Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315203055
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5315203055.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky T.. Q. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. X. č. XXX, proti odporcom: 1/ W. B. U. L. Č., L. č. XXXX, Č., právne zast.
Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, Advokátska kancelária Palárikova č. 1449, Čadca, 2/ T. G., nar.
X.X.XXXX, bytom U. X. č. XXX, o náhradu škody vo výške 4.500,- Eur takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky, aby odporcovia v 1. a 2. rade boli povinní navrhovateľke zaplatiť titulom
náhrady škody sumu 4.500,- Eur, z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhoduje tak, že žiaden z účastníkov n e m á právo na

náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobníčka podaným návrhom zo dňa 1.4.2015 žalovala W. B. U. L. v Č. a T. G., nar. X.X.XXXX ako
žalovaných, ktorí zodpovedajú za škodu, ktorá jej vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa
XX.X.XXXX, ku ktorej došlo o 6:30 hod. na ceste N. v kilometri X,X v obci Z. B. X., keď žalovaný v 2. rade
svojim vozidlom narazil do otca žalobníčky Q. C., ktorý sa ako chodec pohyboval na invalidnom vozíku.
Jej otec Q. C. na následky zranení zomrel toho istého dňa v zdravotníckom zariadení žalovaného v 1.
rade.

Žalobníčka uvádzala, že proti žalovanému v 2. rade bolo vykonané Okresným riaditeľstvom PZ zboru
SR skrátené vyšetrovanie pre prečin usmrtenia podľa §-u 149 ods. 1 Trestného zákona a trestné
konanie bolo uznesením ORPZ v Čadci, ODI pod č. ČV: C.-XX/DI-S.-XXXX zo
dňaXX.XX.XXXX zastavené. Žalobníčka tvrdila, že podľa písomnosti Okresného riaditeľstva Policajného
zboru Okresný dopravný inšpektorát Čadca pod ČVS: C.-XX/DI-S.-XXXX zo dňa X.XX.XXXX bolo
Okresnému riaditeľstvu Čadca zaslaný podnet na začatie správneho konania proti žalovanému v 2. rade
pre porušenie §-u 16 ods. 5 zák. č. 8/2009 Zb. z. o cestnej premávke pre dôvodné podozrenie naplnenia

skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti cestnej premávky podľa §-u 22 ods. 1 písm. l) zák. č.
3721990Zb.z.opriestupkoch.Žalobníčkatvrdila,žeovýsledkusprávnehokonanianebolainformovaná.

Žalobníčka ďalej uvádzala, že podľa obsahu zdravotnej dokumentácie jej nebohého otca Q. C. nebola
zdravotná starostlivosť poškodenému poskytnutá správne a lege artis. Preto podala podnet
na prešetrenie správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou z dôvodu, že nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zariadení žalovaného v

1. rade sa mohlo nemalou mierou podieľať na škodlivom následku, ktorý nastal u jej otca, ktorým bola
jeho smrť.Žalobníčka si nárok na náhradu škody uplatnila aj v trestnom konaní, ale vzhľadom na zastavujúce
rozhodnutie nárok na náhradu škody nebol uspokojený a k dobrovoľnému plneniu doposiaľ nedošlo. V
žalobnom návrhu žalobníčka uvádzala, že v súvislosti so smrťou jej otca vznikla jej škoda poškodením

invalidného vozíka nehodou, ktorú vyčísľuje na 4.500,- Eur a vyhradila si vyčíslenie nákladov samotným
doplnením žalobného návrhu a predložením relevantných dokladov. Navrhla, aby súd určil, že
odporcovia sú zodpovední za smrť a následok s tým spojený a sú povinní nahradiť jej škodu vo výške
4.500,- Eur.

