Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/180/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115208792
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115208792.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa O.. C. D., št.

občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXXX/X, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Jozef
Kováčik, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 6434/2, IČO: 47 251 913, proti odporcovi E.. I. T., št.
občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., G. J. XXXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi, naposledy určená rozsudkom
Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/313/2011-63 zo dňa 18.04.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/91/2013-77 zo dňa 21.08.2013 sumou 150,- € mesačne, zanikla dňom
01.09.2014.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia 212,74 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet zástupcu navrhovateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporcovi s
odôvodnením, že odporca je zamestnaný. Jeho matka mu v auguste 2013 poslala SMS správu, že
odporca úspešne absolvoval štátnice a získal titul Bc., či ďalej študuje, nevedel. Už raz návrh na zrušenie
výživného dal, ktoré konanie bolo uznesením sp. zn. 13C/310/2014 zo dňa 18.12.2014 zastavené,
pretože odporca si dal rovnaký návrh, v konaní sp. zn. 18C/265/2014. V tomto konaní ale odporca zobral

návrh späť a toto bolo zastavené uznesením zo dňa 13.04.2015.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov,
rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/313/2011-63 zo dňa 18.04.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/91/2013-77 zo dňa 21.08.2013, uznesením Okresného súdu

Trenčín č.k. 18C/265/2014-10 zo dňa 13.04.2015, potvrdením o štúdiách odporcu, ostatným spisovým
materiálom a zistil nasledovné:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 31P/313/2011-63 zo dňa 18.04.2013 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/91/2013-77 zo dňa 21.08.2013 bola naposledy stanovená
vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi vo výške 150,- € mesačne. V čase rozhodovania súdu
bolodporcaštudentom3.ročníkaM.E.K.sv.B.aE.vQ..Matkaodporcubolazamestnaná adosahovala

príjem asi 810,- € mesačne, otec - navrhovateľ poberal výsluhový dôchodok 881,38 € mesačne.Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 18C/265/2014-10 zo dňa 13.04.2015 bolo z dôvodu späťvzatia
návrhu zastavené konanie o návrhu Bc. I. D. na zrušenie vyživovacej povinnosti jeho otca O.. C. D. zo
dňa 20.10.2014 z dôvodu ukončenia dennej formy štúdia.

Podľa potvrdenia M. zo dňa 11.06.2015 odporca ukončil dennú formu štúdia dňa 08.10.2014, odo dňa
09.10.2014 začal študovať externe a fakultu ukončil dňa 20.05.2015, keď získal titul „Mgr.“.

Odporca na pojednávaní uviedol, že s návrhom súhlasí, pretože už nie je študentom. Čo sa týka dátumu

zániku vyživovacej povinnosti jeho otca, až v októbri 2014 prešiel na externé štúdium. Potvrdil ale, že
od septembra 2014 bol zamestnaný. Na opakovanú otázku súdu odmietol uviesť, aký príjem dosahoval
zo zamestnania za mesiac september 2014.

Navrhovateľ uviedol, že odporca odmieta uviesť, aký dosahoval príjem zo zamestnania, opakuje sa
situácia so starším synom, o ktorom až po roku zistil, že pracuje.

Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa § 62 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V zmysle zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou

objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti
dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie
i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky
relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý, pretože príjem náhodného charakteru nemožno
považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. V každom prípade treba vychádzať

z konkrétnych okolností. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho
schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej
strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu
rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Súdna prax spája vznik
schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v

prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, hoci v tomto zmysle ide skôr
o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou
hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká.

V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene

pomerov došlo tým, že odporca ku dňu 20.05.2015 ukončil prípravu na svoje budúce povolanie a v
ďalšom štúdiu nepokračuje. Odporca súhlasil so zrušením vyživovacej povinnosti jeho otca k nemu
od 08.10.2014, kedy prešiel na externú formu štúdia. Odporca už bol zamestnaný od septembra
2014, pričom príjem, ktorý dosiahol za tento mesiac, súdu odmietol uviesť. Odporca je v súčasnosti
zamestnaný. Nemá zásadné zdravotné problémy, dokáže nesporne vykonávať manuálnu i duševnú

prácu, a preto podľa názoru súdu nadobudol potenciálnu i reálnu schopnosť samostatne sa živiť a návrh
navrhovateľa bol v tomto smere dôvodný.

Na základe uvedeného súd rozhodol, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla s
účinnosťou od 01.09.2014, ktorým dňom sa odporca zamestnal, hoci dennú formu štúdia ukončil až

08.10.2014aexternúformuštúdiadokoncaaždňa20.05.2015.Odporcatotižnadobudolschopnosťsám
sa živiť ešte za trvania štúdia, čo ani sám nespochybnil, zamestnal sa a od septembra 2014 dosahuje
pravidelný príjem vlastnou prácou. Skutočnosť, že súdu odmietol uviesť, aký zárobok v zamestnaní
dosahuje, musí ísť na jeho ťarchu a súd potom vychádzal z toho, že už od septembra 2014 dosahuje
príjem, ktorý mu umožňuje živiť sa sám.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.Podľa § 142 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, a preto má voči odporcovi právo na náhradu trov konania,
spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 212,74 €. V danej
veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal určenia, že jeho vyživovacia povinnosť zanikla ku dňu

01.09.2014, ktoré určenie tvorí predmet súdneho konania, preto základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych
služieb, predstavuje v roku 2014 sumu 61,87 € a v roku 2015 sumu 64,53 € (a nie sumu 253,94 € podľa §
10 ods. 1, 2 vyhlášky ako si uplatňuje zástupca navrhovateľa). Zástupcovi navrhovateľa patrí odmena za
2 úkony právnej služby á 61,87 €, a to príprava a prevzatie veci, podanie písomného návrhu (§ 13a ods.

1 písm. a/, c/ vyhlášky) a za 1 úkon á 64,53 €, a to účasť na pojednávaní dňa 23.06.2015 (§ 13a ods. 1
písm. d/ vyhlášky); náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, tzv.
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) 2 x 8,04 € a 1 x 8,39; spolu odmena a režijný paušál 212,74 €.

Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O.s.p. do rúk právneho zástupcu

navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.