Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/113/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204949
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6914204949.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľa CD
Consulting s. r. o. so sídlom v Českej republike, 130 00 Praha 3, K Červenému dvoru č. 3269/25a,
Nagano Office Center, IČO 26 429 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova
č. 4, IČO 36 864 421 proti odporcovi J. G. , nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale v U. XX, t. č. v D. P., W.
X o 1.078,87 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 1.078,87 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25
% denne zo sumy 1.168,87 eur od 06. 11. 2010 do 21. 10. 2012 čo predstavuje sumu 2.092,28 eur, zo
sumy 1.158,87 eur od 22. 10. 2012 do 04. 11. 2012 čo predstavuje sumu 40,56 eur, zo sumy 1.148,87 eur
od 05. 11. 2012 do 15. 01. 2013 čo predstavuje sumu 206,80 eur, zo sumy 1.138,87 eur od 16. 01. 2013
do 15. 02. 2013 čo predstavuje sumu 88,26 eur, zo sumy 1.128,87 eur od 16. 02. 2013 do 19. 03. 2013
čo predstavuje sumu 90,31 eur, zo sumy 1.118,87 eur od 20. 03. 2013 do 14. 05. 2013 čo predstavuje
sumu 156,64 eur, zo sumy 1.108,87 eur od 15. 05. 2013 do 05. 06. 2013 čo predstavuje sumu 60,99
eur, zo sumy 1.098,87 eur od 06. 06. 2013 do 14. 08. 2013 čo predstavuje sumu 192,30 eur, zo sumy
1.088,87 od 15. 08. 2013 do 23. 10. 2013 čo predstavuje sumu 190,55 eur, zo sumy 1.078,87 eur od 24.
10. 2013 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 1.168,87 eur od 27. 12. 2010 do 21. 10. 2012
čo predstavuje sumu 127,97 eur, zo sumy 1.158,87 eur od 22. 10. 2012 do 04. 11. 2012 čo predstavuje
sumu 2,67 eur, zo sumy 1.148,87 eur od 05. 11. 2012 do 15. 01. 2013 čo predstavuje sumu 13,60 eur, zo
sumy 1.138,87 eur od 16. 01. 2013 do 15. 02. 2013 čo predstavuje sumu 5,80 eur, zo sumy 1.128,87 eur
od 16. 02. 2013 do 19. 03. 2013 čo predstavuje sumu 5,94 eur, zo sumy 1.118,87 eur od 20. 03. 2013
do 14. 05. 2013 čo predstavuje sumu 10,30 eur, zo sumy 1.108,87 eur od 15. 05. 2013 do 05. 06. 2013
čo predstavuje sumu 4,01 eur, zo sumy 1.098,87 eur od 06. 06. 2013 do 14. 08. 2013 čo predstavuje
sumu 12,64 eur, zo sumy 1.088,87 od 15. 08. 2013 do 23. 10. 2013 čo predstavuje sumu 12,53 eur, zo
sumy 1.078,87 eur od 24. 10. 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 3,90 eur, ako aj nahradiť 166,68
eur trov právneho zastúpenia a 64,50 eur iných trov, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku,
pričom trovy konania je povinný zaplatiť na účet alebo do rúk právneho zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na súd dňa 17. 04. 2014 si navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v
členskom štáte Európskej únie (v Českej republike) cestou vyplnenia vzorového tlačiva A v zmysle
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým
sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, titulom zmenky uplatnil voči
odporcovi pohľadávku vo výške istiny 1.078,87 eur, zmenkové úroky a úroky zo zmenkovej sumy ako
sú uvedené vo výroku tohto rozsudku , zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy a náhradu
trov konania.

Príslušnosť Okresného súdu Rimavská Sobota na prejednanie a rozhodnutie danej veci ako
cezhraničného sporu navrhovateľ ako právnická osoba so sídlom v Českej republike v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v spojení s Nariadením Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach odvodil od bydliska
odporcu na území Slovenskej republiky.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil odporca dňa 26. 03. 2010 na zmenkovú sumu 1.168,87 eur, pričom do jej textu bol
poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú
sumu spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 06. 11. 2010. Za miesto splatenia bolo
určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
"na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia." Navrhovateľ vo svojom návrhu ďalej uviedol, že
indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil na zmenkovú sumu 90,-
eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu," indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj prvopis zmenky a výpis z Obchodného
registra navrhovateľa.

