Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/388/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612225347
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7612225347.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: MANDY
8 s. r. o., so sídlom Medza 5, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 46 157 361, právne zastúpený JUDr.
Alexandrom Farkašovským, advokátom, so sídlom Štefánikovo nám. č. 5, 052 01 Spišská Nová Ves,
proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. Augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 35 937
874, pobočka Spišská Nová Ves, so sídlom Elektrárenská č. 10, 052 01 Spišská Nová Ves, o vylúčenie
vecí z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 31. 12. 2012 domáhal vylúčenia peňažných prostriedkov
vo výške 2.663,34 Eur, ktoré boli poukázané dňa 27. 11. 2012 žalovanému súdnym exekútorom JUDr.
Jurajom Sabolom v exekúcii vykonávanej na jeho Exekútorskom úrade so sídlom v Košiciach pod č. EX
1049/2011 podľa poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Spišská Nová Ves dňa
8. 6. 2011 pod č. 5810*061273. Ako žalovaného v konaní označil Sociálnu poisťovňu, ktorá v predmetnej
exekúcii vystupuje ako oprávnený subjekt.

V odôvodnení návrhu uviedol, že dňa 8. 6. 2011 tunajší okresný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5810*061273, ktorým bol poverený na výkon exekúcie súdny exekútor JUDr. Juraj Sabol,
Exekútorský úrad so sídlom Košice, ul. Svätoplukova č. 6, ktoré konanie je u exekútora vedené pod č.
EX 1049/2011 a v ktorom žalovaný vystupuje ako oprávnený a povinným subjektom je Kollárová s. r.
o., Trieda 1. mája č. 21/1, Spišská Nová Ves. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je tretia osoba, t. j. osoba
odlišná od účastníkov exekučného konania. V ďalšom uviedol, že v predmetnom konaní neoprávnene
došlo k exekúcii finančných prostriedkov vo výške 2663,34 Eur, ktorými financiami bol neoprávnene
uspokojený žalovaný sumou vo výške 2.401,21 Eur a zvyšnou sumou 262,13 Eur sa uspokojil súdny
exekútor titulom trov predmetnej exekúcie.

Žalobca bol v mesiaci október 2012 kontaktovaný spoločnosťou SOKEVA OY, Tikkurilandie 136, Vantaa,
Finland, ktorá si objednala výrobu maliarskych štetcov u žalobcu, a to podľa písomnej objednávky, ktorú
žalobca predložil ako dôkaz k návrhu. Následne dňa 2. 11. 2012 bola objednávajúcou firmou vystavená
faktúra č. 15/2012 na sumu 6.978,- Eur v prospech účtu žalobcu pod č. 200900 0000 0005 2482 7746
vedený v Slovenskej sporiteľni, pričom pravosť faktúry je možné overiť na Finančnom riaditeľstve SR,
kde bolo podané daňové priznanie. Zároveň bol firme SOKEVA Finland v ten deň zaslaný tovar, a to
špedičnou firmou.

Nakoľko po tomto oznámení sa požadovaná čiastka nenachádzala na účte firmy žalobcu, následným
preverením bolo zistené, že predmetná platba bola omylom zaslaná na účet č. SK 6711 0000 0000
2927810147 na firmu Kollárová, s. r. o. Spišská Nová Ves, ktorý účet je vedený v Tatra banke, a. s..

Po tomto zistení bola konateľkou firmy Kollárová, s. r. o., ako aj konateľkou firmy MANDY 8, s. r. o.
dňa 29. 11. 2012 osobne kontaktovaná H.. J. Z., riaditeľka Tatra banky, s. r. o., pobočka Spišská Nová
Ves, aby vykonala opatrenia na pozastavenie ďalších platieb tejto finančnej čiastky z uvedeného účtu
firmy Kollárová, s. r. o. Spišská Nová Ves, nakoľko sa tam dostali omylom. Riaditeľka oslovenej banky
však zistila, že finančné prostriedky v plnej výške boli z tohto účtu preposlané na Exekútorský úrad Ing.
Radoslava Kešeľáka, so sídlom v Spišskej Novej Vsi vo výške 4.164,18 Eur a na Exekútorský úrad JUDr.
Juraja Sabola so sídlom v Košiciach vo výške 2.663,34 Eur, overené telefonicky u exekútorov dňa 11.
12. 2012. Medzitým z firmy SOKEVA Finland prišlo oznámenie adresované Tatra banke, a. s. Spišská
Nová Ves o mylnej platbe finančnej čiastky vo výške 6.978,- Eur na účet vedený v ich banke a žiadosť
o preposlanie tejto čiastky na účet žalobcu, ktorý je vedený v Slovenskej sporiteľni. Následne riaditeľka
Tatra banky, a. s. požiadala telefonicky exekútorov o spoluprácu pri pozastavení ďalších platieb a vrátení
týchto platieb, s ktorou súhlasili. Následne poštovou korešpondenciou zo dňa 5. 12. a 7. 12. 2012 Tatra
banka požiadala o spoluprácu exekútorov o vrátenie príslušnej finančnej čiastky a oboznámila ich so
zistením ohľadom tejto mylnej platby.

Previerkou v Sociálnej poisťovni, pobočka Spišská Nová Ves bolo potvrdené, že istina vo výške
2.401,21 Eur im bola z účtu Exekútorského úradu JUDr. Sabola zaslaná. Príslušní pracovníci žalovaného
žalobcovi oznámili, že o navrátenie predmetných peňazí musia požiadať exekútorský úrad, ktorý im
finančné prostriedky zaslal a oni s vyplatením nebudú mať žiadne problémy. Následne žalobca písomne
vyzval všetky zainteresované strany na spoluprácu pri navrátení finančných prostriedkov a navrátenie
veci do právneho stavu.

Žalobca má zato, že exekútor v tomto prípade nepostupoval správne, resp. konal unáhlene, pretože
musel mať pochybnosti o pôvode finančnej čiastky, ktorá bola zaslaná na účet ich úradu, a to preto, že
bol o tom osobne, ako aj mailom informovaný od riaditeľky banky, a preto mal počkať a oficiálnou cestou
požiadať túto bankovú inštitúciu o vyjadrenie k predmetnej veci a následne až po vyvrátení pochybnosti
mal finančné prostriedky poukázať oprávneným inštitúciám, alebo ich vrátiť tomu, kto o ne žiada.

Nakoľko, ako vyplýva z vyššie popísaného, na základe omylu bola poukázaná finančná čiastka vo
výške 2.401,21 Eur žalovanému, s ktorými tento v súčasnosti disponuje a na ktoré nemá žiaden právny
nárok, domáha sa žalobca vylúčenia sumy 2.663,34 Eur z predmetnej exekúcie. V závere uviedol, že
predmetná finančná čiastka nemala byť zahraničným obchodným partnerom zaslaná na účet povinného,
nakoľko tento s uvedenou spoločnosťou nikdy nebol v obchodných vzťahoch, čo vyplýva z obsahu
návrhu. Žalobca poukázal na to, že je nositeľom práva na vec (peňažné prostriedky), a toto právo
nepripúšťa exekučné konanie na predmetnú vec. Zároveň si v tomto konaní uplatňuje trovy konania,
nakoľko žalovaný, ako oprávnený v exekučnom konaní, bol upovedomený niekoľkokrát o neprávom
poukázanej sume, avšak mimosúdnou cestou odmietol poskytnúť súčinnosť a predmetné peňažné
prostriedky vydať.

Žalobca k návrhu predložil dôkazné listiny, na ktoré v odôvodnení odkazuje, a to kópiu písomnej
objednávky žalobcu adresovanú firme SOKEVA OY Finland zo dňa 8. 10. 2012, faktúru č. 15/2012
vystavenú žalobcom na sumu 6.978,- Eur pre firmu SOKEVA OY Finland zo dňa 2. 11. 2012, potvrdenie
o doprave tovaru, potvrdenie fy SOKEVA o zaslaní platby a jej žiadosť o vrátenie platby, kópiu mailovej
komunikácie medzi Tatra bankou a súdnym exekútorom Ing. Kešeľákom, písomná výzva Tatra banky
pre Ing. Kešeľáka na vrátenie platby, písomná výzva pre exekútora JUDr. Sabola na vrátenie platby,
upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 1049/2011. Dodatočne žalobca predložil súdu odpoveď Tatra
banky, a. s. so sídlom Hodžovo námestie 3, Bratislava zo dňa 18. 1. 2013, na žiadosť pani Kollárovej o
vrátenie finančných prostriedkov vo výške 2.401,21 Eur.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15. 2. 2013 uviedol, že v exekučnom konaní EX
1049/2011 vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Juraja Sabola so sídlom v Košiciach si Sociálna
poisťovňa, pobočka Spišská Nová Ves uplatnila proti povinnému Kollárová, s. r. o. pohľadávku na
poistnom vo výške 2.401,21 Eur, na základe exekučného titulu - rozhodnutia č. 700-3810188411-
GCO4/11-7 zo dňa 28. 3. 2011 právoplatné a vykonateľné dňa 16. 5. 2011. Na základe exekučného

príkazu na vykonanie exekúcie súdny exekútor zablokoval sumu vo výške pohľadávky na účte povinného
vedenom v Tatra banke, a. s., pričom dňom doručenia príkazu povinný stratil právo na vyplatenie
prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 29. 11. 2012 bola
z účtu exekútora na účet žalovaného poukázaná suma 2.100,- Eur, ktorou sa čiastočne uspokojila
pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní.
Podľa ustanovenia § 94 ods. 1 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke
sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva. Účet zriaďuje
banka pre jeho majiteľa na základe zmluvy o bežnom alebo na základe zmluvy o vkladovom účte podľa
ustanovení §§ 708-719a Obchodného zákonníka. Uzavretím zmluvy vzniká medzi bankou a majiteľom
účtu dvojstranný záväzkový právny vzťah. Na základe zmluvy o bežnom alebo vkladovom účte je
banka povinná prijať na účet peňažné vklady vykonané majiteľom účtu alebo platby uskutočnené v jeho
prospech bez ohľadu na to, kto je majiteľom peňažných prostriedkov, ktoré sa týmto spôsobom na účet
ukladajú. Pri vykonávaní výplat z účtu sa banka riadi pokynmi majiteľa účtu, skutočnosť, kto bol majiteľom
peňažných prostriedkov uložených na účet, tu nie je významná.

Obchodný zákonník používa v ustanovení § 708 a nasl. pojem „majiteľ účtu“. Účet sám o sebe nemá
majetkovú hodnotu a peňažné prostriedky na ňom uložené sú v majetku banky. Majiteľom účtu je v
zmysle ustanovení obchodného zákonníka o bežnom a vkladovom účte osoba, pre ktorú banka zriadila
na základe zmluvy účet. Majiteľ účtu má voči banke nárok, aby jemu alebo ním určeným osobám boli na
jeho žiadosť alebo písomný príkaz, prípadne pri splnení dohodnutých podmienok, vyplatené peňažné
prostriedky z účtu alebo zostatok účtu, čo predstavuje „pohľadávku z účtu v peňažnom ústave“, ktorú
možno postihnúť výkonom rozhodnutia podľa ust. § 94 Exekučného poriadku.

Žalovaný ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú má
majiteľ účtu na základe Zmluvy o účte voči banke, nie je rozhodujúce, koho boli peňažné prostriedky,
ktoré boli na účet uložené. Podstatná je jedine skutočnosť, kto je majiteľom účtu, lebo jedine on má
pohľadávku z účtu v peňažnom ústave.

Predmetom výkonu rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave nie je vec, a ani
iný majetok, ale nárok majiteľa účtu na výplatu peňažných prostriedkov z účtu. Žalobca sa domáha
vylúčenia v predmetnej exekúcii peňažných prostriedkov vo výške 2.663,34 Eur, ktoré boli omylom
poukázané na daný účet firmou SOKEVA Finland, ako úhrada za dodanie tovaru zaslaného žalobcom.
Žalobca poukázal na § 55 ods. 1 Exekučného poriadku a v závere uviedol, že účet v banke vecou nie
je. Peniaze sú zastupiteľnými vecami, momentom pripísania na účet sa stávajú vlastníctvom banky,
ktorá účet spravuje, preto ani zostatok na účte nie je vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Tento zostatok
predstavuje len nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie na vyplatenie aktívneho zostatku. Exekúcii podlieha
a predmetnom exekúcie vykonávanej spôsobom podľa § 94 Exekučného poriadku preto je len tento
nárok. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhoval žalobu o vylúčenie vecí z exekúcie zamietnuť
ako nedôvodnú.

V účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 27. 3. 2013 poverená zástupkyňa žalovaného doplnila, že
žalobu navrhujú zamietnuť aj s poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého
nie je možné uviesť vec do pôvodného stavu, resp. navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom
konaní vylúčené.

Na pojednávaní dňa 4. 3. 2013 bola osobne prítomná konateľka firmy MANDY 8, s. r. o. so sídlom
v Spišskej Novej Vsi U. S., ktorá v účastníckej výpovedi uviedla, že zároveň bola konateľkou firmy
Kollárová, s. r. o., ktorá je v predmetnom exekučnom konaní povinným subjektom. Už predtým, teda ako
konateľka firmy Kollárová, spol. s r. o., obchodovala s firmou SOKEVA OY Finland, pričom predmetom
obchodnej činnosti bol odpredaj maliarskych štetcov. Následne už ako firma MANDY 8, s. r. o. pristúpila
na základe objednávky tejto fínskej firmy k uzavretiu kúpnej zmluvy v novembri 2012, pričom objednávka
bola potvrdená mailovou poštou 2. 11. 2012, a následne žalujúca firma vystavila faktúru č. 15/2012, tak
ako je uvedené v návrhu. Týždeň nato prišiel kupujúci autom, tovar prevzal a tak sa obchod zrealizoval.
Pri dodávke sa zároveň kupujúcemu odovzdal originál faktúry, takže klient mal podklady pre úhradu
platby, a to za odpredaj maliarskych štetcov. Na predmetnej faktúre bolo oznámené číslo účtu firmy,
ktorý bol vedený v Slovenskej sporiteľni a nakoľko ešte v deň splatnosti nebola platba prevedená, tak
ju urgovali. Zástupca kupujúcej firmy im však oznámil, že platba bola zaplatená na účet a neskôr po
zisteniach v Slovenskej sporiteľni a predovšetkým na základe písomného potvrdenia firmy SOKEVA

OY o výpise z banky, zistili, že platba bola odvedená na nesprávny účet, a to na účet pôvodnej firmy
Kollárová, spol. s r. o. v Spišskej Novej Vsi. Kupujúca firma tak nesprávne uhradila novú platbu na starý
účet. Konateľka žalobcu ďalej uviedla, že hneď po zistení tohto omylu to oznámila exekútorom a od JUDr.
Sabola dostala ústny prísľub, že peniaze budú jej vrátené, avšak nestalo sa tak. Vykonaním predmetnej
exekúcie jej bola spôsobená ujma, nakoľko peniaze mali byť poukázané na účet firmy MANDY 8, s. r.
o. a nie firmy Kollárová, spol. s r. o..

Napriek tejto výpovedi konateľky žalobcu poverená zástupkyňa žalovaného na predmetnom
pojednávaní naďalej zotrvávala na stanovisku, že predmetná exekúcia bola vykonaná zákonným
spôsobom, čo si overili aj priamym kontaktom so súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom dňa 20.
12. 2012, ktorý im oznámil, že on v exekúcii postupoval zákonne, teda stiahol z účtu povinného uvedenú
sumu na základe poverenia súdu a že exekúcia prebehla v poriadku. Exekútor sa nezmienil o tom, žeby
mu niekto signalizoval, že predmetná suma na účte povinnému nepatrí. Nakoľko žalobca podal žalobu
na vylúčenie veci z exekúcie, avšak predmetom exekúcie, ktorá má byť podľa žalobcu nezákonná, je
len právo povinného na vydanie peňažných prostriedkov a nie vec, navrhujú žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

Súd sa oboznámil s dôkazným spisom tunajšieho okresného súdu sp. zn. 6Er 353/2011, z ktorého
zistil, že 1. 6. 2011 súdny exekútor JUDr. Juraj Sabol požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia vydaného oprávneným Sociálnou poisťovňou so
sídlom v Bratislave, pobočkou v Spišskej Novej Vsi o dlžnom poistnom vo výške 2.401,21 Eur, proti
povinnému Kollárová spol. s r. o., Trieda 1. mája 21/1, Spišská Nová Ves. Súd tejto žiadosti vyhovel a 8.
6. 2011 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola, ktorý vec viedol pod č. EX
1049/2011. Podľa predmetného dôkazného spisu EX 1049/2011, ktorý si súd vyžiadal od predmetného
exekútora, súd zistil, že žalobkyňa v tomto konaní dňa 12. 12. 2012 žiadala súdneho exekútora o vrátenie
predmetných finančných prostriedkov z dôvodov, ktoré sú uvedené aj v tomto konaní, k čomu predložila
tie isté prílohové dôkazy. Súdny exekútor dňa 13. 12. 2012 v písomnej odpovedi žalobcovi uviedol,
že proti upovedomeniu o začatí exekúcie neboli v zákonnej lehote podané námietky a nebol podaný
ani návrh na odklad exekúcie, čím sa uvedená exekúcia na základe poverenia tunajšieho súdu stala
právoplatnou. Nakoľko žalobca v 15-dňovej lehote neuhradil dlžobu voči Sociálnej poisťovni, súdny
exekútor zvolil spôsob exekúcie, a to blokáciu účtu povinného, kde dňa 29. 11. 2012 došlo k čiastočnej
úhrade. V uvedený deň mal exekútor telefonát, kde neznáma osoba mu oznámila, že došlo k omylu v
platbe na účte a nakoľko tvrdenie nebolo možné overiť, exekútor sa spojil s exekučným oddelením Tatra
banky v Bratislave, odkiaľ mu bolo oznámené, že platba je formálne a vecne správna a Tatra banka
neeviduje žiadnu reklamáciu ohľadne tejto platby. Z dôvodu, aby nedošlo k mareniu úradného výkonu,
zrealizoval zaslanie platby na účet oprávnenej, teda Sociálnej poisťovne. Až dňa 11. 12. 2012, t. j. po
dvoch týždňoch, zaslala pobočka Tatra banky v Spišskej Novej Vsi písomnú požiadavku na vrátenie a
preúčtovanie peňažných prostriedkov, čo však bolo neaktuálne, nakoľko takéto vrátenie peňazí nie je v
kompetencii exekútora. Poukázal na § 61 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého nemožno vec vrátiť
do pôvodného stavu.

Súd sa v ďalšom oboznámil s exekučným príkazom, ktorý bol vydaný povereným súdnym exekútorom
dňa 11. 8. 2011 adresovaný Tatra banke, a. s., Hodžovo námestie 3, Bratislava, a to prikázaním
pohľadávky z účtu v banke a upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 21. 6. 2011 a návrhom na
vykonanie exekúcie, ktorý bol exekútorovi doručený oprávneným - Sociálnou poisťovňou, pobočkou v
Spišskej Novej Vsi dňa 24. 5. 2011.

Podľa výpisu z Obchodného registra MS SR súd zistil, že žalobca, teda firma MANDY 8, s. r. o. so sídlom
Medza 5 v Spišskej Novej Vsi, bola zapísaná dňa 3. 5. 2011, kde je konateľkou a jedinou spoločníčkou
U. S.. Predmetom činnosti je kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, alebo iným
prevádzkovateľom živnosti, výroba metiel, kief a maliarskeho náradia.

Podľa výpisu z Obchodného registra MS SR firma Kollárová spol. s. r. o. so sídlom Trieda 1. mája 21/1
v Spišskej Novej Vsi bola zapísaná dňa 10. 7. 1997, kde vystupujú štyria spoločníci, medzi nimi aj U.
S., ktorá je konateľkou firmy. Predmetom činnosti tejto firmy je nákup a predaj tovaru v rozsahu voľnej
živnosti, výroba maliarskych a natieračských potrieb, výroba lepidiel, výrobkov z dreva, plastov a výskum
trhu.

Podľa § 55 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (Exekučný poriadok) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba
uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.
Návrhom na súde treba uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok
prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, prípadne
predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom
podniku.

Podľa § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

Podľa § 94 ods. 1, 2 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná
jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom
účte.

Z dôkazných listín predložených žalobcom a z účastníckych výpovedí, predovšetkým z výpovede
konateľky žalobcu, ako aj firmy Kollárová, spol. s r. o., súd vzal za preukázané, že pri vyplatení kúpnej
ceny za odpredaj tovaru - štetcov od žalobcu kupujúcou firmou SOKEVA OY Finland, bola kúpna cena
vo výške 6.978,- Eur zaplatená prevodom na účet firmy Kollárová spol. s r. o. Spišská Nová Ves vedený
v Tatra banke, pobočka Spišská Nová Ves a nie na účet žalobcu, ktorý je evidovaný v Slovenskej
sporiteľni, a na ktoré číslo žalobca odkázal vo faktúre vystavenej dňa 2. 11. 2012 na sumu 6.978,- Eur.
Kúpna cena za tovar odpredaný žalobcom bola takto zrejme vyplatená nesprávne, resp. omylom na
iný účet. K takémuto pochybeniu došlo zrejme z toho dôvodu, ako uviedla konateľka oboch firiem, že
už v predošlom období obchodovala ako konateľka firmy Kollárová spol. s r. o. s uvedenou fínskou
firmou a túto skutočnosť žalovaný v tomto konaní ani nepopieral a nenavrhoval dôkazy, ktoré by mali
preukazovať, že nedošlo k mylnému prevodu na účet oprávneného. Z dôkazného exekučného spisu súd
vzal za preukázané, že súdom poverený súdny exekútor na základe telefonického podnetu overoval si
správnosť platby, ktorá bola uskutočnená na účte oprávneného a Tatra banka so sídlom v Bratislave
túto platbu formálne a vecne ako správnu potvrdila. Následne súdny exekútor postupoval v exekúcii tak,
ako z vyššie popísaných udalostí vyplýva. Pri takomto postupe v exekučnom konaní súd nezistil žiadne
zákonné pochybenie.