Po doručení návrhu žalovaným v 1. a 2. rade sa žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojho právneho
zástupcu k žalobnému návrhu vyjadril tak, že neuznáva uplatnený nárok žalobníčky v celom rozsahu
a žiadal žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť a priznať žalobníčke právo na náhradu trov konania.
Podľa tvrdenia žalovaného v 1. rade nie je daný základ žalovaného nároku voči žalovanej v 1. rade,
pretože táto nespôsobila, ani nemohla spôsobiť škodu na invalidnom vozíku, ktorej náhradu požaduje
žalobníčka. Žalovaná v 1. rade nebola účastníkom dopravnej nehody a preto nie je daná ani príčinná

súvislosť medzi vznikom škody na invalidnom vozíku a konaním žalovanej v 1. rade. Nie je v tomto
spore ani pasívne legitimovaná. Pokiaľ žalobníčka tvrdí, že jej otcovi neb. Q. C. nebola poskytnutá
zdravotná starostlivosť lege artis, ako i tvrdenie, že „...nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa
mohlo nemalou mierou podieľať na škodlivom následku, ktorým je smrť poškodeného.“ Tieto tvrdenia
žalobníčka žiadnym spôsobom nepreukázala a vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažuje,

je povinná produkovať nielen skutkové tvrdenia, ale aj dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby a
žalovaného nároku, ktoré dôkazné bremeno žalobníčka neuniesla a nesie preto celú zodpovednosť za
výsledok sporu.

Žalovaný v 2. rade rovnako po doručení žalobného návrhu sa písomne vyjadril a predložil k vyjadreniu

listinné dôkazy z vyšetrovacieho spisu, v ktorých preukazuje, že v zmysle výrokovej časti uznesenia
ČVS: C.-XX/DI-S.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX došlo XX.X.XXXX o 6:30 hod. na ceste v obci Z. B.
X. k dopravnej nehode, avšak túto zavinil chodec Q. C., nar. 27.3.1935, pohybujúci sa pomocou
mechanického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím tým, že ako chodec mal účasť na kolízii
s osobným motorovým vozidlom zn. P. R., ktoré viedol žalovaný v 2. rade T. G.. Popisuje vo svojom

vyjadrení celý skutok z uznesenia polície a poukazuje okrem iného na to, že proti uvedenému uzneseniu
nebola podaná sťažnosť v stanovenej lehote. V zmysle uvedeného rozhodnutia je preto zrejmé, že
žalovaný v 2. rade nezavinil dopravnú nehodu a potom ani nenesie zodpovednosť za škodu, ktorá v
súvislosti s touto dopravnou nehodou vznikla, pretože nehodu zavinil chodec Q. C., otec žalobníčky.
Žalovaný v 2. rade si nárok na náhradu škody, ktorá vznikla na jeho vozidle, nikdy neuplatnil

a vzhľadom na tragickú udalosť ani nikdy uplatniť nechcel. Pokiaľ si žalobníčka žalobným návrhom
nárokujesumu4.500,-Eur,ktorávzniklanamechanickomvozíku,ktorýpatrilQ.C.,celkomceláškodana
tomto mechanickom vozíku vznikla vo výške 2.200,- Eur a žalobníčka si uplatňuje viac ako dvojnásobok
skutočnejškody,ktoráprinehodevzniklanaobochvozidlách,nielennamechanickomvozíku.Vzniesolaj
námietku premlčania nároku na náhradu škody, pretože žalobný návrh bol podaný na súd dňa 7.4.2015,

pričom žalobníčka sa o možnej škode dozvedela v deň dopravnej nehody XX.X.XXXX a poukázal preto
na § 106 ods. 1 zák. č. 40/64 Zb. Občianskeho zákonníka v znení novely. Žiadal preto žalobný návrh
žalobníčky v celom rozsahu zamietnuť a k svojmu vyjadreniu pripojil aj uznesenie zo dňa 17.10.2013
vydané pod ČVS: C.-XX/DI-S.-XXXX, ďalej uznesenie zo spisu uvedeného čísla konania z XX.X.XXXX
a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú aj vo vyšetrovacom a trestnom spise vedenom Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát Čadca pod č. ČVS: C.-XX/DI-
S.-XXXX.

Pokiaľ žalobníčka tvrdí, že spisový materiál bol zaslaný aj Okresnému riaditeľstvu PZ SR,
OkresnýdopravnýinšpektorátČadca,ovýsledkuktoréhonebolaoboznámená,súdsizadovážiluvedený

spis a o nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním podstatných častí spisu Okresného
riaditeľstva PZ SR v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát pod ČVS: C.-XX/DI-S.-XXXX.

