Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213216161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213216161.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Bratislava,

Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, v konaní zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti odporcovi L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. H.,
občan SR, o zaplatenie 2 052,43 Eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa26.7.2013domáhaluloženiapovinnostiodporcovizaplatiť
mu sumu 2052,43 Eur, zmluvný úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 1704,06 Eur od 27.10.2010

do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1704,06 Eur od 27.10.2010 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že odporca s jeho právnym predchodcom
(Slovenská sporiteľňa a.s.) uzavreli dňa 19.9.2005 zmluvu o úvere č. 0212085413, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 30000,-Sk ako MINIúver do 10 minút Odporca sa poskytnutý úver
zaviazal splácať mesačnými splátkami vo výške 815,-Sk do 20.8.2010 - konečná splatnosť úveru
uvedená v zmluve. Dňa 3.1.2011 bola pohľadávka postúpená na navrhovateľa.

Odporca uviedol, že je pravdou, že má nedoplatok ale niekoľko sto korún a teraz ešte chce navrhovateľ
od neho vyše 2000 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu zmluvy o
úvere,prehľadutransakcií,žalobnejupomienky,kópiedoručenky,všeobecnýchobchodnýchpodmienok,
špecifikácie pohľadávky, výpisu z úverového účtu, obchodných podmienok, oznámením o postúpení
pohľadávky s prílohou a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním a na základe takto vykonaného

dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Zo zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2005 č. 0212085413 vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie úveru
vo výške 30000,-Sk (995,82 Eur). Odporca sa poskytnutý úver zaviazal splácať mesačnými splátkami
vo výške 815,-Sk do 20.8.2010 - konečná splatnosť úveru uvedená v zmluve. V zmluve bol medzi
účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá pevná úroková sadzba vo výške 17,30 % ročne. Súčasťou
zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky.

Dlžná suma pozostáva z dlžnej istiny vo výške 1704,06 Eur, vyúčtovaných riadnych úrokov vo výške
50,78 Eur, vyúčtovaných úrokov z omeškania z nezaplatených splátok od prvého dňa omeškania
odporcu do postúpenia predmetnej pohľadávky t.j. do 26.10.2010 vo výške 297,59 Eur.Predloženými výpismi z účtu a prehľadmi o transakciách na úverovom účte mal súd preukázané
realizované finančné operácie na úverovom účte odporcu. Súd ďalšie dokazovanie s poukazom na

súhlasné vyjadrenia a § 120 ods. 3 O.s.p .

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2004 do 31.12.2007
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom

úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od

1.4.2004,predpisomlexspecialis,spoukazomna879fods.3,4Občianskehozákonníka.Súdtedavzťah
účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak

celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne
dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu

neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že na právny
vzťah založený uvedenou zmluvou o úvere aplikoval Občiansky zákonník, nakoľko predmetnú zmluvu
považujezaspotrebiteľskúzmluvupodľa§2písm. bzákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
v spojení s ustanovením § 52 Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané,
že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 19.9.2005 záväzkovoprávny

vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá
má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolaniaalebopodnikania.Zmluvauzatvorenámedziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporcom

spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené
pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím.
Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné podmienky, ktoré odporca ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú
pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou, keďže právny predchodca navrhovateľa bol od uzavretia zmluvy v postavení
dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinné v čase
uzavretia zmluvy, je potrebné vykladať v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov

obsiahnutých v príslušných smerniciach. Spotrebiteľské vzťahy sú vždy vzťahmi občianskoprávnymi,
pričom uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či základný zmluvný vzťah medzi spotrebiteľom a
dodávateľom plnenia je uzavretý podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Uvedené je potvrdené
judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj judikatúrou Ústavného súdu.

Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č.3MCdo/12/2014 na § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák.,
podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Obč. zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto
ustanovenia nadobudli účinnosť 1.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné
ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto

dňom.

Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č.250/2007) účinného od 1.6.2014:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo

na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.“

Podľa § 29b týmto ustanovením sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).Podľa § 101 cit. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Poslednú úhradu odporca učinil dňa 20.2.2007. Najneskôr od 21.5.2007 (teda uplynutím troch mesiacov
od splatnosti splátky splatnej dňa 20.2.2007) začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej
sumy zo zmluvy o úvere na súde (§ 392 ods. 2 Obchodného zákonníka) v trvaní troch rokov (§ 101
Občianskeho zákonníka), ktorá márne uplynula dňa 21.5.2010. Preto keď konanie v prejednávanej veci
začalo dňa 26.7.2013 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej

doby na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na
uplatnenie jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Na uplatnenie takéhoto nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako
zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni
priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, či sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. S

ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Aj z prílohy k zmluve o postúpení čl. 103 v spise vyplýva, že počet dní omeškania je 1311, čo je viac
ako 3 roky - už v čase postúpenia pohľadávky, t.j. 21.10.2010, teda už v tom čase bola pohľadávka
navrhovateľa premlčaná. Navrhovateľ podal návrh až dňa 26.7.2013.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu
premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje
práva ( nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe

nútené splniť si svoje povinnosti.

S poukazom na vyššie uvedené a teda na novelu zákona o spotrebiteľovi účinnej od 1.6.2014 súd
rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh zamietol ako premlčaný.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p, keď v konaní úspešnému odporcovi
náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.