Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 17Cb/60/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711206993
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Janotová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5711206993.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Janotovou v obchodnej právnej

veci žalobcu: FANTASY ITALIA s.r.o., IČO: 25 524 488, so sídlom Národní třída 3654/44, HODONÍN, 695
01 Hodonín 1, Česká republika, zastúpeného splnomocnencom JUDr. Zdenkom Bučekom, so sídlom
Kyjov, Jungmannova 1031, proti žalovanému: Vladimírovi Urbanovi, s miestom podnikania J. Palkoviča
4, 036 01 Martin, IČO: 17 852 242, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Michalom Slameňom,
advokátom so sídlom Šoltésovej 11, 036 01 Martin, v konaní o zaplatenie 5.905,66 eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.925,38 eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne zo

sumy 3.925,38 eur od 29.6.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.8.2011 domáhal zaplatenia sumy 5.905,66 eur s
príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným vznikol obchodno- záväzkový vzťah
na základe objednávok žalovaného na tovar, ktorý žalobca mal žalovanému dodať a to v celkovej

hodnote 11.811,32 eur s tým, že podľa dohody obidvoch strán bolo dohodnuté, že pokiaľ žalovaný
neodoberie tovar, žalobca je oprávnený požadovať ako sankciu zmluvnú pokutu vo výške 50% celkovej
čiastky objednaného tovaru. Žalovaný aj napriek výzvam tovar neodobral, preto žalobca faktúrou 311002
vyúčtoval sumu 5.905,66 eur ako zmluvnú pokutu.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a rozhodol rozsudkom, ktorým
zaviazal žalovaného zaplatiť 5.905,66 eur spolu so 6% úrokom z omeškania ročne od 29.6.2011
do zaplatenia. Okresný súd vo svojom odôvodnení konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným

došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy písomnou formou, čo mal preukázané z objednávok, e-
mailovej korešpondencie a z výpovede žalobcu a svedkyne S. R.. Tvrdenie žalovaného, že kúpna
zmluva neobsahovala základné náležitosti kúpnej zmluvy, bolo vyvrátené objednávkami označenými
ako záväzné objednávky, ktoré okresný súd považoval za uzavretie kúpnej zmluvy v písomnej podobe
vzhľadom k tomu, že objednávka obsahovala označenie účastníkov zmluvného vzťahu, druh tovaru,
jeho cenu, množstvo, ako aj dojednanie sankcií prípadné porušenie zmluvy a spôsob dodávky na
dobierku. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že v objednávka nebolo dodržané označenie odberateľa, v

súlade s ustanovením § 13a Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého každý podnikateľ je povinný
na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej, alebo elektronickej forme
uvádzať obchodné meno, sídlo, alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné
číslo, ak je pridelené, tak okresný súd konštatoval, že uvedené zákonné ustanovenie ukladá povinnosťpodnikateľovi uvádzať citované identifikačné údaje, sám o sebe a nie o svojich obchodných partneroch.
Teda túto povinnosť neporušil žalobca, ale samotný žalovaný, keď neposkytol pri vypisovaní objednávky
o sebe všetky potrebné údaje tak, ako to určuje citované zákonné ustanovenie. Na základe platnej

uzavretej kúpnej zmluvy teda mal žalovaný povinnosť záväzne objednaný tovar odobrať, pričom
súd konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaný odmietol uvedený tovar prevziať. K argumentácii
žalovaného, že tovar neodobral z dôvodu, že k jeho objednaniu bol donútený a tovar objednal pod
podmienkou, že mu bude dodaná aj vyššia rada ošatenia, konštatoval, že takáto podmienka zo zmluvy
medzi účastníkmi nevyplývala a že ju žalovaný ani nepreukázal. Proti tvrdeniu žalovaného svedčila

aj ním samotným vypísaná objednávka z augusta 2010, v ktorej objednával práve spodné prádlo
prostredníctvom e-mailu. Uvedené spodné prádlo bolo dodané, toto reálne odobral aj zaplatil a teda je
zrejmé, že ešte pred spornými objednávkami žalovaný odobral od žalobcu práve spodné prádlo.

Žalovaný teda porušil svoju zmluvnú povinnosť, pre ktorý prípad bola dojednaná sankcia a to zmluvná
pokuta vo výške 50% celkovej čiastky objednávky. Súd vyhodnotil, že zmluvná pokuta bola dojednaná

v požadovanej forme, pretože záväzné objednávky, ktoré súd považoval za písomnú kúpnu zmluvu
obsahujú písomné dojednanie o zmluvnej pokute, pričom objednávky sú podpísané obidvomi zmluvnými
stranami. Pokiaľ išlo teda o výšku žalobcovho nároku, súd ju považoval za preukázanú a žalobcom
uplatnenú zmluvnú pokutu považoval za primeranú.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a krajský súd ako súd
odvolací rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V
odôvodnení krajský súd konštatoval, že z objednávok z 19.9.2010 vyplývalo, že účastníci si pre
existenciu záväzkového vzťahu vymienili písomnú formu a ak má objednávka plniť funkciu písomnej
kúpnej zmluvy, tak potom je potrebné, aby táto objednávka bola podpísaná obomi zmluvnými stranami.

Krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že jednotlivé listy objednávok zo dňa 19.9.2010
vytvárajú technickú jednotu, ktorá vytvára jednu objednávku. Tiež krajský súd poukázal na rozdielnosť
objednávok predložených žalobcom a žalovaným.

V závere krajský súd uložil okresnému súdu, aby v ďalšom sa zaoberal vyhodnotením (ne)existencie

obchodnéhozáväzkovéhovzťahumedziúčastníkmisdôrazomnavyhodnotenieodlišnostipredložených
listinných dôkazov i v rovine platnosti kúpnej zmluvy a osobitne dohody o zmluvnej pokute primárne cez
ustanovenie § 544 Obchodného zákonníka. Následne vyhodnotí, či medzi účastníkmi došlo k platnému
dojednaniu zabezpečenia hlavného záväzkového vzťahu formou dohody o zmluvnej pokute a pri závere
o existencii platného dojednania o zmluvnej pokute sa má súd zaoberať výškou žalovanej sumy.

