Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/22/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114202432
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114202432.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľa:
X. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX E., prechodne bytom Č. K., A. XXX, XXX XX, Č.
J., právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom v Sabinove, Ružová 10 proti
odporkyni: F. A., rod. G., nar. X. X. XXXX, trvale bytom J., P. XXX, XXX XX, Č. J., v konaní o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd r o z v á d z a manželstvo navrhovateľa X. A., nar. XX. XX. XXXX a odporkyne
F. A., rod. G., nar. X. X. XXXX uzatvorené dňa XX. X. XXXX, zapísané v Knihe manželstiev Matričného
úradu E., zapísané vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ dňa 29. 1. 2014 doručil návrh, ktorým sa domáhal rozvodu manželstva uzatvoreného s
odporkyňou dňa 19. 8. 1995 v Knihe manželstiev Matričného úradu E., zapísané vo zväzku XX, ročník

XXXX na strane XX, poradové číslo XX, keď poukazoval na to, že posledných 5 rokov sa odcudzili.
Odporkyňa, vzhľadom na to, že obaja pracovali v Českej republike, chodila domov len sporadicky, raz
za tri mesiace, začal ju podozrievať z nevery, v dôsledku čoho sa naďalej prehlbovalo medzi nimi
odcudzenie a naposledy sa videli v marci 2013. Od tej doby spolu nekomunikujú, odporkyňa zmenila
telefónne číslo. Následne zistil, že odporkyňa dlhodobo žije s iným partnerom a spolužitie s ním
odmieta. Spoločný život fakticky nevedú, navzájom sa od seba odcudzili, prestali spolu komunikovať,

nestretávajú sa. Vzhľadom na jej odchod a následné odcudzenie nemá záujem udržiavať manželský
zväzok. Manželstvo považuje za hlboko a trvalo rozvrátené, je len formálnym zväzkom a nemožno
očakávať jeho obnovu.

Odporkyňa sa k návrhu písomne nevyjadrila, na ústne pojednávanie sa neustanovila, preto súd
postupoval podľa § 101 ods. 2 a konal v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, sobášnym listom a ďalšími listinami a zistil tento s
k u t k o v ý s t a v :

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 19. 8. 1995, ktoré je na Matričnom úrade v Lipanoch zapísané
vo zväzku XX, na strane XX, poradové číslo XX. U oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva deti
nepochádzajú. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci V. E., H. X.

Navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že do roku 2004 žili usporiadane, kým neodišli spolu
za prácou do Českej republiky. Niekoľko rokov pracovali blízko seba, takže sa stretávali, ale následnev roku 2010 odporkyňa bez jeho vedomia zmenila prácu a odišla do X. a tým stratili možnosť stretávať
sa. Odporkyňa začala domov chodiť len raz za 2, 3, 4 mesiace, vždy sa sťažovala, že nemá peniaze.
Následne zistil, že si začala kupovať na seba veľa vecí, vyberala zo spoločnej vkladnej knižky nasporené

peniaze, v marci 2010 ho požiadali rodičia odporkyne, aby ju vyhľadal v Českej republike, dali mu jej
poslednú adresu a na polícii zistil, že odporkyňa žila v prenajatom byte s iným mužom, neplatila za nájom
a majiteľka bytu podala na nich trestné oznámenie. Telefonický rozhovor s ním odmietla, aj keď jej
dohováral a podobne aj rodičia, aby zmenila svoje správanie, k tomuto nedošlo, lebo aj keď prišla domov,
vyhýbala sa spoločnému rozhovoru, odišla preč a odmietla o ďalšom spolužití vôbec hovoriť. Spoločné

spolužitie teda ukončili v roku 2010. Následne, keď podal návrh o rozvod manželstva odporkyňa sa
vyhýbala prevzatiu akejkoľvek pošty a kontaktu s ním. K návrhu sa pred ním nikdy nevyjadrila. Toto trvalo
rok a pol, kým zistil jej novú adresu v Českej republike. Navrhoval jej stretnutie s tým, aby sa dohodli o
ďalšom spolužití na Vianoce 2014, ale keď k tomu malo dôjsť, odporkyňa mu oznámila, že nemá čas.
Odporkyňa už tri roky žije v J., aj on pracuje v Českej republike, chodí na trojtýždňové
turnusy. Podľa jeho zistení odporkyňa má dlhodobý vzťah s iným mužom. Svedčí tomu aj skutočnosť,