Záver vyšetrovania v uvedenej veci vykonal poverený príslušník policajného zboru uznesením zo dňa
17.10.2013, ktorým podľa §-u 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté

pre prečin usmrtenia podľa §-u 149 ods. 1 Trestného zákona, ku ktorému došlo tak, že dňa XX.X.XXXX
o 6:30 hod. ráno došlo na ceste N. v kilometri X,XX v obci Z. B. X., okres Čadca, k dopravnej nehode,
ktorú zavinil chodec Q. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. B. X. č. XXX, okres Čadca, pohybujúci sa pomocou
mechanického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím tým, že ako chodec mal účasť na kolízii sosobným motorovým vozidlo zn. P. R., ev. č.: S. XXX S., ktoré viedol vodič T. G., nar. X.X.XXXX, bytom
U.Á. X. č. XXX, v smere od obce U. X. do mesta W. B. W. po priamom úseku cesty, na ktorom
z miestnej komunikácie napájajúcej sa na cestu II. triedy v snahe prejsť cez cestu na druhú stranu, teda

ju križovať z pohľadu vodiča sprava doľava, sa chodec Q. C. riadne nepresvedčil, či tak môže urobiť
bez nebezpečenstva pre seba či iného, vstúpil, resp. vykonal jazdu mechanickým vozíkom na vozovku
bez ohľadu na poveternostné podmienky a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla zn. Volkswagen, na čo
vodič T. G. reagoval včas vyhýbaním sa vľavo a brzdením, no aj napriek tomu pravou prednou časťou
vozidla narazil do ľavej strany mechanického vozíka vedeného Q. C., ktorý pri kolízii s vozidlom utrpel

ťažké zranenia, ktorým dňa XX.X.XXXX v W. B. U. L. v Č. podľahol a preto uvedeným uznesením bolo
zastavené trestné stíhanie, pretože uvedený skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci.

Okrem iných skutočností bolo citované uznesenie vydané po vykonaní dôkazov v trestnom konaní, ktoré
sú špecifikované v odôvodnení uznesenia zo 17.10.2013, najmä bolo nariadené znalecké dokazovanie

z odboru cestná doprava J.. N.. L. W., L.., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX konštatoval,
že rýchlosť vozidla P. ev. č. S. XXX S. bola pred zrážkou maximálne 59 km za hodinu, čo znamená, že
pre daný úsek najvyššiu dovolenú rýchlosť vodič prekročil. Ďalej bolo konštatované, že po rozpoznaní
kolíznej situácie T. G. reagoval včas a správne a to vyhýbaním sa vľavo a intenzívnym brzdením. Jeho
technika jazdy nebola správna čo do jej rýchlosti, avšak chodec Q. C. uskutočnil vjazd na cestu takým

spôsobom, že aj keby vozidlo P. ev. č. S. XXX S. sa pohybovalo rýchlosťou maximálne
dovolenou pre daný úsek, t. j. 40 km za hodinu, vodič by nedokázal pri tejto rýchlosti zrážke zabrániť.
Chodec Q. C. by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by správne vyhodnotil situáciu
na ceste a neuskutočnil by vjazd na cestu v takom okamihu, ako to vykonal počas nehodového deja,
ale až po prejazde vozidla P.. Jeho konanie teda bolo príčinou vzniku kolíznej situácie. Vzhľadom na

tieto skutočnosti potom v trestnej veci bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 17.10.2013 tak, že trestné
stíhanie bolo zastavené.

Proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania bola podaná dňa 14.11.2013 sťažnosť, avšak z
doručeniek nachádzajúcich sa v trestnom spise je zjavné, že žalobníčka T.. Q. X. mala uznesenie

doručené dňa 11.11.2013 a vzhľadom na to, že sťažnosť bola doručená na Okresné riaditeľstvo PZ
SR v Čadci, Okresný dopravný inšpektorát až 18.11.2013, o tejto sťažnosti bolo rozhodnuté Okresnou
prokuratúrou v Čadci uznesením z 12.12.2013 pod L. XXX/XX tak, že v zmysle §-u 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku bola zamietnutá ako nedôvodná, keď prokurátor po preskúmaní uznesenia zaujal
stanovisko, že poverený príslušník policajného zboru postupoval správne, keď uznesením podľa §-u

215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie vo veci prečinu usmrtenia podľa §-u
149 ods. 1 Trestného zákona a preto sťažnosť splnomocneného zástupcu poškodenej, v tomto konaní
žalobníčky podľa §-u 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú.