Následne teda okresný súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom v zmysle intencií z uznesenia
Krajského súdu v Žiline doplnil dokazovanie. V rámci doplneného dokazovania právny zástupca
žalovaného uviedol, že nikdy nenamietali to, že došlo k uzavretiu zmluvy, avšak namietali, že došlo k
písomnému uzavretiu zmluvy, lebo niektoré podpisy práve žalobcu na objednávkach chýbajú.

Samotný žalovaný na pojednávaní uviedol, že problém nebol s odoberaním tovaru, ale problém bol v
tom, že žalobca tovar nedodával, dodaná bola len časť, nie však všetok tovar. Pokiaľ ide o ustanovenia
nachádzajúce sa pod objednávkou o sankciách, tak podpis na objednávkach svedčí len o tom, že
objednáva tovar. Ustanovenia na objednávkach o 50 percentách účtovnej ceny, alebo o 0,5 percenta za

každý deň omeškania bral ako pokuty za porušenie niečoho, ale bolo to v češtine a on tomu nerozumel.
Žalobcovi povedal, že toto mu v živote nepodpíše. Ku konkrétnym objednávkam žalovaný uviedol, že
pokiaľ ide o objednávku zo 6.9.2010 na čísle listu 12 spisu, tak je ním podpísaná a opečiatkovaná a bola
mu predložená ako nejaká zmluva s tým, že žalobca mu uviedol, že nevie zabezpečiť či naozaj tovar
bude k dispozícií. K objednávkam z 19.9.2010 uviedol, že objednávky podpísal, tieto žalobca vypisoval

na predtlač a žalovaný si neskontroloval, či ich žalobca aj podpísal, až keď mu prišli, tak zistil, že na
niektorých jeho kópiách nie je žalobcov podpis.

K rozdielnosti objednávok predložených žalobcom a žalovaným, žalovaný uviedol, že u objednávok z
19.9.2010 na čísle listu 129 spisu sa nachádza objednávka, ktorá zostala žalovanému, na čísle listu 130

je objednávka, ktorú predložil žalobca. Rozdiel je vo výslednej sume a spočíva v tom, že riadky 6, 7, 8 a
9 zospodu na objednávkach žalovaného neobsahujú cenu. Žalovaný uviedol, že mal záujem objednať
aj tento tovar, ale až po poskytnutí informácie o všetkom potrebnom, teda aj o cene. K ďalšej objednávke
z 19.9.2010 žalovaný uviedol, že na čísle listu 131 spisu je jeho kópia a na čísle listu 132 spisu ježalobcova s tým, že rozdiel je v cene, pretože u dvoch položiek na jeho objednávke, teda žalovaného
nebola vypísaná cena, lebo nebola známa. K ďalším objednávkam na čísle listu 133 uviedol, že to je
kópia objednávky, ktorá zostala jemu a na čísle listu 134 je objednávka predložená žalobcom s tým, že

na svoju kópiu do prvého riadku sám žalovaný dopísal cenu 79,80 ako sumár za dva kusy, čo znamená
suma 252,42 eur, ktorú tiež dopísal on sám, nevie čo tým mienil a pravdepodobne si robil sumár, pričom
jednotkovú cenu za tovar vynásobil počtom kusov, ak je cena rozdielna oproti žalobcovej cene, ide
asi o matematickú chybu. V súhrnne uviedol, že všetky písomnosti, teda všetky objednávky vypisoval
žalobca a on len podpísal, na niektorých vypísaných objednávkach chýba podpis žalobcu. Pokiaľ ide

o objednávku na čísle listu 13 zo 6.9.2010 so sumou 491,46 eur táto objednávku mu nikdy nebola
predložená, nevie kto ju vypisoval, tovar neobjednával.

Samotný žalobca na pojednávaní v rámci doplneného dokazovania uviedol, že pána Urbana mu
doporučila tretia osoba, on ho oslovil s ponukou, dohodli si schôdzku a stretli sa v predajni pána Urbana,
kde došlo k prvej objednávke, ktorá bola dodaná aj uhradená. Už z prvej objednávky žalobcovi aj

žalovanému boli známe vzájomné identifikačné údaje ohľadne firiem, pán Urban prvú objednávku opatril
pečiatkou, z ktorej bolo známe jeho obchodné meno a IČO. Rovnaké údaje sa nachádzali na objednávke
aj o firme žalobcovej. Následne si pán Urban objednával väčšinou e-mailovou korešpondenciou a tiež
sa stalo, že prišiel osobne do skladu žalobcu, kde si tovar vybral a na mieste ho aj zaplatil.

Pokiaľ ide o objednávku zo dňa 6.9. predchádzal jej telefonický rozhovor, kde žalobca žalovaného
informoval o novom tovare značky E. H. a žalovaný pozval žalobcu, že sa pozrie na vzorky, ceny a podľa
toho sa rozhodne ohľadne objednávky. Žalobca teda priniesol katalógy, cenníky, vzorky a na základe
toho vznikla objednávka, z ktorej žalovaný časť odobral a časť neodobral. Pokiaľ ide o rozdielnosť
objednávky zo dňa 6.9. na čísle listu 146 je objednávka žalobcu a na čísle listu 145 objednávka

žalovaného, pričom žalobca uviedol, že na jeho objednávke sa nachádza viac tovaru, pretože potom
ako odišiel z Martina asi za hodinu mu telefonovala pani C. a žiadala doobjednať konkrétny tovar, takže
on ho do objednávky dopísal. Pani C. vedela ako si má tovar objednať, pretože mala k dispozícii katalóg
a teda poznala aj katalógové číslo, objednávala konkrétny tovar, farbu aj veľkosť. Spolu s katalógom
žalobca nechal aj cenník, teda bola známa aj informácia o cene. Tiež uviedol, že mal zaužívané, že

pred každou osobnou návštevou dopredu e-mailom poslal katalóg aj cenní, aby necestoval zbytočne.
To, že žalovaný mal k dispozícii katalóg svedčí aj e-mailová korešpondencia, kde samotný žalovaný
označoval tovar, ktorý si objednáva katalógovým číslom. Keby katalóg nemal, nebolo by mi katalógové
číslo známe. Pokiaľ ide o objednávku zo 6.9. na čísle listu 144 spisu, k tejto žalobca uviedol, že je to tiež
dôsledok toho istého telefonátu pani C., ktorá doobjednávala tovar telefonicky a keďže sa nevošiel na

objednávku na čísle listu 146, tak sa pokračovalo na ďalšom liste a je označený ako strana 2. Pokiaľ ide
o číslo listu 146 spisu, objednávka zo 6.9., tak suma 2.590,97 eur pozostáva zo súčtu súm uvedených
na objednávke v stĺpci sedem, v ktorom je premietnutá cena za kus vynásobená počtom kusov.

