Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815010001
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5815010001.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

A. M., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku obžalovaného A. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom X. S. č.
XXX, ženatého, živnostníka, na slobode

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre
skutky kvalifikované ako pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť, že

- v dobe od presne nezisteného dňa roku XXXX do presne nezisteného dňa leta roku XXXX v prenajatom
byte v S. 8, časť R., Česká republika sa opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke Z. M., nar.

XX.XX.XXXX, pričom počas uvedenej doby jej často vulgárne nadával, vyhadzoval z bytu, tak že ju chytil
pod krk a vyhodil za dvere, opakovane ju fackal a udieral rukami predovšetkým do oblasti hlavy,

- v presne nezistenej dobe od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX ich v spoločnej domácnosti v X. S. č. XXX
a od mája XXXX v rodinnom dome bez popisného čísla v obci X. S., ktorý sa nachádza oproti rodinnému
domu s popisným číslom XXXX, svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX vulgárne nadával, vyhadzoval
ju z domu, opakovane sa jej vyhrážal zabitím a tým, že ju podreže, opakovane ju fackal a udieral rukami
predovšetkým do oblasti hlavy, tak že zo strachu ušla z domu, pričom v presne nezistený deň v mesiaci

september XXXX po tom čo vulgárne nadával manželke povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru,
že ju zabije, po čom Z. M. ušla, pričom v presne nezistených dňoch hore uvedeného obdobia zbil palicou,
metlou, remeňom a tĺčikom na mäso svoju dcéru mal. Z., a vyhrážal sa jej zabitím,

-dňaXX.XX.XXXXvčaseokolo17.00hod.podvplyvomalkoholuvkuchynianachodberodinnéhodomu
bez popisného čísla v obci X. S., ktorý sa nachádza oproti rodinnému domu s popisným číslom XXXX,
sa opakovane vyhrážal zabitím a súčasne vulgárne nadával svojej manželke Z. M., nar. XX.XX.XXXX a

to v prítomnosti ich detí mal. Z. a mal. Z. M., pričom ich slovne vyzval, aby mu doniesli sekeru, ktorou
zabije ich matku, následne pod zámienkou, že nie je navarené vyfackal svojho syna mal. Z., a následne
sa vyhrážal aj svojej dcére mal. Z., ktorej prikázal, aby mu ukázala bloček z nákupu, ktorý táto nemala,
preto jej povedal, aby si vybrala, či pôjde po bloček do obchodu alebo ju zbije a po tomto im povedal,
že ak niekto z nich otvorí dvere ich matke, tak mu doláme ruky a všetky kosti, čím svojimi vyhrážkami a
konaním u menovaných vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, následkom čoho v dôvodnej obave
o svoj život a zdravie najprv z rodinnému domu ušla Z. M. a po nej aj mal. Z., pričom obe sa skrývali

pri dome až do príchodu policajnej hliadky,pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa X.X.XXXX obžalobu na obž. A. M., pre

pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona.

Predmetná obžaloba bola prejednaná na hlavnom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, po výsluchu
obžalovaného, svedkov: Z.. G. O., Z. M., Z.. Z. R., B. C. a znalkyne S.. E. S. a po oboznámení listinných
dôkazov a znaleckého posudku rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Proti rozsudku prvostupňového súdu č.k. XT/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX podal odvolanie
prokurátor. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č.
k. XTo/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd neprečítal
v poradí druhú výpoveď svedkyne mal. Z. M. z č.l. XXXa a XXXb, v ktorej svedkyňa uviedla, že v

pôvodnej výpovedi hovorila z hnevu a že klamala. Z intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že
prvostupňový súd doplní dokazovania výsluchom svedkyne na hlavnom pojednávaní, aby sa svedkyňa
vyjadrila, či v predchádzajúcej výpovedi hovorila pravdivo, keďže pravdivosť svojej výpovede sama
spochybnila.

Po zrušení rozhodnutia a vrátení veci okresný súd nanovo prejednal vec na hlavnom pojednávaní dňa
XX.XX.XXXX, predvolal mal. svedkyňu Z. M., ktorá využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.

