Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205048
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914205048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s. r. o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705, zast.: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42362962, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, zast. :
JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1232,10 eur spolu
so zmenkovým úrokom, úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovou odmenou, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 1.232,10 eur so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.232,10 eur od 19. 04. 2009 až do zaplatenia a so 6 %-
ným ročným úrokom zo sumy 1.232,10 eur od 03. 07. 2009 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 4,11 eur a náhradu trov konania v časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 73,50 eur, všetko
na účet navrhovateľa vedený v Poštovej banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: W., BIC:
POBNSKBA, VS: 6790085 a v časti trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa vedený vo FIO banke, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN: W., BIC:
FIOZSKBAXXX, VS: 6790085, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia zmenkovej sumy 1232,10 eur spolu

so zmenkovým úrokom, úrokom zo zmenkovej sumy a zmenkovou odmenou. Svoj návrh navrhovateľ
odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eura, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eura a na úroky

uhradil0,00eura.Keďžezmenkováistinajeopatrenádoložkou„bezprotestu“,indostantnenechalvyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Navrhovateľ podal návrh na vzorovom tlačive A Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky uviedol a predložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na

registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu odporcovi za účelomvyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa doručil tlačivo C na odpoveď
spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami vrátane fotokópie zmenky.

Odporca v lehote určenej čl. 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vytlačené
tlačivo C na odpoveď súdu nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu na uplatnenie pohľadávky nijakým
iným spôsobom nevyjadril, hoci bol v tlačive C na odpoveď poučený, že ak do 30 dní od doručenia tlačiva
na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá rozsudok.

Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu, alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
určenej v článku 5 ods. 3, alebo 6 súd, alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke, alebo proti
pohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu sa riadi s procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že
ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2.
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis
vystaviteľa.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do

pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahoch ku ktorému
má súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia
ako v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky výslovne uviedol, že netrvá na tom, aby súd v
prejednávanej veci nariadil pojednávanie, odporca taktiež nežiadal, aby bolo nariadené pojednávanie
a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za potrebné, postupoval v zmysle citovaného
ustanovenia článku 5 ods. 1 Nariadenia tak, že predmetné konanie, ako európske konanie vo veci s
nízkou hodnotou sporu viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci verejne vyhlásil

rozsudok.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v zmysle článku 9 nariadenia, a to oboznámením sa s návrhom na
uplatnenie pohľadávky a predloženou zmenkou a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zmenkovú sumu 37118,24 Sk (1232,10 eur) a
zmenkový úrok 0,25% denne od 19. apríla 2009. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako
vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“pričomzamiestoplateniabolourčenésídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Zrubovejstrany

zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa.

Odporca v konaní nepreukázal, že by na zmenku doposiaľ uhradil nejakú sumu, preto si navrhovateľ
uplatnil voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej sumy a zmenkového úroku na zaplatenie ktorého sa
odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj zákonný úrok vo výške 6% ročne a zmenkovú odmenu.

Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia súdu vyplnené tlačivo C odpoveď nedoručil, k návrhu na
uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, celkovo ostal v konaní nečinný.Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd po ustálení skutočnosti, že na danú vec sa vzťahuje slovenské právo, skúmal,
či zmenka zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné náležitosti.

Aby určitá listina bolo zmenkou musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Nárok zo zmenky je uplatnený navrhovateľom, ako zahraničnou právnickou osobou podľa Nariadenia

EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu na tlačive A podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, ktorú v origináli predložil k návrhu
spolu s výpisom z Obchodného registra a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa článku 5
ods. 1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd
vec prejedná len vtedy, ak to považuje za potrebné, alebo ak to považuje za potrebné, alebo ak to
navrhne niektorá zo strán. Súd preto podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z uplatneného

nároku zo zmenky. Pretože pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená
navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zák. zmenkového
a šekového.