Pokiaľ ide o objednávky zo dňa 19.9.2010, pán Urban prišiel do Brna na základe pozvánky žalobcu na

veľtrh s tým, že dopredu mu bol znovu zaslaný katalóg s cenníkmi a na mieste samom mal k dispozícii
vzorky, ktoré si mohol obhliadnuť a bola tam aj modelka, ktorá vzorky predvádzala. Objednávky boli
vypísané na mieste spolu s množstvom, katalógovými číslami a cenami. Mohlo sa stať, že nebola
vypísaná nejaká konkrétna cena u jednotlivého tovaru, pretože žalovaný bol na ceste do Talianska a
ponáhľal sa, bol tam chaos, ale cena bola určite žalovanému známa. Pokiaľ objednávky z 19.9.2010

nie sú opatrené pečiatkou žalovaného, je to z toho dôvodu, že ju zabudli doma, lebo boli na ceste do
Talianska, ale keďže predchádzala ich kontaktu žalobcu so žalovaným nejaká obchodná história, tak
nemal dôvod trvať na pečiatke. Toho 19.9.2010 boli všetky objednávky vyhotovené v jeden deň, na
jednom mieste, zhruba za jednu hodinu. Ak sú tam nejaké nedostatky v cene, alebo v tom, že absentuje
podpis, bolo to preto, že tam bol chvat, žalovaný sa ponáhľal. Pokiaľ ide o súčet jednotlivých položiek

na objednávke zo dňa 19.9.2010 na čísle listu 132, žalobca uviedol, že došlo k počtárskej chybe v jeho
neprospech, pretože skutočná cena je vyššia, ale zmluvná pokuta bola vyčísľovaní z ceny uvedenej na
objednávke, teda z ceny nižšej. Pokiaľ ide o posledný list z objednávky z 19.9.2010, tak suma 656,48
pozostáva zo súčtu cien 289,80 eur; 142,20 eur; 44,64eur a 479,84 eur. Ak nebola u poslednej položky
dopísaná cena, je to z dôvodu ponáhľania sa žalovaného na zahraničnú cestu. K výpočtu zmluvnej

pokuty žalobca uviedol, že u záväznej objednávky zo dňa 6.9.2010 na prvej strane je súčet čiastky
3.073,71 eur bez DPH na druhej strane objednávky je súčet 154,44 bez DPH. Celkom objednávka z
tohto dňa činí sumu 3.228,15 eur bez DPH. Žalovaný objednal z tejto objednávky tovar fakturovaný mu
faktúrami 301002511, 301002544 a 301002494 v celkovej sume 1.463,46 eur bez DPH. Pre výpočetzmluvnej pokuty bol použitý rozdiel medzi sumou 3.228,15 eur, to je celková cena objednávky, od ktorej
bola odpočítaná suma 1.463,46 eur bez DPH, čo je suma za ktorú žalovaný tovar odobral, rozdiel
predstavuje sumu 1.764,69 eur, z ktorého 50% predstavuje sumu 882,345 eur.

Na výzvu súdu ohľadne špecifikácie výpočtu zmluvnej pokuty žalobca vo svojom písomnom vyjadrení
uviedol, že pokiaľ ide o objednávky zo dňa 6.9.2010:
- po vynásobení ceny za 1 kus, ktorá je uvedené v stĺpci označenom „cena bez DPH“ správna hodnota
na čísle strany číslo 1 je 3.073,71 eur namiesto pôvodných 2.590,97 eur. Strana číslo 2 hodnota 154,44

eur „bez DPH“ miesto pôvodných 491,46 eur. Súčet týchto súm predstavuje sumu 3.228,- eur pôvodne
bola čiastka vyčíslená na sumu 3.082,43 eur, čo bolo o 142,72 eur v neprospech žalobcu. Z celkovej
hodnoty objednávky sú odpočítané položky, ktoré žalovaný odobral a uhradil na základe faktúry číslo
301002494 v sume 715,45 eur bez DPH, z faktúry číslo 301002511 v sume 278,74 eur bez DPH, faktúry
číslo 301002544 v sume 469,27 eur. Jednotlivé artikorektory, ktoré žalovaný odobral sú pod číslom N
9013200066- 16 kusov

N 9013800066 - 19 kusov
N 8009100039 - 4 kusy
N 8003200032 - 2 kusy
N 8003500032 - 2 kusy
N 8003300032 - 2 kusy

N 8009500039 - 4 kusy
N 9013800067 - 3 kusy
N 9013500067 - 1 kus
N 9013500066 - 3 kusy
N 9012900066 - 3 kusy

Čiastka je tiež znížená o hodnotu kusov z predchádzajúcej objednávky, čo je tiež v prospech žalovaného
a to artikle M 31135 - 3 kusy, M 31133 - 3 kusy.

