Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/357/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216916
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312216916.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

v Bratislave, Pribinova ul. č. 25, zast. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia

sumy 455 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur, keď Okresný
súd v Leviciach viac ako 6 mesiacov nerozhodol o vydaní poverenia vo veci vedenej exekútorom pod
exekučným číslom EX 13606/2009.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, za ktorého sa dostavil právny
zástupca a odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Právny zástupca navrhovateľa pridržiavajúc sa písomne podaného návrhu a po oboznámení sa so
spisom sp. zn. 7Er/2/2010 uviedol, že trvá na podanom návrhu a vyjadrení. Okrem znaleckého posudku
nemá žiadne návrh na doplnenie dokazovania ani pripomienky k vykonanému dokazovaniu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom práv. zást. navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
a to : vyjadrením odporcu doručeným dňa 23.04.2013, listom európskej komisie, pripojeným spisom
sp. zn. 7Er/2/2010 OS Levice , vyjadrením navrhovateľa zo dňa 24.06.2013, potvrdením a zistil tento

skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy
455 eura ako majetkovej škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 330 eur. Navrhovateľ
ako oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora podal návrh na Okresný súd Levice na vykonanie
exekúcie voči povinnému: I. Y.. Príslušný Okresný súd vydal poverenie po uplynutí zákonom stanovenej
doby s omeškaním viac ako 6 mesiacov, keď pre daný prieťah neexistoval dôvod. Majetková škoda

predstavovala náklady navrhovateľa v období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia a
rozhodnutím o nej. Pracovné výkony zamestnancov pomocou informačného systému predstavovali
sumu 70 eur. Náklady na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur a administratívne
náklady v sume 15 eur. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutímčasu boli reálne ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa na vymoženie pohľadávky, keď mohlo
dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma
má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy navrhovateľ

vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva priemerne 660 eur ročne a
navrhovateľ sa domáhal sumy 330 eur za 6 mesiacov.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhoval návrh zamietnuť. V prvom rade mal za to, že návrh je
zmätočný, keď navrhovateľ síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne

dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Navrhovateľ nepodnikol
žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mal za to, že návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu odporca uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na
vydanie poverenia výraznou prekážkou, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak

je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Odporca poukazoval, že v prípade
posudzovania prieťahov v konaní v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je treba tieto posudzovať aj
v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľ vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Odporca

namietal vyčíslenie materiálnej škody, keď mal za to, že požadovať paušálnu sumu je nesprávne a
účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými dôkazmi, čo navrhovateľ nepreukázal. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické
a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mal za to, že prieťahy v konaní môže posudzovať
len Ústavný súd. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických,

či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V tomto prípade
odporca poukazoval na nie vždy legitímne postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom
na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia,
vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh
navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť

pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporca namietal aj premlčanie
návrhu, keď 15-dňová lehota na vydanie poverenia uplynula pred dňom 23.04.2009, teda tri roky pred
uplatnením si nároku v rámci predbežného prerokovania veci. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa odporcu nemožno
tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ

nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla
nemajetková ujma, či majetková škoda.

V písomnom vyjadrení navrhovateľ uviedol, že nie je dôvod, pre postup podľa § 43 O.s.p.. Titul nároku
je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ

vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 20.05.2010, 23.09.2010, 27.09.2010. Mal za to, že súd
musí v 15-dňovej lehote preskúmať súlad vykonania exekúcie so zákonom. Rozhodnutie rozhodcovskej
komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského súdu. Rozsudok rozhodcovského
súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Navrhovateľ nijako

nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na podnety odporcu. Odporca
nemal v úmysle navrhovateľa odškodniť. Vysoká zaťaženosť okresného súdu nemôže byť dôvodom
pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Podľa navrhovateľa
vydaniepoverenianiejepoprávnejafaktickejstránkezložitouvecou.Výkladzákonaozodpovednostiza
škodupodľaktoréhobynebolvšeobecnýsúdoprávnenýpreskúmavaťexistenciuzbytočnýchprieťahovv

konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa
a to v smere zvýšenia objemu prác a postupov. Navrhovateľ túto majetkovú ujmu zdokladuje znaleckým
posudkom, prípadne ju súd môže určiť podľa § 136 O.s.p.. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť
aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov
spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak

sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné a neprerušené. V námietke premlčania navrhovateľ
uvádzal, že o nevydaní poverenia sa mal možnosť dozvedieť len od exekútora, konkrétne špecifikovať
dátum, kedy sa o nevydaní poverenia dozvedel, uviesť nevedel.Zo spisu sp. zn. 7Er/2/2010 Okresného súdu Levice súd zistil, že návrh na začatie konania o vydanie
poverenia bol podaný dňa 04.01.2010. Dňa 07.01.2010 exekučný súd vyzval na opravu návrhu na
vykonanie exekúcie. Exekútor zaslal súdu opravenú zápisnicu dňa 30.03.2010. Poverenie v predmetnej

exekučnej veci bolo Okresným súdom v Leviciach vydané dňa 15.04.2010. Navrhovateľ ako oprávnený
neurgoval vydanie poverenia. Exekútor mal poverenie doručené dňa 22.04.2010. Exekučné konanie
nie je skončené.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na
vydanie poverenia štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať

rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických
osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