Žalobca sa však domáha vylúčenie veci z exekúcie s tvrdením, že došlo k nezákonnému postupu
exekútora, čo však žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Súd takúto okolnosť v konaní nezistil, práve naopak
z postupu exekútora je zrejmé, že tento sa aj zaoberal informáciou o mylnej platbe na účte povinného,
avšak výsledkom šetrenia bolo potvrdenie o správnosti tejto platby, a preto následne dňa 29. 11. 2012
z účtu exekútora bola poukázaná suma 2.100,- Eur oprávnenému, ktorou sa čiastočne uspokojila jeho
pohľadávka voči povinnému Kollarová spol. s r. o.. Z výsledkov dokazovania súd zistil, že žalobca žiadal
exekútora o vrátenie finančných prostriedkov potom, čo došlo k zákonnému výkonu a zrealizovaniu
exekúcie, takže v žiadnom prípade súdny exekútor, ani v tomto konaní žalovaný, ani konajúce banky
nepostupovali nesprávne a nezákonne, keď nepristúpili k vráteniu predmetných finančných prostriedkov.
Práve naopak, keby niektorý z týchto subjektov bez rozhodnutia súdu, alebo iného právoplatného a
vykonateľného rozhodnutia pristúpili, dopustili by sa porušenia zákona. Ako je vyššie uvedené a ako z
dokazovania vyplynulo, žalobca predmetnou žalobou naďalej zotrváva na takomto postupe, teda žiada
súd, aby spätne rozhodol o vylúčení veci z exekúcie, ktorá už prebehla. Navyše v danom prípade
predmetom exekúcie neboli veci, ale boli to finančné prostriedky prevedené z účtu povinného, ktorých
exekútor súpis nevykonával. Pri tomto právnom posúdení sa súd stotožňuje s písomným stanoviskom
žalovaného, v ktorom okrem iného uvádza, že účet v banke vecou nie je a zostatok na ňom predstavuje
nárok osoby, pre ktorú sa účet vedie, na vyplatenie aktívneho zostatku. Exekúcii podlieha a predmetom
exekúcie vykonávanej spôsobom podľa § 94 Exekučného poriadku preto je len tento nárok. Povinný
stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie prostriedkov na účte
až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

Žalobca uvádza, že predmetná exekúcia ukončená nebola, a preto táto okolnosť nebráni tomu, aby súd
rozhodol o spätnom vylúčení veci z exekúcie. Podľa doteraz platnej judikatúry uvedenej a citovanej v
komentári Exekučného poriadku v § 61 (R 64/2008), sa okrem iného uvádza, že vydražiteľ, ktorému bol
v exekučnom konaní udelený príklep a zaplatil najvyššie podanie, nadobudol vlastníctvo k vydraženým
veciam a takto nadobudnuté vlastníctvo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného

konania. Keď toto rozhodnutie budeme aplikovať na daný prípad, logicky dospejeme k záveru, že ak
došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného z účtu povinného zákonným spôsobom, kde
exekútor nezistil žiadne pochybenia, v danom prípade oprávnený sa stal výlučným vlastníkom týchto
peňažných prostriedkov a nie je možné dodatočne rozhodnúť o vylúčení týchto peňažných prostriedkov
z exekúcie, ktorá prebehla zákonným spôsobom. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca uniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že na jeho účet boli mylne odvedené finančné prostriedky. V tomto prípade
však sa žalobca nemôže domáhať vrátenia týchto prostriedkov žalobou o vylúčenie veci z exekúcie,
nakoľko návrh na ich vylúčenie nebol podaný včas a exekúcia už prebehla. Žalobcovi teda neostáva nič
iné, ako domáhať sa svojho práva žalobou o vydanie plnenia z neoprávneného majetkového prospechu,
teda žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia (R 20/1974) tak, ako na takýto postup opäť odkazuje
doteraz platná judikatúra.

Na základe vyššie popísaného skutkového stavu a predmetného právneho posúdenia súd žalobu v
celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich
náhradu nepriznal, nakoľko žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov konania nepožadoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.