Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113237178
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113237178.7

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu C.. R. U., O.. XX.X.XXXX,
V. P. B. X, Ľ., D. F., právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, 080 01
Prešov, proti žalovaným 1. P.. K. U., O.. XX.X.XXXX, V. F. XX, XXX XX P., D.C. F., 2. W. U., O..
XX.X.XXXX, V. F. XX, XXX XX P., D. F., obe právne zastúpené JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou,
Plzenská 2, 080 01 Prešov, o určenie rozsahu BSM, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.12.2013 domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť byt č. 6
na 1. p. bytového domu súp. č. XXXX, postavený na parcele N. XXXXX/XX, ul. F. XX, P., zapísaný na G.

XXXX, kat. úz. Prešov, ku ktorému zodpovedá záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zák. 182/1993 Z. z.,
pozemok zapísaný na G. XXXX, kat. úz. Prešov, ako aj spoluvlastnícky podiel XX/XXXXin na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu č. XX, F.. Č.. XXXX, H.. F., P., zapísané na G. XXXX, kat. úz.
Prešov, ako aj spoluvlastnícky podel XX/XXXXin k pozemku zapísaného na G. XXXX, kat. úz. Prešov,
zastavaná plocha a nádvorie, parcela N. XXXXX/XX o výmere 818 m2, patrí do BSM C.. R. U.C., O..
XX.X.XXXX a P.. K. U., O.. XX.X.XXXX.

Svojužalobuodôvodniltým,žežalobcaažalovanáv1.radeuzavrelimanželstvodňaX.X.XXXX.Pretože
manželstvo bolo po dlhú dobu trvalo a vážne rozvrátené, Okresný súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XXC
XXX/XXXX-XX zo dňa 24.9.2008 manželstvo rozviedol a mal. W., O.. XX.X.XXXX zveril do starostlivosti
matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne 5.000,- Sk. U žalobcu išlo o v poradí druhé
manželstvo. Deti z prvého manželstva mal. Y., O.. XX.X.XXXX a mal. L., O.. X.X.XXXX súd zveril do

výchovy matke a žalobcu zaviazal ako otca detí platiť na ich výživu mesačne 400,- Kčs, resp. 350,-
Kčs. V žalobcovom druhom manželstve s terajšou žalovanou pretrvávali po značne dlhú dobu hádky a
nedorozumenia, manželstvo bolo dlhodobo a vážne rozvrátené. Žalovaná v 1. rade ako manželka mu
sústavne vyčítala, že na neho dopláca a že jej spôsobuje veľké škody, a to v tom, že musí platiť výživné
pre deti z prvého manželstva, čo je na jej úkor. Taktiež mu vyčítala, že žije s ním v konkubináte a z jej
nátlaku a popudu pod vyhrážkami, že sa s ním rozvedie a prestane žiť, bol v takejto tiesni donútený

urobiť proti svojej vôli viacero právnych krokov, ktoré súviseli s prevodom majetkov, a to jednak tých,
ktoré boli v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj s prevodom spoločného trojizbového bytu nachádzajúceho
sa v P. O. H. F. XX. Tieto prevody bol donútený žalovanou v 1. rade urobiť po začatí súdneho sporu o
platenie zvýšeného výživného na deti z prvého manželstva. Filozofiou prevodu týchto nehnuteľností zo
strany žalovanej v 1. rade bolo to, že takýmto spôsobom dôjde k zmenšeniu jeho majetkového stavu,
že sa stane bezmajetným a že súdy mu nebudú na deti z prvého manželstva určovať vysoké výživné.

