Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. december 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/102/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110215330
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8110215330.7

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcov 1./ T. F., Q..
XX.XX.XXXX, U. N. Č.. XXXX/XX, XXX XX R. G. X./. J.. Ľ.I. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. Č.. XXXX/ X,
XXX XX R.- Q. Š., právne zastúpených JUDr. Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému Z.. R. A., Q.. XX.XX.XXXX, U. S. Č.. XXXX/XX, XXX
XX R.- Y., v konaní o zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie istiny nad 1 450,00 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1
450,00 eur od 14.06.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade jednorázovú náhradu za zriadené vecné
bremeno a za výkon práva z vecného bremena vo výške 1 450,00 eur s 8,5% úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1 450,00 eur od 12.11.2010 do zaplatenia, každému po 1/2, t.j. 725,00 eur, v lehote do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 249,50 eur a

trovy právneho zastúpenia vo výške 745,24 eur, na účet ich právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná žalobkyňa G.U. F. svojou žalobou, doručenou súdu dňa 16.06.2010 žiadala, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť jej istinu vo výške 1 533,98 eura, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od
09.05.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q. Š., K. R., K. R., zapísanej na LV č. XXXX v

podiele 1/1 - parc. reg. „C“ č. XXX/XX o výmere X XXX J., druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria.
Na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne je postavený bytový dom, súpisné číslo XXXX, postavený
na parc. reg. „C“ č. XXXX o výmere 168 m2, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria, zapísaný
na LV č. XXXX, k.ú. Q. Š., Obec R., Okres R.Š.. Jednotlivé byty v obytnom dome sú vo vlastníctve
žalovaných, pričom každý žalovaný je podielovým spoluvlastníkom spoločných častí a spoločných
zariadení bytového domu. V tomto obytnom dome je byt vo výlučnom vlastníctve žalovaných, pričom

žalovaní sú aj podielovými spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu.
Žalovaní užívajú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne.

V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z pôvodnej
žalobkyne, na základe Darovacej zmluvy zo dňa 09.05.2012 na Vladimíra F. a Mgr. Ľubicu R.. Pôvodná
žalobkyňa teda navrhla vstup týchto účastníkov do konania, pričom títo svoj súhlas vyjadrili v písomnom

podaní, zo dňa 19.06.2012. Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa04.09.2012 súd rozhodol, aby do konania namiesto doterajšej žalobkyne G. F., vstúpili žalobcovia
Vladimír F. a Mgr. Ľubica R.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.09.2012.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov, č.k. XXRo/XXX/XXXX-XX zo dňa 08.11.2010 súd uložil
žalovaným v 1. a 2. rade, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, zaplatili spoločne a
nerozdielne žalobcovi sumu 1 533,98 eura, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 09.05.2009 do
zaplatenia a nahradili trovy konania, vo výške 278,52 eura, alebo aby v tej istej lehote podali odôvodnený
odpor na tunajšom súde.

Voči uvedenému platobnému rozkazu podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote dňa 24.11.2010
odpor s odôvodnením, v ktorom uviedli, že byt začali užívať v roku 1961. Podľa im známych informácií
investorom stavby bytových domov bol Štátny podnik Kameňolomy a Štrkopiesky, neskôr SBD. Mali
zato, že výstavba bola realizovaná v zmysle platných právnych predpisov v čase výstavby. Žalobkyňa
nepredložila žiadne doklady, z ktorých by bolo zrejmé, že požiadala štát o vrátenie majetku, ktorý jej

bol odňatý. Z tohto dôvodu bolo spochybnené jej vlastnícke právo k pozemkom v k.ú. Nižná Šebastová,
KN č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX a parc. č. XXXX. Byt nadobudli na základe kúpnej zmluvy,
uzatvorenej podľa zákona č. 42/1992 Z.z. a zákona č. 182/1993 Z.z. vkladom v roku 2002, a to bez
pozemku. Vzhľadom nato, že pozemky boli v čase prevodu vlastníctva bytu majetkovo nevysporiadané,
predpokladali, že SBD v Prešove vysporiada pozemok- KN parc. Č.. XXX, zastavaná plocha o výmere

167 m2, na ktorú je zriadené vecné bremeno, podľa § 23 zák.č. 182/1993 Z.z.

Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. XC/XXX/XXXX - 178 zo dňa 12.11.2012 súd pripustil, aby do
konania namiesto doterajších žalovaných H. A. a G. A., vstúpil nový žalovaný Ing. R. A., a to na základe
osvedčenia o dedičstve, sp.zn. XXD/XXX/XXXX M. 25.06.2012, kde došlo k prechodu práv a povinností,

tvoriacich predmet tohto konania.

V písomnom podaní, súdu doručenom dňa 22.11.2012 žalobcovia vzali svoju žalobu v časti o zaplatenie

istiny nad 1 450,00 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 450,00 eur od 14.06.2007 do
zaplateniaspäť,vtejtočastižiadalikonaniezastaviť.Rovnakožiadali,abysúdpripustilzmenužalobného
petitu. Zmena žalobného petitu bola za prítomnosti všetkých účastníkov konania povolená súdom na
pojednávaní dňa 07.12.2012.

Medzi účastníkmi prebehli aj mimosúdne rokovania, k uzatvoreniu mimosúdnej dohody však nedošlo.

Na súdom nariadenom pojednávaní dňa 07.12.2012 predložil žalovaný žalobcom návrh na mimosúdnu
dohodu, v ktorom nesúhlasil, že ide o bezdôvodné obohatenie, mal zato, že ide o vecné bremeno, ktoré
bolo zriadené podľa zákona č. 182/1993 Z.z. § 23 ods. 5 a ide o vecné bremeno bez odplaty, preto je

bezodplatné. Zároveň súhlasil s kúpnou cenou za pozemok v cene 15,00 eur /m2.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s geometrickým plánom č. 13/2011, znaleckým posudkom
č. 68/2011 Z..A. J., listom vlastníctva č. XXXX, XXXX, k.ú. Niž. Šebastová, písomnými vyjadreniami
účastníkov konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodcovia žalobkyne boli vlastníkmi predmetných nehnuteľností, zapísaných v
pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. Niž. Šebastová, parc.č. XXX/X G. XXX/2. Parcela Č.. XXX/X bola
29.05.1958 rozdelená na parcelu č. XXX/XX, pričom táto parcela bola odpísaná na novú pozemnoknižnú
vložku XXX k.ú. Q..Š.. Vlastníkom tejto parcely sa stala Alžbeta F., rod. A., W. pôvodná žalobkyňa.

Výmera tejto nehnuteľnosti bola 12 árov a 45 m2. Počas trvania vlastníckeho práva žalobkyne bol na jej
nehnuteľnosti postavený bytový dom, súp.č. 2567, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Niž.Šebastová, pričom
právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXXX, Q. je evidovaný na liste vlastníctva.

Bytový dom na pozemku pôvodnej žalobkyne bol postavený koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov.

V rámci tohto bytového domu sa nachádzajú 4 byty, žalovaný sa dedičstvom stal vlastníkom jedného
z nich. Žalovaný je zároveň vlastníkom podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu, v podiele 73/284-in. Vlastníci jednotlivých bytov sa stali vlastníkmi na základe Zmluvy o prevode
družstevného bytu, keďže pôvodne boli byty v správe Stavebného bytového družstva. Vo vzťahu kbytovému domu bolo zákonom č. 182/1993 Z.z. § 23 ods. 5 zriadené vecné bremeno na pozemok,
pričom tieto skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli, súd z tohto dôvodu sa nimi bližšie ani
nezaoberal.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Prešove zo dňa 14.09.2005 č. K.- XXXX/XX-XXX/Ly,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2005 bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov,
v zastavanom území obce, pre katastrálne územie Nižná Šebastová. Vo vzťahu k vlastníckemu právu
žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti sa nič

nezmenilo. Žalobcovia predložili geometrický plán č. 13/2011, vyhotovený Jozefom Vavrencom,
GEOMAP, zo dňa 12.04.2011, kde pôvodná parcela KN O. XXXX bola rozdelená na novovytvorené
parcely X. O. XXXX/X, ktorá sa nachádza pod bytovým domom na pozemku žalobkyne vo výmere 137
m2, priľahlé parcely XXXX/X o výmere 42 m2, zo zadnej časti bytového domu. XXXX/X o výmere 32
m2 z prednej časti bytového domu a prístupovú cestu XXXX/X o výmere 53 m2. Na základe tohto
geometrickéhoplánubolvyhotovenýznalcomIng.FrantiškomMihaličomznaleckýposudokč.XX/XXXX,

