Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 16, 2014

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/135/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512208796
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7512208796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci BL Telecom

debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, 811 08, IČO: 45 535 108m zapísaný v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 64971/B, v zastúpení Advokátskou kanceláriou
Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 6862 711, zapísaný v
obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 57530/B, proti odporkyni: S. Z., E.
W. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ, právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská
13,Košice, v zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK, Košice, Stará Baštová 2, Košice,
o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .
II.Navrhovateľjepovinnýuhradiťvedľajšiemuúčastníkovitrovyprávnehozastúpeniavovýške 58,88eur
na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta AK, Stará Baštová 2, Košice, a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Trovy konania medzi navrhovateľom a odporcom súd nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 248,95 eur s prísl. ako aj
náhrady trov konania.

Odporkyňa sa k písomnému návrhu nevyjadrila.

Navrhovateľvnávrhutvrdil,žeprávnypredchodcanavrhovateľaSlovakTelecoma.s.uzavrelsodporcom
zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách. Povinnosťou odporcu
bolo okrem iného odmerať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania
zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporkyni vznikla povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo

naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v
dôsledku splnenia záväzku odporkyne. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil
povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené
od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporkyňa postupne
splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právnemu predchodcovi navrhovateľa zabezpečiť
odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX C.platného dňa
27.05.2009 sumu vo výške 248,95 eura a teda celkovo neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 248,95 eur.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami, návrhom na začatie konania, ktoré predložil
navrhovateľ, zmluvou o pripojení z č.l. 2, 3, faktúrou z č.l 4, Všeobecnými podmienkami poskytovania
verejných elektronických služieb ako aj ostatným materiálom a zistil tento skutočný stav:

Keďže odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila i napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná, súd
podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval za obdobie od
08.04.2009 do 07.05.2009 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur s dátumom splatnosti do 27.05.2009.

Vedľajší účastník návrh týkajúci sa zaplatenia zmluvnej pokuty navrhol ako nedôvodný zamietnuť.
Poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v návrhu neuvádza, ani listinami
nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na zmluvnú pokutu, či a v akom rozsahu a v čom odporkyňa
porušila svoje zmluvné povinnosti a navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanie o
zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Podľa ust. § 5 ods. 1,2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je
účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne popíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods.
1 O.s.p.).

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnenia. Pokiaľ nie
sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neuniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty predložil súdu iba všeobecné podmienky
poskytovania služieb a faktúru č. XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že predmetom je zmluvná
pokuta vo výške 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti za porušenie
ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a podobne. Navrhovateľ
nepredložil a nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.

Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty ako aj určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo
porušené zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporkyňa neuhrádzala

cenu služieb riadne a včas, ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy. Navyše z
predloženej zmluvy o pripojení Fix (č.2 ) nie je ani zrejmé, kedy došlo k uzavretiu tejto zmluvy, nakoľko
v týchto zmluvách absentuje dátum.

Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, nato, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba

presne a určito identifikovať, teda opísať, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V pluralite
takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu,
ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp.
kedy no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čiže obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnejpokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej zmluvná pokuta
má zabezpečovať je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu
zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, faktúra neobsahuje, a teda

nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (zmluvou bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ
účtuje a dôvody uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre
veriteľa výhodnejšie. Z tohto hľadiska ide o faktúru č. 7904155712 (pri jej posudzovaní z pohľadu
právneho úkonu, ktorým bola odporkyňa vyzvaná na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35
ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého:

2. právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä
tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom,
3. právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle
znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho,
komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitnosti v porovnaní s
úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme
pri existencii platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V
spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu,
podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru

súdu poškodzuje spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného v čase spísania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy uzavreté v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku č. ESD -618/10 vo veci B-Espanol Decredito c/a JOAQUIN caldern cvamino:
Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení Súdny dvor 2. pripomína, že
podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo

dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takúto
zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia
existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká

možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok predajcom
alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto takáto možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsahnekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohli by si vymeniť zmluvu, takže by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní

existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak je možné zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž
musí v zásade existovať ďalej, bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd mal vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú
zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami
slovenských súdov, čo je napokon podporené aj judikatúrou ESD. Preto aj za predpokladu, že by
uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporcu
na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty,
je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená

skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Samsung 110 za cenu 1.00
(0,03 eura) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 119,17
eur. Odporkyňa mala predmetný mobilný telefón uhrádzať počas celej doby trvania zmluvného vzťahu s
postupnými splátkami, čo však nedodržala, týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda,

ktorá by mu nebola vznikla, až by odporkyňa dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnila
počas celej doby viazanosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu 24 mesiacov. Toto

skutkové vymedzenie nároku na náhradu škody je potrebné posudzovať právne podľa ust. § 420 ods. 1
OZ, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej zodpovednosti:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom

Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. V tomto
závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 13.2 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká:
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou,
c) odstúpením,
d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis,
f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.

Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba
teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporkyňou nedošlo a teda svoj záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 k vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná

škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v
majetkovej sfére poškodeného a je objektívna vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi aje teda nenapraviteľná pri poskytnutí majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde
v dôsledku škodnej udalosti k rozloženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať ohľadom na
pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej
obchodnej politiky navrhovateľa, tento predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi

skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného)
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konzensu medzi navrhovateľom a odporcom.

Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. V tomto
závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných

podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 13.2 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká:
g) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
h) dohodou,

i) odstúpením,
j) výpoveďou,
k) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis,
l) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.

Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba
teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporkyňou nedošlo a teda svoj záväzok zotrvať v
zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 k vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná
škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v

majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi
a je teda nenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak
nedochádza k naturálnej reštitúcii.

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozloženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej

obchodnej politiky navrhovateľa, tento predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel
sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného)
protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konzensu medzi navrhovateľom a odporcom.Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho
rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladá. K

protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal
dojednanú kúpnu cenu.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur ani
z titulu náhrady škody nepriznal.

Odporca bol v konaní úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ak mu
vznikli, pričom tento postup zdieľa aj vedľajší účastník a keďže tento bol v konaní zastúpený právnym
zástupcom, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 1
právny úkon služby v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1 s použitím § 14 ods. 3 písm. b) č. 655/2004 Zb.
a to za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu, t.j. 2x 21,58 eur + 1x 7,63 eur

+ 1x 7,81 eur - režijný paušál, spolu 58,60 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené trovy konania
na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f)rozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Akpovinná
osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.