Okrem nehnuteľností, ktoré boli v jeho vlastníctve a ktoré nadobudol po svojich rodičoch, ho žalovaná
v 1. rade donútila aj k darovaniu bytu, ktorý nadobudli kúpou počas trvania manželstva do BSM. Išloo byt č. X O. X. poschodí bytového domu, F.. Č.. XXXX, postaveného na parcele XXXXX/XX, F. H..
XX v Prešove, zapísaného na G. XXXX, kat. úz. Prešov. Dôvodom nátlaku a uzavretie tejto darovacej
zmluvy s dcérou mal. W. U., ku ktorej došlo dňa 10.9.2004, bola tá skutočnosť, že takýmto spôsobom

sa mal a musel vydediť z vlastníctva k tomuto bytu svoje dve deti pochádzajúce z prvého manželstva, Y.
a L. U.. Napriek tomu, manželské vzťahy sa nevyrovnali, naopak, ešte viac sa prehĺbili, a to z ďalšieho
dôvodu, že žalovaná v1. rade ako manželka otehotnela s iným mužom, čo malo za následok narodenie
dieťaťa, mal. U., ku ktorej z jeho strany bolo zapreté otcovstvo. Žalovaná v1. rade za posledných
10 rokov manželstva premyslene a cieľavedome konala hlavne v majetkových veciach a svoje plány

a úmysly aj pod vyhrážkami a donútením zrealizovala. Manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa
19.12.2008, darovacia zmluva, ktorou prešlo vlastnícke právo k trojizbovému bytu na žalovanú v 2.
rade, bola uzavretá v septembri 2004, pričom keď žalovaná v 2. rade nadobudla plnoletosť (18 rokov)
bezprostredne hneď na prvý deň po nadobudnutí plnoletosti spätne uzavrela darovaciu zmluvu, ktorou
previedla vlastnícke právo k bytu na ulici F. XX X. P., avšak už iba na matku. K tomuto bytu je zriadené
vecné bremeno právo doživotného bývania, a to v prospech rodičov. Žalobca považuje darovaciu zmluvu

z 10.9.2004, ako aj následnú druhú darovaciu zmluvu z 27.5.2009 od samého počiatku za absolútne
neplatnú, pretože darovacia zmluva z rodičov na dcéru bola uzavretá neslobodne, pod nátlakom a v
tiesni, naviac, táto darovacia zmluva odporuje zákonu a najmä odporuje dobrým mravom. Na Okresnom
súde v Prešove sa vedie súdny spor o vyporiadanie BSM, sp.zn. XXC XX/XXXX, ktorý nie je právoplatne
skončený. Pokiaľ súd si vyrieši predbežne neplatnosť darovacích zmlúv, potom spoločný byt tvorí masu

BSM.

Žalovaná v 1. rade so žalobou nesúhlasila z dôvodu toho, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na podanej žalobe. Otázka určenia, či sporné nehnuteľností patria do BSM, má povahu len predbežnej
otázky, ktorej riešenie je v práve prebiehajúcom neskončenom konaní o vyporiadanie BSM sp. zn. XXC/

XX/XXXX na Okresnom súde Prešov, predmetom ktorého sú aj nehnuteľnosti, ku ktorým sa žalobca
domáha, že patria do masy BSM. Z uvedeného je zrejmé, že otázka spoločného vlastníctva k určitej
veci je v rámci konania o vyporiadanie BSM otázkou predbežnou pre vlastné vyporiadanie. Žalobca
nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ani vyriešením predbežnej otázky by
naďalej zostala nevyriešená otázka vyporiadania BSM súdom, ktoré konanie nie je doposiaľ ukončené

a na právnom postavení žalobcu by sa nič nezmenilo. Zároveň poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súde Slovenskej republiky sp. zn. X N. XX/XXXX a Krajského súdu Trenčín sp.zn. XCo/XX/XXXX.

Žalované prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom vyjadrení namietali prekážku
litispedencie, keďže na tunajšom súde sa vedie konanie o zrušenie vecného bremena

XXC/XXX/XXXX - XXX

viaznucom na tomto byte, ktoré je vedené medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade pod sp. zn.: XXC/
XXX/XXXX. V tomto konaní si žalobca od žalovanej v 1. rade uplatňuje finančnú náhradu z titulu
zrušenia vecného bremena spočívajúceho v jeho práve doživotného užívania predmetného bytu, ktoré

bolo zriadené práve na základe darovacej zmluvy, ktorej platnosť v konaní XXC/XXX/XXXX žalobca
namieta. Žalobca teda v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.: XXC/XXX/XXXX akceptuje, že
darovacia zmluva o prevode vlastníctva bytu v prospech jeho dcéry, ktorou mu zároveň bolo zriadené
právo doživotného bývania v tomto byte je platná a z tohto titulu si voči žalovanej v 1. rade uplatňuje
finančné plnenie. Ďalej uviedli, že žalobca namieta absolútnu neplatnosť právneho úkonu z dôvodu,