Dožiadaným súdom, Okresným súdom v Hodoníne súd vypočul ďalšiu konateľku žalobcu pani Y. A.

a svedkov. Konateľka žalobcu Y. A. vypovedala, že medzi žalobcom a žalovaným existoval obchodný
záväzkový vzťah, kedy žalovaný nakupoval spodné prádlo od žalobcu a následne ho predával vo
svojom obchode. Behom leta a jesene 2011 sa snažil vyriešiť so žalovaným pokračovanie obchodných
vzťahov a na každý obchodný prípad existovala samostatná zmluva, ktorou bola záväzná objednávka.
Objednávka obsahuje dátum kedy bola uzatvorená, termín dodania, artikel s označením názvu a kódu,

tovar je konkretizovaný farbou, označením veľkosti a tiež je možné do objednávky vpísať cenu, táto
však nie je nevyhnutnou súčasťou objednávky, pretože cenník dostane každý zákazník do ruky spolu
s objednávkou. Pod touto objednávkou sú podmienky s ktorými každého zákazníka žalobca zoznámi,
pretože sa jedná o luxusný tovar, v každej objednávke je klauzula, že ak zákazník neodoberie tovar,
ktorý si vybral, musí zaplatiť 50% od ceny objednaného tovaru. Pokiaľ ide o objednávky z roku 2010, tak

žalovaný bol zoznámený s podrobnosťami obchodovania, boli mu predložené vzorky tovaru a cenníky,
následne bola vyhotovená objednávka žalobcom a objednávku následne žalovaný podpísal. Každá
objednávka obsahuje klauzulu a to sankcie pre prípade porušenia zmluvných povinností. Pokiaľ ide
o tri objednávky zo septembra 2010, uskutočnili sa v Brne, kde žalovaný mal prezentáciu tovaru. Na
tejto prezentácii bol prítomný žalovaný, jeho manželka a syn, ktorí následne pokračovali to Talianska.

Pri uzatváraní zmlúv bola prítomná konateľka teda pani Y. A., pán A., X. a pani B.. Bol objednávaný
konkrétny tovar, výber sa uskutočňoval na základe vzoriek z kolekcie z Talianska, k dispozícii boli
cenníky, kódy, katalógy, ako aj modelka, ktorá prádlo predvádzala. Objednávka bola záväzná a pre
prípad porušenia zmluvných povinností bola dojednaná sankcia o ktorej bol žalovaný informovaný a bola
aj na jednotlivých objednávkach.

K vypisovaniu objednávok konateľka pani A. uviedla, že objednávka je vypísaná a zmluvnými stranami
podpísaná, ide o rovnopisy, ktoré majú písomnú formu a rovnakú objednávku dostal žalobca a rovnakú
žalovaný. Vo fáze podpisu sú objednávky žalobcu a žalovaného rovnaké. Až následne sa môže stať,
že si do objednávok žalobca doplní svoje poznámky, napríklad cenu, ak tam nie je uvedená, priebežné
súčty a podobne. Na jednotlivých objednávkach nie je označený tovar, ale len jeho kód, pretože každý

tovar má, ako aj každá farba má svoj kód, ktorý je uvedených aj na fyzickej vzorke a tiež je uvedený k
cenníku. Žalovanému boli tieto kódy známe.Svedok J. X. pred dožiadaným súdom vypovedal, že bol prítomný pri spisovaní objednávky v septembri
2010 v Brne. Objednávky vypisoval pán A. so žalovaným, ktorý prišiel s rodinou a ďalej pokračoval do
Talianska. Žalovaný si vyberal tovar zo vzoriek a diktoval objednaný tovar podľa kódov, pričom pán A.

toto zapisoval do objednávkového listu a svedok v šanónoch hľadal farby, pričom vždy povedal aj cenu.
Nie vždy sa do objednávky vpisuje cena, pretože je uvedená v cenníkoch. Upozornenie na sankcie
za porušenie zmluvných povinností bolo uvedené v dolnej časti objednávky a naviac žalovaný o tejto
sankcii bol informovaný tiež ústne pánom A.. Zmluvy sú uzatvárané písomne, objednávkové listy sú
prepisovacie, takže keď sa vypíšu, originál aj kópie sú rovnaké. Dodatočne môžu byť do objednávky

dopísané poznámky. Tovar a jeho jednotlivé artikle sú vypísané do objednávky pod kódom, žalovaný
kódypoznal,pretožetovardržalpriamovruke,alebokódybolipodloženévkatalógu.Tiežmalkdispozícii
žalovaný cenník.

Svedkyňa Y. B. pred dožiadaným súdom vypovedala, že bola prítomná pri uzatváraní zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným v septembri 2010 v Brne. Boli práve kontraktačné dni a žalovaný si na nich

objednával značky D., objednával si podľa fyzických vzoriek z cenníkov a z katalógov, bol zoznámený
s cenou, tovar si mohol fyzicky prezrieť a následne objednať. Do objednávky sa vpisoval kód, veľkosť,
množstvo a farba tovaru. Tiež sa vypisuje cena, pokiaľ ide o žalovaného domnieva sa, že bola cena
vypísaná tiež. Sankcie za porušenie zmluvy sú vždy pod čiarou, na každej objednávke a každý zákazník
je s nimi oboznámený aj ústne. Zmluva bola uzavretá písomne, originál a kópie sa zhodujú, zmluva bola

vypisovaná do formulára, ktorý vypisoval pán A., žalovaný odobral len časť tovaru a zbytok zostal na
sklade. Dôvod neprevzatia tovaru svedkyňa nevedela.

Podľa Rímskeho dohovoru oddiel II. Článok 4 bod 1 veta prvá, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe

rozhodného práva pre zmluvu podľa Článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom k štátu, s ktorým
má najužšiu väzbu.

Podľa Rímskeho dohovoru oddiel II. Článok 4 bod 2 veta prvá, s výhradou ustanovenia ods.5 tohto
článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má

uskutočniťplneniecharakteristicképrezmluvu,obvyklýpobytvčaseuzatvoreniazmluvy,alebovprípade
zapísanej, alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu.

Podľa § 13a ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka Českej republiky každý podnikateľ je
povinný na všetkých objednávkach, obchodných dopisoch, faktúrach, zmluvách a v rámci informácií

sprístupňovaných verejnosti prostredníctvom diaľkového prístupu uvádzať údaj o svojej firme, mene
alebo názve, sídle alebo miesta podnikania a identifikačnom čísle; podnikatelia zapísaní v Obchodnom
registritiežúdajotomtozápise,vrátanespisovejznačky,apodnikatelianezapísanívObchodnomregistri
tiež údaj o zápise do inej evidencie, v ktorej sú zapísaní.

Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka ČR táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na

povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 301 Obchodného zákonníka ČR neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím k hodnote a významu zaisťovanej povinnosti, a to až do výšky škody v vzniknutej do doby
súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže zmluvná pokuta. K náhrade

škody vzniknutej neskôr je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

Podľa § 302 Obchodného zákonníka ČR odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ČR účinného do 31.12.2013, ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ČR účinného do 31.12.2013, zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka ČR dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikol iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ČR ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku

alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť nezaplatenej
čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi Občianskeho práva.

Podľa§517ods.2ObčianskehozákonníkaČRakideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľ
právo požadovať od dlžníka vedľa plnenia úroky z omeškania, ak neni podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia Vlády Českej republiky č. 142/1994 Sb. Podľa § 1 výška úrokov z omeškania,
zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o 7 percentuálnych
bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania
závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej pre prvý deň príslušného

kalendárneho polroka.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu veci, rozdielne
od konania, ktoré predchádzalo vyhlásením rozsudku I. stupňa, súd vyhodnotil, že medzi žalobcom a
žalovaným došlo k uzavretiu niekoľkých kúpnych zmlúv. Krajský súd vo svojom rozhodnutí konštatoval,

že účastníci si pre existenciu záväzkového právneho vzťahu vymienili písomnú formu a ak má
objednávka plniť funkciu písomnej kúpnej zmluvy, tak je potrebné, aby táto bola podpísaná obidvomi
zmluvnými stranami a aby obsahovala základné náležitosti kúpnej zmluvy. Následne teda súd každý
jeden list objednávky hodnotil a podrobil prieskumu z hľadiska vymienenej písomnej formy uzavretia
kúpnej zmluvy. Primárne k výhrade žalovaného, že žalovaný nebol označený sídlom, ičom a ďalšími

náležitosťami na všetkých objednávkach, súd uvádza, že to, že žalovaný nie je označený súdom, IČO
a ďalšími náležitosťami, nie je rozhodujúce v prípade, ak obom stranám, ktoré uzatvárajú kúpnu zmluvu
bolo zrejmé kto zmluvu uzatvára. Nekompletné „označenie“ účastníkov zmluvného vzťahu samo o sebe
ešte nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, objednávkam
zo 6.9. a 19.9.2010 predchádzala istá obchodná história. Obaja účastníci zmluvného vzťahu sa osobne

poznali,dokoncasapoznaliajjednotlivíčlenoviarodiny.Uvedenéskutočnostivyplynulijednakzvýsluchu
účastníkov konania, ako aj z výsluchu svedkov. Teda aj napriek absencii istých identifikačných údajov
účastníkov zmluvného vzťahu, toto ešte nerobí právny úkon neplatný pre jeho nezrozumiteľnosť a
neurčitosť, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obidvom účastníkom zmluvného vzťahu
bolo zrejmé, bez akýchkoľvek pochybností kto uvedený úkon - uzavretie kúpnej zmluvy činí.

Ďalšia výhrada žalovaného k tomu, že podpis sa nachádza len na niektorých listoch objednávok, tak v
tomto smere súd zvýrazňuje závery krajského súdu, že ak má objednávka plniť funkciu písomnej kúpnej
zmluvy, tak potom je potrebné, aby táto objednávka bola podpísaná obomi zmluvnými stranami a naopak
nestotožnil sa krajský súd s názorom okresného súdu, že hviezdička v dolnej časti objednávky vpravo

spolusosúčtomcenysDPHmázabezpečovaťprepojenieobjednávokdotechnickejjednoty.Potomteda
ak nejde o technickú jednotu objednávok, súd vyhodnocoval každý jeden samostatný list objednávky
ako samostatnú kúpnu zmluvu a podrobil každý list prieskumu z hľadiska základných náležitostí kúpnej
zmluvy.Primárnetedaskúmal,čikaždýlistobjednávkyobsahujepodpisobochzmluvnýchstrán.Napriek
faktu, že zákon nevyžaduje pre platné uzavretie kúpnej zmluvy písomnú formu ak kúpna zmluva má

byť uzavretá formou záväzných písomných objednávok, ktoré súčasne zahŕňajú dojednania o zmluvnej
pokute pre platnosť ktorého dojednania už zákon písomnú formu vyžaduje, potom bolo nevyhnutné
vyhodnotiť z hľadiska podpisu každý jeden list objednávky tak u žalobcu, ako aj u žalovaného zvlášť. Na
základe vykonaného dokazovania potom bolo nepochybné, že objednávka na čísle listu 129 bola kópiu
objednávky, ktorá zostala žalovanému, ako vyplýva z jeho výpovede na pojednávaní (č.l. 235 opak),

na čísle listu 130 je objednávka, ktorá zostala žalobcovi. Obe objednávky sú z dátumu 19.9.2010 na
ten istý druh tovaru, avšak okrem rozdielnej ceny podstatné je, že tieto objednávky ani u žalobcu ani
u žalovaného neobsahujú podpis žalobcu. Možno teda konštatovať, že k písomnému uzavretiu kúpnej
zmluvy nedošlo a potom automaticky nedošlo ani k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty.Rovnakým spôsobom súd vyhodnotil objednávku na čísle listu 144 spisu, kde totožná sa nachádza aj
na čísle listu 13 spisu a keďže na nej absentoval podpis žalobcu, nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu

kúpnej zmluvy v písomnej forme, poťažmo potom ani k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty, pre ktoré
zákon vyžaduje písomnú formu.

Keďže predmetom tohto konania je nárok na zmluvnú pokutu, pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu,
v ďalšom súd mohol teda objednávky z 19.9. na listoch 129, 130, čo je objednávka jedna, z toho jeden

exemplár patriaci žalobcovi, druhý žalovanému

a objednávka zo 6.9.2010 na čísle listu 144 a tiež na čísle listu 13, čo je totožná objednávka z
vyhodnocovania oprávnenosti nároku na zmluvnú pokutu vylúčiť pre absenciu podpisu žalobcu na týchto
objednávkach.