Obžalovaný A. M. na hlavnom pojednávaní nesúhlasil s konaním o dohode o vine a treste a po poučení
podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný. K predmetu obžaloby

vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX pílil drevo a doma sa chcel iba najesť a medzi ním a manželkou okolo
toho vznikli hádky o peniaze a o jedlo. Medzitým ešte poslal dcéru do obchodu a potom asi o 10. minút
prišla polícia. K ďalším skutkom, ktoré sa mu kladú za vinu obžalobou vypovedal, že čo sa týka bývania
v S., stalo sa, že prišiel domov, manželka doma nebola a potom prišla opitá a búchala na dvere, pýtal
sa jej, že prečo nechala deti samé a nepustil ju vtedy do bytu. Dcéra by si aj mohla pamätať, keď mu raz

asi o polnoci volala, že manželka nie je doma, že sa boja. Vtedy mal syn asi rok a pol. Manželku z domu
nevyhadzoval, iba ju domov nepúšťal, keď nebola pri deťoch. Pokiaľ ide o skutky, ktoré sa mali udiať v
X. S., ich spolužitie bolo v norme. Väčšinou keď sa hádali s manželkou, hádali sa kvôli peniazom, stavali
vtedy rodinný dom. S manželkou sa síce hádali, ale manželke sa nevyhrážal. Uviedol, že minulý rok
sa deti celú dobu doma hrávali s počítačmi, chcel iba od dcéry, aby pozametala a aby synovi nedávali

celý deň tablet, keď dcéra nechcela počúvať, tak jej tablet zobral a hodil ho do rohu, tablet jej rozbil. Na
doplňujúce otázky prokurátora odpovedal, že sa nikdy nevyhrážal manželke zabitím, nikdy ju nevyhodil
z bytu, tak ako sa už vyjadril, iba ju do bytu nepúšťal. Manželku nefackal a ani ju neudieral. Tiež nikdy
neudrel syna, so synom má nadštandardné vzťahy. Nikdy neudrel ani svoju dcéru, ak od neho dostala
2 krát po zadku a to je všetko, a to sú asi aj následky toho, že je na súde. Keď je v práci, robí majstra,

nemôže požívať alkohol. Doma si vypije, ale nie je typ hádavého človeka. Najčastejším dôvodom hádok
boli peniaze, ale hádky nevyprovokoval. Manželka sa mu už asi 10 rokov vyhráža policajtmi, je to kvôli
peniazom. Výpoveď dcéry proti nemu si vysvetľuje tým, že je teraz v puberte, dostala od neho dva krát
po zadku a tiež jej rozbil tablet. Na otázky obhajoby uviedol, že s deťmi má nadštandardné vzťahy. S
dcérou mal tiež dobrý vzťah, myslí si, že ich vzťah sa narušil, keď jej rozbil ten tablet, ale v lete spolu

grilovali, chodili na huby, všetko bolo v poriadku. Posledné dva roky pracuje v H., deti sa ho nebáli,
dokonca boli s ním 4 dni v H., akoby na dovolenke.

Svedkyňa Z. M. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a ako dcéra obžalovaného odmietla
vypovedať. Súd podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpovede svedkyne z prípravného konania zo

dňa X.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX. Svedkyňa dňa X.XX.XXXX vypovedala, že dňa XX.XX.XXXX
keď sa obžalovaný vrátil domov opitý, vulgárne nadával mame, obúval sa aj do jej rodičov, aj sa za
mamou rozbehol, na čo mama rýchlo utiekla a obžalovaný pozamykal dvere a povedal, že kto jej otvorí
dvere, doláme mu ruky a kosti. Potom kričal na brata Z. a aj mu dal najmenej tri facky. Potom ako sa
najedol,požiadalbrataZ.,abymudoniesolvýdavokzobchoduabločekznákupu.Keďžebločeknechala

v obchode, povedala to obžalovanému a on poslal brata Z. pre remeň a ju poslal do obchodu, leboinak dostane remeňom. Cestou do obchodu stretla mamu, povedala jej, že obžalovaný prefackal brata
a ju poslal pre bloček. Mama potom zavolala políciu. K výpovedi dodala, že keď utekala mamina, tak
obžalovaný povedal bratovi, že nech ide po sekeru, že ju ide zabiť a že jej odtne hlavu, keď ju nabudúce

uvidí na ulici. Fyzicky v ten deň mame neublížil. Obžalovaný im ublížil viackrát, keď bývali v S. dosť pil
a zlosť si vybíjal na mame, zbil ju remeňom, niekoľkokrát videla maminu so zlomeným nosom, vyhodil
ju z domu, z bytu. Raz sa nahneval, keď mama bola vo N., že má špinavú bundu a povedal bratovi, aby
priniesol jej tablet a v kotolni jej ho rozbil a dostala železnou palicou, mala modrinu na stehne, povedala
o tom mame. Keď bývali v S., ťahal mamu za vlasy, raz prišiel z krčmy a hádzal po nej nože. Tiež jej