že darovaciu zmluvu zo dňa 10.09.2004 uzavrel neslobodne, pod nátlakom a v tiesni. Toto subjektívne
presvedčenie žalobcu, ktoré v ňom skrslo náhle s odstupom 9 rokov po uzavretí tejto zmluvy, pričom
tento právny úkon za vtedy maloletú žalovanú v 2. rade schválil súd, považujú len za ďalší z rady
špekulatívnychkrokov,kuktorýmžalobcapristúpilpotom,akosakonanieovyporiadanieBSMnevyvíjalo
podľa jeho predstáv. Tento názor opierajú aj o fakt, že v konaní o zrušenie vecného bremena zriadeného

predmetnou darovacou zmluvou vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn.: XXC/XXX/XXXX žalobca
túto darovaciu zmluvu nepovažuje za uzavretú v tiesni a pod nátlakom a žiada z nej finančné plnenie.
Žalované zhodne uvádzajú, že darovanie bytu inicioval a administratívne zabezpečoval práve žalobca.
Vyplýva to aj z Doplnenia návrhu na zápis vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý adresoval
žalobca. Žalobca v tom čase vykonával aj podnikateľskú činnosť a týmto krokom zrejme sledoval aj

ochranu svojho súkromného majetku pred veriteľmi. K obave žalovanej v 2. rade zo žalobcu, ktorá
ju napokon viedla k žalobcom vyčítanému darovaniu bytu žalovanej v l. rade, predložili súdu dôkaz o
kontaktoch žalobcu s osobou zaoberajúcou sa čiernou mágiou. Nakoniec uviedli, že žalovaná v 1. radepreviedlapredmetnýbytspäťnažalovanúv2.rade,ktorájevýlučnouvlastníčkoutohtobytuod5.5.2014.
Žalovaná tak učinila najmä v snahe ukončiť spory so žalobcom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi a to darovacou
zmluvou na č.l. 3, 4, darovacou zmluvou s vecným bremenom na č.l. 5 - 7, výpisom z listu vlastníctva
č. X XXX na č.l. 8 - 10, výpisom z listu vlastníctva č. X XXX - čiastočný na č.l. 11, vyjadrením na č.l.
26, rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 27 - 29, vyjadrením k žalobe na č.l. 30, rozsudkom
Najvyššieho súdu SR na č.l. 31 - 38, rozsudkom Krajského súdu Trenčín na č.l. 39 - 42, vyjadrením na

č.l. 43, vyjadrením na č.l. 47, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. X XXX na č.l. 52 - 53, vyjadrením
na č.l. 65 - 68, rozsudkom Krajského súdu v Žiline na č.l. 69 - 73, doplnením návrhu na č.l. 74, mailovou
komunikáciou na č.l. 75, vyjadrením na č.l. 82, vyjadrením na č.l 83 - 84, rozsudkom Okresného súdu
Prešov XXC/XX/XXXX na č.l. 92 - 97, odvolaním na č.l. 99 - 100, odvolaním na č.l. 101 - 102, zo spisu
XC/XXX/XXXX darovacia zmluva zo dňa 10.9.2004 na č.l. 29, darovacou zmluvou na č.l. 28, rozsudkom
Okresného súdu Prešov XC/XXX/XXXX, zo spisu XXC/XX/XXXX darovacia zmluva na č.l. 3, darovacou

zmluvou zo dňa XX.X.XXXX na č.l. 38, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. XXC/XX/XXXX na
č.l. 55-57, uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l. 69 - 71, rozsudkom Okresného súdu Prešov
na č.l. 77-79, zo spisu XXP/XXX/XXXX zápisnicou o pojednávaní zo dňa 22.11.2004 na č.l. 11 - 12,
rozsudkom Okresného súdu Prešov XXP/XXX/XXXX na č.l. 14 - 16, zo spisu P. žalobou na č.l. 1-2,
rozsudkom Okresného súdu Prešov P. na č.l. 181-185, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.

