Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713212752
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6713212752.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Serraghis Loan

Management Ltd., so sídlom Afentrikas 4, Afentrika Court, Office 2 6018 Larnaca, Cyprus, právne
zastúpený: JUDr. Martin Jánský, advokát so sídlom Nitra, Štúrova 13, pobočka Bratislava, Trnavská
cesta 50, proti žalovanému: Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. W. T. XX, XXX XX A. L., občan SR,
zastúpený opatrovníkom: H. Ť., súdna tajomníčka Okresného súdu F., o zaplatenie sumy 1.368,12 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajšom súde dňa 31. 07. 2013 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 1.368,12 € spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s. uzavrela s odporcom Zmluvu o bežnom účte. Pohľadávku zo
zmluvy postúpila dňa 21. 10. 2010 na obchodnú spoločnosť APS Slovakia, a. s. a táto následne dňa
10. 11. 2010 postúpila pohľadávku na spoločnosť Debt Invest Limited. Spoločnosť Debt Invest Limited
dňa 10. 04. 2012 postúpila pohľadávku na žalobcu. Slovenská sporiteľňa uzavrela dňa 21. 11. 2006 so
žalovaným zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie „balíka extra“, ktorý zahŕňal zriadenie bežného

účtu, poskytovanie a používanie elektronických služieb, poskytovanie povoleného prečerpania do výšky
19 tisíc Sk. Dňa 27. 02. 2008 bolo žalovanému oznámené zastavenie povoleného prečerpania. Žalovaný
záväzky vyplývajúce zo zmluvy napriek výzve nesplnil. Ku dňu 21. 10. 2010 bol vyčíslený dlh podľa
Zmluvy o postúpení pohľadávky ako istina vo výške 1.248,58 €, riadny úrok vo výške 4,16 €, úroky z
omeškania vo výške 115,38 €. Celkový dlh činí 1.368,12 €, ktorého sa žalobca v tomto súdnom konaní
domáha. V súlade s predpismi občianskeho práva si žalobca uplatňuje aj príslušný úrok z omeškania
platný k 12. 11. 2010, t. j. k prvému dňu omeškania.

Súd vo veci rozhodol dňa 19. 08. 2013 platobným rozkazom č. k. 6Ro 203/2013 tak, že žalobe žalobcu
v celom rozsahu vyhovel. Keďže sa odporcovi nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk,
platobný rozkaz bol v plnom rozsahu zrušený uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 02. 09. 2014.

OdporcamalposlednýevidovanýtrvalýpobytnaadreseZvolenskáSlatina,SNP56.Šetrenímpolície(čl.
49) a podľa správy Obecného úradu Zvolenská Slatina (čl. 62) bolo zistené, že sa odporca na uvedenej

adrese už niekoľko rokov nezdržiava. Z dostupných registrov, ani dotazom na rodinných príbuzných
žalovaného sa nepodarilo zistiť jeho súčasný pobyt, preto mu súd uznesením č. k. 18C 174/2014-69 zo
dňa 10. 02. 2015 ustanovil opatrovníka a to H. Ť., súdnu tajomníčku Okresného súdu F..Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní v neprítomnosti opatrovníka odporcu, ktorý bol
predvolaný na pojednávanie včas a riadne. Svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, čím boli splnené podmienky § 101 ods.2 O. s. p. Súd po oboznámení sa s listinnými

dokladmi zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre fyzické osoby dňa 21. 11. 2006. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bankových
produktov v kombinácii balíka Extra a to vedenie bežného účtu bankou pre majiteľa účtu, poskytnutie

elektronických služieb k účtu, poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených
v obchodných podmienkach banky platných od 01. 02. 2006. Žalovaný ako majiteľ účtu prehlásil,
že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné
podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, Obchodné podmienky pre poskytovanie
a používanie elektronických služieb a platobných kariet, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne
pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám,

Sadzobník, s týmito súhlasí a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zároveň potvrdil prevzatie Obchodných
podmienok pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet. Zmluvné strany
sa tiež dohodli, že vzájomné právne vzťahy súvisiace s uzavretou zmluvou sa podľa § 262 Obchodného
zákonníka budú spravovať príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú.

Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 21. 11. 2006 bolo žalovanému oznámené, že od 21.
11. 2006 je mu poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému účtu vo výške 19 tisíc Sk. Povolené
prečerpanie sa poskytuje do 11. .02. 2052. Pohľadávka Slovenskej sporiteľne z povoleného prečerpania
sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej aktuálna výška ku dňu vyhotovenia oznámenia je 15,10 % ročne, typ

premenlivá.

Oznámením zo dňa 27. 02. 2008, zaslané žalovanému, oznámila Slovenská sporiteľňa, a. s., že v súlade
s obchodnými podmienkami s účinnosťou od 27. 02. 2008 sa zastavuje povolené prečerpanie. Pokiaľ z
jeho strany dôjde k odstráneniu skutočností, ktoré mali za následok zastavenie povoleného prečerpania,

môže byť povolené prečerpanie k účtu opätovne poskytnuté.

Na výzvu súdu k prípadnému posúdeniu premlčania uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. v znení Zákona č. 102/2014 Z. z., právny zástupca žalobcu uviedol, že
žalobný návrh bol podaný včas počas plynutia premlčacej doby. Zo strany právneho predchodcu žalobcu

došlo k pozastaveniu poskytovania služby povoleného prečerpania, avšak uvedená skutočnosť nemala
za následok zosplatnenie úveru, pretože prečerpanie bolo povolené s konečnou lehotou splatnosti úveru
do 11. 02. 2052. Z predloženého dokladu „Transakcie na účte“ vyplýva, že k ukončeniu úverového
rámca t. j. k ukončeniu služby ako aj k zosplatneniu čerpaného úveru došlo až dňa 29. 09. 2010 -
podľa riadku č. 1059. Žaloba bola podaná na súde dňa 31. 07. 2013 t. j. počas plynutia premlčacej

lehoty. Okrem toho žalobca poukázal na to, že ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. bol zavedený
do právneho poriadku Slovenskej republiky až po podaní žaloby a s poukazom na základný princíp
zákazu retroaktivity, by jeho použitie v tomto prípade bolo v príkrom rozpore s princípmi právneho štátu,
najmä s princípom zákazu retroaktivity. K špecifikácii uplatnenej dlžnej sumy žalobca ďalej uviedol, že
nesplatenáistinaposkytnutéhoúveruvovýške1.248,58€pozostávajednakznesplatenejistinyvovýške

637,32 €, úroku z poskytnutého úveru vo výške 531,87 € a neuhradených poplatkov vo výške 79,39 €.
Úrok bol uplatnený v súlade s bodom 12.1 Obchodných podmienok a bol účtovaný od 31. 01. 2008 do
29. 09. 2010. Okrem toho sa žalovaný podľa bodu 16.1.1 Všeobecných obchodných podmienok zaviazal
uhrádzať poplatky za poskytované služby, pričom výška poplatkov vyplýva zo Sadzobníka platného v
deň uskutočnenia spoplatňovaného úkonu a celková suma poplatkov 79,39 € pozostáva z poplatkov

účtovaných od 28. 02. 2007 do 31. 08. 2010. Jedná sa o mesačný poplatok za balík produktov a služieb
- balík Extra, spočiatku účtovaný vo výške 49,-- Sk mesačne, po prepočte konverzným kurzom 1,63 €
a následne vo výške 2,30 €.

K úrokovej sadzbe žalobca uviedol, že pôvodne banka postupovala podľa bodu 12.1 Obchodných

podmienok s tým, že výška úrokovej sadzby z úveru bola stanovená na 15,10 % ročne a vyplýva z
oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania. Dňa 15. 01. 2009 sa úroková sadzba zmenila na 16,9
% ročne, od 01. 01. 2010 sa úroková sadzba zmenila na 17,9 % ročne. Riadny úrok vyčíslený na sumu4,16 € bol účtovaný podľa bodu 6.5 Obchodných podmienok a vyčíslený ku dňu 30. 09. 2010 a 11. 10.
2010.