Žalobníčka ako účastníčka konania na pojednávaní vo svojej výpovedi svoj nárok na náhradu škody

dokumentovala ďalšími dokladmi, ktoré sa týkajú výšky škody, keď uvádzala, že pomník nad hrobovým
miestom, kde je pochovaný jej otec, platila z vlastných zdrojov vo výške 1.650,- Eur, ktorý kupovala
od poľskej firmy, ktorá jej nevystavila doklad a sumu uhrádzala priamo pri preberaní pomníka. Ďalším
dokladom zo dňa 2.4.2013 preukazovala uhrádzané a platené kvetinové výzdoby s príslušenstvom v
celkovej sume 95,81 Eur, faktúru č. 2013001 vyhotovenú 2.4.2013, splatnú 16.4.2013 na sumu 360,-

Eur za aranžérske práce vrátane dodávky materiálu, kvetov na pohreb otca, kvetinárstvo T. X., ďalší
doklad na sumu 408,- Eur, ktorý znie na pohostenie v spoločnosti „. L. H. Y. v Z. B. X. a ďalšie čestné
prehlásenie, ktorým žalobníčka prehlásila, že invalidný vozík, na ktorom jazdil jej otec Q. C., kupovala
z vlastných zdrojov v čase nákupu vo výške 50.000,- Sk (1.659,60 Eur), keď v dnešnej dobe by bola
jeho zostatková cena asi 500,- Eur, pretože ho nakupovala asi pred desiatimi rokmi a otcovi ho dala do

užívania s tým, že si nechala iba technický list, aby vedela v prípade potreby nakupovať náhradné diely.

Žalobníčka vo svojom žalobnom návrhu neuvádza žiadne zákonné ustanovenia, na základe ktorých si
uplatňuje škodu. Právna kvalifikácia nároku, ako ju žalobníčka uvádza, nie je v spornom konaní pre súd
záväzná a súd nie je viazaný tým, ako žalobníčka uvedený skutkový stav právne posudzuje, ale len tzv.

skutkom, ako bol žalobníčkou vymedzený, opísaním rozhodujúcich skutkových okolností.Právna úprava všeobecnej zodpovednosti postihuje všetky vzťahy tejto zodpovednosti, pokiaľ nie sú
predmetom právnej úpravy v osobitných ustanoveniach Občianskeho zákonníka alebo v ustanoveniach
iného zákona tvoriaceho súčasť právneho poriadku Slovenskej republiky.

Všeobecnú zodpovednosť za náhradu škody je možné charakterizovať ako subjektívnu zodpovednosť
s predpokladaným zavinením škodcu. To znamená, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že škodu spôsobil škodca, v tomto prípade žalovaní 1 a 2, existencia škody a jej výška
zaťažuje poškodeného, teda žalobníčku. O všeobecnú zodpovednosť podľa Občianskeho zákonníka

pôjde len vtedy, ak sú kumulatívne naplnené tieto predpoklady: 1/ vznik škody, 2/ protiprávnosť konania,
3/ zavinenie škodcu (ktoré je podľa zákona predpokladané) a 4/ príčinná súvislosť medzi škodou
a konaním. Pojem škoda je teda definovaný ako ujma, ktorá nastala a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. V zásade platí, že musí ísť o škodu, ktorá sa prejaví v
majetkovej sfére poškodeného. Právo na náhradu škody je s päté s osobou poškodeného, avšak
poškodeným môže byť aj osoba, ktorá priamo nebola účastná škodovej udalosti určitého protiprávneho

konania, ale mohla jej vzniknúť škoda napr. v súvislosti s ublížením na zdraví.

Ani ustanovenie §-u 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom

stave, nebráni súdu v právnom posúdení skutkových zistení podľa príslušných hmotno-právnych noriem.
Viazanosť rozhodnutím sa týka výroku o vine, teda či došlo k spáchaniu skutku a osoby páchateľa, nie
je právnej kvalifikácie nároku poškodeného, o ktorom sa rozhodlo v adhéznom konaní.