že nebýva na ubytovni, ale v podnájme a sama sa vyjadrila, že je to dobrý kamarát. Skutočnosť,
že dlhodobo žije s týmto novým partnerom vyplynulo aj z toho, že keď jej telefonovala svokra, dvihol
to najprv tento muž a potom odovzdal telefón odporkyni. Aj on vzhľadom na túto situáciu nadviazal
nový vzťah, ktorý trvá asi 4 roky. S manželkou intímne nežili 6 rokov. Tým, že odporkyňa niekoľko rokov
neprichádzala domov, intímny život neviedli, a to bol dôvod, prečo nadviazal známosť s inou ženou.

Odporkyňa si vzala pôžičku zrejme na krytie dlžôb, ktorú nesplácala. Potom prišlo oznámenie, že začne
exekúcia a svokrovci ho prehovorili, aby ju uhradili spoločne, takže tak urobil. Je mu známe, že svokra
vytkla odporkyni túto pôžičku, žiadala ju o vrátenie peňazí, ktoré dala na zaplatenie. Do dnešného dňa
však odporkyňa ani jemu, ani svokre nič nevrátila. Ďalšie spolužitie s odporkyňou si nevie predstaviť
práve preto, aký viedla predchádzajúci život, keď vyhľadávala spoločnosť a nočný život, flirtovala s inými

mužmi. Toto sa odohralo asi pred troma rokmi. Spoločne nehospodária, lebo odporkyňa nebola doma už
tri roky a jedine komunikovala s rodičmi. Jeho vzťah k rodičom odporkyne bol vždy dobrý, ale
vo vzťahu k ich dcére sa niečo vymklo spod kontroly. Odporkyňa prejavila ľahostajný postoj k riešeniu
aj tejto rozvodovej záležitosti, k návrhu sa nevyjadrila.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní

o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností
manželov podľa § 18 a 19 .

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k ukončeniu manželského
spolužitia v roku 2010. Od tej doby každý z nich vedie svoj život osobitne. Navrhovateľ i odporkyňa
majú nových partnerov, majú niekoľko ročné mimomanželské vzťahy, nežijú intímnym životom, nevedú
spoločnú domácnosť, teda ani jedna z funkcií ich manželstva nie je naplnená. Navrhovateľ nie je
ochotný zotrvať v takomto formálnom vzťahu a preto sa domáha rozvodu. Odporkyňa sa k podanému

návrhu nevyjadrila a neustanovila sa ani na súdne pojednávanie. Z priebehu spolužitia, ako ho popísal
navrhovateľ, bolo však preukázané jeho tvrdenie, že ide o nefunkčné manželstvo, ktoré
dlhodobo nenapĺňa svoje poslanie a vzhľadom na to, že obaja účastníci majú nových partnerov, nie je
ani predpoklad, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnove spolužitia. Súd za týchto okolností
hodnotí manželstvo účastníkov ako rozvrátené, neplniace svoj spoločenský účel, účastníci sa neriadia

vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 18 Zákona o rodine, teda nežijú
spolu, nie sú si verní, nestarajú sa, nepomáhajú si a nevytvárajú funkčnú rodinu. Vzhľadom na to, že
sú citovo odcudzení, každý v súčasnej dobe má už niekoľkoročný nový partnerský vzťah, nie je ani
predpoklad, že by došlo k obnove spolužitia, a preto súd návrhu vyhovel a povolil rozvod
tohto manželstva. Pokiaľ ide o zhodnotenie príčin rozvratu manželstva, tieto spočívajú objektívne v tom,

že účastníci odchodom za prácou do cudziny prestali spoločne žiť, ako však vyplynulo z dokazovania,
podnetom k tomu bolo predovšetkým správanie odporkyne, ktorá odmietala spolužitie práve preto, že
už nadviazala iný citový vzťah, ktorý však pred navrhovateľom tajila. Tieto zistenia viedli navrhovateľa k
tomu, že aj on stratil záujem na spoločnom spolužití a takisto nadviazal nový partnerský vzťah.O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p. a keďže nezistil dôvody pre
výnimočné priznanie náhrady trov konania jednému z účastníkov vyslovil, že ani jeden z nich nemá

právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, toto právo nemajú.