Úroky z omeškania boli vyčíslené v súlade s bodom 6.6 Obchodných podmienok s tým, že ak je
dlžník v omeškaní so splácaním pohľadávky alebo jednotlivých splátok, je povinný zaplatiť banke okrem
úrokov aj úroky z omeškania z dlžnej čiastky, pričom podľa bodu 6.8 Obchodných podmienok, úroky z
omeškania ako aj úroky z prečerpania sú splatné denne. Výška úrokovej sadzby zmluvného úroku z
omeškania bola stanovená na 26,40 % ročne a od 15. 01. 2009 vo výške 8 % ročne. Zákonný úrok z

omeškania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka bol určený vo výške 8,5 % ročne. Navrhovateľom
uplatnený úrok z omeškania vo výške 115,38 € tvorí súčet zmluvných úrokov z omeškania a zákonných
úrokov z omeškania, pričom zmluvné úroky z omeškania sú vyčíslené v celkovej sume 112,32 € za
obdobie od 31. 07. 2007 do 11. 10. 2010 a zákonný úrok z omeškania vo výške 3,06 € bol vyčíslený
k 21. 10. 2010.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (úč. do 31.12.2006 v čase vzniku záväzkového
vzťahu), banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová
spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery

a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie.
Podľa ods. 2, Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v
bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
g) vydávanie a správu platobných prostriedkov,
j) finančné sprostredkovanie.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z., bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, ak
osobitný predpis neustanovuje inak. Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať z vkladov úroky
alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2, bez bankového
povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu

inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej
výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 510/2002 o platobných službách (úč. do 30.04.2004 v čase vzniku
záväzkového vzťahu), prevodom peňažných prostriedkov (ďalej len "prevod") sa rozumie činnosť

vykonaná na základe prevodného príkazu, ktorý dal príkazca vykonávacej inštitúcii s cieľom prevedenia
peňažných prostriedkov v prospech príjemcu. Prevod sa môže uskutočniť odpísaním z účtu príkazcu
alebozloženímhotovostipríkazcomapripísanímnaúčetpríjemcualeboajvýplatouhotovostipríjemcovi;
príkazca a príjemca môže byť jedna a tá istá osoba a vykonávacia inštitúcia príkazcu a vykonávacia
inštitúcia príjemcu môže byť jedna a tá istá vykonávacia inštitúcia.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 510/2002 o platobných službách, Podmienkami na vykonanie prevodného
príkazu na tuzemský prevod je včasné odovzdanie podkladov potrebných na vykonanie prevodu
vykonávacou inštitúciou a finančné krytie sumy prevodu.
Podľa ods. 2 vykonávacia inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu s výnimkou

ustanovenou v odseku 3 len na základe predloženého prevodného príkazu. Podľa ods. 3 Vykonávacia
inštitúcia odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu bez predloženia prevodného príkazu, c) na
úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných
úrokov alebo v ďalších prípadoch, keď je na to vykonávacia inštitúcia oprávnená podľa vopred uzavretej
písomnej zmluvy s príkazcom, ktorému vedie účet,

d) v prípadoch písomne dohodnutých medzi vykonávacou inštitúciou a klientom.

Podľa § 261 ods.6 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy, (okrem iných) zmluvy o bežnom účte (§ 708), zmluvy o úvere
(§ 497).

Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.Podľa § 711 ods.1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 30.09.2007), spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy. Podľa ods. 2, Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 3 Spotrebiteľom je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Predmetné ustanovenie zákona prešlo následne rôznymi úpravami, podľa prechodných ustanovení
následných noviel sa vznik a nároky z dovtedy vzniknutých právnych vzťahov posudzovali podľa
pôvodnej právnej úpravy. Napriek tomu, že cit. zák. ustanovenie explicitne nevymenúva zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ani zmluvu o bežnom účte ako zmluvu spotrebiteľskú, doterajšou rozhodovacou
činnosťou súdov SR bolo ustálené, že za spotrebiteľskú zmluvu možno považovať každú zmluvu, ktorá

je uzatváraná medzi dodávateľom na jednej strane, ktorý koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Tomu zodpovedá aj súčasná právna úprava cit. ust. § 52
OZ.