Všetky ďalšie objednávky preložené v konaní ako žalobcom, tak žalovaným už boli podpísané obidvomi
zmluvnými stranami. Ako vyplýva z predložených listín išlo o objednávku vypísanú na tlačive, ktoré
vo svojej záverečnej dolnej časti obsahuje isté dojednania nasledujúceho textu: „ Táto objednávka,
ktorá je podpísaná predávajúcim a kupujúcim má náležitosti riadnej kúpnej zmluvy. Kupujúci je
povinný tovar prevziať, vykonať kontrolu a prípadné nedostatky okamžite nahlásiť predávajúcemu.

Pri neprevzatí objednaného tovaru, môže predávajúci účtovať kupujúcemu 50% z celkovej čiastky
objednávky. Predávajúci a kupujúci sa vzájomne dohodli na výške zmluvnej pokuty, ktorú je oprávnený
účtovať predávajúci kupujúcemu vo výške 0,5% za každý deň omeškania z fakturovanej čiastky. S
týmto dojednaním obe strany súhlasia“. Z obsahu tohto textu možno bez akýchkoľvek pochybností
ustáliť, že účastníci zmluvného vzťahu si dojednali dva druhy sankcií pre dve rôzne porušenia zmluvných

povinností. 1. sankcia bola dojednaná pre porušenie zmluvnej povinnosti a to neprevzatie objednaného
tovaru
2. sankcia bola dojednaná pre porušenie zmluvnej povinnosti a to nezaplatenie fakturovanej čiastky včas
( v prípade omeškania s platením kúpnej ceny).

Predmetom tohto konania je nárok na zmluvnú pokutu titulom neprevzatia objednaného tovaru. Že ide o
dojednanie o zmluvnej pokute je nepochybné, hoci nebol v texte použitý tento termín, ale jednoznačne
bola okrem iného dojednaná sankcia pre porušenie zmluvnej povinnosti. Tiež z textu bezpochyby
vyplýva spôsob určenia - spôsob výpočtu tejto zmluvnej pokuty a to tak, že predávajúci bude účtovať
kupujúcemu (ako zmluvnú pokutu) 50% z celkovej čiastky objednaného, ale neprevzatého tovaru. Teda

vychádzajúc z § 544 Občianskeho zákonníka možno konštatovať, že z textu objednávky jednoznačne
vyplýva, že účastníci zmluvy sa dohodli na konkrétnom porušení zmluvnej povinnosti, ktoré porušenie
je postihnuteľné sankciou (zmluvnou pokutou), pričom došlo k určeniu spôsobu výpočtu tejto sankcie.
Zmluvná pokuta ako sankcia je špeciálnym zabezpečovacím právnym prostriedkom, ktorý nevyplýva
priamo zo zákona, ale je preň potrebný právny úkon, teda dohoda účastníkov, pričom zákon vyžaduje

pre túto dohodu písomnú formu. Pokiaľ ide o písomnú formu, súd má za to, že aj táto bola dodržaná
a to napriek námietkam žalovaného, že jeho podpis ako aj podpis žalobcu sa nachádza nad týmito
dojednaniamipozmluvnejpokute.Súdnapriektomu,žepodpisysanachádzajúnadtýmitodojednaniami
vyhodnotil, že písomná forma bola dodržaná, pretože ako žalobca, tak žalovaný podpisovali jednu listinu
s konkrétnym obsahom, ktorý pokiaľ ide o dojednania o zmluvnej pokute bol dopredu daný. Žalovaný si

ho mohol prečítať, naviac ako vyplynulo z výpovede samotného žalobcu, ako aj z výpovede svedkov,
podrobne bol žalovaný oboznámený s tým, že sa jedná o dojednania o zmluvnej pokute, nemal voči
tomuto výhrady, bol s tým uzrozumený a naviac samotný žalovaný na pojednávaní dňa 25.1.2013 (číslo
listu 236) sa vyjadril, že ustanovenia na objednávkach o 50% účtovanej ceny, alebo 0,5% za každý
deň omeškania bral ako pokuty za porušenie niečoho. Už z tohto jeho samotného vyjadrenia je zrejmé,

že chápal tieto ustanovenia ako sankciu, ako pokutu za porušenie niečoho, teda zmluvnej povinnosti.
Napriek tejto vedomosti a s týmto uzrozumením, listinu, ktorá takéto dojednania obsahovala podpísal
bez výhrad. Teda súd vyhodnotil, že v danom prípade u objednávok, ktorú súd každú jednu

ohodnotil ako samostatnú kúpnu zmluvu uzavretú v písomnej forme, došlo k platnému uzavretiu

dojednaní o zmluvnej pokute, rovnako v písomnej forme, ktorú vyžaduje zákon, s presnou špecifikáciou
na aké porušenie zmluvnej povinnosti sa uvedená sankcia vzťahuje a so spôsobom určenia jej výšky.
Samozrejme vynímajúc už vyššie uvedené objednávky, na ktorých absentuje podpis žalobcu. Ak tedasúd ustálil, že došlo k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, pristúpil k špecifikácií výpočtu tejto
zmluvnej pokuty, ktorá bola predmetom tohto konania.