zlomil nohu aj ruku a potom ju vyhodil z bytu, nevedeli kde je a potom zistili, že bola s rukou v nemocnici.
Na konkrétnu otázku vyšetrovateľa, či to videla, svedkyňa uviedla, že nevie či to bolo presne to, pretože
ju viackrát vyhadzoval z bytu a nevie pri ktorom sa to stalo. Ako jej zlomil nohu nevie, vie, že ju sotil doma
v X. S. u babky, mama nejako vyletela a spadla na nohu, bolo to asi v roku 2011.Tiež ublížil bratovi Z.,
dostal metlou, ale tiež nevie kvôli čomu, tiež brat dostal viac faciek od obžalovaného. Raz zle zamietla a
obžalovaný jej povedal, že keby nemali takých dobrých susedov, tak by ju zabil. Obžalovaný pije často,

každý raz čo ho vidí, tak je opitý. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní dňa XX. XX. XXXX svedkyňa
uviedla, že v predchádzajúcej výpovedi všetko hovorila z hnevu a klamala.

Svedkyňa Z.. G. O. vypovedala, že o problémoch v rodine obžalovaného sa dozvedeli z výsluchu dcéry
obžalovaného na polícii. Dňa XX.XX.XXXX v rodine vykonali návštevu, išlo o návštevu v rodinnom

prostredí z dôvodu sociálneho poradenstva a poskytnutia psychologickej pomoci pre rodinu. Osobne sa
tejto návštevy zúčastnila. Z rozhovoru s manželkou obžalovaného zistila, že správanie obžalovaného
bolo už dlhšiu dobu agresívne, najmä keď bol pod vplyvom alkoholu. Tiež z rozhovoru mala pocit, že
manželka obžalovaného je pod tlakom rodiny obžalovaného, v súvislosti s tým, že bol vzatý do väzby.
Manželka obžalovaného o správaní obžalovaného rozprávala všeobecne v širších súvislostiach, nič

konkrétne nespomínala. Po tomto stretnutí sa stretla ešte s matkou mal. detí, ale s dcéru Z. sa nestretla,
odmietla sa zúčastniť stretnutí, aspoň podľa vyjadrení matky.

Svedkyňa poškodená Z. M., manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom
konaní využila svoje právo a odmietla vypovedať.

Znalkyňa S.. E. S. vypovedala, že sa v celom rozsahu pridržiava záverov znaleckého posudku, ktorý
podala v predmetnej veci. Pokiaľ ide o vierohodnosť skúmaných osôb manželky obžalovaného Z. M.,
ako aj u oboch detí Z. a Z. ich všeobecná vierohodnosť bola zachovaná. Keďže všetky tieto osoby
odmietliuviesťakékoľvekskutočnostikuskutkupočasznaleckéhovyšetrenia,ktorévykonávala,nemôže

posúdiť ich špecifickú vierohodnosť a teda skonštatovať, či to, o čom vypovedajú, resp. vypovedali
pred orgánmi činnými v trestnom konaní skutočne aj prežili. Pokiaľ ide o matku maloletých detí, od
samého začiatku mala negatívny postoj k celému znaleckému vyšetrovaniu, odmietla odpovedať na
otázky, nepriniesla na vyšetrenie ani zdravotnú dokumentáciu. V rámci vyšetrenia sa nepreukázali
žiadne symptómy, ktoré by mali svedčiť o tom, že je týranou osobu. Pokiaľ ide o dcéru Z. M., tá taktiež

odmietla vypovedať k okolnostiam skutkov. Počas vyšetrovania sa pred ňou vyjadrila, že má strach z
otca a obavy o brata a aj mamu, ale tieto jej tvrdenia sa však testami nepotvrdili. Bol u nej vykonaný
test, kde kreslila postavu muža a ženy a tiež vypĺňala osobný dotazník a ani jedným z týchto testov
sa nepotvrdilo, že by z otca teda obžalovaného mala strach alebo úzkosť, alebo žeby úzkosť prežila
a tiež sa neprejavila u nej ani depresia. Pokiaľ ide o syna obžalovaného, tiež sa v rámci vyšetrenia