ktorý stanovil všeobecnú cenu týchto nehnuteľností na 9 900,00 eur, cenu ročného nájmu pozemkov za
m2 vo výške 654,72 eura, zároveň stanovil všeobecnú hodnotu práv a závad na bytovom dome, ako
aj na prístupovej

ceste na sumu 5 800,00 eur. Štvrtina zo sumy 5 800,00 eur je 1 450,00 eur, teda žalovaná suma.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.
Podľa § 151n ods. 1. Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

Podľa Článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie
vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.

Podľa § 135c ods. 1. Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa § 135c ods. 2. Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju

súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

Podľa § 135c ods. 3. Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, tento zákon
upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastník domu
nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše
do katastra nehnuteľností.

V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že na nehnuteľnosti, vo vlastníctve žalobcov sa
nachádza stavba, pričom ide o stavbu na cudzom pozemku v zmysle ustanovenia § 135c Občianskeho
zákonníka. Napriek skutočnosti, že stavba bola postavená socialistickou organizáciou ešte pred rokom
1992, nešlo o stavbu oprávnenú, nakoľko vtedajší vlastníci nedali súhlas k takémuto konaniu. Anivydanie kolaudačného rozhodnutia neznamená, že stavba je oprávnená. Predmetná stavba je bytový
dom,vktoromsanachádzajú4byty,ktorénazákladeZmluvyoprevodevlastníctvakdružstevnémubytu,
nadobudli terajší vlastníci, medzi nimi aj žalovaný, ktorý ho získal na základe osvedčenia o dedičstve.

Je potrebné ustáliť, že právny režim k tomuto bytovému domu je upravený ustanovením zákona č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom tento zákon upravuje okrem iného

aj vzťah medzi vlastníkom bytu a vlastníkom pozemku, ak vlastník stavby nie je zároveň aj vlastníkom
pozemku. Pokiaľ vlastník bytového domu nie je aj vlastníkom pozemku, pričom nie je možné vyriešiť
jeho vzťah postupom podľa § 23 ods. 1 a 4 zákona, vzniká zo zákona k pozemku právo, zodpovedajúce
vecnému bremenu v prospech vlastníka domu.

Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že bytové družstvo bolo povinné pri prevode vlastníctva

bytov previesť aj priľahlý pozemok, nakoľko bytové družstvo nebolo vlastníkom pozemku, ale len
samotného bytového domu. Teda ako nevlastník nemohlo prevádzať danú nehnuteľnosť, teda pozemok,
či už pod bytovým domom, alebo v blízkom okolí. Zároveň žalovaný argumentoval v konaní, že podľa
zákona č. 182/1993 Z.z. nie je povinnosť vlastníkov bytov v prospech ktorých bolo zriadené vecné
bremeno platiť náhradu za toto vecné bremeno, teda má zato, že vecné bremeno je bezodplatné.

Je potrebné zdôrazniť a poukázať na § 23 ods. 5 citovaného zákona, ktorý odkazuje na právnu úpravu
§ 151n a nasledujúceho Občianskeho zákonníka. Zákon č. 182/1993 Z.z. je lex specialis vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku. Pokiaľ teda neobsahuje úpravu, týkajúcu sa náhrady za zákonné vecné
bremeno, v prípade, že o takúto náhradu vlastník pozemku požiada, súd je oprávnený o takomto jeho

nároku rozhodovať podľa všeobecného predpisu, teda Občianskeho zákonníka a § 135c ods. 3. Je
potrebnézdôrazniťapoukázaťnaČlánok20ods.4ÚstavySlovenskejrepubliky,vktoromjeuvedené,že
nútenéobmedzenievlastníckehoprávajemožnévSlovenskejrepublike,akovprávnomštáteuskutočniť
len na základe zákona a za primeranú náhradu.