Pokiaľ ide o objednávku z 19.9.2010 na čísle listov 131 a 132, pričom ide o tú istú objednávku, pričom
číslo listu 131 ako kópia poskytnutá žalovanému, číslo 132 si ponechal žalobca, tak z tejto objednávky,
ktorú súd považuje za samostatnú kúpnu zmluvu súd z hľadiska vyúčtovania zmluvnej pokuty a teda pre
jej výpočet nebral do úvahy prvé štyri riadky, pretože tento tovar bol podľa vyjadrenia žalobcu predaný
tretejosobe.Pokiaľideopiatyriadokcelkovásuma415,80eurodtejtosumybolodrátanýtovarvhodnote

89,10eur,ktorýbolpredanýpodľavyjadreniatretejosobeatedazostalarelevantnáprevýpočetzmluvnej
pokuty z riadku číslo päť suma 326,70 eur. Pokiaľ ide o riadok číslo šesť, tak tovar v hodnote 21,78 eur
bol predaný tretej osobe, relevantné pre výpočet zmluvnej pokuty zostala suma 43,59 eur. Pre výpočet
zmluvnej pokuty u riadkov sedem a osem súd vychádzal z tam uvedenej ceny. U riadkov deväť a desať,
tieto súd z hľadiska výpočtu zmluvnej pokuty nebral do úvahy z toho dôvodu, že kúpna cena u tohto
tovaru je uvedená len na objednávke u žalobcu, nie však u žalovaného, teda súd mal za to, že u tohto

tovaru nedošlo k dohode o kúpnej cene, keďže nemal túto cenu vypísanú, táto cena mu známa nebola
a teda ani nevedel vypočítať sankciu za neodobratie tohto tovaru, teda neboli dané všetky parametre
potrebné pre výpočet zmluvnej pokuty. Teda tieto riadky deväť a desať súd nebral do úvahy. Ostatné
riadky jedenásť a nasledujúce až do konca listu, tu vychádzal súd z ceny vedenej v objednávke, pričom
ešte odrátal sumu 3,50 eur, ktorá bola poskytnutá žalovanému ako zľava v zmysle vyjadrenia žalobcu.

Potom celková cena po odrátaní vyššie uvedených súm predstavovala 4.641,61 eur, z toho 50% ako
zmluvná pokuta u objednávky z 19.9.2010 na čísle listu 131, 132 predstavovala sumu 2.320,80 eur.

Pokiaľ ide o objednávku zo dňa 19.9.2010, z ktorej jednu kópiu na čísle listu 133 mal žalovaný a na čísle
listu 134 zostala žalobcovi, u tejto objednávky, ktorá zostala žalobcovi je uvedený aj súčet v sume 141,55

eur, avšak je zrejmé, že v stĺpci vpravo cena bez DPH je uvedená nie celková cena (jednotková cena krát
počet kusov), ale že sa jedná o jednotkovú cenu za jeden kus špecifikovaného tovaru, pričom u riadku
číslo jedna je uvedená jednotková cena 39,79 eur, ale z objednávky je zrejmé, že žalovaný objednal
tovar v tejto jednotkovej cene v počte dva kusy a to jeden veľkosti M a jeden veľkosti L. To znamená, že
cenu v poslednom stĺpci vpravo, v riadku jedna je potrebné vynásobiť dvomi kusmi a potom súčet spolu

s riadkami dva a tri predstavuje sumu 141,55 eur. Že táto cena je za jeden kus tovaru, že teda je to cena
jednotková, bolo zrejmé aj žalovanému, pretože ako si sám podľa vlastného tvrdenia na pojednávaní
poznačil v riadku jedna, je uvedená suma 79,58 eur, teda suma jednotková 39,79 vynásobená počtom
dva kusy, preto súd z hľadiska výpočtu zmluvnej pokuty u tejto objednávky vychádzal z ceny 141,55
eur. Potom u objednávky z 19.9.2010, čísla listov 133 a 134, 50% z ceny predstavuje zmluvnú pokutu

vo výške 70,77 eur.

Ďalšia objednávka z 19.9.2010 na čísle listu 135, ktorú ako kópiu mal k dispozícií žalovaný a čísle listu
136, ktorá zostala žalobcovi, tak u prvých troch riadkov súd konštatuje to isté, ako u objednávok na čísle
listov 133 a 134, že obom účastníkom zmluvného vzťahu bolo zrejmé, že v poslednom stĺpci vpravo

- riadky jedna, dva a tri je uvedená jednotková cena, pričom ako je zrejmé z kópie objednávky, ktorá
zostala žalobcovi, ako aj z kópie objednávky, ktorá zostala žalovanému, každému z nich tento fakt bol
známy, pretože vo vlastných poznámkach k tejto jednotkovej cene si uviedli cenu zodpovedajúcu počtu
kusov, ktorý bol objednaný. Teda tu súd vychádzal v prvom riadku zo sumy 298,80 eur, v druhom riadku
142,20 eur, v treťom riadku 44,64 eur, čo celkom predstavuje sumu 476,64 eur. Štvrtý riadok je uvedená

cena len na objednávke žalobcu, nie však na objednávke žalovaného, to znamená, že nedošlo k dohode
o kúpnej cene za tento konkrétny druh tovaru, a teda žalovanému nebola známa výška zmluvnej pokuty
a spôsob jej výpočtu u tohto konkrétneho tovaru, preto riadok štyri u tejto objednávky súd nebral do
úvahy a vychádzal len z kúpnej ceny celkom 476,64 eur. Potom u objednávky z 19.9.2010 čísla listov
135 a 136, 50% z celkovej ceny predstavuje zmluvnú pokutu vo výške 238,32 eur.

U objednávky zo 6.9.2010 na číslach listov 145 a 146. V tejto objednávke rovnako ako v tých
predchádzajúcich v poslednom stĺpci vpravo je uvedená cena jednotková, ktorú je potrebné vynásobiť
počtom kusov objednaného tovaru, pričom potom jednotkové ceny vynásobené počtom objednaných
kusov, ktoré vyplývajú zo stĺpcov jedna, dva, tri, štyri a päť, tak cena spolu po prekontrolovaní súdom

zodpovedá stĺpcu číslo sedem, výpočtu ako si ho vyrátal žalobca. Napríklad u prvých troch riadkov
jednotková cena je 34,22 eur, počet kusov v prvých troch riadkov v stĺpoch jedna až päť je 27 kusov,
potom cena celkom je 923,94 eur. Súd konštatuje, že pri počte objednaných kusov, súd vychádzal u
stĺpcov jedna až päť z počtu kusov, ktorá je na objednávke u žalobcu a u žalovaného rovnaká, pričom jezrejmé, že iným rukopisom, iným perom si žalovaný sám potom ako obdržal kópiu objednávky upravoval
počet kusov iným spôsobom ako bolo dohodnuté. Keďže toto už nepodliehalo dohode medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu, súd vychádzal z totožnosti prvotných záznamov v stĺpcoch jedna až päť, ktoré sú