odmietol vyjadriť k okolnostiam skutku, ale uviedol, že otca ma rád, že spolu robili fasádu, boli na
výlete v H., že tam bola aj mama, sestra a tiež sa vyjadril, že mu je za otcom smutno. Bola u neho
zistené negatívne emocionálne ladenie, ktoré vyplýva z konfliktov medzi oboma rodičmi, ale môže tiež
skonštatovať, že toto emocionálne ladenie nevyplýva len z negatívneho správania sa otca, pretože k
nemu má maloletý pozitívny emocionálny vzťah. Ani u jedného z maloletých detí sa syndróm týranej

osoby neprejavil. Maloletý syn určite napäté vzťahy prežíva negatívne a čo sa týka dcéry, dcéra je
negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi. Pokiaľ ide o výpoveď dcéry Z. v prípravnom konaní, už
z jej obsahu vyplýva, ako keby ovplyvniteľnosť zo strany matky. Dcéra vypovedala o skutočnostiach,
ktoré nezažila, ale o ktorých len počula. Svedkyňa maloletá je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť
adolescentný komplex. Jej osobnostnej štruktúre zodpovedá, že môže reagovať v hneve, môže sa cítiť

ukrivdená a mohla tak byť jej výpoveď ovplyvnená aj tým, že jej otec rozbil tablet ako to uvádzala vo
výpovedi. U tejto svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú výbušnosťou,
dramatizovaním, zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním. Svedkyňa je nadpriemerne
inteligentná, má dostatočné sebavedomie, je trošku uzavretejšia a na základe toho ani prípadný ďalšívýsluch na súde nebude mať negatívny vplyv na jej psychický a mravný vývin, treba si dať len pozor na
jej možné zveličovanie a dramatizáciu prežitých udalostí.

Svedkyňa Z.. Z. R., sestra obžalovaného vypovedala, že tiež býva v X. S., asi 2 km od brata a švagrinej.
Problémy, ktoré majú obžalovaný s manželkou sú také bežné problémy v rodine. Obžalovaný má svoje
deti rád, berie ich so sebou na futbal, na návštevy. So švagrinou mala tiež dobré vzťahy. Nemala pocit,
že by sa deti obžalovaného báli. S deťmi obžalovaného sa stretávali častejšie, skoro stále sú v kontakte.
Nikdy sa pred ňou nesťažovali na otca, nepovedali, že by mali z neho strach. To čo sa stalo je pre ňu

šok. Ani obžalovaného dcéra Z. sa nikdy nesťažovala na otca, iba niekedy v auguste minulého roku, sa
sťažovala na otca, že je rozbil tablet, tiež sa jej nepáčilo, že jej kázal niečo upratať, že im obmedzoval
čas strávený pri počítači s tým, že sa majú viac hrať s najmladším bratom A.. Nikdy nepočula o tom, že
by sa obžalovaný mal niekomu vyhrážať. Obžalovaný s rodinou bývali určitú dobu v S., ale navštevovali
sa, k spolužitiu v S. sa vyjadriť nevie. Švagriná sa jej nesťažovala na obžalovaného. Svedkom skutku
zo dňa XX.XX.XXXX nebola.

Svedkyňa B. C., matka manželky obžalovaného, tak ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo a k veci odmietla vypovedať.

Súd na návrh prokurátora, so súhlasom prokurátora a obžalovaného prečítal výpoveď svedka mal. Z. M.

(syna obžalovaného) z prípravného konania, svedok v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol
vypovedať.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia č. XXX/XXXX vyplynulo, že obžalovaný
netrpí a ani netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Znalci u obžalovaného zistili prítomnosť

poruchy osobnosti a syndróm závislosti od alkoholu. Osobnosť obžalovaného je psychopaticky
abnormne, disharmonicky štruktúrovaná, dissociálna, emočne plochá, egocentrická, psychosomaticky
závislá od alkoholu. Odmieta potrebu protialkoholického liečenia, čo je základný predpoklad jej
úspešnosti. Z psychiatrického hľadiska nie je pobyt obžalovaného pre spoločnosť nebezpečný. Môže
byť nebezpečný pokiaľ je opitý, ale toto nie je v možnostiach medicíny a psychiatrie ovplyvniť, pretože

trpí poruchou osobnosti, k závislosti je nekritický a liečenie odmieta. Porucha osobnosti aj závislosť
od alkoholu sú pre neho neliečiteľné. Len v dôsledku simplexných opilostí, ktoré si privodil sám, vedel
rozpoznať protiprávnosť svojho konania v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej a
rovnako toto svoje konanie mohol v miere nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšenej ovládať.

Súd oboznámil listinné dôkazy a správy k osobe obžalovaného najmä lekárske správy na č.l. 144- 150,
156, správu polície Českej republiky z č.l. 152, trestný rozkaz Okresného súdu Ružomberok z č.l. 155,
výpis z evidencie priestupkov na č.l. 158, správu o povesti z č.l. 159, odpis registra trestov na č.l. 174,
vyjadrenie z č.l. 182. Konkrétne z lekárskych správ vyplynulo, že Z. M. bola vyšetrovaná na chirurgickej
ambulancii v ČR pre udávané napadnutie inou osobou dvakrát dňa XX.X.XXXX (nebolo predmetom

obžaloby) a dňa XX.X.XXXX, k napadnutiu inou osobou malo dôjsť dňa XX.X.XXXX, boli u nej zistené
bolesti hlavy, hematomy a zrejme zlomenina nosných kostičiek ( na č.l. 144-146). Z ďalších lekárskych
správ na č.l. 147-149 vyplynulo, že Z. M. bola vyšetrovaná na ortopedickej ambulancii v ČR dňa
XX.X.XXXX po páde na ľavú ruku, diagnostikovaná zlomenina ruky ( na č.l. 149), až z ďalšej správy (na
č.l. 147) vyplynulo, že pri ošetrení uviedla, že mala byť dňa XX. 3. XXXX udretá manželom. Následne boli

zabezpečené správy chirurgickej ambulancie R., ohľadom zranenia z XX. X.XXXX, zlomenina v oblasti
ľavého členka, kde poškodená uviedla, že zle dostúpila na nohu. Iné lekárske správy zabezpečené
neboli. Polícia ČR v správe uviedla, že neeviduje trestné oznámenie podané na obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom
návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona sa dopustí kto sa
inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu a uvedený čin spácha na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom

pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,

tieto dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu tak jednotlivo ako aj v ich súhrne a rozhodol tak, že obžalovaného spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky pre ktoré je obžalovaný
stíhaný.

Obžalovaný poprel, že by sa skutkov dopustil, uviedol, že s manželkou sa často hádali, ale manželku
z bytu nikdy nevyhodil, iba ju do bytu nepustil, keď nebola večer doma pri deťoch. Odmietol rovnako
tvrdenia, že by fyzicky napádal svoje deti, priznal, že svoju dcéru udrel možno dva krát po zadku.
V prvom rade je namieste uviesť, že v čase podania obžaloby obžaloba disponovala len jedinou
priamou výpoveďou svedkyne mal. Z. M., dcéry obžalovaného, pričom z jej výpovede a ani z iných

dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom konaní, pokiaľ ide o skutky z obdobia od XXXX až
do XX. 9. XXXX nevyplynuli skutočnosti, ktoré boli kladené obžalovanému za vinu a ktoré zakladali
skutkovú podstatu prečinu. Svedkyňa neuvádzala, že by sa mal obžalovaný svojej manželke Z. M.
opakovane vyhrážať zabitím, (svedkyňa ani raz vo svojej výpovedi neuviedla, že by takéto vyhrážky boli
obžalovaným vyslovené), tiež nič neuvádzala, že sa mal vyhrážať manželke, že ju podreže. Rovnako

z výpovede svedkyne nevyplynuli tvrdenia v obžalobe, že v mesiaci september XXXX po tom, čo
obžalovaný vulgárne nadával manželke, povedal synovi mal. Z., aby mu doniesol sekeru, že ju zabije,
ohľadom sekery svedkyňa vypovedala, ale bolo tomu len vo vzťahu ku skutku z XX.XX.XXXX. Tvrdenia
v obžalobe, ( bez ohľadu na to, že svedkyňa v ďalšej svojej výpovedi uviedla, že v predošlej výpovedi
vypovedala v hneve a klamala) tak nemali žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch v prípravnom konaní

a prokurátor ich nekriticky prevzal z uznesenia o vznesení obvinenia. Pokiaľ ide o skutok zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť, že sa vyhrážal zabitím a súčasne vulgárne nadával
svojej manželke, mal vyzvať deti, aby mu doniesli sekeru, ktorou zabije ich matku, mal vyfackať syna a
vyhrážať sa deťom dolámaním kostí, aj tento skutok bol postavený na výpovedi svedkyne Z. M., ktorá
však následne svoju výpoveď odvolala a uviedla, že v hneve klamala. Výpoveď svedkyne mal. Z. M. zo