Z obsahu listiny predloženej navrhovateľom, na základe ktorej sa návrhom domáha svojich nárokov

mal súd preukázané, že sa jedná o vlastnú zmenku, pretože obsahuje všetky náležitosti požadované
čl. I § 75 ZZŠ na to, aby táto listina bola platná ako zmenka vlastná. Označenie zmenka je pojaté
do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; nachádza sa v nej
bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, je v nej uvedený údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa
máplatiť,menotoho,naradkohosamáplatiť,listinataktiežobsahujedátumamiestovystaveniazmenky

a napokon podpis vystaviteľa. Všetky ostatné údaje a doložky na zmenke uvedené nie sú nevyhnutnými
náležitosťamivlastnejzmenkyanemajúvplyvnajejplatnosť,vyvolávajúvšakinéprávneúčinkyuvedené
nižšie. Zmenka splatná pri predložení sa zvykne nazývať aj vistazmenkou.

Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) z pôvodného majiteľa - indosanta - zo spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s.r.o. na navrhovateľa. Indosament spĺňa náležitosti vyžadované čl. I §§
12 a 13 ZZŠ. Je bezpodmienečný, nie je teda viazaný na žiadnu podmienku, je napísaný na zmenku,
v tomto prípade konkrétne na jej rub a je indosantom podpísaná. Indosament nie je len čiastočný,
neprevádza sa ním len časť práv zo zmenky, alebo len časť zmenkovej sumy. Preto týmto zmenkovým
vyhlásením nastali účinky, ktoré čl. I § 14 ZZŠ s takýmto prejavom vôle spája, t.j. došlo k prevodu

všetkých práv zo zmenky na nového majiteľa - indosatára - navrhovateľa.

Súd nemal v tomto konaní jednoznačne a nepochybne za preukázané, že predložená zmenka bola pri
jej vystavení blankozmenkou (nevyplnenou zmenkou). Je síce pravdou, že niektoré údaje na zmenke
boli na zmenku napísané rukou a niektoré údaje tlačeným písmom, čo môže indikovať, že boli do tlačiva

zmenky zadané inokedy ako údaje napísané rukou, avšak nedá sa bezpochyby povedať, že to bolo tak,
nakoľko súdu nie sú známe a neboli preukázané okolnosti, za ktorých bola zmenka napísaná, a ktoré
ani nemajú vplyv na platnosť zmenky ako abstraktného cenného papiera nezávislého od kauzy, z ktorej
vzišla, ani kedy boli zmenková suma a dátum začiatku úročenia dojednaného zmenkového úroku do
zmenky vložené. Tieto údaje mohli, ale nemuseli byť na zmenku ako do vzorového tlačiva napísané do

prázdnych polí ako premenlivé údaje závislé od konkrétneho vystaviteľa už v čase vystavenia zmenky
iným písmom od zvyšku tlačiva a nie rukou aj na ich odlíšenie a zvýraznenie od ostatného textu zmenky.
Aj v prípade, že by sa pôvodne jednalo o blankozmenku, t.j. zmenku, ktorá bola pri vystavení neúplná,
neznamená to ešte, že nebola vyplnená tak, ako bolo dojednané a aj keby nebola, v zmysle čl. I § 10
ZZŠ by súd v tomto konaní na to mohol prihliadať len na námietku odporcu ako vystaviteľa a tento by

nedodržanie dojednania o vyplnení zmenky mohol úspešne namietať proti navrhovateľovi - terajšiemu
majiteľovi zmenky len vtedy, ak by sa preukázalo, že terajší majiteľ zmenku nadobudol zlomyseľne alebo
sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. To by mohlo mať vplyv na posudzovanie nárokov
zo zmenky.

Vzhľadom na pasivitu odporcu v tomto konaní žiadna takáto námietka vznesená nebola, a preto
skutočnosť, či sa pôvodne jednalo o blankozmenku alebo nie, nie je pre posúdenie prípadu a nárokov
navrhovateľa z nej rozhodné.V zmenke je pripojená doložka „bez protestu“, ktorá v zmysle čl. I § 46 ZZŠ zbavuje majiteľa zmenky
povinnosti, aby na zachovanie svojich postihových práv dal urobiť protest pre neplatenie, teda dal
zistiť verejnou listinou odopretie platenia. Nezbavuje ho síce povinnosti zmenku na platenie včas

predložiť a dať potrebné správy, avšak povinnosť preukázať, že lehoty na tieto zmenkové úkony neboli
dodržané, má ten, kto sa proti majiteľovi toho dovoláva, teda napr. vystaviteľ, indosant. Na ňom leží
dôkazné bremeno. Inak povedané, v prípade doložky „bez protestu“ sa predloženie zmenky na platenie,
odopretie zaplatenia vystaviteľom a dodržanie lehôt na podanie potrebných správ, napr. o odopretí
platenia predpokladá, dokiaľ nie je na námietku preukázaný opak. Z obsahu spisu vzhľadom na pasivitu

odporcu súd nepredloženie zmenky na platenie včas nemá za preukázané. Vzhľadom na uvedené sa
predpokladá a súd má za to, že zmenka bola predložená na platenie vo vystaviteľom určenej lehote
štyroch rokoch odo dňa jej vystavenia (viď doložka na zmenke „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“), čo je pri vistazmenke prípustné v zmysle čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ a teda včas. Navrhovateľ
ako majiteľ zmenky má teda zachované právo postihu z nej.

Navrhovateľ žiadal v návrhu na uplatnenie pohľadávky titulom postihového práva nároky, ktoré mu
priznáva čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ, t.j. zmenkovú sumu, dojednané a zákonné úroky zo zmenkovej sumy
a zmenkovú odmenu. Tieto nároky boli uplatnené včas, riadne, keďže nebol namietaný a preukázaný
opak zo strany odporcu a jednotlivé nároky, ktoré možno postihom žiadať sú uplatnené v správnej výške.
Keďže odporca tieto nároky doteraz nezaplatil, súd návrhu na ich zaplatenie vyhovel v celom rozsahu.

Súd sa pre úplnosť vysporiadal s ustanovením § 4 ods. 6 a 7 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd
v prvom rade nemal v tomto konaní žiadnym účastníkom deklarované a preukázané, že by zmenka
vznikla ako zabezpečovací záväzok v súvislosti s poskytnutím úveru spotrebiteľovi. Túto skutočnosť
v konaní nikto nenamietal a nepreukázal. Aj keby to tak bolo, v druhom rade súd poukazuje na

skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch nedopĺňa ZZŠ, nehovorí nič
o tom, že nedodržanie uvedeného ustanovenia spôsobuje neplatnosť zmenky, ale že jeho porušenie
zakladá nárok spotrebiteľa na náhradu škody voči veriteľovi. Zmenka ako abstraktný cenný papier je
nezávislá od kauzy, z ktorej vzišla, a preto ani prípadné porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o
spotrebiteľských úveroch nespôsobuje jej neplatnosť, priznanie nárokov vyplývajúcich zo zmenky jej

majiteľovi však nevylučuje zo strany spotrebiteľa uplatnenie zodpovednosti veriteľa (majiteľa zmenky)
za škodu vzniknutú spotrebiteľovi.

Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke.

O náhrade trov konania na návrh navrhovateľa súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, nakoľko návrhu
na uplatnenie pohľadávky bolo vyhovené v plnom rozsahu a uplatnené trovy konania nie sú neprimerané
voči priznanej pohľadávke.

Úspešnému navrhovateľovi súd priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu vo výške 73,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 166,68 Eur za 2 úkony
právnej služby - 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a 2. písomné podanie
na súd vo veci samej - návrh na uplatnenie pohľadávky, po 61,41 Eur a 2 x režijný paušál á 8,04 Eur

+ 20 % DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.