XCo/XXX/XXXX na č.l. 192 - 195, zo spisu XXC/XXX/XXXX žalobou na č.l. 1, vyjadrením na č.l. 13,
zo spisu XXC/XX/XXXX žalobou na č.l. 1- 2, zápisnicou zo dňa 18. 6. 2009 na č.l. 53 - 57, zápisnicou
z pojednávania zo dňa 19.10.2009 na č.l. 142 - 145, zápisnicou z pojednávania zo dňa 23.11.2009 na
č.l. 215 - 218, zápisnicou z pojednávania zo dňa 24.1.2011 na č.l. 365-366, zápisnicou o pojednávaní
zo dňa 24.3.2011 na č.l. 373 - 375, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 9.2.2012 na č.l. 422 - 423,

rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 426 - 435, uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l. 444
- 447, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 12.9.2013 na č.l. 461 - 463, zápisnicou o pojednávaní zo dňa
4.11.2013 na č.l. 486, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 8.10 2013 na č.l. 498 - 506, zo spisu XXC/XXX/
XXXX, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 7.4.2008, zápisnicou zo dňa 28.4.2008, rozsudkom XXC/XXX/
XXXX, zo spisu XXC/XXX/XXXX a to žalobou, vyjadrením na č.l. 7-10, zápisnicou o pojednávaní zo

dňa 21.9.2004, vyjadrením na č.l. 39 - 40, uznesením XCo/XXX/XXXX, uznesením XXC/XXX/XXXX,
zápisnicou o pojednávaní zo dňa 8.3.2005, vyjadrením zo dňa 31.5.2005, na č.l. 105, uznesením zo
dńa 20.4.2005 na č.l. 109, vyjadrením na č.l. 133, vyjadrením na č.l. 148, rozsudkom Okresného súdu
v Prešove XXC/XXX/XXXX na č.l. 194 - 196, odvolaním na č.l. 200 - 203, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove XCo/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že deti z predchádzajúceho manželstva si voči nemu uplatňovali
nároky na zvýšenie výživného, pričom pod nátlakom žalovanej 1. rade previedli byt na žalovanú v 2.
rade z dôvodu toho, aby sa stal nemajetný. Pred súdom vyhlásil, že to robil slobodne a vážne, avšak
zároveň uviedol, že má 2 deti na čo súd neprihliadol. Všetky zmluvy pripravovala žalovaná v 1. rade.

Ďalej uviedol, že na žalovanú v 1. rade previedol aj rodičovský dom, ktorý po skončení manželstva od
žalovanej v 1. rade vysúdil späť.

Žalovaná v 1. rade pri svojom výsluchu uviedla, že v roku 2004 prišiel za ňou žalobca s vypracovanou
darovacom zmluvou a presvedčil ju, že to bude najlepšie riešenie. Nie je pravda, že ho nútila k tomu,

aby tento previedol na žalovanú v 2. rade. Dôvod prečo žalovaná v 2. rade previedla byt po dovŕšení
18 veku života bol ten, že žalobca si objednal vysoko profesionálnu čiernu mágiu a žalovaná v 2. rade
chcela, aby sa o tento byt starala. Nakoľko už bola psychický na dne tak byt následne previedla naspäť
na žalovanú v 2. rade. K rodičovskému domu uviedla, že tento na ňu previedol z dôvodu toho, že do
tohto domu investoval peniaze.

Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu uviedla, že žalovaná v 1. rade na žalobcu žiaden nátlak
nevyvíjala. Tento za ňou prišiel s nejakými zmluvami, pričom ona sa tomu veľmi nerozumela. Tento byt
darovala žalovanej v 1. rade, ktorá ho jej darovala späť z dôvodu toho, že nechceli ďalšie súdne spory.