Odporcovi dňa 04. 08. 2014 bolo v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, za účelom vyjadrenia sa k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky navrhovateľa doručené
tlačivo C na odpoveď spolu s predmetným návrhom a jeho prílohami, vrátane fotokópie zmenky. Odporca
v lehote určenej článkom 5 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla
2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplnené tlačivo C
na odpoveď Okresnému súdu Rimavská Sobota nedoručil, ani sa k predmetnému návrhu na uplatnenie
pohľadávky nijakým iným spôsobom nevyjadril, hoci bol v tlačive C na odpoveď poučený, že ak do 30
dní od doručenia tlačiva na uplatnenie pohľadávky spoločne s tlačivom na odpoveď neodpovie, súd vydá
rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis 13aa) neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť
je potrebná.

V poznámke pod čiarou pod bodom 13aa) je uvedené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11. júla 2007 (ďalej len "Nariadenie"), ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné.
Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia súd pojednávanie nenariadil a dňa 23. 09. 2014 verejne
vyhlásil rozsudok.

Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2.000,- eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani
správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure
imperii").

Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom
má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu
alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd
alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo
elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na
uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu
pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe
III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s
vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa článku 5 ods. 3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v
lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa článku 7 ods. 3 Nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Súd konštatuje, že predmetná vec v zmysle citovaných ustanovení článku 2 ods. 1 a článku 3 ods.
1 Nariadenia patrí vzhľadom na výšku uplatňovanej pohľadávky a cezhraničný charakter sporu do
pôsobnosti Nariadenia. Nakoľko navrhovateľ uplatnil svoju pohľadávku podaním návrhu na uplatnenie
pohľadávky prostredníctvom Nariadením predpísaného vzorového tlačiva A, vo vzťahu ku ktorému má
súd za to, že bolo vyplnené v súlade s Nariadením, postupoval súd v konaní v zmysle Nariadenia ako
v európskom konaní vo veci s nízkou hodnotou sporu.

Zo spisového materiálu súd zistil, že navrhovateľ vyplnením vzorového tlačiva A v zmysle článku 4 ods. 1
Nariadenia titulom zmenky uplatnil svoju pohľadávku voči odporcovi. Odporca dňa 26. 03. 2010 vystavil
v Rimavskej Sobote vlastnú zmenku, obsahom ktorej je záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení
na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. sumu 1.168,87 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 06.
11. 2010. Predmetná zmenka bola odporcom vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami
"bez protestu" a "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia," pričom za miesto platenia
bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku na rad navrhovateľa. Odporca na zmenku doposiaľ uhradil a
to na zmenkovú sumu len 90,- eur, preto si navrhovateľ uplatnil voči nemu nielen zaplatenie zmenkovej
sumy a zmenkového úroku, na zaplatenie ktorého sa odporca ako vystaviteľ zmenky zaviazal, ale aj
zákonný úrok vo výške 6 % ročne a zmenkovú odmenu. Odporca v zmysle článku 5 ods. 1 Nariadenia
súdu vyplnené tlačivo C na odpoveď nedoručil, k návrhu na uplatnenie pohľadávky sa nevyjadril, celkovo
ostal v konaní nečinný.

Keďže nárok na zaplatenie peňažnej sumy si navrhovateľ v predmetnom konaní uplatňuje titulom
predloženej zmenky, súd skúmal, či zmenka, zaplatenia ktorej sa navrhovateľ domáha, spĺňa zákonné
náležitosti.

Aby určitá listina bola zmenkou, musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom a majetkom prvého
nadobúdateľa sa musí stať zákonom ustanoveným spôsobom.

Náležitosti zmenky upravuje zákon č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len Zmenkový
zákon).

Podľa článku I, § 75 Zmenkového zákona vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I, § 77 ods. 1 Zmenkového zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia
pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37),
platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63),
odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní
lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa článku I, § 77 ods. 2 Zmenkového zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích
zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o
úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu
zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať
alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa článku I, § 5 ods. 1 Zmenkového zákona v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní
môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 2 Zmenkového zákona úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento
údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.

Podľa článku I, § 5 ods. 3 Zmenkového zákona úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie
je určený deň iný.

Podľa článku I, § 10 Zmenkového zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená
tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané,
okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou
nedbanlivosťou.

Podľa článku I, § 11 ods. 1 Zmenkového zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno
previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I, § 13 ods. 1 Zmenkového zákona indosament treba napísať na zmenku alebo na list s
ňou spojený (prívesok). Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa článku I, § 16 ods. 1, prvej vety Zmenkového zákona o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že
je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak
posledný z nich je blankoindosament.

Podľa článku I, § 17 Zmenkového zákona kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa článku I, § 34 ods. 1 Zmenkového zákona zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť
predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo
určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa článku I, § 48 ods. 1 bod 2, 4 Zmenkového zákona majiteľ môže postihom žiadať šesťpercentné
úroky odo dňa zročnosti, odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej
dohodnutej výške.