Súd je toho názoru, že žalobkyňa, ako aj jej nástupcovia, terajší žalobcovia sú obmedzovaní vo výkone
svojho vlastníckeho práva tým, že pred rokom 1989 dlhodobo nemohli využívať svoju nehnuteľnosť, hoci
bola žalobkyňa riadne ako vlastníčka evidovaná. Počas tejto doby bol na jej pozemku bez jej súhlasu
postavený bytový dom. Následne v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. boli byty, ktoré vtedy užívali
nájomníci ako družstevné byty prevedené do ich výlučného vlastníctva a v súčasnosti okrem žalovaného

užívajú ich aj ďalší vlastníci bytov, pričom súd je toho názoru, že žalobkyňa nikdy už svoj pozemok pod
bytovým domom a v jeho blízkosti nebude môcť účelne využívať. S argumentom žalovaného, že ide o
bezodplatné vecné bremeno, súd v žiadnom prípade nemôže súhlasiť. Vznikala by
nerovnováha medzi vlastníkom bytu a vlastníkom pozemku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že po celú
dobu dochádzalo k obmedzovaniu vlastníckeho práva pôvodnej žalobkyne, teraz žalobcov, ktorí nielen

že nemôžu užívať svoju nehnuteľnosť z dôvodu existencie neoprávnenej stavby na ich pozemku, ale
ani za zákonné vecné bremeno by nemali dostať žiadnu náhradu.

Súd vychádzal z geometrického plánu, ktorý si dala vypracovať pôvodná žalobkyňa a ktorý presne
vymedzil pozemok žalobkyne, pod bytovým domov a priľahlých pozemkov a taktiež prístupovú cestu.

Rovnako súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. A. J., kde bola stanovená náhrada za zriadené
vecné bremeno vo výške 5 800,00 eur, pričom štvrtina, ktorá pripadá podľa vlastníctva bytu na
žalovaného, je práve žalovaná suma 1 450,00 eur. Súd ju považoval vzhľadom na lokalitu a veľkosť
pozemku za primeranú a preto tejto časti žaloby vyhovel.

Na pojednávaní, konanom dňa 07.12.2012 súd postupom podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. zastavil konanie
v časti o zaplatenie istiny nad 1 450,00 eur s 8,5 % úrokom z omeškania

ročne zo sumy 1 450,00 eur od 14.06.2007 do zaplatenia. Zo zastavením konania v tejto časti zároveň
žalovaný podľa § 96 O.s.p. aj súhlasil.Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobkyňa žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9 % od 14.06.2007,
teda tri roky spätne od podania žaloby.

Súd však v konaní nemal za preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie náhrady za
vecné bremeno, resp. bezdôvodného obohatenia, preto priznal úrok z omeškania zákonný, avšak až
deň, nasledujúci po doručení platobného rozkazu žalovaným, t.j. dňa 12.11.2010 ( platobný rozkaz im
bol doručený dňa 11.11.2010). V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania od 14.06.2007
do 11.11.2010 bol tak návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnutý.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

V tomto prípade boli žalobcovia v konaní neúspešní iba v nepatrnej časti požadovaného úroku z
omeškania, súd im preto priznal plnú náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia

a iných trov konania.

Právna zástupkyňa žalobcov si trovy konania vyčíslila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
11.12.2012, kde žiadala priznať trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo
výške 99,50 eur, nákladov za spracovanie geometrického plánu vo výške 133 eur ( 1 z 532 eur), náhradu

trov za spracovanie znaleckého posudku vo výške 25 eur ( 1 z 100 eur) a trovy právneho zastúpenia
celkovo za 22 úkonov právnej pomoci, vrátane režijného paušálu a DPH, celkovo vo výške 2.083,01 eur.

Súd úspešným žalobcom priznal trovy konania podľa písomného vyčíslenia právnej zástupkyne
žalobcov spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 91,50 eur a trovy dôkazov,

ktoré predstavujú náklady spojené so spracovaním geometrického plánu vo výške 1 tj. vo výške 133
eur a náklady za spracovanie znaleckého posudku vo výške 1
z nákladov tj. vo výške 25 eur. Súd priznal žalobcom uplatnenú náhradu trov dôkazov, nakoľko znalecký
posudok aj geometrický plán boli podkladom pre rozhodnutie v danej veci, podľa názoru súdu boli
vynaložené účelne. Právna zástupkyňa žalobcov žiadala priznať súdny poplatok vo výške 99,50 eur,

súd uvádza, že zo súdneho spisu z č.l. 28 vyplýva zaplatený súdny poplatok za žalobu iba vo výške
91,50 eur, preto súd priznal iba túto sumu. Spolu iné trovy, ktoré súd žalobcom priznal predstavujú spolu
249,50 eur (91,50 eur+ 133 eur + 25 eur)

Súd priznal právnej zástupkyni žalobcov odmenu podľa § 10 ods. 1 , § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhl.

