Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Gabriela Klenková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/103/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8503899519
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8503899519.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava,
IČO 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnému A. P., bytom E. XX, o vymoženie 357,83 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2Er 126/2003-21 zo dňa 28.05.2012, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
Návrh na prerušenie konania zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie
nepriznal.
V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 186/2003, NZ 37654/2003,
vyhotovená notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 17.05.2003, v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír
uznal za povinného dlh voči oprávnenému.
Následne súd citoval ust. § 22 ods. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
Občiansky zákonník), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z .z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný
poriadok) a uviedol, že účelom ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zabrániť rozporu záujmov
medzi zástupcom a zastúpeným. V prípade ak zástupca zastupuje zastúpeného v rozpore s jeho
záujmami jedná sa o absolútne neplatný právny úkon. V danom prípade mal súd za preukázané, že
právny zástupca oprávneného zastupoval aj povinného na základe splnomocnenia udeleného mu v
zmluve o úvere. Dvojstranný právny úkon - právne zastúpenie teda vznikol súčasne s uzavretím zmluvy
o úvere, v čase keď dlh ešte neexistoval. Pri uzatváraní zmluvy o úvere nemal povinný možnosť si zvoliť
zástupcu, pretože tento už bol v zmluve o úvere predtlačený.
Súd konštatoval, že notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom, lebo nezodpovedá
požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako spôsobilú byť exekučným titulom kladú.
Z týchto dôvodov vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju (§ 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58
Exekučného poriadku).
O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku.Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že nepredložil ich vyúčtovanie.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd
prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, zároveň svojím postupom odňal možnosť
účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.
Vo vzťahu k uvedenému poukázal na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý
vykonal preskúmavanie exekučného titulu nesprávne, lebo súd nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na možnosť vykonania exekúcie
aj na podklade notárskej zápisnice, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že
jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd, podľa jeho názoru, nedisponuje právomocou
umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovať výkon práva vyplývajúceho z obsahu
notárskej listiny. Bol toho názoru, že všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska
zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Uviedol, že povinnému nič nebránilo využiť
možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa náhrady škody.
Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného sudu. V
opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. V rámci skúmania exekučný súd nie je oprávnený
posudzovať vecnú správnosť. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej
listiny, ktorá je exekučným titulom. Namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,
zároveň nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal
nezákonne dodatočnú príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie oprávneného,
došlo k zmareniu exekúcie. Uviedol, že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený
jeho legitímny dlh a nútene ho preto voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek
možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. Tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú
podmienku.Plnomocenstvoniejezmluvnýmustanovenímanemožnonaňpretoaplikovaťprávnuúpravu
neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka. Poukázal
nato,žeakpovinnýudelilsvojmuzástupcoviplnomocenstvonazastupovanievoveci,nietpochýbotom,
že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom, tak
aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku.
Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy
o úvere č. 7220001 uzavretej dňa 25.02.2003, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úvervo výške 398,32 Eur (12.000,- Sk), ktorý sa povinný zaviazal splatiť spolu s príslušným poplatkom vo
výške 215,09 Eur (6.480,- Sk), t. j. celkom 613,42 Eur (18.480,- Sk) v 12 dvojtýždňových splátkach
po 51,11 Eur (1.540,- Sk) počnúc dňom 11.03.2003 (v spise na č. l. 6). Súčasťou zmluvy o úvere je
splnomocnenie, ktorým povinný (dlžník) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 186/2003, NZ 37654/2003, vyhotovená notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom dňa 17.05.2003 (v spise na č. l. 3), v ktorej advokát Mgr. Tomáš Kušnír uznal za
povinného dlh voči oprávnenému v celkovej výške 555,56 Eur (16.737,- Sk), z toho úver a poplatok
predstavujesumu408,94Eur(12.320,-Sk)súrokomzomeškaniavovýške0,25%denneod05.05.2003
do zaplatenia, ktorý mal povinný splatiť do 24.05.2003 k rukám oprávneného (bod 4 zápisnice).
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009:
„Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice.“
Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade ak
nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje nie je spôsobilým exekučným titulom.
Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o
uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pri zastupovaní povinného pri spisovaní
notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok
osoba, ktorej záujmy sú v zjavnom rozpore so záujmami zastupovaného (povinného). Vyplýva to zo
skutočnosti, že oprávnený určil vopred Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o
výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo k verejnému napomenutiu zverejnenému v
Bulletine slovenskej advokácie 7-8/2009 na č. l. 56, ktorým bol disciplinárne obvinený Mgr. Tomáš Kušnír
uznaný za vinného z disciplinárneho previnenia podľa ust. § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z., ktorého
sa dopustil zavineným porušením povinností advokáta v ust. § 18 ods. 3, § 2 ods. 2 a 4 citovaného
zákona. Mgr. Kušnír ako zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za
povinného.
Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ
je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť
materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj
keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje,
že je dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, a preto sú odvolacie námietky
neopodstatnené. Navyše podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku možno exekúciu zastaviť na návrh aj
bez návrhu, t.j. v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania.
Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným
titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému. Súd prvého stupňa správne vyslovil, že
takejto notárskej zápisnici chýba jej materiálna vykonateľnosť.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods.
1 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo
návrh na ich priznanie predložený nebol (§151 ods. 1 O.s.p.).V priebehu odvolacieho konania právny zástupca oprávneného predložil návrh na prerušenie konania
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., vrátane právnej argumentácie podaného odvolania
s tým, že navrhol, aby konanie bolo prerušené a aby boli predložené Súdnemu dvoru Európskej únie
prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej
z tejto zmluvy?
Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“
V rámci predloženého návrhu na prerušenie konania doplnil ďalšie dôvody podaného odvolania voči
napadnutému uzneseniu. Oprávnený následne poukázal aj na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti
Ústavného súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavnej sťažnosti, ktorých predmetom je porušenie
základných práv a slobôd s tým, že poukázal na ust. § 135 O. s. p., v zmysle ktorého je všeobecný
súd viazaný rozhodnutím Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú
základných ľudských práv a slobôd. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom posúdenia
boli náležitosti notárskej zápisnice.
Podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Vo vzťahu k doplneniu právnej argumentácie podaného odvolania odvolací súd uvádza, že rozsah
a dôvody odvolania je možné dopĺňať do uplynutia odvolacej lehoty. V predmetnej veci bolo podané
odvolanie oprávneným dňa 10.07.2012 a právna argumentácia právnych dôvodov odvolania predložená
bola predložená dňa 07.08.2012. Z tohto dôvodu na ďalšie doplnené dôvody odvolania oprávneným
odvolací súd neprihliadal v súlade s citovaným ust. § 202, § 205 ods. 3 O. s. p., lebo boli podané po
uplynutí odvolacej lehoty.
Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p., súd konanie preruší, ak
rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.
Podľa ust. § 251 ods. 3 O.s.p., ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať návrh
na obnovu výkonu rozhodnutia.
K návrhu na prerušenie konania odvolací súd poukazuje na to, že Exekučný poriadok ako osobitný
právny predpis neobsahuje ustanovenia týkajúce sa prerušenia exekučného konania. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na ust. § 251 ods. 4 O. s. p., v zmysle ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné
konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný
predpis neustanovuje inak. I napriek citovaným ust. o možnosti prerušiť konanie v prípade, ak súd
požiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke a úprave vyplývajúcej z
Exekučného poriadku, súd s ohľadom na potrebu ochrany spotrebiteľa a uplatnenie čl. 6 ods. 1 smernice
Rady 93/13/EHS, ktorý predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, nemá aplikovať a prihliadať
na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich účinkoch bráni naplneniu myšlienky a
zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami zavedenými smernicou Rady 93/13/EHS
(rozhodnutie Cofidis C - 470/00).
Exekúcia bola zastavená z dôvodu, že notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.
Oprávnený namieta, že pri aplikácii smernice Rady 93/13/EHS mu súd svojim postupom bráni vovymožiteľnosti bežnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. K tomu odvolací súd uvádza, že pre
občianskoprávne vzťahy je typický princíp zmluvnej voľnosti. Podľa ust. § 43 Občianskeho zákonníka sú
účastníci povinní dbať, aby pri úprave zmluvných povinností bolo odstránené všetko, čo by mohlo viesť
k vzniku rozporov. Základný právny princíp spravodlivosti od súdu požaduje, aby právna ochrana nebola
poskytovaná tomu, kto právo porušuje na úkor toho, ktorého právo bolo porušené. Splnomocnenie, ktoré
povinný udelil pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát, konajúci za oprávneného za účelom uznania dlhu
povinného voči oprávnenému, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu
na základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS
SR sp. zn. II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).
Navyše po oboznámení sa s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12
zo dňa 14.03.2012, na ktoré poukázal právny zástupca oprávneného odvolací súd uvádza, že z obsahu
tohto uznesenia vyplýva, aké náležitosti má notárska zápisnica o právnom záväzku podľa ust. § 41 ods.
2 písm. c) Exekučného poriadku obsahovať. Ide len o posúdenie materiálnej a formálnej vykonateľnosti
notárskej zápisnice, ktorá je predmetom posúdenia pri preskúmavaní exekučného súdu pri žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Odvolací súd nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie za
opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Právna úprava
vnútroštátneho práva dostatočným spôsobom umožňuje aplikáciu smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Návrh na prerušenie konania bol preto ako nedôvodný
zamietnutý.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.