Podľa§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou
uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia
lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné
rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone Lehota
neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia
prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného
v čase podania návrhu. Navrhovateľ v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého
dôvodu. Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie
návrhu. Súd mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Navrhovateľ sa v podaní zo dňa
23.04.2012 adresovaným priamo odporcovi domáhal uspokojenia nároku na náhradu škody. Uplynula

šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a navrhovateľ sa nároku domáhal na súde. Navrhovateľ sa
domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu, že k vydaniu poverenia nedošlo v zákonnej
15-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k
nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu, a či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká
škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania návrhu

na vydanie poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti
novelizovaný tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa
navrhovateľa rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku

novelou účinnou od 01.06.2011. Bola by takáto novela nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa
písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena
d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od
01.06.2010 o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia, na základe rozhodcovského rozsudku
došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností, pre prípad neprípustnosti exekúcie. Novela č.

144/2010 Z.z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona ( ASPI komentár k § 44
Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení, na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku
dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z
rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel
zákonadárcu. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd musel vydávať poverenie, na základe

rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku
aj v súčasnosti čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Nárok na náhradu škody si navrhovateľ
uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne

konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by
len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od
01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať
do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003

Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Navrhovateľ tvrdil, že poverenie bolo vydané viac ako s 6 mesačným omeškaním. Súd zistil, že
poverenie bolo vydané 101 dní od doručenia návrhu, avšak v lehote 3 dní bol exekútor vyzvaný nadoplnenie, resp. opravu návrhu a po jeho doplnení exekučný súd vydal poverenie v lehote 16 dní.
Navrhovateľ uvádzal päť urgencie vo veci vydania poverenia, ktoré sa v exekučnom spise nenachádzajú
a nekorešpondujú ani s časom omeškania s vydaním poverenia. Údaje navrhovateľa sú nesprávne

priam zavádzajúce, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ ako oprávnený nemal o veci prehľad na základe
čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej škode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu
značne nedôveryhodne. Táto skutočnosť nárok navrhovateľa skôr vyvracia. Predmetné exekučné
konanie nie je právoplatne skončené. V predmetnej veci, z ktorej sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody bol exekučný titul rozhodcovský rozsudok. Účastníkom exekučného konania nerozhodnutím

v zákonnej lehote nevznikol stav právnej neistoty. Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola
nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym spôsobom zníženie svojho majetku pričom na
navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia. Navrhovateľ svoje tvrdenia o škode v návrhu všeobecne
popísané nijako nedokladoval. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Rovnako
ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej ujmy,
resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií posúdiť

vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ navrhovateľ v danom prípade tvrdil, že o škode sa dozvedel až doručením
upovedomenia o začatí exekúcie, nepochybne dovtedy nemal vedomosť o (ne)činnosti exekučného
súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie. Preto doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia exekučnému súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúciu
a exekučným titulom, až do samotného vydania poverenia exekučným súdom, ale aj do doručenia

upovedomenia o začatí exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom vyvolať
neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k strate
legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase nastane stav predpokladaný zákonom a nemohla
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Navrhovateľ navrhoval v tomto smere
predloženie znaleckého posudku, resp. znalecké dokazovanie, alebo postup podľa § 136 O.s.p. I

k takémuto postupu je potrebné, aby účastník predložil podklady - dôkazy, bez nich nie je možné
posudok vypracovať či rozhodnúť podľa § 136 O.s.p.. Znalecký posudok je na preskúmanie správnosti
preukázaných tvrdení účastníkov konania Z tohto dôvodu súd návrh na doplnenie dokazovania
znaleckým posudkom ako nehospodárne zamietol, i s poukazom na ďalšie dôvody pre zamietnutie
návrhu. Súd sa nestotožňuje ani s názorom, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za

nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za
prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal
za to že k vzniku škody ani nedošlo.

Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať

súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže dostatočne zohľadňovať okolnosti
toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní, o ktorých ten ktorý súd v danom
čase rozhoduje. Nemožno zvyšovať počet pracovníkov na súdoch len z dôvodu dočasného i keď
podstatného zvýšenia množstva práce. Sám navrhovateľ žiadal v exekučnom konaní o predĺženie lehoty
na vyjadrenie pre veľké množstvo vecí a prípisov zo súdov (exekučný spis OS Levice 8 Er 40/2009

založený v spise 25C/352/2012 OS Nitra). Objektívne tak nie je vždy možné rozhodnúť v zákonnej
lehote. Je pravdou, že exekučný súd vydal poverenie po 15 dňoch od návrhu. Bolo vydané na 16 deň
od odstránenia vád podania. Výzva na odstránenie vád podania bola spracovaná v lehote 15 dní od
podania návrhu. Do pozornosti súd dáva skutočnosť, že aj exekútor u ktorého oprávnený navrhovateľ
podal návrh na začatie exekúcie nedodržal lehotu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na podanie

návrhu na súd do 15 dní, z čoho navrhovateľ žiadne tejto žalobe podobné závery nevyvodzoval. Súd
lehotu prekročil o 1 deň. Ide o dobu, ktorá je v rámci súdneho konania časovo absolútne zanedbateľná.
Z pohľadu súdnictva sa o uvedenej dobe dá hovoriť ako o veľmi výrazne krátkom časovom intervale,
priam nepodstatnom. Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnej veci v danej lehote vydanie poverenia
nepresadzoval zákonnými možnosťami. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno

hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Súd nie je presvedčený, že by bol počas tejto doby navrhovateľ
v neistote a hrozila by mu akákoľvek škoda. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok
na náhradu škody. Je potrebné vyhodnotiť či nedodržanie zákonnej lehoty súdom na vydanie poverenia
po dobu 1 dňa má mať za následok priznanie škody. Nedodržanie lehoty v dĺžke 1 deň je absolútne
zanedbateľné. Ak by aj išlo o počítanie lehoty od podania návrhu bolo poverenie vydané za 101 dní,

z toho súd 82 dní čakal na doplnenie návrhu. Otázka je, či aj k škode došlo. Ako už bolo konštatované
majetková ujma nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od konštatovania
nedodržania zákonnej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a
na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Podľasúdu sa navrhovateľ snaží predmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne
obchodnoprávne rozhodnutia vo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxe, nie v súlade s
dobrýmimravmi.Onávrhunavydaniepovereniabolorozhodnuté.Konštatovanieževoveciišlooprieťah

nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo konštatované žiadne konanie,
v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Nebola preukázaná ani príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba v dôsledku

toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať
za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu
majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom.
Teda postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu , jeho majetok by sa nezmenšil. V prvom rade mal súd

za to, že žiadna škoda nevznikla a v druhom rade, ak by aj teoreticky navrhovateľ nejakú škodu reálne
dokladoval, nepreukázal jej spojitosť s nedodržaním zákonnej lehoty na vydanie poverenia.

Z dokazovania nebolo možné zistiť kedy sa navrhovateľ ako oprávnený dozvedel o nevydaní poverenia
v 15- dňovej lehote. Od uplynutia 15- dňovej lehoty ( dňa 19.01.2010) po podaní návrhu na vydanie

poverenia dňa 04.01.2010 do uplatnení si náhrady škody priamo u odporcu dňa 23.04.2012 neuplynula
trojročná doba. Odporca namietal premlčanie návrhu. Návrh nie je premlčaný.

Navrhovateľ vo svojich žalobách (bolo podaných veľké množstvo žalôb, v ktorých si navrhovateľ
uplatňuje nárok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na voči odporcovi) v podstate žiada, aby

okresný súd opätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Súd preto k
veci dodáva, že by predmetné poverenie nevydal, keďže exekučný titul nie je vydaný v súlade so
zákonom, keď rozhodcovská doložka bola v rozpore s dobrými mravmi, resp. išlo o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Súdy SR v predmetných veciach majú rovnaký právny názor, nielen ohľadne navrhovateľa,
napríklad zhodne rozhodoval Krajský súd v Nitre napr. vo veciach 26CoE/140/2012, 8CoE/121/2012,

7CoE/13/2013, Krajský súd v Banskej Bystrici vo veciach 16CoE 228/2012, 17CoE 47/2011, Krajský
súd v Prešove vo veci 6CoE 167/2012, Najvyšší súd SR vo veciach 1 Cdo 103/2012 , 2 Cdo 216/2012,
3 Cdo 46/2012, 5Cdo 42/2012, 6Cdo 98/2012, ako aj Ústavný súd ČR vo veci č.k. II.ÚS 2164/2010.

Nemožno skúmať nedodržanie lehoty bez ohľadu na okolnosti veci. Všetky konštatované okolnosti veci

ako sú zanedbateľná dĺžka nedodržania lehoty, nepravdivé údaje navrhovateľa o dĺžke nedodržania
lehoty, reálne nepreukázanie škody, neexistencia konštatovania prieťahov v konaní, či porušenia
povinnosti, vykonávanie dokazovania ako podstata súdnictva, neaktívny prístup oprávneného,
chýbajúca príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, exekučný titul v
rozpore so zákonom viedli samostatne i vo vzájomnom kontexte súd k zamietnutiu návrhu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.