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za tieto
úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 03.04.2009
- písomné podanie žaloby 16.06.2010

- vyjadrenie k odporu zo dňa 08.03.2011
- účasť na pojednávaní dňa 13.05.2011
- písomné podanie vo veci samej zo dňa 19.09.2011
- účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 18.01.2012
- písomné vyjadrenie zo dňa 18.01.2012

- písomné podanie 10.05.2012
- účasť na pojednávaní dňa 07.12.2012

Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z hodnoty sporu vo výške 1.450 eur.
Právna zástupkyňa má tak nárok na odmenu za 9 úkonov právnej pomoci, odmena za jeden úkon

právnej pomoci predstavuje 71,37 eura, za účasť na pojednávaní dňa 18.01.2012, ktoré bolo odročené
bez prejednania veci odmena predstavuje 1 odmeny t.j. sumu 17,84 eur podľa § 14 ods. 5 písm.
b) vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Po
právoplatnosti uznesenia č.k. 7C 102/2012-165 zo dňa 04.09.2012 tj. po dni 28.09.2012, ktorým súd
pripustil vstup žalobcov do konania a to Vladimíra Hajtola a Mgr. Ľubice Pavelkovej na miesto doterajšej

žalobkyne Alžbety Hajtolovej sa podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. znižuje odmena advokáta o 50
% a predstavuje sumu 35,685 eur. Právna zástupkyňa žalobcov má tak za účasť na pojednávaní dňa
17.12.2012 nárok na odmenu iba vo výške 35,685 eur. Spolu tak jej odmena predstavuje 554,12 eur
( 7x 71,37 eur + 1x 17,84 eur + 1x 36,685 eur)Podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. súd priznal aj režijný paušál v celkovej výške 66,91 eur ( 1x
6,95 eur+ 1x 7,21 eur + 3x 7,41 eur + 4x 7,63 eur) a 20 % DPH postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. č.

655/2004 Z.z. vo výške 124,21 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 745,24 eur ( 554,12 eur + 66,91 eur + 124,21 eur).

Žalovaný je tak povinný nahradiť úspešným žalobcom trovy konania spočívajúce v iných trovách vo

výške 249,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 745,24 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trovy
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcov odmenu za právne zastúpenie v celkovej výške 2.083,01 eur

podľa jej písomného vyčíslenia celkovo za 22 úkonov právnej pomoci a za úkony: vyjadrenie žalobkyne
zo dňa 22.02.2011, vyjadrenie zo dňa 01.04.2011, správa o priebehu mimosúdnych rokovaní zo dňa
10.02.2012, 09.03.2012, 19.03.2012, 27.04.2012, prihláška pohľadávky do dedičského konania zo dňa
03.05.2012, návrh na zmenu účastníkov zo dňa 20.06.2012, vyjadrenie zo dňa 10.07.2012, 12.07.2012,
návrh na zmenu účastníkov zo dňa 05.11.2012 a úpravu žalobného petitu zo dňa 20.11.2012, nakoľko

tieto úkony súd vyhodnotil ako neúčelné, právny zástupca žalobcov podával súdu vyjadrenia na
ktoré nebol súdom vyzvaný, opravoval žalobný návrh a rovnako podával procesné návrhy na zmenu
účastníkov konania, či na strane žalobcov, alebo žalovaných. Bola to len jeho procesná povinnosť,
pričom súd uvádza, že neboli to vyjadrenia vo veci samej. Rovnako právny zástupca žalobcov žiadal
priznať odmenu za úkon právnej pomoci účasť na pojednávaní dňa 01.04.2011, zo súdneho spisu

vyplýva, že na tomto pojednávaní neboli prítomní účastníci konania, ani právna zástupkyňa žalobcov.
Preto súd nepriznal odmenu za tento úkon právnej pomoci.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.