zhodné u žalobcu a žalovaného. Relevantné pre výpočet zmluvnej pokuty však boli iba riadky jedna až
dvadsať jedna, ktoré vlastne sú na objednávkach, ktorých kópiu mal žalobca aj žalovaný zhodné. Ďalšie
riadky sa nachádzajú len u žalobcu, ktorý uviedol, že tieto riadky do objednávky dopísal na základe
telefonátu pani C.. U týchto riadkov dvadsať dva, až do konca objednávky nie je možné konštatovať,
že bola dodržaná písomná forma jednak kúpnej zmluvy a v tejto časti aj dojednaní o zmluvnej pokute,

preto súd za relevantné považoval len riadky jedna až dvadsať jedna, ktorých súčet kúpnych cien
(jednotková cena krát počet kusov objednaného tovaru), predstavuje sumu tak ako si ju pôvodne aj
samotný žalobca poznačil 2.590,97 eur. Potom u objednávky zo 6.9.2010 čísla listov 145 a 146, 50%
ceny ako zmluvná pokuta predstavuje sumu 1.295,49 eur. Zostávajúce riadky z objednávky na čísle
listu 145 a 146, riadky dvadsať jedna a nasledujúce až do konca objednávky ako aj objednávka na čísle
listu 144, ktorá existuje len v jenom exemplári je dôsledkom ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu pani C.,

ktorá po telefóne objednávala tovar. Pre výpočet zmluvnej pokuty preto tieto sumy sú irelevantné, nebral
ich súd do úvahy a naviac ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalobcu, tento tovar bol žalovaným aj
zaplatený.

Tak ako je teda vyššie uvedené, súčet jednotlivých zmluvných pokút za jednotlivé kúpne zmluvy, teda

sumy 2.320,80 eur plus 70,77 eur plus 238,32eur plus 1.295,49 eur predstavuje výšku zmluvnej pokuty
3.925,38 eur na ktorú podľa názoru súdu žalobcovi vznikol nárok a túto sumu mu aj priznal. Vo zvyšnej
časti istiny súd žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o konštatovanie či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti na ktorú

sa táto konkrétna zmluvná pokuta vzťahovala, v tomto z hľadiska dôkaznej situácie oproti prvotnému
rozhodnutiu súdu prvého stupňa, nedošlo k žiadnej podstatnej zmene okolností. Súd teda konštatuje,
že dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný uvedený objednaný tovar odmietol prevziať. Uvedené
vyplýva jednak z rozsiahlej emailovej korešpondencie, jednak z výpovede žalobcu, ktorá korešponduje
s výpoveďou svedkyne R.. Z vyššie citovanej emailovej korešpondencie tiež vyplýva, že žalovaný mal

snahu dosiahnuť zmenu dohodnutých podmienok odberu tovaru pokiaľ ide o druh odobratého tovaru
a množstvo a formu úhrady. Súd toto vyhodnotil len ako snahu žalovaného vyhnúť sa skutočnému
reálnemu odberu tovaru, ktorý žalovaný záväzne objednal. V podrobnostiach porušenia zmluvnej
povinnosti súd odkazuje na svoj prvotný rozsudok vyhlásený dňa 9.12.2011, s ktorým sa aj v tomto
štádiu konania stotožňuje.

Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvnej pokuty súd nevidel dôvod využiť moderačné právo a
zmluvnú pokutu znížiť vzhľadom k tomu, že túto považoval za primeranú a to vzhľadom na vyššiu cenu
objednaného tovaru pretože išlo o značkový tovar, ako aj na špecifický spôsob predaja tohto tovaru,
ktorý musel spĺňať špeciálne požiadavky výrobcov ako aj vzhľadom na sezónnosť uvedeného tovaru,

čo v podstate činilo uvedenú komoditu ťažšie obchodovateľnou na bežnom trhu. Naviac ak sa žalovaný
domnieva, že uvedený tovar môže žalobca aj v súčasnej dobe predať a nie je dôvod požadovať takú
vysokú zmluvnú pokutu, súd poznamenáva, že až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej žalobca bol
pripravený uvedený tovar žalovanému dodať a odobratím tohto tovaru mohol žalovaný predísť práve
sankcii spočívajúcej v zmluvnej pokute. Naviac to bol práve žalobca, kto sa pokúsil nájsť náhradných

odberateľov, čím v konečnom dôsledku znížil povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, pretože
za tovar ktorý sa žalobcovi podarilo predať iným odberateľom zmluvnú pokutu neúčtoval. Teda aj pokiaľ
ide o výšku a primeranosť zmluvnej pokuta súd túto považoval za preukázané a primeranú.

Pokiaľ ide o žalobcom vyúčtované úroky z omeškania je nepochybné, že žalovaný sa s plnením

svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, avšak žalobca si účtoval úroky z omeškania odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta. V tomto prípade
však žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie doručenia faktúry žalobcovi. Za
výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd teda považoval okamih, keď bol žalovanému doručený súdom
návrh, v ktorom bola zmluvná pokuta uplatňovaná, vrátane príloh k tomuto žalobnému návrhu. Keďže

žalovaný prevzal súdnu zásielku 27.6.2011 dňom nasledujúcim mohol plniť a teda podľa názoru súdu
sa do omeškania dostal najskôr 29.6.2011, teda odo dňa od tohto dátumu súd žalobcovi priznal úroky
z omeškania z priznanej istiny 3.925,38 eur a to vo výške 6% ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ ide o túto
výšku žalobca si uplatnil úroky z omeškania než mu umožňuje zákon, a preto súd nevidel dôvod úroky zomeškania vo výške 6% z dlžnej sumy nepriznať, a teda k zaplateniu týchto úrokov zaviazal žalovaného.
V zostávajúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania od 5.5.2011 do 28.6.2011 a u úrokov z omeškania
zo sumy prevyšujúcej súdom priznanú sumu 3.925,28 eur súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov.