volala opatrovníčke, že je chorá avšak napriek tomu,
že súd žiadal matku viackrát, aby doložila doklad o práceneschopnosti, táto tak neurobila. Súd preto
považoval konanie zo strany matky ohľadne prítomnosti na pojednávaní za účelové, v snahe oddialiť
rozhodnutie vo veci.

Opatrovník jednoznačne doporučil zmeniť rozhodnutie okresného súdu v tom, že dieťa treba zveriť do
starostlivosti otca, ktorý sa o dieťa riadne stará.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom matky, oboznámením sa správami úradu práce
sociálnych vecí a rodiny, oboznámením sa správami ošetrujúceho lekára, správami zo školy, obsahom

spisu 4P/44/2014, najmä rozsudkom z čl.49 a zistil nasledovné :

Maloletá V. bola na základe dohody rodičov rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn.
4P/44/2014-49, zo dňa 21.10.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.11.2014, zverená do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že striedavá starostlivosť bola v týždňových

intervaloch. Výživné zo strany rodičov určené nebolo.

V súčasnej dobe otec uviedol, že matka závažným spôsobom zanedbáva starostlivosť o dieťa. Z
tohto dôvodu žiadal vydať predbežné opatrenie, na základe ktorého súd potom uznesením sp.zn.
11P/89/2015-19, zo dňa 29.júna 2015 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.

4CoP/58/2015-41, zo dňa 8.9.2015, dočasne zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. Otec uviedol,
že sa riadne nezabezpečuje starostlivosť , napr. keď je dieťa choré. Stalo sa, že bolo prepustené z
nemocnice, matka bola upovedomená o tom, že dieťa musí byť minimálne štyri týždne v domácej
starostlivosti, matka to vôbec nerešpektovala, dieťa dala do škôlky, ba ani antibiotiká, ktoré malo
predpísané . Poukázal na tú skutočnosť, že matka sa stretáva s nevhodnými osobami. Uviedol, že

pokiaľ je dieťa u matky a vráti sa k otcovi, samo mu povie, že v byte bolo viacej osôb, viacej ujov. Podľa
vyjadrenia dieťaťa myslí si, že dieťa bolo aj svedkom intímneho styku matky s niekým. Taktiež uviedol,
že pokiaľ bolo dieťa s matkou, nakoľko táto napriek tomu, že predbežným opatrením bolo dieťa zverené
otcovi, dieťa pýtala, dal jej dieťa s tým, že nebola s dieťaťom na ubytovni, ale bola s ním na nejakej chate
v obci Mariková. Taktiež mu dieťa uviedlo, že v noci tam bolo veľa ujov a dívala sa, ako sa mama ľúbila

s iným ujom. Dieťa malo chodiť do škôlky, avšak nechodilo do škôlky, avšak nechodilo do škôlky, čo
mu potvrdili aj v škole. Vždy keď sa dieťa vráti od matky je zanedbané, taktiež bolo zaparené v oblasti
genitálií. Vždy keď príde od matky , musí ísť s dieťaťom na ošetrenie. Taktiež uviedol, že bola to sama
lekárka, ktorá ho upozorňovala na zlú starostlivosť zo strany matky a v podstate to bol podnet, prečo si
dal aj návrh na zverenie dieťaťa do úplnej jeho osobnej starostlivosti.

Matka na pojednávaní konanom dňa 14.10.2015 uviedla, že je finančne zabezpečená napriek tomu,
že nepracuje, nakoľko predala chatu. Na tomto pojednávaní potom namietla opatrovníčku tak, ako súd
uviedol vyššie. Na ďalšom pojednávaní konanom dňa 25.11. matka uviedla, že je evidovaná na úrade
práce, má potvrdených 200,- Eur mesačne, ktoré by mala dostávať. Za slobodárku platí 280,- Eur, nie je

pravdou, že by jej to platili deti, predala chatu za 40.000,- a z týchto finančných prostriedkov teraz žije.
Povedala, že žije s priateľom Marekom Jánošíkom, s ktorým stavia v Marikovej dom. On má dve deti.
Potvrdila, že počas týždňa, ktorý bola maloletá u nej , s ňou bola v obci Mariková u nejakých príbuzných .
Poprela však, že by tam boli celý týždeň. Uviedla, že tam ani nespali. Ďalej uviedla, že pokiaľ bolo dieťa
hospitalizované v nemocnici, nepáčilo sa jej to, že tam bola s ňou aj priateľka otca dieťaťa, nakoľko

týmto spôsobom chcú z nej spraviť „sprostú“, ktorá sa nestará o dieťa. Keby ju upovedomil o tom, teda
matku, že je v nemocnici, išla by tam ona. Uviedla, že momentálne žije s priateľom na slobodárke, ktorá
pozostáva z kuchynky, obývačky a spálne. S týmto priateľom žije tri roky, má s ním dobrý vzťah aj dieťa.
Poprela vo svojej výpovedi, že by konzumovala drogy. V minulosti sa liečila na alkohol nie na drogy.Opatrovníčka uviedla, že vykonali v domácnosti viackrát šetrenie. Vždy keď tam boli, matka nebola
doma, keď si zohnali kontakt na matku, prišla aj s kamarátkou, ktorá taktiež nemá dobrú povesť. Tiež

opatrovníčka uviedla, že majú vedomosti o tom, že matka by mala mať problémy s drogami, ale toto
nie je preukazateľne dokázané. Matka však nemá dobrú povesť, opatrovník sleduje rodinu od roku
2012, pričom čo sa týka starostlivosti matky o dieťa, táto je stále horšia a horšia. Vzhľadom aj na
lekárske správy opatrovník jednoznačne doporučil, aby bolo dieťa zverené otcovi. Nie je možné, aby
bola zabezpečená starostlivosť zo strany matky takým spôsobom, akým matka ju zabezpečuje. Taktiež

opatrovníčka poukázala na tú skutočnosť, že byt, v ktorom žije matka, jej platia jej deti.

Po vyjadrení sa potom súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to s lekárskymi správami, ako aj
správou poradensko psychologického procesu s maloletou Alexandrou Čepákovou, ktorý vykonala
psychologička uradu práce sociálnych vecí a rodiny Mgr. Ivana Faktorová. Z lekárskej správy MUDr.Evy
Cígerovej , lekárky z Púchova mal súd za preukázané, že lekár potvrdil, že starostlivosť o dieťa

zabezpečuje od roka a pol dieťaťa výlučne otec. Maloletá bola v roku 2015 v máji hospitalizovaná na
detskom oddelení pre zápal obličiek, kde bola aj matka poučená o liečbe a následnej rekonvalescencii,
ktorú však nedodržala a dala dieťa do materskej škôlky napriek tomu, že dieťa malo užívať ATB.
Opakovane sa stáva, že po pobyte u matky, dieťa príde na vyšetrenie s otcom, alebo je prechladnuté,
kašle a soplí. Dieťa po zápale obličiek nesmie byť chorľavé, musí byť riadne preliečované. Dieťa chodí

k lekárovi vždy len v prítomnosti otca.

Zo správy z Materskej škôlky Púchov a to riaditeľky , dieťa chodí do materskej škôlky pravidelne, chýba
iba v prípade choroby. Chodí čistá a upravená. V mesiaci november nechodilo jeden týždeň do materskej
škôlky , v čase keď ju mala matka, neuviedla dôvod neprítomnosti, nedala ani vedieť, že do škôlky

nepríde. Poplatky za materskú škôlku pravidelne platí otec. Pokiaľ je dieťa u matky, príde viac roztekaná
a niekedy aj nevyspaná. Podľa jej názoru, opatera u otca je pre ňu kladným riešením, lebo ju vedie k
disciplíne, snaží sa jej zabezpečiť všetko, aby sa správne vyvíjala. Z takýchto podkladov potom súd dal
dieťa vyšetriť UPSVaR . Na základe týchto skutočností potom psychológ uviedol, že dieťa má aktuálne
dobrý vzťah k matke, avšak najsilnejšiu väzbu má vytvorenú práve k otcovej partnerke, ktorú volá Zuzka

a významnou vzťahovou osobou je bratranec V.n, s ktorým podľa vyjadrenia otca trávi pomerne veľa
času a s ktorým má prakticky už súrodenecký vzťah. K otcovej partnerke má ešte vyhranenejší vzťah,
ako k samotnému otcovi. Keď dieťa vyjadruje emócie pozitívne voči matke, vyjadruje túžbu po láske a
pozornosti zo strany matky. V prípade, že bude preukázané pokročilé zanedbávanie dieťaťa zo strany
matky, mohlo by to v oblasti psychického vývinu dôjsť k deštruktívnym tendenciám, rozvoju nízkeho

sebavedomia a zaostávania vo vývine, neurotickým prejavom, problémom v sociálnych vzťahoch a
poruchám v správaní. V prípade, že matka starostlivosť dokázateľne zanedbáva, bude vhodnejším
riešením, aby starostlivosť o dieťa prevzal otec, ktorý by mal dieťaťu zabezpečiť primeranú pozornosť
a podnetné prostredie pre ďalší vývin. Pokiaľ matka prejaví záujem, mohla by mať s dieťaťom kontakty
skôr krátkodobejšieho charakteru, niekoľko hodín.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon i rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zveria maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine , každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá Alexandra bola na základe rozsudku
Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.zn. 4P/44/2014-49, zo dňa 21.októbra 2014, na základe
dohody rodičov zverená do tzv. striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že dieťa si striedali
v týždňových intervaloch. Otec sa svojim návrhom domáhal zmeny rozhodnutia dôvodiac, že matka
nezabezpečuje riadnu starostlivosť. Na základe tohto tvrdenia otca súd vydal predbežné opatrenie, na

základe ktorého predbežného opatrenia zo dňa 29.júna 2015 maloletú Alexandru dočasne zveril do
starostlivosti otca. V konaní otec preukázal, že matka výchovu dieťaťa riadne nezabezpečuje, dieťa
nemá stabilné prostredie u matky, čo bolo potvrdené aj vyššie spomenutými správami, jednak lekárskou
správou od obvodnej lekárky dieťaťa, ktorá potvrdila, že starostlivosť o dieťa, čo sa týka po zdravotnej
starostlivosti, zabezpečuje výlučne otec. Taktiež opatrovník doporučil zveriť dieťa otcovi s tým, že matka
skutočne v súčasnej dobe zanedbáva starostlivosť o dieťa a otec má vytvorené všetky podmienky, aby

sa o dieťa riadne staral. Inštitút striedavej starostlivosti ukladá, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa
vychovávať, k čomu sa striedavá starostlivosť nad dieťaťom nariadi vtedy, ak je to v záujme dieťaťa.
V súčasnej dobe mal súd jednoznačne preukázané, že nie je v záujme dieťaťa, aby naďalej bolo v
striedavej starostlivosti, nakoľko matka keď mala dieťa v striedavej starostlivosti a bola poučená zo
strany otca, resp. lekára, ako sa má o dieťa starať, dieťa dala do škôlky s tým, že naordinovanú liečbu

nedodržiavala, potom keď dieťa mala u seba bez toho, aby škole oznámila, že dieťa nepríde do škôlky,
zobrala ho a bola s ním niekde v inom prostredí, na ktoré je dieťa zvyknuté. Taktiež otec poukázal na
to, že dieťa mu viackrát uviedlo, že matka v nočných hodinách bola v prítomnosti iných mužov v byte a
skutočne súd dospel k záveru, že takéto prostredie nie je vhodné pre výchovu dieťaťa.

Na základe týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
s tým, že zároveň matke v zmysle citovaného zákonného ustanovenia upravil výživné po 30 % sumy
životného minima, čo je minimálna čiastka, ktorú každý rodič s ohľadom na jeho majetkové a zárobkové
pomery musí dieťaťu plniť. Súd zároveň zabezpečil podiel matky na výchove dieťaťa stykom, ktorý
matke upravil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, teda aby matka mala možnosť opätovne nadviazať

vzťahy s dieťaťom, resp. aby vzťahy medzi matkou a dieťaťom neboli prerušené a súd nabáda matku,
aby si vytvorila všetky podmienky k tomu, aby mohla v budúcnosti opätovne poskytovať dieťaťu riadnu
starostlivosť. Celkový postoj matky ku konaniu, to , že matka na pojednávanie nechodila, v podstate
odignorovala ostatné pojednávania, svedčí o vzťahu matky k dieťaťu. Na základe všetkých týchto
skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v

čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.