V danej veci je predmetom konania uplatnenie práv zo zmenky predloženej navrhovateľom. Z povahy
zmenky ako abstraktného cenného papiera, prísne oddeleného od kauzálneho dôvodu vystavenia
zmenky, vyplýva, že navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemusí pri predložení ani pri vymáhaní zmenky
preukazovať povinnosť odporcu zaplatiť dlh zo zmenky. Zmenka je abstraktným a nesporným záväzkom,
pri ktorom nie je významné, prečo bola zmenka vystavená, a preto pokiaľ pri vystavení zmenky boli
dodržané prísne formálne pravidlá predpísané zákonom a obsah zmenky spĺňa náležitosti ustanovené
zákonom, má jej majiteľ nepochybné právo na jej zaplatenie, a to bez ohľadu na dôvody, pre ktoré
bola zmenka vystavená. Vystavenie platnej zmenky predstavuje pre dlžníka vznik záväzku, ktorým
bezpodmienečne sľubuje zaplatenie zmenkovej sumy tomu, kto bude pri predložení zmenky jej
majiteľom, a zároveň na seba berie riziko, že v prípade, ak pôvodný majiteľ zmenky túto postúpi ďalšiemu
majiteľovi, prípadne nepretržitému radu ďalších majiteľov (indosatárov), dlžník ostáva zaviazaný
svojím pôvodným dlžníckym záväzkom voči tej osobe, ktorá je posledným majiteľom zmenky. Zásada
abstraktnosti zmenečných záväzkov spočíva v tom, že pri zmenke ide o záväzok celkom samostatný,
oddelený od všeobecnoprávnych záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, a teda dôvod, na
základe ktorého bola zmenka vystavená, je nepodstatný. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už samotnou zmenkou bez toho, aby musel preukazovať dôvod vzniku zmenky či dôvod
jej prijatia.

Vzhľadom na uvedené súd preskúmal zmenku, na základe ktorej si navrhovateľ v predmetnom konaní
uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy voči odporcovi, a zistil, že zmenka je podpísaná odporcom,
okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky, vyjadrený záväzkom
odporcu ako vystaviteľa zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu zaplatiť za
zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaje týkajúce sa mena toho, na rad
koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť.

Na zmenke je uvedený dátum a miesto jej vystavenia, pričom ide o dátum a miesto vystavenia, ktoré
existujú. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa úročenie
zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená. Okrem
výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke zároveň uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta.
Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky.
Z rubovej strany zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného
veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.

Na základe uvedeného má súd za preukázané, že odporca sa ako vystaviteľ podpisom vlastnej zmenky
stal priamym dlžníkom zo zmenky. Nedostatok zákonných náležitostí zmenky súd nezistil a voči zmenke
neboli vznesené žiadne námietky. Súd má za to, že v danej veci je podstatné, že navrhovateľ svoj
uplatnený nárok opiera o predloženú zmenku, o pravosti ktorej niet pochybností. Záver o platnosti
zmenky opiera súd aj o rozhodovaciu prax súdov vyššieho stupňa (napríklad uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21. 11. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 43CoZm/24/2013 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 43CoZm/28/2013 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/41/2013 zo dňa 19. 12. 2013). Navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, záväzok odporcu z nej je teda nesporný. Nárok navrhovateľa na zaplatenie
uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i zmenkovej odmeny je dôvodný,
preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v zmysle citovaného ustanovenia
článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom , zmenkovou odmenou a zákonným úrokom.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný
úspech, priznal uplatnenú náhradu trov konania , lebo ide o účelne vynaložené trovy na uplatnenie práva,

a to trovy právneho zastúpenia 166,68 eur a 64,50 eur náhrady iných trov (zaplatený súdny poplatok).
Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s ust. § 1 ods. 3, § 9, § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
a/ a b/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to tarifná odmena za dva úkony právnej
služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podanie návrhu) po 61,41
eur, dva prináležiace režijné paušály po 8,04 eur a 27,78 eur ako 20 %-né DPH.
Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149 ods. 1 O. s. p.
Nárok navrhovateľa na zaplatenie uplatnenej zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku i
zmenkovej odmeny je dôvodný, preto súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a postupujúc v
zmysle citovaného ustanovenia článku 7 ods. 3 Nariadenia vo veci rozhodol rozsudkom tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi dlžnú sumu spolu so zmenkovým úrokom , zmenkovou odmenou a
zákonným úrokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo
alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona
bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody,
pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa
týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na výkon exekúcie
podľa Exekučného poriadku.