Svedkyňa B. M., ktorá je sestrou žalobcu, pri svojom výsluchu uviedla, že žalobca bol nútený
všetok majetok previesť na žalovanú v 1. rade, pretože bolo potrebné prispievať na jeho deti z
predchádzajúceho manželstva. Nútený bol tak, že prestala variť, prať a so žalobcom sexuálne žiť.
Svedkyňa s darovaním nesúhlasila, pretože všetky 3 deti žalobcu sú rovnocenné a všetky by mali dediť.Taktiež uviedla, že žalobca chcel za každú cenu manželstvo zachrániť, a preto robil všetko čo žalovaná
v 1. rade chcela.

Svedok U. M., ktorý je žalobcov synovec pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaná v 1. rade celý čas
žalobcovivyčítala,žedoplácanajehodeti,apretochcela,abybolnemajetný.Žalovanáv1.radeprestala
so žalobcom žiť, variť a prať.

Svedkyňa Ľ. P. pri svojom výsluchu uviedla, že žalobca daroval byt z dôvodu toho, aby zachránil

manželstvo a vyhol sa výčitkám zo strany manželky. Žalovaná

v 1. rade mu neustále to vyčítala, že musí platiť na svoje 2 deti, a preto požadovala kompenzáciu.

Z darovacej zmluvy na č.l. 3 vyplýva, že žalovaná v 2. rade dňa 27.5.2009 darovala žalovanej v 1. rade
podiel 1/1 vlastníctva k bytu č. X, O. G..P.. bytového domu, číslo súpisné XXXX, stojaceho na parc. č.

XXXXX/XX, na ul. F. č. XX v Prešove, zapísaného na G. č. XXXX - čiastočný, kat. úz. Prešov, ku ktorému
zodpovedá záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona 182/93 Z.z. (pozemok zapísaný na G. XXXX,
kat. úz. Prešov), podiel 1/1 zo spoluvlastníckeho podielu 75/5110 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu č. XX, súpisné č. XXXX na ul. F., Prešov, zapísané na G. č. XXXX - čiastočný, kat.
úz. Prešov, ku ktorému zodpovedá záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona 182/93 Z.z., uvedených

v č. III. vo veľkosti pomeru podlahovej plochy bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov v dome a podiel
1/1 zo spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX k pozemku zapísaného na G. č. XXXX - čiastočný, kat. úz.
Prešov, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX o výmere 818 m2, kat. úz. P. pre obec P.,
zapísané na Katastrálnom úrade v P., Správa katastra P..

Z darovacej zmluvy na č.l. 5 vyplýva, že žalobca v 1. rade a žalovaná v 1. rade darovali dňa 10.9.2004
žalovanej v 1. rade podiel 1/1 vlastníctva k bytu č. X, O. X. p. bytového domu, číslo súpisné XXXX,
stojaceho na parc. č. XXXXX/XX, na ul. F. Č.. XX X. P., zapísaného na s č. XXXX - čiastočný, kat.
úz. Prešov, ku ktorému zodpovedá záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona 182/93 Z. z.(pozemok
zapísaný na G. XXXX, kat. úz. Prešov), podiel 1/1 zo spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu č. XX, súpisné č. XXXX na H.. F., P., zapísané na G. Č.. XXXX
- čiastočný, kat. úz. P., ku ktorému zodpovedá záložné právo v zmysle § 15 ods. 1 zákona 182/93 Z.
z., uvedených X. Č.. X vo veľkosti pomeru podlahovej plochy bytu ku podlahovej ploche všetkých bytov
v dome a podiel 1/1 zo spoluvlastníckeho podielu XX/XXXX k pozemku zapísaného na G. č. XXXX -
čiastočný, kat. úz. Prešov, zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXXX/XX o výmere 818 m2, kat. úz.

P. pre obec P., zapísané na Katastrálnom úrade v P., Správa katastra P.. Darcovia si vyhradili bezplatné
doživotné užívacie právo prevádzaných nehnuteľností, a to k bytu v rozsahu, ako ich doposiaľ užívajú.

Z výpisu z listu vlastníctva na č.l. 52 vyplýva, že vlastníčkou bytu č. 6 na 1. p. bytového domu F.. Č..
XXXX, postavený na parcele N. XXXXX/XX, H.. F. XX, P. je žalovaná v 2. rade, ktorá predmetný byt

nadobudla na základe darovacej zmluvy X. XXXX/XXXX.

