Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5Er/120/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407200916
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2014:8407200916.15

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č.
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: M. Z.,
G.. XX. X. XXXX, K. P. Č.. XX, pre vymoženie pohľadávky vo výške 724,96 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská č. 49/A v y h l a s u j e za

n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, Exekútorský úrad so sídlom v
Bratislave, Haburská č. 49/A z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

IV. Žiaden z ostatných účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na Exekútorský úrad JUDr. Radovana Ferenca, so sídlom Slovenská 13, Prešov, bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej
výške na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. A. XXXX/XX,

ktorý sa stal vykonateľný XX. XX. XXXX.

Tunajší súd vydal dňa 28. 3. 2007 pôvodnému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie uznesením č.
k. XEr XXX/XXXX-XXX J. X. X. XXXX poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom

Exekútorského úradu Záhradnícka č. 62, Bratislava.

Uznesením č. k. XEr/XXX/XXXX - XXX J. XX. X. XXXX súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania exekúcie a vykonaním exekúcie súd poveril JUDr. Ivana
Nestora, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Haburská 49/A.

Súd uznesením sp. zn. XEr XXX/XXXX - XXX schválil rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností z predaja
spoluvlastníckych podielov povinného. Vzhľadom na to, že pohľadávka oprávneného nebola z rozvrhu
výťažku z dražby uspokojená v plnom rozsahu z dôvodu nedostatočnej výšky dražby, exekúcia naďalej
pokračuje.

Exekučný súd preto naďalej skúmal materiálne a formálne predpoklady, za ktorých možno exekúciu

vykonávať. Toto oprávnenie exekučného súdu (skúmať materiálne a formálne predpoklady, za ktorých
možnoexekúciuvykonávať)bolokonštatovanéajvoviacerýchrozhodnutiachÚstavnéhosúduSR(II.ÚS404/10, II. ÚS 545/10, I. ÚS 456/2011). Vychádzajúc z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. T.. Ú. XXX/XXXX-XX (obdobne aj ďalšie), v ktorom sa ústavný súd zaoberal obdobnou právnou
vecou a kde konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného

titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konanie zastaviť, exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania,
ako aj bez návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednáva
o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. hmotnoprávneho charakteru alebo

procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže preskúmavať
exekučný titul aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného
hľadiska.

Jedným z nevyhnutných predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je aj spôsobilý exekučný titul.
Pokiaľ súd zistí taký nedostatok exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je

povinný sám z úradnej povinnosti nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Vyplýva to aj z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR zo V. XX.XX.XXXX O. A.. J.. XCdo XXX/XXXX, ktoré hovorí, že "Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená."

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení

otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).

Podľa§41ods.2písm.d)EPpodľatohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol
nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví :

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Súd môže v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského
súdu v rozhodcovskom konaní. Umožňuje mu to aj ustanovenie § 45 ZRK, v zmysle ktorého súd môže

o. i. aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 citovaného zákona), teda ak ide o protiprávny výrok
rozsudku rozhodcu resp. rozhodcovského súdu. Za nedovolené treba považovať také plnenie, ktoré je
výslovne zakázané alebo sa svojim obsahom alebo účelom prieči zákonnému zákazu.

Z obsahu spisu, najmä z vyššie uvedeného exekučného titulu a zo Zmluvy o úvere zo dňa 18. 4. 2006 a
z jej neoddeliteľnej súčasti - Všeobecné podmienky poskytnutia úveru súd ustálil nasledovný skutkový
a právny stav, čím dospel k záveru, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie ex offo (§ 58 ods. 1 EP).Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymôcť sumu 724,96 eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 716,99 eur od 23. 6. 2006 do zaplatenia, trovy konania
vo výške 212,41 eur a trov exekúcie.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd podrobil exekučný titul preskúmaniu jeho zákonnosti, skúmal, či
exekučný titul spĺňa formálne a materiálne predpoklady na jeho vykonanie a dospel k odlišnému
právnemuzáveruakovčasevydaniapoverenianavykonanieexekúcieexekútorovi,zaslaloprávnenému
výzvu na zaujatie procesného stanoviska v tejto veci, kde oprávnenému uviedol, v čom môže spočívať

odlišné právne posúdenie tejto veci, najmä v otázke posúdenia zmluvy ako spotrebiteľskej.

Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod
režim právnej úpravy spotrebiteľských úverov, nakoľko predmetná zmluva o úvere uzatvorená medzi
oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom. K rozhodcovskej doložke
oprávnený poukázal na skutočnosť, že uzatvorená zmluva o úvere obsahuje nevýhradnú rozhodcovskú

doložku, a preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú. Takáto nevýhradná rozhodcovská
doložka umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený

je názoru, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle
vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva. V danom prípade prebiehalo rozhodcovské konanie
podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o
vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania, tak tá nemala žiaden relevantný
význam pre výsledok konania, pretože celé rozhodcovské konanie prebiehalo v písomnej forme, čím

bol princíp rovnosti účastníkov zachovaný.
Súd preskúmal rozhodcovský rozsudok ako aj zmluvu o úvere (ďalej len "zmluva") uzavretú 18. 4.
2006 medzi oprávneným a povinným obsahujúcu rozhodcovskú doložku, ako aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy a zistil, že predmetná zmluva spĺňa charakteristiku
spotrebiteľskej zmluvy, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ( t.j. právnickou osobou, ktorá

má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania). Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v
ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších prepisov (ďalej len
"OZ") v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv upravenej v citovaných ustanoveniach
a nasl. OZ je zrejmé, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (je bez významu, či je daná osoba podnikateľom.) Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na

dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.

Vyššie uvedená Zmluva o úvere túto charakteristiku spĺňa, preto súd je toho názoru, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Súčasťou vyššie uvedenej zmluvy boli Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre

veľký počet spotrebiteľov.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (účinného v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Následne v ustanovení § 53 ods. 3 OZ sa ďalej len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä")
uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Súd teda, keďže ide len o
príkladný výpočet neprijateľných podmienok, môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku,
ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie vyššie

uvedenej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky - čl. 17 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby
sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka)
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým

mravom (rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky.) Súd
ďalej poukazuje na to, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často
sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však význam

rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a
právom chránených záujmoch. Rozhodcovská doložka v tomto prípade nebola individuálne dojednaná,
je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy. Súd zastáva názor,
že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej

veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecným obchodným podmienkam. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdzuje
aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení § 53 OZ (od 01.01.2008) medzi tzv. neprijateľné

podmienky (do ich zákonného len demonštratívneho výpočtu v § 53 OZ pod písm. r/) zaradil aj túto
neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp.zn.: 3CoE 29/10 z
05.05. 2010 vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na
vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do
zákona."

UvedenézáveryexekučnéhosúdupotvrdzujeajnázorKrajskéhosúduvPrešovevyslovenývpodobnom
prípade, ktorý vo svojom uznesení sp.zn. 3CoE 29/10 z 05.05.2010 uviedol "Rozhodcovská doložka je
neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch
neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči

dobrýmmravomavýkonprávapovinnostíztakejtodoložkyodporujedobrýmmravom.Pretobolisplnené
podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK."

V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje i na stanovisko schválené dňa XX.XX.XXXX na spoločnom
rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného)

uvádza "Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú

podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde,
ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že
zmluva bola uzavretá pred 01. januárom 2008."

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní je tiež podľa názoru Krajského súdu v Prešove judikovaný v rozhodnutí sp.zn.
4CoE 42/10 z 06.10.2010 "v rozpore s dobrými mravmi vyplývajúcimi z ustanovenia § 3 Občianskehozákonníka z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR (článok č. 46 ods. 1 a nasl.
ústavného zákona č. 460/1992 Z.z.), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná."

Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd opiera aj o
stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 z 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet
Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola

individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla
byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora
spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky "nekalosti" už len dojednanie, že príslušným na riešenie
sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie
všeobecnýzákonnýsúdspotrebiteľa.Vrozhodovanejvecinazákladedodávateľomvopredstanoveného

obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský
súd zvolený oprávneným.

Exekučný súd je toho názoru, že vyššie uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť

rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým
mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného
možno konštatovať, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný.

Súd má sa za to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to tým, že
rozhodcovská doložka nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
čím je táto rozhodcovská doložka v zmysle uvedeného neprijateľná. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, a preto

súd aj z tohto dôvodu exekúciu ex offo zastavil.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil predmetný rozhodcovský rozsudok ako nespôsobilý
exekučný titul spôsobujúci neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii na jeho podklade, danú
exekúciu vyhlásil za neprípustnú, právnym následkom čoho bolo jej zastavenie. Súd o neprípustnosti
exekúcie ako o predbežnej otázke a o jej zastavení rozhodol jedným uznesením, nakoľko ide o dva

vzájomne závislé výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení
exekúcie by odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej

hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP účinného pre toto konanie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.Vzhľadom na to, že súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku III. tohto uznesenia. Nakoľko si trovy v tomto konaní žiaden iný účastník neuplatnil,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku IV. tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§ 374
ods. 4 OSP.)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a), a
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej

lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.