Škoda je chápaná ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

peniazmi, je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii.

Ďalším atribútom rozhodovania o zodpovednosti za škodu je protiprávnosť konania. O protiprávnosť ide
vtedy a môže vyplývať z porušenia pozitívnej hmotno-právnej úpravy expressis verbis charakterizovanej

v zákone alebo konanie porušujúce zmluvné vzťahy v rámci existujúceho zmluvného vzťahu. Teda o
protiprávne konanie môže ísť len vtedy, ak konanie je v rozpore s existujúcou hmotno-právnou právnou
úpravou spoločenských vzťahov alebo zmluvným dojednaním.

Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia §-u 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), ktorým sa rozumie konanie v rozpore
s objektívnym právom. V súdenom prípade protiprávnym úkonom, ktorý vyvolal dopravnú nehodu, by
muselo byť protiprávne konanie žalovaného v 2. rade v zmysle niektorých ustanovení zák. č. 8/2009
Zb. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, na ktoré nadväzuje prečin usmrtenia podľa §-u
149 ods. 1 Trestného zákona, prípadne iné ustanovenie Trestného zákona. Protiprávnym úkonom, ktorý

vyvolal dopravnú nehodu, by teoreticky mohlo byť aj porušenie inej povinnosti vodiča ustanovenej v zák.
č. 361/2000 Zb. z. o prevádzke na pozemných komunikáciách v znení k dátumu dopravnej nehody, ktorá
sa stala v súdenom prípade.

V zmysle §-u 427 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

dopravných prostriedkov je jedným z druhov osobitnej zodpovednosti za škodu. Táto zodpovednosť
je charakterizovaná ako zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie a bez zreteľa na to, či došlo k
protiprávnemu konaniu, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy iba z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone. Zodpovednosť v zmysle §-u 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spájaná
s každou osobou, ktorá vykonáva dopravu a to bez zreteľa na to, akým dopravným prostriedkom túto

činnosť vykonáva.

Podľa §-u 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Zákon umožňuje, aby sa zodpovedný subjekt zbavil zodpovednosti, avšak pri naplnení veľmi prísnych
predpokladov. V prvom rade je treba uviesť, že prvá veta ustanovenia §-u 428 Občianskeho zákonníka
negatívne určuje, že v žiadnom prípade nemôže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti v prípade, akbola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V súdenom prípade táto okolnosť
neprichádza do úvahy. Druhá veta ustanovenia §-u 428 stanovuje podmienku, za existenciu ktorej
môže dôjsť k zbaveniu sa zodpovednosti. Je tomu vtedy tak, ak ten, kto škodu spôsobil, preukáže, že

sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z formulácie
tejto podmienky je zrejmé, že zbavenie sa zodpovednosti za škodu je možné pri naplnení dvoch
kumulatívnych predpokladov a to, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke a škodca nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Aplikácia ustanovenia §-u 428 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade, keď sa na vzniku

škody, ktorá bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku, spolu podieľal poškodený, resp. kedy
škoda bola spôsobená výlučne zavinením poškodeného. Obdobnou otázkou sa zaoberal Najvyšší súd
SRvosvojomrozsudkuz26.10.2011podsp.zn.25Cdo/3434/2009avyvodilzáver,ževrozsahu,vakom
sa na vzniku škody podieľali konania poškodeného, prípadne náhoda, ktorá sa mu prihodila, je vylúčená
zodpovednosť škodcu, teda v tomto prípade žalovaného v 2. rade, čo platí tak pre zodpovednosť
spočívajúcu na zásade prezumovaného zavinenia, tak aj v prípade objektívnej zodpovednosti, ako ju

upravuje ustanovenie §-u 427 Občianskeho zákonníka.

Dôležité však je, že ak bola škoda spôsobená výlučne konaním poškodeného, je úplne vylúčená
zodpovednosť prevádzkovateľa a to nie z dôvodu zbavenia sa jeho zodpovednosti z tzv. liberačných
dôvodov podľa ustanovenia §-u 428, vety druhej Občianskeho zákonníka, ale z dôvodu chýbajúcej

príčinnej súvislosti v rámci okolností, za ktoré žalovaný objektívne zodpovedá a vznikom ujmy na
strane poškodeného, ako to vyplýva aj zo stanoviska Najvyššieho súdu SR z 25.5.2010 pod sp. zn.
25Cdo/431/2008.

