Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 25, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/505/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220829
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615220829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: D. E., H.. XX. XX.
XXXX, C. F. XXX, XXX XX D., o zaplatenie sumy 516,47 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 267,52 € s
8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 64,42 eur od 26. 1. 2013 do zaplatenia,
8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 32,98 eur od 26. 2. 2013 až do zaplatenia,
8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,51 eur od 26. 3. 2013 až do zaplatenia,

8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 57,41 eur od 26. 4. 2013 až do zaplatenia,
8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 68,20 eur od 26. 5. 2013 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Súd povoľuje žalovanej platiť dlžnú sumu s príslušenstvom žalobcovi v mesačných splátkach po 30,-
eur, ktoré bude povinná platiť vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu vopred, pričom omeškanie s

plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom na začatie konania domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 516,47
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalovaný uzavrel s právnym
predchodcom žalobcu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačnej služby. Na
základe zmluvy umožnil právny predchodca žalobcu žalovanému uskutočňovať telekomunikačné služby
uvedené v zmluve a všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal služby odoberať a platiť za

ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval
žalovanému sumu 64,42 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou do 25.1.2013; sumu 32,98
eur faktúrou č.XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.2.2013, sumu 44,51 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX
so splatnosťou 25.3.2013, sumu 57,41 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.4.2013,
sumu 68,20 eur faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.5.2013 a sumu 248,95 eur faktúrou č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.2.2014 a úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s
rozhodnutím v jeho neprítomnosti.Žalovaná uviedla, že chce žalovanú sumu uhradiť v splátkach, ale okrem zmluvnej pokuty, ktorú
neuznáva. Sumu 267,52 eur žiadala splácať mesačne po 30 eur, pretože manžel nepracuje a žijú len
z jej príjmu 420 eur mesačne.

Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidôkazmiazistilnasledovný
skutkový stav veci:

Právny predchodca žalobcu (Slovak Telekom, a. s., Bratislava, Karadžičova 10, IČO 35 763 469) a

žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických
komunikáciách v platnom znení. Podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretej v ten istý deň
zmluvnými podmienkami sa žalovaný zaviazal, že v prípade nedodržania doby viazanosti 26 mesiacov
zaplatí zmluvnú pokutu 248,95 eur. Právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014 pohľadávku voči žalovanému postúpil na žalobcu. Vyššie uvedenými faktúrami boli
žalovanému vyúčtované mesačné poplatky a faktúrou č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu

vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 3 písm. c/ zmluva o pripojení zaniká

odstúpením od zmluvy. Podľa ods. 5 písm. e/ podnik môže
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ tohto zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného

dňazúčtovaciehoobdobia;toneplatíprivyúčtovanípredplatenýchslužieb,podľaods.4písm.b/účastník
jepovinnýplatiťcenuzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvyopripojeníapodľatarify,aaktopovaha
služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Z obsahu zmluvy vyplýva, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, pripravil ich právny

predchodca žalobcu - dodávateľ služieb, pre bližšie neurčený okruh spotrebiteľov. Ide o štandardné
formuláre. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba, ktorá nekoná pre účely
zamestnania, podnikania alebo inej obchodnej činnosti, teda ako spotrebiteľ a nemá možnosť meniť
zásadnýmspôsobomobsahzmluvnýchpodmienok.Vdanomprípadebolauzatvorenámedziúčastníkmi
zmluvy spotrebiteľská zmluva, ktorá podlieha právnemu režimu ustanovení Občianskeho zákonníka o

spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení. Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkov porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Vpredmetnejvecisižalobcauplatnilnároknazaplatenievyúčtovanýchslužieb azmluvnúpokutu248,95
eur. K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť upravuje § 494
Občianskeho zákonníka. V tejto časti žaloby žalovaný nárok žalobcu nesporoval, neuviedol žiadnu takú
okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb

za uvádzané obdobie. Žalobca služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne zaplatil
iba čiastočne. Súd preto v časti zaplatenia ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaný
ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby. Súd priznal zároveň žalobcovi aj
nárok na úrok z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného
žalobcom, keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania. V predmetnej veci

si ďalej žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty predstavujúcej 248,95 eur.

Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne

aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by súd
vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty (bez ohľadu na uplatnenú výšku), bol by porušený princíp

proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl.
6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici
má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára
2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskehozákonníka. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení
zmluvných povinností. V danom prípade žalobca (resp. jeho právny predchodca) ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých

spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu,
ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas
zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy
k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti,
pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi,

ktorý porušil zmluvné podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky,
za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa.
Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava

na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom
na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky

nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným
klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice: „Členské štáty zabezpečia, aby v
záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré

by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti
zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a
zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie,
pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná (§ 545a OZ), predsa by len zostala a

naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Tu je potrebné poukázať aj na
to, že zmluvná pokuta dojednaná v danom prípade je ako neprijateľná neplatná a moderovať zmluvnú
pokutu v zmysle citovaného ustanovenia je možné len v prípade, že ide o platnú zmluvnú podmienku. Aj
takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. a rozhodnúť o neplatnosti
zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka.

V tomto prípade súd samostatným výrokom neplatnosť zmluvnej podmienky nevyslovil, nakoľko
v obdobnej veci bolo rozhodnuté rozsudkami viacerých súdov - Okresný súd Košice 1 sp.zn.
40C/212/2014, Okresný súd Dunajská Streda sp.zn. 9C/383/2014, 12C/280/2014 a ďalších, kde
zmluvné dojednania o zmluvných pokutách boli vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvné

dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné, z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť v žiadnej výške, preto súd žalobu v časti nároku o zaplatenie
zmluvnej pokuty zamietol.

Po preukázaní, že u žalovanej sú na to dané dôvody, podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil jej splácať dlžnú

sumu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 30,- eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., žalovaný ako úspešnejší účastník v spore
má nárok na náhradu trov konania, k náhrade si však žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.