Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/80/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812208921
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812208921.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľa: T. Y., nar.

X.XX.XXXX, bytom F., L. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom v Prievidzi, G.
Švéniho 6, proti odporcovi: K.. U. H., nar. XX.X.XXXX, bytom F., C. XXX/X, o vydanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý vydať navrhovateľovi nehnuteľnosť - pozemok zapísaný na LV č. XXX pre
kat. úz. F. ako parcela reg. „E“ č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 66 m2 do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho

zastúpenia v sume 360,18 eur a iných trov v sume 99,50 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Gabriela
Olšovského do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným proti odporcovi sa právny predchodca navrhovateľa R. Y., nar. X.XX.XXXX, domáhal
vydania nehnuteľnosti - pozemku zapísaného na LV č. XXXX v k. ú. F. ako parcela reg. „E“ č. XXXX/
XX - orná pôda o výmere 66 m2 v podiele 1/1. Návrh zdôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom tejto
nehnuteľnosti,pričomodporcatentopozemokniekoľkorokovneoprávneneužívaajemubránivovýkone
jeho vlastníckeho práva. Uviedol tiež, že odporcu viackrát vyzval buď na odkúpenie pozemku, alebo na
jeho vydanie. Odporca na výzvu reagoval listom zo dňa 22.11.2011, kde uvádza skutočnosti, ktoré sa

týkajú iných parciel. K vydaniu pozemku z jeho strany nedošlo. V priebehu konania R. Y. dňa 1.3.2013
zomrel. Jeho právnym nástupcom v konaní sa stal navrhovateľ T. Y., ktorý žiadal, aby súd v konaní
pokračoval. V konaní upravil petit návrhu tak, že sa domáhal vydania parcely reg. „E“ č. XXXX/XX - orná
pôda o výmere 66 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú, F. vzhľadom k tomu, že po prededení predmetnej
parcely bola táto zapísaná na nový list vlastníctva.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že uznesením Okresného súdu v Prievidzi č. 3488/31 zo
14.8.1931 bola R. Y.V. st. pridelená do vlastníctva roľa parc. č. XXXX/XX o výmere 30 árov a 25 m2.
Rovnako bola jeho starému otcovi Š.M. V. pridelená parc. č. XXXX/XX, pričom táto susedila z jednej
strany s parcelou R. Y. a z druhej strany vlastnili parcelu č. XXXX/XX F.. Výmery parciel boli približne
rovnaké, mali šírku asi 12 m. Odporca uviedol, že nie každý z vlastníkov mal prístup ku svojej parcele,
preto sa dohodli tak, že na mieste, kde parcely končili, každý vyčlenil cca 37 m2 a tým sa vytvorila parc.
č. XXXX/X, ktorá slúžila na vybudovanie prístupovej cesty k jednotlivým pozemkom, ktorých bolo celkom

19. Dňa 2.12.1965 došlo k vyvlastneniu týchto pozemkov z dôvodu individuálnej bytovej výstavby a
parcely boli rozdelené. Novovytvorené parcely boli širšie ako tie pôvodné a jeho rodičia dostali pozemok
- súčasná parc. č. XXX a XXX/X. V dôsledku vyvlastnenia R. Y. st. zostal pás cesty o výmere 37 m2 a
zostatok z parcely č. XXXX/XX o výmere 66 m2. Odporca uviedol, že tieto zvyšky parciel sa ocitli medziplotmi novovytvorených parciel. R. Y. st. nemal k parcele prístup, preto sa s jeho starým otcom dohodli,
že starý otec odkúpil túto parcelu od R. Y. st. a dohodli sa na kúpnej cene 3,- Kčs za 1 m2, čo bola v
tom čase veľmi výhodná cena. Týmto spôsobom došlo k odkúpeniu aj pozemkov od ďalších susedov -

F.. Odporca uviedol že k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy medzi jeho starým otcom a R. Y. st. nedošlo,
riešili to len ústnou formou a vystavením potvrdenia o vyplatení kúpnej ceny zo dňa 18.5.1966. Odporca
súdu predložil zápisnicu z 20.12.1970 o oplotení pozemku, kde došlo k oploteniu aj parcely, ktorá je
predmetom konania. Nikto voči tomu v tom čase nemal výhrady. Odporca uviedol, že tento pozemok
riadne užívali a až v roku 1991 syn p. Y. - R. Y. ml. napísal list otcovi odporcu, že zostatok parcely o

výmere 66 m2 zostal jeho otcovi, otcovi odporcu pridelená nebola, no napriek tomu ju užíva. Odporca
uviedol, že jeho rodina uvedenú parcelu užívala asi 30 rokov nerušene, túto odkúpila a pokiaľ by aj
nedošlo k platnej kúpe, poukázal na to, že došlo k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu LV č. XXXX pre k.ú.