Teda z hľadiska zodpovednosti žalovaného v 1. rade súd poukazuje na vyššie rozoberané právne

posúdenie a zo všetkých uvedených dôvodov potom súd žalobný návrh žalobníčky nemohol považovať
voči žalovanému v 2. rade za dôvodný.

Ďalšou otázkou je škoda a jej preukázanie. Žalobníčka v súdenom prípade jednak škodu v rozsudočnom
petite riadne nešpecifikovala, pretože pokiaľ v žalobnom návrhu uvádzala pôvodne škodu na

mechanickom invalidnom vozíku vo výške 4.500,- Eur, jednak výšku tejto škody nepreukázala a nezbaví
ju dôkaznej povinnosti jej tvrdenie, že nakupovala predmetný vozík od poľského dodávateľa, ktorý
jej žiaden doklad nevyhotovil a podobne, ako aj ďalšie nároky, ktoré na pojednávaní konanom dňa
23.7.2015uvádzalatak,ženežiadalavôbecrozsudočnýpetitupraviťariadnešpecifikovať,resp.žalobný
návrh rozšíriť o ďalšie položky škody, ale uvádzala iba skutočnosti, ktoré sa týkali nákladov spojených

s pohrebom, t. j. hrobové miesto, rôzne kvetinové a iné časti výzdoby, ako aj aranžérske práce a
podobne, týkajúce sa pohrebu a pohostenia účastníkov pohrebu. Tieto skutočnosti riadne nepreukázala
a nešpecifikovala, i keď samotná tá časť nároku, ktorý žalobníčka riadne nešpecifikovala, nepreukázala,
nie je tým hlavným dôvodom, pre ktorý súd návrh zamietol, týmto dôvodom je dôvod uvádzaný v
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Pokiaľ žalobníčka si žalobným návrhom uplatňuje náhradu škody aj proti žalovanému v 1. rade W. B. U.
L. v Č. a vo svojom návrhu ako aj výpovedi pred súdom tvrdí, že nebola poskytnutá jej otcovi zdravotná
starostlivosť lege artis a je presvedčená o tom, že táto skutočnosť sa nemalou mierou podieľala na
následku, teda smrti jej otca, uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala. Žalobníčka najmä

nepreukázala tú skutočnosť, akým spôsobom sa v súdenom prípade delí zodpovednosť žalovaného v 1.
rade za neposkytnutie zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona, nekonkretizovala, v čom zanedbanie
takejto starostlivosti zo strany žalovaného v 1. rade bola spôsobená, akým dielom sa táto vytýkaná
skutočnosť podieľala na úmrtí jej otca, pretože znenie, ktoré uvádza v žalobnom návrhu, že sa nemalou
mierou podieľalo na škodlivom následku, nie je dostatočne a jasne špecifikované, v čom spočíval podiel

žalovaného v 1. rade na škodlivom následku a ďalšie skutočnosti, ktoré boli citované vo všeobecných
ustanoveniach zodpovednosti za škodu v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Žalobníčka neuvádzala jednotlivé kroky žalovaného v 1. rade ak zdravotníckeho zariadenia, čo
konkrétne bolo z jeho strany zanedbané a akým spôsobom bola poskytovaná zdravotná starostlivosť,

čo v tejto zdravotnej starostlivosti podľa zákona malo byť poskytnuté jej otcovi a ďalšie konkrétne
skutočnosti, ktoré bolo potrebné preukázať na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že keď
nezodpovedal za smrteľný následok žalovaný v 2. rade, ktorý ako účastník dopravnej nehody spôsobil
zranenie jej otcovi, teda otcovi žalobníčky, ako bolo možné zo strany žalovaného v 1. rade zabrániťškodlivému následku a ktoré úkony neboli vykonané v súlade so zákonom a mali následok smrť
otca žalobníčky. Všetky tieto skutočnosti žalobníčka uvádza iba jednou riadne nešpecifikovanou vetou,
ktorú nie je možné podrobiť dokazovaniu v tom smere, či postupoval žalovaný v 1. rade v súlade s