Zo žaloby a vyjadrenia na č.l. 13 zo spisu XXC/XXX/XXXX vyplýva, že žalované sa domáhajú zrušenia
vecného bremena práva doživotného užívania bytu, pričom žalobca (v konaní žalovaný) so zrušením
súhlasí a požaduje za zrušenie primeranú náhradu.

Zo zápisnice o pojednávaní na č.l. 11 spisu XXP/XXX/XXXX vyplýva, že žalobca pri svojom výsluchu
uviedol, že k darovaniu bytu sa rozhodol dobrovoľne a taktiež uviedol, že má ešte dve deti. Súd právny
úkon, darovaciu zmluvu zo dňa 10.9.2004 schválil.

Z listu na č.l. 74 vyplýva, že žalobca doplnil návrh na zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to
zaslaním uznesenia XXP/XXX/XXXX, ktorým súd schválil právny úkon.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXC/XX/XXXX - XXX vyplýva, že súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej v 1. rade, pričom sporný byt do masy BSM nezahrnul, pretože súd

v konaní nemohol ako predbežnú otázku riešiť darovaciu zmluvu, keďže účastníkom konania nebola
žalovaná v 2. rade.Z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že súd manželstvo žalobcu a
žalovanej v 1. rade rozviedol a žalovanú v 2. rade zveril do starostlivosti žalovanej v 1. rade.

Žalobca vo svojom záverečnom stanovisku uviedol, že darovacia zmluva z dôvodu nátlaku a doslova
vydierania zo strany exmanželky, a to v tom, že v čase uzatvárania zmluvy na Okresnom súde Prešov
prebiehal súdny spor, v ktorom bývalá manželka a matka detí z 1. manželstva sa domáhala zvýšenia
výživného. Aby sa stal bezmajetný a aby mu súd uložil čo najnižšie výživné v dôsledku takéhoto
stavu, exmanželka ho prinútila okrem tejto darovacej zmluvy uzavrieť aj ďalšie zmluvy o prevode

nehnuteľností, a to k jeho osobnému majetku, ktorý som nadobudol dedením po svojich rodičoch.
Jednalo sa o spoluvlastnícky podiel z rodinného domu v Ľ., lesy a stavebný pozemok. Tunajší súd
mu svojim rozsudkom prinavrátil vlastníctvo k rodinnému domu, lesy a polovicu stavebného pozemku
previedla na neho spätne exmanželka zmluvou. Taktiež ex post správanie sa exmanželky a aj dcéry,
ktorá je pod jej veľkým vplyvom, spočívajúce v tom, že dcéra hneď na nasledujúci deň po tom, ako
dovŕšila 18ty rok veku, previedla darovacou zmluvou vlastníctvo k bytu späť na matku a iba v dôsledku

vedeniasúdnehosporupočasjehopriebehumatkaopakovanepreviedlavlastníctvospäťnasvojudcéru.
Aj takéto správanie sa matky nasvedčuje o jej špekulácii a nekalých úmysloch dostať ho úplne z bytu,
získaťbytibavosvojprospech.Zbytusabezprostrednevysťahovalpotom,akoexmanželkazpôrodnice
priniesla do bytu svoju dcéru, ktorá bola splodená iným mužom. Vzhľadom k tomu, že u oboch darcov
pri uzatváraní zmluvy s mal. dcérou bol úmysel týmto právnym úkonom obísť zákon v tom, že žalobca

sa mal stať bezmajetným a naviac exmanželka ako darkyňa prehlasovala, že takýmto spôsobom bude
aj „odškodnená“ v tom, že škodu na jej osobe pociťovala ako dôsledok toho, že musel platiť výživné na
dve mal. deti z prvého manželstva, ako aj prehlasovala, že takýmto spôsobom už vyrieši aj spoločný
majetok počas manželstva v prospech dcéry W.. Takéto celé jej vopred vykonštruované a vyšpekulované
konanie je preto potrebné považovať za hrubý rozpor s dobrými mravmi a aj v dôsledku tejto skutočnosti

je darovacia zmluva s poukazom na § 39 OZ od samého počiatku neplatná

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 80 písm. c) O. s. p. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí

získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa

svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných
v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 484 Občianskeho zákonníka Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov.
Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne
dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta
sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto

započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi
uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov Pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný. Žalobca sa domáhal
určenia že nehnuteľnosť byt č. X O. X. p. bytového domu súp. č. XXXX, zapísaný na LV XXXX patrí do
BSM C.. R. U., O.. XX.X.XXXX a P.. K. U., O.. XX.X.XXXX.

Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe. Z vykonaného
dokazovania vyplynula, že v súčasnosti je vlastníčkou bytu dcéra žalobcu a žalovanej v 1. rade a to
žalovaná v 2. rade. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaných, že v danom prípade nie je naliehavý
právny záujem na podanej žalobe z dôvodu toho, že otázka, či byt patrí do BSM má byť riešená v

rámci vyporiadania BSM, nakoľko žalovaná v 2. rade ako vlastníčka sporného bytu nie je účastníčkou
konania o vyporiadanie BSM a ak by aj súd posúdil v rámci vyporiadania BSM darovaciu zmluvu ako
neplatnú a tento byt by bol súčasťou BSM, tak takýmto spôsobom by sa zasiahlo do vlastníckeho práva
žalovanej v 2. rade, pričom takéto rozhodnutie by nemohlo vyvolať zmenu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o námietku litispendencie tak súd uvádza, je vo XXC/XXX/XXXX sa žalované domáhajú
zrušenia vecného bremena práva doživotného užívania bytu a v tomto konaní sa žalobca domáha
určenia, že vec patrí do BSM. Preto sa nejedná o totožnú vec, aj keď v oboch veciach súd ako predbežnú
otázku skúma platnosť darovacej zmluvy a teda nebol dôvod na zastavenie konania.

Súd následne skúmal dôvodnosť žaloby. Bezprávna vyhrážka ( psychické donútenie) je bezprávne
pôsobenie na vôľu človeka, ktorá v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou sa hrozí, takže sa
jeho vôľa prejavená v právnom úkone utvára pod vplyvom tohto strachu. Vyhrážka musí byť bezprávna,
vzbudenie strachu, pod jeho vplyvom sa vytvára vôľa konajúceho, musí byť protiprávna. Bezprávnosť
vyhrážky spočíva v tom, že sa vynucuje niečo, čo takto nesmie byť vynucované, vyhrážané, je niečím,

čo hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť. Bezprávnosť vyhrážky môže spočívať ďalej v tom, že je
vyhrážané niečím, čo je hroziaci síce oprávnený previesť, ale čím nie je oprávnený hroziť za tým účelom,
aby pohol iného k určitému právnemu úkonu. Hrozí však niekto tým, čo je oprávnený previesť a čím
je oprávnený hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil k určitému konaniu, nejde o bezprávnu
vyhrážku,aleooprávnenýnátlak,ktorýnemôžebyťdôvodomneplatnostiprávnehoúkonu,uzatvoreného

pod jeho vplyvom. I keď subjekty sú k právnemu úkonu vedení určitými pohnútkami, pohnútky zásadne
nemajú právnu relevanciu, pretože v opačnom prípade by dôvera v uskutočnený prejav bola celkom
nedôveryhodná. Pohnútka môže mať právny význam iba tým, že je zahrnutá do prejavenej vôle, že
sa stala jej zložkou, zostala mimo obsahu prejavenej vôle, nemá právny výzvam, nie je možné sa jej
dovolávať ( Rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. XXOdo XXX/XXXX zo dňa 25.07.2007).

Súd sa zaoberal predbežnou otázkou platnosti darovacej zmluvy medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade
a žalovanou v 2. rade. Žalobca tvrdil, že darovacia zmluva zo dňa 10.9.2004 je neplatná, pretože bol
donútený zmluvu podpísať, keďže bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany žalovanej v 1. rade. Nátlak mal
spočívať v tom, že žalovaná mu prestala variť, prať a sexuálne žiť. Ak je na osobu konajúcu právny

úkon vyvíjaný nátlak, predpokladá sa, že právny úkon nerobí slobodne a teda je neplatný. Nátlak však
musí byť preukázaný a musí byť takej intenzity, že u konajúcej osoby spôsobuje oprávnené obavy a
strach z možnej ujmy svojej či osôb blízkych. Z vykonaného dokazovania žiadne takéto skutočnosti
nevyplynuli. V prvom rade je potrebné uviesť, že svedkovia nikdy neboli prítomní pri tom, aby žalovaná
v 1. rade na žalobcu vykonávala nátlak, aby predmetný byt daroval žalovanej v 2. rade. u. Avšak aj

za predpokladu, že by sa žalovaná skutočne správala takým spôsobom, ako uvádzal žalobca (čo sa
v konaní nepreukázalo), by takého jeho konanie z hľadiska jeho intenzity a povahy, nenapĺňalo znaky
tzv. bezprávnej vyhrážky a spôsobilo, že žalobca by vykonal úkon, ktorý by vykonať nechcel. O tom,
že žalobca podpísal darovaciu zmluvu dobrovoľne svedčí jeho výsluch vo veci sp. zn. XXP/XXX/XXXX,
kde sám vyhlásil, že rozhodol dobrovoľne. Teda v žiadnom prípade nekonal pod psychickým nátlakom,

bol si vedomý svojho konania. Tvrdenia žalobcu o tom, že jeho vôľa pri darovaní nebola slobodná,
konal pod vplyvom psychického tlaku, neboli v konaní preukázané a súd ich považoval za účelové. Sám
žalobca tvrdil, že všetky listiny pripravovala žalovaná v 1. rade. Tieto jeho tvrdenia žalované zhodne
popreli a je to aj v rozpore s podaním na č.l. 74 spisu, kde tento zaslal listinu Správe katastru na zápis
vlastníckeho práva.

Pokiaľideoďalšietvrdeniažalobcuoobchádzanízákonatým,žedarovanímbytusastanenemajetnýma
súd by mu určil nižšie výživné, tak súd sa s týmto názorom nestotožnil. Súd poukazuje na ustanovenie §
75 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého je povinnosťou súdu skúmať dôvod, pre ktorý došlo k darovaniua v prípade, ak by nedošlo k darovaniu z dôležitého dôvodu tak musí vychádzať z majetkových pomerov
povinného, ktoré by mal, nebyť tejto jeho majetok znižujúcej činnosti. Preto aj v prípade, ak cieľom
žalobcu a žalovanej v 1. rade bolo dosiahnutie toho, že žalobca by sa stal nemajetný (čo sa v konaní

nepreukázalo) v žiadnom prípade sa zo strany žalobcu a žalovanej v 1. rade nemohlo jednať o konanie,
ktorým by sa obchádzal zákon a z tohto dôvodu by bola darovacia zmluva absolútne neplatná.

Taktiež súd nesúhlasil s názorom žalobcu, že išlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za právny
úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi je potrebné pokladať taký úkon, ktorý nezodpovedá

mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v
určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a
považované za poctivé konanie. V rozpore s

dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu
právnych noriem. Tu je potrebné uviesť, že samotný zákon predpokladá, že niektorý z dedičov za života

poručiteľa od neho bezplatne niečo dostane a to sa pri dedení zo zákona do jeho podielu započíta.
Preto takéto konanie žalobcu nemôže byť podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná v
2. rade je dcéra žalobcu a takýmto spôsobom nemôžu byť ukrátené deti žalobcu pochádzajúce z prvého
manželstva, tak ako tvrdil žalobca.

Súd sa v konaní zaoberal platnosťou darovacej zmluvy, ktorou žalobca spolu so žalovanou v 1. rade
previedli byt na žalovanú v 2. rade, voči ktorému sa žalobca domáhal určenia, že patrí do BSM ako
prejudiciálnou otázkou, ktorej vyriešenie má význam pre rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že nie sú
danéžiadnedôvody,ktorébyodôvodňovalivysloveniejejneplatnosti.Ztakéhotovýsledkuvyplývazáver,
že došlo k platnému darovaniu, a preto už nebol dôvod skúmať následne darovacie zmluvy. Vzhľadom

k uvedenému súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.