F., vyjadrenia odporcu zo dňa 22.11.2011, kópie zápiskov rodiny F., potvrdenia o prevzatí kúpnej ceny
zo dňa 18.5.1966, výzvy na vydanie nehnuteľnosti zo 14.11.2011, úmrtného listu právneho predchodcu
navrhovateľa - R. Y., osvedčenia o dedičstve č.k. 38D/238/2013, Dnot 29/013, výpisu z LV č. XXX
k.ú. F., listu právneho predchodcu navrhovateľa z 1.7.1991, informatívnej kópie katastrálnej mapy,
písomných záznamov odporcu (č.l. 68 až 70), dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku

z 15.7.1966, kolaudačného rozhodnutia zo 6.10.1970, zápisnice zo dňa 20.12.1970 o vytýčení stavby
oplotenia rodinného domu Y. H., potvrdenia E. F. o prevzatí kúpnej ceny od Š. V. zo dňa 1.11.1966, ako
aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. F. vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa - pôvodný navrhovateľ
v konaní - R. Y., nar. X.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - parcela reg. „E“ č. XXXX/XX
- orná pôda o výmere 66 m2. R. Y. dňa 1.3.2013 zomrel, čo preukazuje jeho úmrtný list. Z osvedčenia
o dedičstve po poručiteľovi R. Y., vydanom súdnou komisárkou JUDr. Oľgou Folbovou so sídlom v
Bratislave,Hraničná18zodňa11.6.2013č.k.38D/238/2013,Dnot29/2013,vyplýva,žeuvedenúparcelu

nadobudol v celosti navrhovateľ - T. Y.. Následne bola parcela reg. „E“ č. XXXX/XX zapísaná na LV č.
XXX pre k.ú. F..

Z výpovede odporcu vyplynulo, že na základe uznesenia Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 14.8.1931

č. 3488/31 bolo zapísané vlastnícke právo pre otca pôvodného navrhovateľa R. Y. st. k parc. č. XXXX/XX
- roľa o výmere 30 árov 25 m2 zapísanej v PKN vložke č. XXX k.ú. F.. V roku 1965 došlo k vyvlastneniu
časti tejto parcely vo výmere 27 árov a 47 m2 a potom v roku 1972 prebehlo druhé vyvlastnenie týkajúce
sa uvedenej parcely o výmere 2 áre a 19 m2. K vyvlastňovaniu došlo z dôvodu individuálnej bytovej
výstavby. Celkom bolo z pôvodnej PKN parc. č. XXXX/XX vyvlastnených 29 árov a 59 m2. R. Y. st.

tak zostalo z tejto parcely len 66 m2. Obdobným spôsobom boli v danej lokalite vyvlastnené aj ďalšie
pozemky vrátane PKN parc. č. XXXX/XX, ktorá bola vo vlastníctve starých rodičov odporcu Š. V. a X.
V.. Následne boli vytvorené nové parcely pre individuálnu bytovú výstavbu.

Na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 15.7.1966 bolo zriadené právo
osobného užívania k pozemku - parc. č. XXXX/XX v k. ú. F. o výmere 800 m2 pre rodičov odporcu Y.
H. a R. H. na výstavbu rodinného domu. Rozhodnutím Obvodného úradu MNV v Bojniciach zo dňa
6.10.1970 bolo vydané rozhodnutie o povolení užívať budovu - rodinný dom č. X na parc. č. XXXX/XX
pre manželov Y. a R. H..

Z výpovede odporcu vyplynulo, že R. Y. st. na základe vykonaných zmien v dôsledku vyvlastnenia
pozemkovavytvorenianovýchparcielnabytovúvýstavbustratilprístupkzvyškusvojejparcelyovýmere
66 m2. Preto sa dohodol so starým otcom odporcu Š. V. na predaji tohto pozemku za kúpnu cenu 324,-

Kčs. Odporca súdu predložil aj potvrdenie R. Y. st. zo dňa 18.5.1966 o tom, že od Š. V. prevzal uvedenú
sumu za odpredaný zvyšok jeho role v L. T. o výmere 108 m2. V tejto výmere mala byť zahrnutá aj
časť pôvodnej prístupovej cesty - parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2. Podobne Š. V. odkúpil aj zvyšokpozemku od E. F. o výmere 27 m2 za kúpnu cenu 81,- Kčs dňa 1.11.1966, o čom odporca predložil
písomné potvrdenie E. F..

Zo zápisnice zo dňa 20.12.1970 vyplýva, že predmetom konania bolo vytýčenie oplotenia rodinného
domu Y. H. v F. na ul. C. X. Podľa vyjadrenia odporcu oplotenie zahŕňalo aj pozemok, ktorý jej predmetom
tohto konania, t.j. parc. č. XXXX/XX o výmere 66 m2.

Odporca v konaní uvádzal, že jeho rodina užívala parcelu reg. „E“ č. XXXX/XX v k. ú. F. na základe
odkúpenia od pôvodného vlastníka R. Y. st., pričom v užívaní neboli ničím rušení. Pozemok je doposiaľ
riadne oplotený a ním užívaný. Z jeho výpovede bolo zistené, že R. Y. st. a Š. V. neuzatvorili riadnu
písomnú zmluvu o odpredaji predmetnej parcely, išlo len o ústnu dohodu s tým, že kúpna cena bola
riadne vyplatená. Listom zo dňa 1.7.1991 R. Y. ml. vyzval Y. H. na usporiadanie majetkových pôdnych

vzťahov k pozemku o výmere 66 m2, ktoré mal užívať bez právneho dôvodu. Podľa odporcu však tento
pozemok je jeho vlastníctvom, toto vlastníctvo odvodzuje od ústnej dohody o odpredaji pozemku medzi
pôvodnými vlastníkmi (R. Y. st. a Š. V.) a pokiaľ by táto dohoda nebola platná, poukázal na ustanovenia
Občianskehozákonníka ovydržanívlastníckehopráva.Snávrhomnavrhovateľanavydaniepredmetnej
parcely preto nesúhlasil.

Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec tri roky
a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza
na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia
štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
dôvodný. Navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi vydania nehnuteľnosti - parcely reg. „E“ č. XXXX/
XX - orná pôda o výmere 66 m2 v k. ú. F.. Svoj návrh odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom
uvedenej nehnuteľnosti, v jeho vlastníckom práve ho však odporca obmedzuje, nehnuteľnosť nemôže

užívať, pretože ju užíva odporca. Odporca v konaní tvrdil, že uvedená nehnuteľnosť bola prevedená do
vlastníctva jeho právneho predchodcu Š. V. na základe ústnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti. Zároveň
poukázal na to, že nehnuteľnosť on, resp. jeho právni predchodcovi nerušene užívali ako svoju vlastnú
cca 30 rokov, preto sa táto nehnuteľnosť stala ich vlastníctvom aj v dôsledku vydržania.

Pokiaľ ide o zmluvu o predaji nehnuteľnosti uzavretú medzi R. Y. st. a Š. V., túto zmluvu nemožno
považovať za platný právny úkon. K predaju nehnuteľnosti malo dôjsť v roku 1966, teda za účinnosti
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Podľa tohto zákona pre platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti
sa vyžaduje písomná zmluva a registrácia štátnym notárstvom (§ 46 ods. 1 a § 134 ods. 2 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom k 18.5.1966). Takáto zmluva však uzavretá nebola, preto nemožno hovoriť
o platnom prevode nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy.

Súd preto skúmal, či v danom prípade boli splnené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti na základe vydržania. V konaní bolo preukázané, že právny predchodca odporcu Š. V.
uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa R. Y. st. dohodu o predaji zvyšku jeho role v L. o výmer
108 m2 a došlo aj k vyplateniu kúpnej ceny 324,- Kčs. Podľa odporcu ide o pozemok - parcela reg.“ E“ č.
XXXX/XX a časť bývalej PKN parc. č. XXXX/X o výmere 37 m2, teda ide o pozemok, ktorý je predmetomtohto konania. Navrhovateľ však v konaní spochybňoval, že ide práve o tento pozemok vzhľadom k
tomu, že právny predchodca navrhovateľa vlastnil v danej lokalite viaceré pozemky. Bez ohľadu k tejto
námietke súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť ani o nadobudnutí vlastníckeho

práva vydržaním.

K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené zákonné
predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť

vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej
doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť musí byť
posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol
mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať len zo

subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu
vec patrí. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí
vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí

byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul
je. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo
subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania.

O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, že držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí a pritom ide o
ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď
ku nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď
tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom

k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje“ omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne
formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je
ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je
nejasné a pripúšťa rôzny výklad (pozn.: k obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo viacerých
rozhodnutiach, napr. sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M

Cdo 8/2010, 6 M Cdo 5/2010 a 1 Cdo/137/2011). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného
ustanovenia zákona neospravedlňuje účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá,
že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok
nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti
po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme,
nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosť patrí a v zmysle

§ 130 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka nemôže byť držiteľom oprávneným. Na základe ústnej
zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci
aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva
postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti.