Okrem toho v tom čase platila definícia typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších noviel, spotrebiteľskou zmluvou
sa podľa tohto zákona rozumejú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka , Obchodného zákonníka , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ods. 2 ustanovenie odseku 1 sa
nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. Podľa ods. 4 Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (úč. do 31.12.2007), zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe citovaných zákonných ustanovení nie sú žiadne pochybnosti a navrhovateľ to ani
nenamietal, že spor, ktorý je predmetom tohto konania vznikol medzi navrhovateľom ako dodávateľompri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie bankových služieb) a odporcom ako spotrebiteľom
jeho služieb, t. j., že ide o zmluvu spotrebiteľskú. Pre spotrebiteľský vzťah je typické, že naň dopadá
právna úprava predpisov civilného práva. Súd konštatuje, že pokiaľ v zmluve došlo k dohode o voľbe

Obchodného zákonníka (čl. II. bod 4. Zmluvy) pre uvedený zmluvný vzťah, táto dohoda je zjavným
obchádzaním zákonných ustanovení na ochranu práv spotrebiteľa, preto je absolútne neplatnou podľa
§ 39 OZ. Obdobné posúdenie bolo prezentované vo viacerých súdnych rozhodnutiach a práve pod
vplyvom uvedenej praktiky dodávateľov došlo následne k zmene právnej úpravy ust. § 52 a nasl. OZ,
ktoré jednoznačne uprednostňujú použitie predpisov civilného práva pre spotrebiteľský vzťah. Napriek

úprave zmluvy o bežnom účte a zmluvy o úvere ako tzv. „absolútneho obchodného vzťahu“, otázky
pri dvojakej úprave normami občianskeho civilného práva a práva obchodného, súd posudzoval podľa
noriem občianskeho práva, ktorá je pre spotrebiteľa výhodnejšia (viď aj rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. 1US 402/2013 zo dňa 19. 06. 2013).
Na zdôraznenie správnosti uvedených úvah súd uvádza z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
14. 02. 2013, pod sp. zn. 6Co/81/2012 nasledovné odôvodnenie:

Nietdôvodnechrániťdobromyseľnosťspotrebiteľovvychádzajúcuzdôveryvobjektívneobčianskeprávo
a prehnane chrániť dodávateľa, ktorý sám zmluvu koncipoval, resp. postupníka jeho pohľadávky a
odsúval uplatnenie práva na súde.
Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách; ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.
Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii

je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza
Claro,bod25,26,27).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 ÚZ s právom Európskej únie, ktoré
umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča

smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).
Žalobca v odvolaní odkazuje na literatúru, podľa ktorej vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z
úverovej zmluvy, sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Odvolací súd sa s týmto názorom
nestotožňuje a ako už uviedol, postavenie spotrebiteľa nie je prípustné zhoršiť oproti právnej úprave
v Občianskom zákonníku a vrátane zabezpečenia úveru, ktorý odvolací súd nespochybňuje, že je

absolútnym obchodom. V rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút sa však použije občianskoprávna
úprava. Iná vec by bola, ak by išlo o úver medzi dvomi nepodnikateľmi (C2C), alebo dvoma podnikateľmi
(B2B), resp. ak by nešlo o spotrebiteľskú zmluvu. Treba pripomenúť, že ide o formulárovú zmluvu, ktorej
predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.
Akdodávateľpredformulujevspotrebiteľskejzmluveklauzuly,ktorésúvrozporesustanovením§54ods.

1 OZ resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 879f ods. 3, 4 OZ, tak sa dostáva do rozporu
so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom
na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre
spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie.»

Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. v znení z. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, že orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na
oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú

prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto
norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014
( čl. XIV ). Súd preto preskúmava spotrebiteľskú zmluvu ex offo vo svetle cieľov smernice Rady
93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (,,smernica“), vrátane prípadného

premlčania nároku žalobcu. Na námietku žalobcu o nezákonnosti požitia uvedeného zákonného
ustanovenia v prejednávanej veci pre rozpor so zásadou „ zákazu retroaktivity“ súd uvádza, že v
danom prípade je pravdou, že otázka premlčania je upravená v rámci hmotného práva. Avšak
námietka premlčania vznesená v súdnom konaní je úkonom, na ktorý je v zmysle zákona oprávnenýúčastník konania,. Uvedenou právnou úpravou došlo k uloženiu povinnosti orgánom rozhodujúcim o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, t.j. aj súdu, aj bez návrhu oprávneného účastníka konania prihliadať
na nemožnosť uplatnenia práva pre premlčanie. Táto povinnosť neznamená retroaktívny zásah do

samotnej podstaty uplatneného nároku v prejednávanej veci, súd je povinný rešpektovať právny stav v
čase rozhodovania, ktorý mu ukladá uvedený postup ex offo aplikovať pri prejednávaní veci.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným došlo
k vzniku záväzkového vzťahu na základe Zmluvy o bežnom účte, na základe ktorej banka poskytovala

pre žalovaného bežné bankové služby spojené s vedením účtu, ako aj službu povolené prečerpanie k
bežnému účtu. Súd uvádza, že v tejto časti sa zmluvný vzťah medzi účastníkmi spravuje Zmluvou o
úvere. Tak ako už bolo vyššie konštatované, Zmluva o úvere ako aj Zmluva o bežnom účte sa považujú
za absolútne obchody, avšak v prípadoch, keď je služba poskytovaná spotrebiteľovi, súd predmetný
zmluvný vzťah posudzuje aj podľa predpisov o spotrebiteľských úveroch a predpisov slúžiacich na
ochranu práv spotrebiteľa. Súd preskúmal zmluvu vrátane Obchodných podmienok a to najmä v časti

C bodu 11 Obchodných podmienok, kde bol dojednaný spôsob splácania poskytnutých finančných
prostriedkov vo forme povoleného prečerpania. Podľa Všeobecných obchodných podmienok, kde
súd podotýka, že tieto tvorí výlučne banka, pričom odporca ako spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom ich znenie ovplyvniť, došlo k dojednaniu, že pokiaľ odporca využije povolené prečerpanie,
dlh je povinný splatiť najneskôr v deň konečnej splatnosti, ktorá v tomto konkrétnom prípade mala byť

dojednaná podľa jednostranného oznámenia banky do 11. 02. 2052. Ďalej bolo dojednané, že počas
povoleného prečerpania má banka nárok na úroky, náklady spojené s úverom a poplatky, ktoré sa dňom
splatnosti pripíšu k istine povoleného prečerpania a stávajú sa jej súčasťou. Dlžník vyslovil súhlas, že pri
splácaní pohľadávky sa jednotlivé záväzky majú uhrádzať v poradí najskôr splatné poplatky a náklady
banky, potom úroky z omeškania podľa poradia najskôr splatného úroku z omeškania, rovnako úroky

z prečerpania od najskôr splatného úroku, ďalšie úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a
napokon istina. V priebehu trvania povoleného prečerpania sa celá pohľadávka banky z povoleného
prečerpania spláca formou započítania proti pohľadávke dlžníka z účtu a to v momente vzniku jeho
pohľadávky a v rozsahu, v ktorom sa tieto pohľadávky kryjú. Aj s prihliadnutím na predložený výpis z
účtu odporcu vyhotovený Slovenskou sporiteľňou, a. s. za obdobie od 01. 02. 2005 až do 21. 10. 2010

súd konštatuje, že systém povoleného prečerpania a najmä systém jeho splácania je nejasný, neurčitý
a nepreskúmateľný. Pre súd vôbec nie je zrejmé, v akej výške vlastne vzniklo povolené prečerpanie,
akým dátumom, akými úkonmi zo strany odporcu a čo všetko bolo na povolenom prečerpaní započítané
zo strany banky, nakoľko predmetný výpis obsahuje množstvo položiek, ku ktorým však žiadne skutkové
okolnosti žalobca v žalobe neuviedol. Súd len podotýka, že žalobca pri podaní žalobného návrhu,