dňa 1. XX. XXXX, keďže išlo o jediný priamy dôkaz proti obžalovanému, súd vyhodnocoval aj v kontexte
s listinnými dôkazmi (oboznamované lekárske správy na č.l. 144- 150, 156 ) a závermi znaleckého
dokazovania. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovede mal. svedkyne Z. M. z hľadiska vierohodnosti, za týmto
účelom bola do konania pribratá znalkyňa z odboru psychológia S.. E. S., ktorej úlohou bolo vykonať
psychologické vyšetrenie svedkov Z. M., mal. Z. M. a mal. Z. M. a zároveň zistiť, či sa u uvedených

svedkov prejavuje syndróm týranej osoby. Ani u jedného zo svedkov sa nepreukázali žiadne symptómy
týraných osôb. Svedkyňa mal. Z. M. sa počas znaleckého vyšetrovania pred znalkyňou vyjadrila, že
má strach z otca a obavy o brata a aj mamu, ale tieto jej tvrdenia sa testami nepotvrdili, bol u nej
vykonaný test, kreslila postavu muža a ženy a tiež vypĺňala dotazník a ani jedným z týchto testov sa
nepotvrdilo, že by z obžalovaného mala strach alebo úzkosť, alebo že by úzkosť prežila a tiež sa u

nej neprejavila ani depresia. Svedkyňa je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť adolescentný komplex.
Jej osobnostnej štruktúre zodpovedá, že môže reagovať v hneve, môže sa cítiť ukrivdená a mohla
tak byť jej výpoveď ovplyvnená aj tým, že jej otec rozbil tablet ako to uvádzala vo výpovedi. U tejto
svedkyne sa prejavujú hysterické rysy osobnosti, ktoré sa prejavujú výbušnosťou, dramatizovaním,
zveličovaním a emocionálne podfarbeným reagovaním. Svedkyňa je nadpriemerne inteligentná a má

dostatočné sebavedomie, aj keď je trošku uzavretejšia. Pri výpovedi svedkyne si treba dať pozor na jej
možné zveličovanie a dramatizáciu prežitých udalostí. V súhrne všetkých vyššie uvedených skutočností,
výpoveď svedkyne mal. Z. M. zo dňa 1. XX. XXXX, bola spochybňovaná predovšetkým samotnou
výpoveďou svedkyne zo dňa XX.XX.XXXX, kedy svedkyňa uviedla, že vypovedal v hneve a klamalaa tiež závermi znaleckého dokazovania, doplnenými výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní,
keď samotná znalkyňa sa vyjadrila, že vierohodnosť výpovede svedkyne je pochybná. Svedkyňa je
negatívne ovplyvňovaná matkou voči otcovi a je vo veku, kedy sa u nej môže prejaviť adolescentný

komplex, napriek jej vyjadreniu, že má z obžalovaného strach, ani jedným z vykonaných testov sa
nepotvrdilo, že by svedkyňa mala z obžalovaného strach alebo úzkosť, pričom za predpokladu, že
by svedkyňa ako maloleté dieťa bola svedkom opakovaných vyhrážok a fyzických útokov zo strany
otca, je len ťažko zdôvodniť, že by sa u nej a ani u mladšieho brata neprejavili známky strachu alebo
úzkosti, a ešte o to viac, ak takéto správanie obžalovaného malo pretrvávať už od roku XXXX, ako

to tvrdila obžaloba. Svedkyňa naviac uvádzala, že viackrát videla mamu zo zlomeným nosom, pričom
tieto tvrdenia neboli preukázané lekárskymi správami, ďalej uvádzala, že obžalovaný mame zlomil nohu
aj ruku, pričom doplňujúcimi otázkami bolo zistené, že svedkyňa zrejme ani nebola očitým svedkom
incidentu, k zlomenine ruky malo dôjsť pri páde a k zlomenine nohy nesprávnym došliapnutím (obsah
lekárskych správ). Pokiaľ prokurátor poukázal na výpoveď svedkyne G. O., pre úplnosť súd uvádza,
že svedkyňa mala informácie sprostredkované, dokonca ani nič konkrétne k trestnej činnosti neuviedla,

vypovedala, že o problémoch v rodine sa sociálny úrad dozvedel prvýkrát pri výpovedi mal. svedkyne
na polícii, ktorej s aosobne zúčastnila. V rámci následného sociálneho poradenstva a poskytnutia
psychologickej pomoci pre rodinu sa manželka obžalovaného o správaní manžela pred ňou vyjadrovala
všeobecne v širších súvislostiach.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, z dôvodu absencie dôkazov, súd rozhodol tak, že
obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutky stali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
-príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.