Odporca, resp. jeho právni predchodcovi sa držby nehnuteľnosti ujali dňa 18.5.1966. V tom čase
bolo účinné znenie Občianskeho zákonníka, ktoré nepripúšťalo vydržanie nehnuteľností. Až novela
Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983 zaviedla inštitút vydržania v § 135a (§
135a ods. 1), podľa ktorého vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa

stane občan, ktorý má nehnuteľnú vec nepretržite v držbe po dobu 10 rokov. Pritom pokiaľ išlo o
pozemok alebo jeho časť, ktorý mal občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku
ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k
pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobudol právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnomužívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Podľa § 507a ods. 3 Občianskeho zákonníka do času
uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal
vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému

bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného
roka od tohto dňa. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo k pozemkom nebolo možné vydržať
(vlastníctvo nadobudol uplynutím predpísanej doby štát). Takáto právna úprava platila až do 31.12.1991.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. Januára 1992,
boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná

novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu
nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j.
ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby
trvajúcej po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k
pozemku vydržaním.

Z výpovede odporcu vyplynulo, že predmetný pozemok užíva on resp. jeho právni predchodcovia
nerušene od mája 1966 do 1.7.1991, kedy po prvýkrát R. Y. ml. upozornil jeho otca na neoprávnené
užívanie pozemku. Za tohto stavu teda je možné konštatovať, že odporca resp. jeho právni

predchodcovia užívali spornú nehnuteľnosť viac ako 10 rokov. Predpokladom vydržania bola oprávnená
držba nepretržite po dobu 10 rokov. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 18.5.1966
zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať písomnú formu. Zároveň podľa § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného v čase prevodu nehnuteľnosti vlastnícke právo k nehnuteľnej veci prevádzanej na
základe zmluvy sa nadobúda účinnosťou zmluvy. K účinnosti zmluvy je potrebná registrácia štátnym

notárstvom. Požiadavka písomnej formy zmluvy a registrácie štátnym notárstvom bola v zákone jasne a
zrozumiteľne formulovaná, preto o týchto zákonných ustanoveniach nemožno mať žiadne pochybnosti.
V danej veci odporca odvodzoval svoje vlastníctvo k nehnuteľnosti na základe ústnej dohody o prevode
pozemku.Vtomčasezákonvyžadovalpísomnúformuazároveňregistráciuzmluvyštátnymnotárstvom,
ku ktorej však nedošlo. V dôsledku toho odporca, resp. jeho právni predchodcovi nemohli byť so

zreteľom na všetky okolnosti danej veci dobromyseľní, že sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, hoci
subjektívne o tom mohli byť presvedčení. Vzhľadom k tomu, že odporca (jeho právni predchodcovia)
nebol dobromyseľný držiteľ, nemožno hovoriť o vydržaní, pretože nedobromyseľný držiteľ nemôže vec
vydržať do vlastníctva.

Z uvedeného vyplýva, že odporca ani jeho právni predchodcovia sa nestali vlastníkmi parcely reg. „E“ č.
XXXX/XX v k. ú. F., naproti tomu o vlastníctve navrhovateľa k predmetnej nehnuteľnosti svedčí zápis na
LV č. XXX. Keďže bolo preukázané, že uvedenú nehnuteľnosť užíva odporca, túto má aj riadne oplotenú,
navrhovateľ teda nemôže svoje vlastnícke právo k nej realizovať, súd rozhodol tak, že odporcovi uložil

povinnosť vydať predmetnú nehnuteľnosť navrhovateľovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca v konaní navrhol ako dôkaz predloženie vyhlásenia jeho matky ako aj jej sestry o tom, že
došlo k vyplateniu kúpnej ceny za predmetný pozemok. Vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť nemôže

mať žiadny vplyv na to, že odporca resp. jeho právny predchodca neboli dobromyseľnými držiteľmi
nehnuteľnosti, keďže nedošlo k uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy a táto nebola registrovaná štátnym
notárstvom tak, ako to v tom čase platné a účinné právne predpisy vyžadovali, súd nepovažoval za
potrebné daný dôkaz vykonať.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ
mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške v sume 459,68 eur.
Táto suma pozostáva zo súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania v sume 99,50 eur a trov
právneho zastúpenia. Tieto trovy pozostávajú z troch úkonov právnej pomoci po 101,25 eur (prevzatie

veci, podanie návrhu na začatie konania, účasť na pojednávaní dňa 19.3.2014), 1 úkon po 25,31 eur
(účasť na pojednávaní dňa 12.2.2014, ktoré bolo odročené - odmena vo výške 1/4), 1 x paušál po 7,41
eur, 1 x paušál po 7,63 eur, 2 x paušál po 8,04 eur), t.j. trovy právneho zastúpenia spolu 360,18 eur.
Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na odmenu za úkony ďalšia porada s klientom dňa 15.5.2012 - R. Y.a ďalšia porada s klientom dňa 12.3.2014 - T. Y.. Za tieto úkony mu súd odmenu nepriznal, pretože o
uskutočnení takýchto porád nepredložil súdu žiaden doklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.