ako aj pri jeho prezentovaní pred súdom má povinnosť tvrdenia, to znamená, že je povinný uviesť
skutkové okolnosti, z ktorých si odvodzuje svoj nárok a tiež dôkaznú povinnosť, t. j. predložiť o tvrdených
skutočnostiach dôkazy. Žalobca však v tomto prípade skôr postupoval tak, že predložil súdu množstvo
dôkazov formou výpisu z bankových systémov a očakával, že z týchto si súd sám vyvodí, čo vlastne
predstavuje žalovaná suma. Až na výzvu súdu žalobca bližšie špecifikoval, že uplatnený dlh pozostáva

z nesplatenej istiny vo výške 1.248,58 €, ktorá pozostáva z nesplatenej istiny úveru vo výške 632,32 €,
úroku 531,87 € a poplatkov vo výške 79,39 €. Súd však konštatuje, že žalobca nijako nepreukázal, ako
vznikla nesplatená istina vo výške 637,32 €, čo v podstate táto suma má predstavovať, akými úkonmi
na strane odporcu táto suma vznikla a prípadne, akými úkonmi na strane banky došlo k započítaniu
pohľadávok do istiny. Rovnako nie je zrejmé, z akých súm bol počítaný úrok, ktorý bol rátaný ku koncu

kalendárneho mesiaca, pričom nie je zrejmé, na základe čoho banka takto postupovala. Pri vyčíslení
úroku z omeškania súd konštatuje konanie v rozpore so zákonom, nakoľko banka nebola oprávnená
účtovať aj zmluvný úrok z omeškania aj zákonný úrok z omeškania tak, ako bol uplatnený žalobcom.
Z predloženého výpisu z účtu môže súd konštatovať jedine tú skutočnosť, že pokiaľ k schváleniu
povoleného prečerpania došlo dňa 20. 11. 2006, odvtedy došlo k niekoľkým čerpaniam zo strany

odporcu, pričom posledne je evidovaný výber kartou dňa 26. 01. 2007. Odvtedy nie sú evidované žiadne
pohyby na účte na základe úkonu alebo príkazu žalovaného. Od uvedeného dátumu až do 21. 10. 2010,
t. j. takmer 3 roky, pohyby na účte vyplývajú len z pripisovania debetov na základe poplatkov, úrokov,
úrokov z omeškania, t. j. výlučne úkonov na strane banky. Rovnako žalobca nijako nepreukázal, akým
spôsobom došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu. Z predloženého výpisu z účtu vyplýva ku dňu 11. 10.

2010 zrušenie účtu, následne ku dňu 21. 10. 2010 zrušenie účtu, čo je pre súd absolútne nelogické
a nepreskúmateľné. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu malo dôjsť na základe položky 1059, evidovanej dňa 29. 09. 2010 ako ukončenie úverového
rámca, rovnako nie je zrejmé, o aký spôsob ukončenia zmluvného vzťahu sa jedná. Súdu nebol doloženýžiadny doklad o spôsobe ukončenia predmetného zmluvného vzťahu a z tejto položky sa nedá vyvodiť,
o aký zákonný či zmluvný spôsob ukončenia zmluvného vzťahu sa má jednať. Súd preto konštatuje, že
celý návrh navrhovateľa je pre súd nepreskúmateľný, zmätočný a preto jediný relevantný údaj pre súd

bola posledná dispozícia účtom odporcom dňa 26. 01. 2007 a úkon zo strany banky, kedy došlo dňa 27.
02. 2008 k zastaveniu povoleného prečerpania. Z uvedeného vyplýva, že v súlade s časťou C bod 9.3
Všeobecných obchodných podmienok, bola banka oprávnená žiadať majiteľa účtu o vyrovnanie dlžnej
čiastky. Súd práve od tohto dátumu počítal právo veriteľa na uplatnenie svojej pohľadávky vyplývajúcej
z povoleného prečerpania, pričom premlčacia lehota 3 rokov uplynula dňom 27. 02. 2011. Na základe

toho,nárokžalobcusúdpovažovaljednakzapremlčanýavostatnomzazmätočnýatedanepreukázaný.
Preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa ustanovenia § 142 ods.1 O. s. p., v tomto prípade bol úspešným
odporca, ktorému však v súvislosti s konaním trovy nevznikli, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).