povinnosťami, ktoré mu ukladá Zákon o zdravotnej starostlivosti a ďalšie právne predpisy súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Teda v tejto časti je žalobný návrh žalobníčky nekonkrétny,
neúplný a nedostatočný, preto súd takýto návrh nemohol akceptovať, najmä aj v súvislosti s tým,
že predmetom náhrady škody v pôvodnom návrhu bola škoda spôsobená na invalidnom vozíku,
až v priebehu konania žalobníčka bez toho, aby procesne riadne upravila rozsudočný návrh a

rozsudočný petit, uvádzala všeobecné skutočnosti, ktoré sa týkali zdravotnej starostlivosti, ktorá podľa
jej všeobecného tvrdenia „nemalou mierou prispela k závažnému následku“, teda smrti otca.

Žalovaná v 1. rade je uvádzaná ako žalovaná zodpovedná na základe zodpovednosti neposkytnutia
zdravotnej starostlivosti postupom lege artis. Pokiaľ ide o zodpovednosť uvedeného zdravotníckeho
zariadeniazazásahdoosobnostnýchprávžalobníčky,jepotrebnévychádzaťzustanoveníObčianskeho

zákonníka o ochrane osobnosti, ktoré zakotvujú objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie a per
analogiam aj ustanovenie §-u 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. zodpovednosť právnickej alebo
fyzickej osoby za škodu spôsobenú pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Podľa §-u 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Zb. z. je základnou povinnosťou poskytovateľa poskytnúť zdravotnú

starostlivosť správne, pričom pod správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti (postup lege artis)
zákon rozumie postu v súlade s aktuálnym poznaním lekárskych a biomedicínskych vied.

Žalobníčka v žalobnom návrhu ani vo svojej výpovedi však neuviedla žiadne konkrétne zanedbanie
základných povinností poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a pokiaľ mal súd posudzovať postup

žalovaného v 1. rade pre nedostatok konkrétnych dôvodov, ktoré uvádzala žalobníčka, nebolo možné
posúdiť otázku zavinenia, príčinnej súvislosti medzi zavinením žalovanej v 1. rade a následkom, teda
smrťou otca žalobníčky. Teda súd nemohol posudzovať otázku zodpovednosti za škodu spôsobenú
žalobníčke nesprávnym liečebným postupom a žalovanej v 1. rade, ako to tvrdí žalobníčka a preto
žalobný návrh v tejto časti ako absolútne nepreukázaný zamietol.

Žalovaný v 1. rade si uplatňoval voči žalobníčke náhradu trov konania, žalovaný v 2. rade
si náhradu trov konania neuplatňoval. Súd vyhodnotil okolnosti dôkaznej situácie v t tomto konaní s
vedomím toho, že ustanovenie §-u 150 pri jeho aplikácii požaduje, aby prichádzalo do úvahy iba v
prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k

záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.

Súd na strane navrhovateľky videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že ako poškodená - dcéra
usmrteného účastníka cestnej premávky, ktorý bol na invalidnom vozíku, s prihliadnutím na všetky
okolnosti celého prípadu dospel k záveru, že žalobníčka z materiálneho hľadiska mala pomerne vysoké

náklady spojené so smrťou svojho otca, vynaložila náklady na hrobové miesto, na pohreb, na kar
a všetko, čo súviselo so zariadením rodinnej situácie vo vzťahu k ich nebohému otcovi a preto ako
poškodená v tomto konaní vychádzala z ťažkej životnej situácie, ktorá vznikla v ich rodine v dôsledku
tejto rodinnej tragédie a pre osobné a majetkové pomery, ktoré vznikli po uvedenej škodovej udalosti, bol
súd toho názoru, že po zamietnutí návrhu žalobníčky náhrada trov konania odporcovi by nepriaznivým

spôsobomovplyvnilajejcelúrodinnúamajetkovúsituáciu,pretosúdrozhodoltak,žezdôvodovhodných
osobitného zreteľa odporcovi v 1. rade náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno

odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda adôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na

plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).