Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 11, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/149/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5104899761
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5104899761.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Kašíkovou v právnej veci navrhovateľa:

Š. Č., Q.. X.X.XXXX, U. XXX XX R., M. X, pr. zast. JUDr. Ivan Jurčišín, advokát so sídlom 040 17 Košice,
Vozárova č. 5, proti odporcom: X) D. I. X., S. G., Y., X. X U. - Z., W., XX W. XXXX /., X) U. Y., G.. Y..,
F., O.. Q.: XXXXXXX, F. - Z., W., obaja pr. zast. JUDr. Iveta Brindzová, advokátka so sídlom 020 01
Púchov, Štefánikova 813, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom 826 58 Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. splnomocneným zástupcom J..
J. X., Q.. X.XX.XXXX, zamestnancom spoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, regionálne riaditeľstvo
Zvolen, pobočka Žilina, nám. SNP 98/2, Zvolen, o zaplatenie 22.219,18 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania odporcovi v rade 1/, 2/ vo výške 407,50 EUR na účet
právneho zástupcu odporcov, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 300,- EUR do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

IV. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy štátu vo výške 209,- EUR na účet Okresného súdu Ž., a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdošlýmsúdudňa19.4.2004domáhalvočiodporcomzaplateniaistiny22.219,18
EUR s prísl., titulom 75 - násobku bolestného, stanovenú v posudku o bolestnom zo dňa 22.1.2004.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 25.6.2003 pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu zuba čapovca,
podvrtnutie krčnej chrbtice s následným opuchom miechy a trvalými bolesťami hlavy v oblasti chrbtice.
Ťažké zranenia chrbtice spôsobili, že sa musel podrobiť komplikovanému a dlhotrvajúcemu liečeniu a je

nutné vykonať operačný zákrok na odstránenie úlomkov, ktorý si takisto vyžiada dlhodobú rehabilitáciu.
Bol nútený znášať zvlášť bolestivé stavy, ktoré sa prejavovali počas celého liečebného procesu a
pretrvávajú dodnes. Bolesť, ktorú pretrpel možno kvalifikovať ako bolesť viac ako silnú, spôsobujúcu
mučivé útrapy. V prijateľnej päťdielnej stupnici je táto bolesť hodnotená medzi stupňom 3 - 4. Je
nesporné, že v konkrétnom prípade vytrpená bolesť spôsobená poškodením zdravia bola väčšia a
závažnejšia, čo potvrdzuje posudok o bolestnom, kde bola zohľadnená dlhotrvajúca a komplikovaná
liečba, čo konkretizuje ním prežité útrapy. Bol nútený podstúpiť infúziu roztokov a antibiotík. Rozsah

poškodenia chrbtice mu spôsobilo vážne neurologické a mechanické poruchy pohybového ústrojenstva,
trasenie rúk, nôh a podobne. Úraz zmenil kvalitu jeho života a spôsobil mu komplikácie najmä pri chôdzi,
pohybe rúk, kožné poškodenie, čo negatívne ovplyvňuje jeho zdravotný i duševný stav.Vedľajší účastník sa k návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 4.6.2008. Uviedol, že
vedľajší účastník poskytol navrhovateľovi odškodnenie za bolesť vo výške 8.925,- Sk, na základe
posudku J.. T. zo dňa 22.1.2004, teda celkom 148,75 bodov x 60,- Sk. Uviedol, že súd môže v

odôvodnených prípadoch priznať a zvýšiť odškodnenie lekársky stanové bolestné. Takéto zvýšenie
však musí byť náležite odôvodnené a môže byť priznané iba v prípade, ak pri poškodení zdravia
poškodený preukázateľne znášal zvlášť mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy.
Vyhláška č. 32/1965 Zb. stanovuje mechanizmus odškodňovania za vytrpenú bolesť v závislosti
od jednotlivých druhov poškodenia zdravia, teda diferencuje bolestivosť a závažnosť konkrétneho

prípadu. Zásady pre hodnotenie bolesti v ods. 6 resp. 7 citovanej vyhlášky, umožňujú lekárovi
vystavujúcemu posudok zohľadniť bolestivejší či komplikovanejší spôsob liečby vo forme zvýšenia
jednotlivýchpoložiekbolestného.Vdanomprípadelekárobodovaldvepoložkybolestného.Aniprijednej
z položiek však nevzhliadol dôvod na jej zvýšenie, ani len o 50%. Je toho názoru, pokiaľ sám lekár
nevyužil splnomocnenie citovanej vyhlášky na zvýšenie základného počtu bodov, mimoriadne navýšenie
odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 danej vyhlášky zo strany súdu by bolo neopodstatnené. Preto

navrhuje žalobu zamietnuť.

Odporcovia v rade 1/, 2/ sa k návrhu písomne nevyjadrili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka J.. T. T., oboznámením

sa s listinnými dôkazmi, a to záznamom o dopravnej nehode, uznesením OR PZ Ž. z 30.12.2003,
posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, lekárskymi správami, pripojeným spisom
OS Ž. 7C 248/2004 a z neho zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.6.2011, 5.9.2011 a pripojený spis OR
PZ Ž. ČVS: ORP-170/ODI-V-2003, ktorého súčasťou bol i znalecký posudok znalca J.. X. K. č. 11/2003,
znaleckým posudkom J.. R. E. č. 16/2012, lekárskymi správami z 26.6.2003, 30.6.2003, 3.11.2011,

4.11.2011, 3.11.2011, 27.6.2003, 29.7.2003, 12.1.2011, 2.12.2010, prepúšťacou správou z 1.7.2003,
5.11.2010, lekárskou správou z 25.10.2011, prijímacou správou 26.6.2003 a prepúšťacou správou z
1.7.2003, vyjadrením J.. J. Č.I. z 29.11.2011, lekárskou správou z 28.1.2011 J.. Č., znaleckým posudkom
znalca J.. R. E. č. 14/2012 spolu s prílohou k znaleckému posudku, námietkami navrhovateľa voči
znaleckému posudku a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom zotrval na svojom návrhu. Uviedol, že pri dopravnej nehode
ho lekár prezrel, pýtal sa ho či ide do nemocnice. Myslel si, že to nie je vážne a keďže sa nehoda
stala v noci, že pôjde k lekárovi až ráno a bude to tak jednoduchšie. Na miesto nehody prišiel pre
neho syn. Nespal celú noc, bolela ho celá vrchná časť hlavy a keď sa chcel zdvihnúť, musel si chytiť

hlavu. Boleli ho ramená. Ráno išiel k lekárovi, bol zaradený na poúrazovú chirurgiu, ležal v nemocnici
5 dní a práceneschopný bol 5 mesiacov. Boli mu urobené vyšetrenia röntgenu, CT a magnetická
rezoznancia, pravidelne ho navštevoval neurológ. Po prepustení do domáceho liečenia chodil na
kontroly k neurológovi, všeobecnému lekárovi a na chirurgiu k D.. T.. Po vykonaní CT mu D.. T. povedal
diagnózu, že má zlomeninu zuba čapovca. Jednalo sa o úlomky 5-7 mm, ale nehrozil ich posun medzi

stavce. Ďalej mu uviedol, že medzi 5 a 6 stavcom má vykĺbenie na dvoch miestach a že má poškodenú
platničku, ktorá mu spôsobuje tlak na miechu. Dostával nejaké utišujúce prášky a infúziu, avšak nič
nezaberalo. Bol mu podávaný dorsiflex a neurolgin. Po dvoch mesiacoch začal chodiť na rehabilitácie
v trvaní asi 3 mesiace. Operácia nebola vykonaná a neurologička mu vysvetlila, že tie úlomky sa obalia
tukom a nevie, kde teraz tie úlomky má. (Zo zápisnice zo dňa 9.5.2011 vo veci 7C 248/2011 vyplýva,

že navrhovateľ sa na otázku vedľajšieho účastníka vyjadril, že operácie sa bojí, pretože úlomky sú tak
blízko pri mieche, že operácia je riziková. Nikdy mu operačný zákrok ani nebol odporúčaný, každý ho
od toho odrádzal, primár na úrazovej chirurgii aj na neurológii mu povedali, že úspešnosť je veľmi nízka
a aj keby to absolvoval, má tak poškodené stavce, je tam prelom medzi 5 a 6 stavcom, ktorý vznikol
nárazom na pásy.) Neurologička D.. Č. mu povedala, že vykĺbenie chrbtice má tak závažné, že bude

to mať neskôr trvalé následky a bol mu predpísaný neurolgin, ktorý prvý mesiac znižoval bolesť, avšak
neskôr to nemalo 100% účinky. Tento liek mu je predpisovaný po 500 ks, berie aj 6 ks denne, avšak na
odporúčanie D.. Č. musel dávku znížiť pre vedľajšie účinky. Na otázku súdu, či mu nebola poskytnutá
iná liečba sa vyjadril, že nie a až na dotaz súdu, či mal korzet uviedol, že áno a nosil ho až do začatia
rehabilitácie. Mal tŕpnutie brady, pravej nohy a ruky, čo pretrváva dodnes. Pred dopravnou nehodou

nemal žiadne zdravotné problémy, iba bežné ochorenia ako chrípka, krvný tlak. Nikdy nemal úraz na
chrbticu a k opotrebovaniu vekom sa nevedel vyjadriť, ale nikdy sa neliečil na chrbticu. V r. 2007 dostal
bolesti na pravej strane kde mal predtým to poškodenie. Bol v záhrade, pošmykol sa, ale nespadol, lenmal bolesti. Vtedy ležal v nemocnici 10 dní na neurológii, boli mu podávané infúzie a neurolgin. V r.
2010 mal infarkt.

Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 25.6.2003 OR PZ Ž., ODI Ž. a uznesenia OR PZ Žilina ODI Ž. z
30.12.2003 č.j.: ORP-ČTS-170/ODI-V-2003 mal súd preukázané, že dňa 25.6.2003 o 02.00 hod. vodič
F. X., U. W., viedol nákladné motorové vozidlo zn. IVECO, ev. č. 34 TT 8668 s návesom zn. Romork, ev.
č. TU 8620 v Bytči po ceste č. II/507 v smere od mesta Bytča do Kotešovej, pričom keď sa nachádzal v
križovatke s cestou I/18, ktorá je označená ako hlavná cesta, v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu

vozidla, prehliadol dopravnú značku C2 a nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste idúcemu osobnému
motorovému vozidlu zn. HONDA CIVIC, ev. č. POH 42-14, ktoré viedol po ceste I/18 v smere od Žiliny
do Makova vodič Š. Č., pričom vodič Č. s vozidlom narazil do pravej bočnej časti návesu. Nakoľko na
mieste dopravnej nehody pri jej realizácii nebolo zistené požitie alkoholu u účastníkov dopravnej nehody
a taktiež nebolo zistené zranenie u vodičov, bola dopravná nehoda uzatvorená na mieste a vodičovi F.
X. bola uložená bloková pokuta 2.000,- Sk. Dňa 26.6.2003 však vodič Š. Č. vyhľadal lekárske ošetrenie,

pričom bolo zistené od jeho ošetrujúceho lekára, že pri spomínanej dopravnej nehode utrpel zranenie,
ktoré je možné hodnotiť ako ťažký úraz. Znaleckým posudkom vypracovaným v tomto konaní znalcom z
odboru zdravotníctvo J.. X. K. bolo ustálené, že vodič Š. Č. pri dopravnej nehode utrpel ľahké zranenie s
dobou liečenia najviac 4 až 5 týždňov. Vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 223 Tr. zák., trestné

stíhanie bolo prerušené.

J.. T. T., primár oddelenia úrazovej chirurgie FNsP Prešov, dňa 22.1.2004 vystavil posudok o bolestnom
a sťažení spoločenského uplatnenia, v ktorom sa konštatuje, že poškodený - navrhovateľ - nastúpil
liečenie dňa 25.6.2003 a toto bolo ukončené dňa 30.11.2003. Z toho v ústavnom ošetrení bol od

26.6.2003 do 1.7.2003 a práceneschopnosť trvala od 25.6.2003 do 1.12.2003. Za diagnózu zlomenina
zuba čapovca stanovil bolestné v plnom počte 130 bodov a za diagnózu podvrtnutia krčnej chrbtice
stanovil bolestné vo výške 3/4 , celkom 18,75 bodov.

Navrhovateľ dňa 26.6.2003 absolvoval vyšetrenie na chirurgickom oddelení, ako aj na neurológií, pričom

na chirurgickom oddelení je stanovená diagnóza distorsio columnae vertebralis, partis cervicalis a daný
golierextenčnýzlatexu.Predpísanýmubolverala2xjednutabletudorsiflex.Naneurogolickomošetrení
bol stanovený záver, že v neurologickom náleze je frustná ľavostranná hemiparéza. V prijímacej správe
na úrazovú chirurgiu dňa 26.6.2003 sa konštatuje, že navrhovateľ bol prijatý s diagnózou distorsio
columnae vertebralis, partis cervicalis a pri prepúšťaní navrhovateľa z ústavnej liečby dňa 1.7.2003 sa v

prepúšťacej správe konštatuje, že boli vykonané vyšetrenia RTG C chrbtice, synostosis, synostosis C2-
C3, spondylotické zmeny C5-C6, C6-C7, statický blok. CT C chrbtice, drobná abrupcia v oblasti hrotu
zuba čapovca, terapia prestarium dorsiflex, tramal. V epikríze sa uvádza, že na doporučenie neurológa
bol prijatý na sledovanie. Bolo vykonané CT mozgu bez patologických intrakranialných zmien. Klinický
stav po analgetikách zlepšený, prepustený do ambulantnej liečby. Záver je daná diagnóza distorsio

columnae vertebralis, partis cervicalis. Dňa 27.6.2003 bolo vykonané CT vyšetrenie, kde je uvedené -
skelet v oblasti C-C prechodu medzi hlavou a krčnou chrbticou, bez evidentných traumatických zmien.
Stavec C1 v celom rozsahu tiež bez známok traumatickej lézie. V oblasti hrotu zuba čapovca pozorovať
drobný kostný úlomok, ktorý má ostré kontúry, nemožno vylúčiť, že ide o drobnú abrupciu v oblasti
hrotu čapovca. V segmente C5-6 sú známky osteochondrózy a osteoproduktívnych zmien predných,

ako aj zadných okrajov tiel stavcov. Osteoproduktívne zmeny typu osteofytov zužujú čiastočne laterálne
časti spinálneho kanála a čiastočne aj foraminálnu oblasť obojstranne. Evidentnú traumatickú protrúziu,
respektíve herniáciu disku v tomto segmente nepozorovať. Dňa 21.7.2003 pri návšteve neurologickej
ambulancie J.. Č. mu boli odporučené injekcie B6 a ketonal obdeň, ďalej dorsiflex na noc, neurol
0,25 2 x 1 a doporučená MRI. Z vyšetrenia MRI dňa 29.7.2003 vyplýva, že bola zobrazená chrbtica

spinálny kanál v rozsahu CC prechod až TH 3. Telo stavca C2 so zameraním sa na oblasť densu, menej
pravidelný signál v oblasti hrotu čapovca, pričom na axiálnych T1 sekvenciách je zrejmé, že sa jedná
o stav po jemnej abropcii bez posunu úlomkov, zachovalá vzdialenosť medzi densom a oblúkom C1,
ako aj vzdialenosť medzi densom a miechou. V závere sa konštatuje, že stav je po abrupcii v úrovni
densu, pričom z úrovni densu jeho hrotu hodnotiteľný stav po fraktúre bez posunu úlomkov. Drobná

difúzna subligarnentozna hernia disku C5-6 s kontaktom na koreňové pošvy C6 a na miechu pri takmer
zaniknutom prednom epidurálnom priestore, diskopatia a jemná protrúzia disku C6-7.Z výmenného listu vyplýva, že navrhovateľ dochádzal na FRO od 9.7.2003 (po úraze dňa 25.6.2003)
do 24.10.2003. Diagnóza S 13.4 St. p dist. col. vertebr. p cervicalis. Výmenný lístok vystavila J..
Ľ. T., odborný rehabilitačný lekár. V lekárskom potvrdení zo dňa 5.11.2003, vystavený praktickým

lekárom pre dospelých J.. J.. G. M. sa uvádza, že navrhovateľ dňa 25.6.2003 havaroval ako vodič a
utrpel vyvrtnutie krčnej chrbtice. Pričom pacient udáva, bolesť v oblasti krčnej chrbtice, ktorá vyžaruje
do hornej končatiny, celkovú slabosť a tŕpnutie hornej končatiny. V ďalšom období bol navrhovateľ
opakovane kontrolovaný a sledovaný neurológom, úrazovým chirurgom a rehabilitačným lekárom pre
ťažkosti v oblasti krčnej chrbtice. V lekárskej správne J.. Č. zo dňa 21.7.2004 sa konštatuje v

závere, že ide o stav po abrupcii v úrovni densu, pričom v úrovni hrotu - stav po fraktúre bez posunu
úlomkov. 10.8.2007 bol hospitalizovaný pre bolesti v oblasti krčnej chrbtice s príznakmi koreňového
dráždenia. MRI C chrbtice pri porovnaní s MRI z doby úrazu - progresia herniacie diskov C5-6 a
C6-7 s útlakom neuroštruktúr v tejto oblasti „ ... po infúznej a medikamentóznej liečbe stav pacienta
zlepšený, výrazný ústup ťažkostí, zlepšený stav dynamiky C chrbtice, prepustený v zlepšenom stave do
ambulantnej starostlivosti. 4.11.2011 MRI vyšetrenia C chrbtice so záverom C5-6 zahrotené zadné hrany

a paramediálna protrúzia s ľahkou inklináciou doprava s tlakom na ventrálny okraj durálneho vaku a
priľahlé neuroštruktúry. C6-7 paramediálna protrúzia prominbujúca do predného epidurálneho priestoru
bez výraznejšej neurokompresie. Dnes v strednom postavení bez známok čerstvých traumatických
zmien. Kyfotizácia chrbtice na úrovni C5-6 s užším predným epidurálnym priestorom. Patologický
signál v telách stavcov C5-6 a C7 a zároveň patologický signál v úrovni C5-6 v platničke, ako možné

edematózne zápalové zmeny.

Súd sa oboznámil i so zápisnicami v konaní pred Okresným súdom Žilina, sp. zn. 7C 248/2004 zo dňa
20.6.2011, v ktorých je zaznamenaná svedecká výpoveď ošetrujúceho lekára navrhovateľa J.. G. M.,
ďalej svedecká výpoveď J.. X. K., ktorý vypracoval znalecký posudok v trestnom konaní. Praktický lekár

navrhovateľa J.. G. M. ako svedok v tomto konaní vypovedal, že je praktickým lekárom navrhovateľa od
roku 1996. Navrhovateľ do úrazu nikdy nemal žiadne problémy s chrbticou, teda s krčnou chrbticou a
nikdy nebol v tom čase práceneschopný. Liečil sa na tlak nepravidelne a sťažoval sa na nejaké problémy
s driekovou chrbticou. Do roku 2003 nebol navrhovateľ vyslaný na žiadne vyšetrenie chrbtice. Jeho
problémy sa začali až po úraze, kedy bol ošetrený neurológom, MRI a na základe týchto vyšetrení

bola dokázaná zlomenina krčného stavca. Po ukončení hospitalizácie pravidelne chodil na kontroly,
rehabilitácie a v súvislosti so zranením mu predpisoval lieky neurológ a sám si kupoval analgetiká
na tlmenie bolesti. Na základe MRI u navrhovateľa išlo o poškodenie medzistavcovej platničky krčnej
chrbtice C5, C6 a údajne, že teda sa to dotýka aj miechy a to môže vyvolávať bolesti a tŕpnutie.
Navrhovateľ sa mu sťažoval, že sa mu zhoršila fyzická kondícia a z toho aj psychická tenzia, nakoľko bol

naučený robiť a zrazu sa to obmedzilo a v podstate v novembri 2010 aj dostal infarkt. A keď uznávame,
že stres je rizikový faktor, tak to mohlo súvisieť aj s úrazom. MRI bola robená v súvislosti s úrazom a
nevyjadrujú sa tam k dátumu odkedy tam sú tieto zmeny. Podľa názoru ošetrujúceho lekára to súviselo
s úrazom. Keby tie zmeny boli pred úrazom, určite by sa bol navrhovateľ sťažoval a nikdy sa na krčnú
chrbticu nesťažoval. Nevedel sa s istotou vyjadriť, či navrhovateľ používal korzet. J.. X. K. vypočutý

v konaní 7C 248/2004 ako svedok sa vyjadril, že pri vypracovaní znaleckého posudku č. 11/2003
vychádzal z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľ bol hospitalizovaný v Prešove, kde mal
kompletnú diagnostiku urobenú ohľadom CT hlavy a krčnej chrbtice a prepustený bol s jednoznačnou
diagnózou bez nejakých zvláštnych obmedzení a doporučení, a to podvrtnutím krčnej chrbtice. Jednalo
sa o základnú diagnózu a s tým bol prepustený domov k ďalšiemu ambulantnému liečeniu. Bolo

vyslovenéibapodozrenienazlomeninuholenejčastizubadruhéhokrčnéhostavca.Nakoľkozröntgenov
bolo spochybnené, či sa jedná vôbec o fraktúru tým, že môže ísť o samostatnú kosť, lebo zub sa
skladá vývojovo z dvoch častí. A keď nedôjde spolu k splynutiu osifikáciou vo vývoji, tak ostáva ako os
otontoideum ten apex, teda hrot toho zuba druhého krčného stavca. Je to pomerne časté, ale nie vždy
sa na to príde a ľudia ani o tom nevedia, že majú nejakú vývojovú anomáliu. Jednoznačne na MRI bolo

popísané, že išlo o úrazovú abrubciu, pre diagnózu ani pre ľudí by to nemalo zásadný význam, pretože
nejde o nosnú časť toho stavca. Je to poranenie v rámci podvrtnutia krčnej chrbtice. V záveroch svojho
znaleckého posudku nemohol akceptovať zlomeniu zuba čapovca, nakoľko je to úplne iná diagnóza a
musí ísť o prípad, kedy je zub čapovca skutočne zlomený. Nejde len o nejaké povrchové odlomenie
chrupky. Navrhovateľ bol vyšetrený na diagnostickom pracovisku v Prešove, ktoré je renomované, ide

o renomovanú úrazovú chirurgiu a taktiež v závere lekárskej správy je konštatované len podvrtnutie
krčnej chrbtice. V prepúšťacej správe sa konštatuje takýto diagnostický záver. V znaleckom posudku
tieto závery z chorobopisu akceptoval. U navrhovateľa sa jedná o pacienta, ktorý má výrazné chorobne
zmenenú chrbticu a vtedy aj malá trauma môže vyvolať následok, a to poúrazové obmedzenie hybnostikrčnej chrbtice. Navrhovateľ podľa röntgenového vyšetrenia a CT vyšetrenia trpel už degeneratívnymi
zmenami chrbtice a je rozdiel, keď sa poškodí zdravá časť tela a keď sa poškodí už chorá časť tela,
ktorá už podlieha degeneratívnym zmenám. Synostóza znamená kostný zrast, spondylotické zmeny

znamenajú deformačné zmeny stavcov a statický blok znamená, že chrbtica je blokovaná vďaka tým
zrastom.Deformačnézmenychrbticesavyvíjajúplíživo,chronickyadlhosaneprejavujú.Pacientvlastne
tieto zmeny ani v nejakej veľkej miere nemusí vnímať, avšak po 40 - tke sa už určité ťažkosti môžu
začať objavovať. A to zmenšená ohybnosť chrbtice, občasné stŕpnutie rúk, intolerancia niektorých polôh
a podobne. V danom prípade na CT vyšetrení bolo vyslovené podozrenie, že ide o vývojovú anomáliu

zuba čapovca. A to tak, že nedošlo k splynutiu osifikačných základov, to znamená kostných jadierok.
Vtedy vznikla situácia, že sa zdá byť ako narušená kontinuita v špičke zuba a to je ale stav normálny,
nie patologický. Je to len malá vývojová anomália a ten horný kúsok sa nazýva os odontoideum. Na
MRI bolo zasa vyslovené, že ide o stav po odtrhnutí hrotu toho zuba, čo nie je v správnom slova zmysle
zlomenina zuba, pretože je to vlastne už len ako osteochondrálna zlomenina a nezodpovedá závažnosti
ani spôsobu liečby, aký poznáme pri zlomenine zuba.

Svedok T. T. vo svedeckej výpovedi pred súdom uviedol, že vzhľadom na značný časový odstup od
poraneniajeobtiažnedefinovaťpresnešpeciálnediagnózy.Všeobecnesavyjadril,žepacientbolliečený
pre poranenie v oblasti krčnej chrbtice, ktoré bolo liečené konzervatívnym spôsobom, nie operačne.
A to lieky proti bolesti, na uvoľnenie svalového napätia, čiže bola aplikovaná medikamentózna liečba.

Pacient bol hospitalizovaný a liečený pre podvrtnutie krčnej chrbtice. Počas vyšetrenia boli vykonané
vyšetrenia znázorňovacie krčnej chrbtice ako röntgeny v štandardných projekciách a CT vyšetrenie
krčnej chrbtice. Svedkovi pri výpovedi bola predložená na nahliadnutie prepúšťacia správa zo dňa
1.7.2003, ako aj posudok o bolestnom zo dňa 22.1.2004. Uviedol, že pri stanovení bolestného vychádzal
zo zdravotnej dokumentácie a príslušných podporných vyšetrení. Aj keď sa v prepúšťacej správe hovorí

o podvrtnutí chrbtice a v bolestnom sa hovorí o zlomenine zuba čapovca, nebol tam jednoznačný nález
traumatologických zmien. Po prepustení navrhovateľa do domáceho ošetrenia boli vykonané ďalšie
vyšetrenia, ktoré vlastne potvrdili zlomeniu tohto zuba čapovca. Išlo o druhý krčný stavec čapovca.
Liečenie podvrtnutia chrbtice záleží od stupňa podvrtnutia a poškodenia mäkkých častí. Podáva sa
medikamentózna liečba, infúzie, môže to byť podávané aj prostredníctvom infúzií a ak sú tam určité

bolesti pri rotácií, tak poskytuje sa aj podporný golier. Pri zlomenine zuba čapovca záleží liečba od
stupňa tohto poranenia a v prípade navrhovateľa bola liečba rovnaká ako pri podvrtnutí chrbtice. Či bola
navrhovateľovi poskytnutá liečba aj podporným golierom sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že niekedy tento
golier sa nedáva bezprostredne po úraze, avšak môže sa neskôr zvyšovať bolestivosť a vtedy sa tento
golier nasadí. Nevedel sa pre odstup času vyjadriť, či u navrhovateľa sa jednalo o komplikovanejšiu

liečbu. Pri zlomenine zuba čapovca sa môže jednať o rôzne stupne. O stupeň taký aký bol zistený u
navrhovateľa až po stupeň, kde sa vyžaduje operácia, fixovanie a môže dôjsť k posunu chrbtice. Nevedel
sa vyjadriť k stupňu bolestivosti u navrhovateľa, nakoľko ide o subjektívny faktor bolesť, čo je ťažké sa
k tomu vyjadriť.

Znalec J.. R. E. v znaleckom posudku 14/2012 po vyšetrení navrhovateľa dňa 23.10.2012 a
oboznámením sa s jeho celou zdravotnou dokumentáciou uzavrel, že navrhovateľ pri dopravnej
nehode dňa 25.6.2003 utrpel podvrtnutie krčnej chrbtice, pravostrannú frustnú hemiparézu neurologicky
verifikovanú. Vyjadril sa, že v celej zdravotnej dokumentácii a spisovom materiáli je nekonečný rad
diskusie ohľadom zlomeniny zuba čapovca. Treba jednoznačne konštatovať, že nález popísaný v CT

vyšetrení z hospitalizácie nie je zlomenina stavca. V prípade, že tento nález budeme považovať za
traumatický, čo nie je vôbec zrejmé, môže ísť len o vyvrtnutie úponovej časti ligamenta, ktoré sa
v tejto oblasti nachádza. Na zub čapovca sa pripája niekoľko ligament a ich poškodenie musí byť
spojené s posunom stavcov oproti sebe, teda C1 a C2, pričom by muselo dôjsť k ich poškodeniu v
oblasti predných a zadných ligamentóznych štruktúr, čo by bolo jednoznačne viditeľné na magnetickej

rezonancii. Neexistuje také poranenie, ktoré by spôsobilo len izolované poškodenie jedného ligamenta
medzi stavcami C1 a C2. Rontgönológ, ktorý popisuje MRI popisuje len nález, ktorý vidí, ale v žiadnom
prípade nevie dať a ani nemôže dať popísané nálezy do klinickej súvislosti, nakoľko nemá žiadnu
klinickú skúsenosť. Konečný záver, ktorý je možno akceptovať, je len záver klinického pracoviska,
ktoré posudzuje celkový stav pacienta a je na to špecializačne vybavené. V danom prípade úrazové

oddelenie v Prešove tento nález správne neakceptovalo, nakoľko ho nezaradilo medzi diagnózy, čo
je z odborného hľadiska správne. Akékoľvek špekulácie ohľadom zlomeniny zuba čapovca, v danom
prípade, sa vymykajú základným znalostiam z oblasti traumy krčnej chrbtice. Pri bodovom hodnotení
bolestného vychádzame zo zranení, ktoré boli diagnostikované a sú objektívne podložené. Žiadnepredchádzajúcenálezyupoškodenéhonabodovéhodnoteniebolestnéhonemajúvplyv.Znalecbolestné
obodoval na 25 bodov. Liečba zranenia navrhovateľa prebehla bežným nekomplikovaným spôsobom a
dokonca frustná hemiparéza konštatovaná neurológom pri prijatí pacienta sa veľmi rýchlo z klinického

nálezu vytratila a v ďalších nálezoch už nie je uvádzaná. Podľa záznamov išlo o intenzitu bolesti,
ktorá je bežná pri takýchto poraneniach. Bola použitá konvenčná liečba analgetická a myorelaxačná s
dobrým účinkom s regresiou nálezu. Nie sú žiadne záznamy, že by liečba si vyžiadala intenzívnejšie
analgetiká, prípadne opiáty. Na základe vyšetrení pri hospitalizácii, po hospitalizácii, ale aj z niekoľko
ročným odstupom času, možno jednoznačne konštatovať, že poškodený mal v čase úrazu už pokročilé

degeneratívne zmeny, hlavne v oblasti C4,5, C6,7. Tieto sú popísané na CT i MRI vyšetreniach. Z
odborného hľadiska možno konštatovať, že vývoj takýchto zmien, v takom rozsahu, ako sú popísané
v čase úrazu, sú zmeny, ktoré vznikajú niekoľko desiatok rokov, s postupným narastaním ťažkostí ako
sú postupné obmedzovanie hybnosti, ponámahové bolesti hlavy, bolesti hlavy pri rôznych polohách
hlavy ... V prípade útlaku nervových štruktúr dochádza i k neurologickým prejavom ako je tŕpnutie
rúk, častí na tvári, krku, pocit pálenia, interminentných bolestí ... Objavenie a vývoj týchto ťažkostí je

individuálnyačastokrátnekorešpondujesozávažnosťouzmiennaskeletekrčnýchstavcov.Naopak,ipri
minimálnych kostných zmenách môžu sa objaviť výrazné neurologické príznaky. Znalec ďalej uviedol, že
podľa zdravotných záznamov v čase úrazu a po ňom poškodený trpel len bežnými bolesťami spojenými
s podvrtnutím krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadalo bežnú analgetickú a myorelaxačnú liečbu. Následná
liečba v spojitosti s krčnou chrbticou a ťažkosťami, ktoré následne vznikli sú len prirodzeným vývojom v

rámci degeneratívnych zmien v oblasti C chrbtice. Pri úraze došlo k podvrtnutiu celej krčnej chrbtice. To
znamená, že boli rovnomerne poškodené všetky segmenty krčnej chrbtice a vzhľadom na už vyslovené
podozrenie výraznejšej zmeny C1, C2 by táto oblasť mala byť poškodená najviac. Porovnaním nálezu
CT a MRI vyšetrení, vykonaných bezprostredne po úraze a s posledným vyšetrením z 4.11.2011 došlo k
zmenám v zmysle mierneho vývoja smerom degeneratívnym, len v oblasti už pred úrazom poškodených

stavcov. Pričom ostatné segmenty C chrbtice ostali bez akýchkoľvek zmien. Nález v týchto segmentoch
je identický, resp. len so zmenami v rámci fyziológie. To znamená, že podvrtnutie krčnej chrbtice u
navrhovateľa nevybočilo z bežného rámca takýchto poranení.

Z listinného dôkazu, a to znaleckého posudku č. 11/2003 znalca J.. X. K. vypracovaný v trestnom konaní

vyplýva, že znalec za reálne korektnú dokumentáciu komplexne považoval len fotokópiu prepúšťacej
správy z oddelenia úrazovej chirurgie FNsP Prešov. Vyjadrenia a správy J.. M., praktického lekára pre
dospelých v Prešove, sú podľa neho vytrhnuté z kontextu, dominuje tu opis subjektívnych ťažkostí
pacienta. Jedine opis vyšetrenia magnetickej rezonancie (MRI) z 29.7.2003 sa približuje k snahe o
podanie objektívneho údaju, aj ten však nie je kompletný a vytrhnutý z kontextu. V závere posudku

konštatuje, že Š. Č. utrpel pri dopravnej nehode podvrtnutie krčnej chrbtice s popisovanou frustnou
hemiparezou vpravo, ktorá v ďalšom priebehu nie je hodnotená. Šlo zrejme o algický stav, ktorý podľa
prepúšťacej správy sa zlepšil. Ani v ďalšom priebehu liečby nie je táto dokumentovaná. Zároveň podľa
CT zlomenina hrotu čapovca je sporná, môže ísť o samostatný vývojový stupeň nedokončenia osifikácie
zuba. Podľa zdelenia výsledku z MRI od J.. M. ide o abrupciu hrotu zuba čapovca. Aj pri akceptácii

torza popisu magnetickej rezonancie znalec musí konštatovať, že pre celkovú dobu liečby tento fakt
je nevýznamný. Tiež sú konštatované degeneratívne zmeny na C chrbtici, a to zrast 2 a 3 krčného
stavca a deformačné zmeny C5/6 a C6/7 so statickým blokom. V závere konštatuje, že Š. Č.Š. utrpel v
priamej súvislosti s úrazom pri dopravnej nehode podvrtnutie krčnej chrbtice a v rámci neho marginálne
odlomenie v oblasti hrotu zuba čapovca na krčnej chrbtici - pre spôsob a trvanie liečby nevýznamné.

Priemerná doba liečby nepresahuje dobu 6 týždňov, ako aj dĺžka doby obmedzovania v obvyklom
spôsobe života sa nekryje s dobou práceneschopnosti, ktorá je priemerne ešte kratšia. Z dodanej
zdravotnej dokumentácie z objektívnych zistení odhadol dobu liečenia najviac 4 až 5 týždňov a tiež
rovnakú dobu práceneschopnosti. V prípade, že pacient je práceneschopný a subjektívne stále udáva
ťažkosti, ktoré však nikto neobjektivizoval, uviedol, že tieto subjektívne ťažkosti by mohol interpretovať

hocikedy, nakoľko na krčnej chrbtici má pokročilé deformačné zmeny staršieho dáta. Bolestné stanovil
na 25 bodov.

Z listinného dôkazu - znalecký posudok č. 16/2012 J.. R. E. vypracovaný v konaní Okresného súdu
Žilina sp. zn. 7C 248/2004 v záveroch znalec konštatuje, že preskúmaním zdravotnej dokumentácie,

písomnýchzáznamov,rtg,MRIaCTiakovlastnýmvyšetrenímbolozistené,ženavrhovateľpredúrazom
mal degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici pomerne pokročilého charakteru, hlavne v oblasti C4-C7,
nakoľko v čase úrazu pri vyšetrení boli tieto zmeny diagnostikované. Znamená teda, že išlo o zmeny,
ktorých vývoj trvá niekoľko rokov, i desaťročí. Pri posttraumatickom vyšetrení nie sú žiadne záznamya popísané zmeny, ktoré by svedčili o akýchkoľvek zmenách na skelete krčnej chrbtice. Klinicky bol
diagnostikovaný len úraz v zmysle podvrtnutia krčnej chrbtice. Súčasný nález v oblasti krčnej chrbtice
u navrhovateľa má charakter degeneratívnych zmien, ktoré majú svoj vývoj v súhlasnom obraze RTG,

MRI a CT vyšetrenia. Nezistil žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa
predmetný úraz na týchto zmenách akýmkoľvek spôsobom podieľal. So závermi v posudku J.. X. K.
sa v podstate stotožňuje a znaleckým skúmaním dospeli v podstate k rovnakým záverom. Súhlasí i so
závermi v ostatných bodoch posudku, ktoré mu neboli položené, ale v podstate vyplývajú z jeho záverov.
V celom spisovom materiáli od J.. T. našiel chorobopis z hospitalizácie od 26.6.2003 do 1.7.2003, ktorý je

ním signovaný ako primárom oddelenia, pričom záver je stanovený ako podvrtnutie krčnej chrbtice (bez
akejkoľvek zmienky o zlomenine zuba čapovca, či inom traumatickom poškodení skeletu - poznámka
znalca) a posudok o bolestnom signovaný J.. T. T., kde uvádza bodové hodnotenie za zlomeninu zuba
čapovca a podvrtnutie krčnej chrbtice. Je tu rozpor medzi týmito dvoma dokumentmi jasný a s posudkom
J.. T. jednoznačne nesúhlasí, nakoľko nezodpovedá objektívnym skutočnostiam.

Podľa § 37b písm. a/ zák.č. 97/1963 Zb. o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc
slovenského súdu je daná aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak
ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej
republiky.

Podľa § 15 zák.č. 97/1963 Zb. o o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, nároky na náhradu
škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú
právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na
náhradu škody.

Vzhľadom k tomu, že odporcovia sú subjekty so sídlom v Tureckej republike, súd sa zaoberal i
právomocou slovenského súdu a použitím kolíznym noriem. V zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení je daná právomoc slovenského súdu na náhradu škody, ak došlo ku skutočnosti, ktorá
zakladá nárok na náhradu škody na území Slovenskej republiky. Ku škodovej udalosti došlo na území
Slovenskej republiky a miestna právomoc súdu je daná v zmysle ust. § 87 písm. b/ Občianskeho

súdneho poriadku, v zmysle ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody. V zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia § 15 zák.č. 97/1963 Zb. sa nárok na náhradu škody spravuje
právnymporiadkomSlovenskejrepubliky,nakoľkonajejúzemídošlokuskutočnosti,ktorázakladánárok
na náhradu škody.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa§427ods.1OZ,fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanú

osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Podľa § 2 ods. 1 Vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia,
odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo
odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky.

Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia. Podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia, odškodnenie za bolesť nepatrí: a) za jednoduché duševné reakcie na
postihnutie organizmu, ktoré sú prechodného rázu; b) za zmeny v organizme, ktoré sú tak krátkodobé,
že ich netreba liečiť, prípadne ich nemožno ani objektívne zistiť; c) za bolesť budúcu (následnú) a za
bolesť vznikajúcu zo zmien predtým už existujúcich.

Podľa § 7 ods. 3 Vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, v
prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.Podľa prílohy A. Zásady pre hodnotenie, I. Odškodnenie za bolesť ods. 1 vyššie uvedenej vyhlášky,
za bolesti podľa § 2 ods. 1 vyhlášky sa považuje i sťaženie zdravotnej pohody, ako sú závažné

psychické zmeny, poruchy nervového ústrojenstva, stavy únavy, závraty alebo iné fyzické útrapy a strasti
z obmedzenia pohybu alebo bezvládnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ pri dopravnej nehode utrpel úraz,
a to podvrtnutie krčnej chrbtice. V čase úrazu u neho boli zistené už degeneratívne zmeny tejto

krčnej chrbtice, ktoré vlastne mali aj vplyv na celý priebeh liečby. Navrhovateľovi bola poskytovaná
medikamentózna liečba, pričom v prvom chirurgickom a neurologickom vyšetrení sa poznamenáva, že
bol nasadený molitánový golier, avšak v prijímacej a prepúšťacej správe ústavnej liečby sa o tomto
golieri neuvádza žiadna zmienka. Následne sa navrhovateľ podrobil rehabilitačnej liečbe. Tak ako
vyplýva zo záverov znaleckého posudku liečba zranenia prebehla bežným nekomplikovaným spôsobom
a dokonca frustná hemiparéza konštatovaná neurológom pri prijatí do ústavnej liečby sa veľmi rýchlo

z klinického nálezu vytratila. Podľa záznamov zdravotnej dokumentácie išlo o intenzitu bolesti, ktorá je
bežná pri takýchto poraneniach. Bola použitá konvenčná liečba analgetická amyorelaxačná, s dobrým
účinkom a regresiou nálezu. Nie sú žiadne záznamy, že by liečba si vyžiadala intenzívnejšie analgetiká,
prípadne opiáty. Následná liečba v spojitosti s krčnou chrbticou a ťažkosti, ktoré následne vznikli, sú
len prirodzeným vývojom v rámci degeneratívnych zmien v oblasti C chrbtice. Ako sa znalec vyjadril,

pri úraze došlo k podvrtnutiu celej krčnej chrbtice, to znamená, že boli rovnomerne poškodené všetky
segmenty krčnej chrbtice a vzhľadom na už vyslovené podozrenie výraznejšej zmeny C1, C2 by
táto oblasť mala byť poškodená najviac. Avšak porovnaním nálezu CT a MRI vyšetrení vykonaných
bezprostredne po úraze a s posledným vyšetrením zo 4.11.2011 došlo k zmenám v zmysle mierneho
vývoja smerom degeneratívnym len v oblasti už pred úrazom poškodených stavcov, pričom ostatné

segmenty C chrbtice ostali bez akýchkoľvek zmien, čo znamená, že podvrtnutie krčnej chrbtice u
navrhovateľa nevybočilo z bežného rámca takýchto poranení. Bezprostredne pri prijatí navrhovateľa
do ústavnej liečby bola stanovená diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice, ako aj pri prepustení pacienta
do ambulantnej liečby. Uvedená prepúšťacia správa bola dokonca podpísaná aj samotným J.. T. ako
primárom daného oddelenia, ktorý vydal posudok o bolestnom. Jedná sa o stanovenie diagnózy pri

prvotnom vyšetrení, kedy je možné najlepšie stanoviť túto diagnózu, nakoľko na zdravotnom stave
navrhovateľa sa ešte neprejavila poskytnutá liečba. Rovnako aj v ďalších lekárskych správach sa ako
diagnóza uvádza podvrtnutie krčnej chrbtice. J.. T. prvýkrát zlomeninu zuba čapovca uvádza až v
posudku o bolestnom. Čiže je tu celý rad dôkazov, ktoré preukazujú, že u navrhovateľa došlo iba k
podvrtnutiu krčnej chrbtice a v čase úrazu u neho už boli degeneratívne zmeny, ktoré sa prejavili pri

liečbe. Jedná sa o lekárske správy, znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní J.. K., znalecký
posudokvypracovanývoveci7C248/2004,zápisnicaovýsluchusvedkaK.voveci7C248/2004,výsluch
svedka J.. T.. V správach sa neuvádza nikde zlomenina, a tiež J.. T. pri vyšetrení bezprostredne po
nehode signoval v prepúšťacej správe, že sa jedná o podvrtnutie. Takisto vo výmennom lístku o vykonaní
rehabilitácie sa uvádza diagnóza podvrtnutie krčnej chrbtice.

S poukazom na uvedené súd ani neprihliadal na námietky navrhovateľa proti znaleckému posudku,
nakoľko v týchto námietkach uvádza iba odbornú literatúru a nič konkrétne v čom je znalecký posudok
nepreskúmateľný a prečo treba vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Znalec pri vypracovaní
znaleckého posudku navrhovateľa osobne vyšetril. Mal k dispozícii celú zdravotnú dokumentáciu a

zaoberal sa zdravotným stavom navrhovateľa komplexne. V prvej časti znaleckého posudku znalec
podrobne popisuje zdravotný stav navrhovateľa, jednotlivé lekárske správy, vyšetrenia CT, MRI aj
RTG. Pred pojednávaním v tejto veci v doobedňajších hodinách sa vykonávalo pojednávanie vo
veci 7C 248/2004, v ktorom je predmetom konania sťaženie spoločenského uplatnenia a v tomto
konaní sa upozornilo na to, že znalec poukazuje v prvej časti svojho znaleckého posudku na to, že

u navrhovateľa už od roku 1976 sa v jeho zdravotnej dokumentácii nachádza záznam opakovaných
bolestí hlavy, bez jednoznačných vedľajších príznakov, ktoré boli diagnostikované ako cefalea a
liečené aj práceneschopnosťou, napríklad 16.1.1976 až 19.11.1976. Dňa 29.11.1997 je v zázname
uvedená vertebrogénna chrbtica polyneuralgický syndróm, zaznamenaná i liečba analgetikami a
myorelaxanciami. 12.7.1999 silná bolesť hlavy, dokonca návšteva lekára v byte pre ťažkosti, 25.2.2000

pre bolesti v chrbtici LS - návšteva lekára v byte s následnou liečbou. Právny zástupca navrhovateľa na
pojednávaní sa vyjadril, že sa pred pojednávaním telefonicky spojil s navrhovateľom a jeho lekárom a
odôvodňovali to tým, že v podstate poškodenie, ktoré tam bolo definované, išlo o poškodenie nohy, lebo
navrhovateľ robil niečo v studni, prechladil vraj túto nohu a od tejto nohy vlastne išla bolesť. Nevedelito presne identifikovať, ale nakoniec sa ukázalo, že vlastne prechladil si tú pravú časť nohy, táto mu
spôsobila problémy. Teda pred dopravnou nehodou netrpel žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré
by ho obmedzovali v oblasti chrbtice. Právny zástupca navrhovateľa však bližšie nešpecifikoval, kedy

sa toto malo stať, v ktorom období. V lekárskych správach, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku
sa bližšie neuvádza, príčina vzniku tohto ochorenia, avšak to, že navrhovateľ trpel degeneratívnymi
zmenami krčnej chrbtice v čase úrazu, jednoznačne vyplýva z MRI. Ako sa už znalec vyjadril pri popise
tejto diagnózy, stáva sa, že objavenie a vývoj ťažkostí zmien na chrbtici je individuálny a často krát
nekorešponduje so závažnosťou zmien na skelete krčných stavcov.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní pred súdom poukazoval na lekárske správy zo dňa
29.7.2003, 21.7.2004, 17.3.2005 a 10.8.2007. Lekárska správa zo dňa 17.3.2005 nebola navrhovateľom
do spisu predložená a nie je ani obsahom prílohy znaleckého posudku č. 14/2012. Správa z 29.7.2003
je správou z vyšetrenia MRI, s ktorou sa znalec v znaleckom posudku vysporiadal s tým, že rontgönológ,
ktorý popisuje MRI popisuje len nález, ktorý vidí a v žiadnom prípade nevie dať a ani nemôže dať

popísané nálezy do klinickej súvislosti, nakoľko nemá žiadnu klinickú skúsenosť a je možné akceptovať
len záver klinického pracoviska, čo bolo stanovené v prepúšťacej správe. Pokiaľ sa jedná o správy
z 21.7.2004 a 10.8.2007 súd tu opätovne poukazuje na vyššie konštatované, že diagnóza, ktorú mal
navrhovateľ utrpieť pri dopravnej nehode bola stanovená pri prvotných vyšetreniach a v prijímacej
a prepúšťacej správe z ústavnej liečby bola stanovená diagnóza podvrtnutia krčnej chrbtice, to bolo

následne preukázané i znaleckými dokazovaniami, či už v tejto prejednávanej veci alebo v trestnom
konaní.

Dôkaz znaleckým posudkom je súd oprávnený hodnotiť podľa zásad vyjadrených v ustanovení §
132 O.s.p.; hodnotením súdu pritom nepodliehajú odborné znalecké závery v zmysle ich správnosti.

Súd hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ má súd pri rozhodovaní k
dispozíciidvaznalecképosudkysrozdielnymizávermiotejistejotázke,musíichzhodnotiťvtomzmysle,
ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia a prečo nevychádza zo záveru
druhého znaleckého posudku, čo sa musí prejaviť v dôvodoch rozhodnutia.

Závery znaleckého posudku v tomto konaní sú totožné so závermi listinného dôkazu, a to znaleckého
posudku znalca J.. X. K. č. 11/2003 vypracovaného v trestnom konaní, vyjadrenými závermi svedka
J.. K. v zápisnici z pojednávania vo veci sp.zn. 7C 248/2004, rovnaká diagnóza bola stanovená v
prepúšťacej správe navrhovateľa z ústavnej liečby a v celej rade lekárskych správ. Znalec sa vo svojom

znaleckom posudku podrobne zaoberal diagnózou zlomeniny zuba čapovca a celkovým zdravotným
stavom navrhovateľa. S poukazom na celý rad dôkazov na seba nadväzujúcich, závery znaleckého
posudku považoval súd za presvedčivé, a preto neprihliadal na námietky navrhovateľa a vo veci
nevykonal kontrólne znalecké dokazovanie.

Pokiaľ ide o náhradu z titulu priznaného bolestného, podľa praxe súdov bolesť má nemateriálnu
psychickú zložku, preto priznanie jeho odškodnenia závisí od zistenia, či v organizme poškodeného
nastali objektívne zistiteľné zmeny vyvolané zranením a či pri liečení alebo odstraňovaní následkov
spôsobili bolesti. Súd v skutočne odôvodnených prípadoch môže priznať aj zvýšenie odškodnenia,
lekársky stanoveného, ak poškodený preukázateľne pri poškodení zdravia znášal zvlášť mučivé útrapy

a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé stavy. Jednoznačne bolo preukázané, že navrhovateľ už bol
odškodnený vedľajším účastníkom z titulu bolestného vo výške 296,26 € (8.925,-Sk), ktorá skutočnosť
vyplýva jednak z vyjadrenia vedľajšieho účastníka a navrhovateľ dané nenamietal. Predmetom tohto
konania zostalo rozhodnutie o zvýšení náhrady za bolestné, pričom navrhovateľ si uplatňoval 75-
násobok pri hodnote bodu 60,-Sk v čase, kedy došlo ku škode na zdraví. Súd dospel k záveru, že u

navrhovateľa neexistujú vážne dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné zvýšenie odškodnenia
bolestného. Z konštatovaného zdravotného poškodenia navrhovateľa - podvrtnutie krčnej chrbtice,
ktoré mal súd preukázané zo znaleckého posudku, svedeckých výpovedí a celého radu listinných
dôkazov, vyplýva že navrhovateľovi boli poskytnutá štandardná medikamentózna liečba bez komplikácii
a dokonca frustná hemiparéza konštatovaná neurológom pri prijatí sa veľmi rýchlo z klinického

nálezu vytratila a v ďalších nálezoch už nie je uvádzaná. Po záznamov v lekárskych správach
išlo o intenzitu bolesti, ktorá je bežná pri takýchto poraneniach, bola použitá konvenčná liečba
analgetická a myorelaxačná s dobrým účinkom a nie sú žiadne záznamy o tom, že by si liečba
vyžiadala podávanie intenzívnejších analgetík, prípadne opiáty. Bolo preukázané, že navrhovateľ včase úrazu mal už pokročilé generatívne zmeny, o ktorých sa znalec vyjadril, že následná liečba v
spojitosti s krčnou chrbticou a ťažkosťami, ktoré následne vznikli sú len prirodzeným vývojom v rámci
degneratívnych zmien. Porovnaním nálezu CT a MRI vyšetrení vykonaných bezprostredne po úraze a s

posledným vyšetrením z 4.11.2011 znalec vyslovil záver, že došlo k zmenám v zmysle mierneho vývoja
smerom degeneratívnym len v oblasti už pred úrazom poškodených stavcov. Nezistil žiadne objektívne
skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že by sa predmetný úraz na týchto zmenách akýmkoľvek
spôsobom podieľal.

Nakoľko vo veci nebolo preukázané, že navrhovateľ následkom úrazu spôsobeného pri dopravnej
nehode netrpel obzvlášť mučivými bolesťami, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zvýšenie bolestného,
jeho návrhu v celom rozsahu zamietol. Práve naopak z vykonaného dokazovania vyplýva, že
navrhovateľ už v čase úrazu mal degeneratívne zmeny, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s utrpeným
úrazom a tieto sú potvrdené aj posledným vyšetrením z 4.11.2011.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danom prípade mali plný úspech odporcovia v rade 1/ a 2/ ako aj vedľajší účastník na strane odporcov,
preto v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia im prislúcha náhrada trov konania a súd

zaviazal navrhovateľa k ich úhrade.

Súd odporcom v rade 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v zmysle ust. § 11 ods. 1, § 13 ods. 2, §
14 ods. 1 písm. a/, c/, § 15, § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len vyhlášky) v
celkovej výške 407,58 €, pozostávajúci z nasledovných úkonov právnej služby:

- 21.8.2009 prevzatie a príprava zastupovania, práv porada s klientom 53,49 € + režijný paušál 6,95 €,
- 27.10.2011 účasť na pojednávaní 57,-€ + režijný paušál 7,21 €,
- 8.12.2011 účasť na pojednávaní 57,-€ + režijný paušál 7,21 €,
- 11.3.2013 účasť na pojednávaní 60,07,-€ + režijný paušál 7,81 €,
- 27.10.2011 strata času pri účasti na pojednávaní cestou z Púchova do Žilina a späť 4x polhodiny á

12,35 € - 49,40 €,
- 8.12.2011 strata času pri účasti na pojednávaní cestou z Púchova do Žilina a späť 4x polhodiny á
12,35 € - 49,40 €,
- 11.3.2013 strata času pri účasti na pojednávaní cestou z Púchova do Žilina a späť 4x polhodiny á
13,01 € - 52,04 €.

Právna zástupkyňa odporcov vo vyčíslení trov konania si za jeden úkon právnej služby účtovala odmenu
v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhlášky zo žalovanej istiny 22.219,-€. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech
v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom

priznanéhoplnenia.Vdanomprípadevýškaplneniazáviselaodúvahysúdu.Navrhovateľovivšaksúdom
nebolo priznané žiadne plnenie, preto súd s použitím analógie priznal odmenu za právne služby z
neurčitku v zmysle ust. § 11 ods. 1 vyhlášky, teda jednu trinástinu výpočtového základu.
Pri úkonoch právnej služby v r. 2011 je režijný paušál vo výške 7,41 €, súd je však viazaný vyčíslením
trov konania, pokiaľ je toto vyčíslenie v menšom rozsahu ako prislúcha. Právna zástupkyňa za úkony

právnej služby poskytnuté v r. 2011 si uplatnila režijný paušál vo výške 7,21 €, preto jej ich súd priznal
v tejto výške. Naopak pri právnom úkone v r. 2009 si uplatnila režijný paušál vo vyššom rozsahu ako
prislúcha (7,21 €), a preto jej súd tento priznal vo výške 6,95 €.
Právna zástupkyňa si tiež vyúčtovala náhradu hotových výdavkov - cestovné z Púchova do Žilina a späť
za účasť na pojednávaniach motorovým vozidlom Mazda 3, avšak súdu spolu s vyčíslením nepredložila

technický preukaz motorového vozidla použitého na tieto cesty, preto súd nemal k dispozícii dôkaz,
z ktorého by mohol overiť výšku vyúčtovaného cestovného, a preto súd hotové výdavky v tejto časti
nepriznal.
Taktiež vo vyčíslení trov konania bol vyúčtovaný preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 100,-€,
pritom zo záznamu o zložení z preddavku učtárne Okresného súdu Ž. vyplýva, že tento uhradil vedľajší

účastník a tento si i náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatení tohto preddavku uplatnil, preto súd
ani v tejto časti nepriznal náhradu trov konania odporcom.V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, preto súd
zaviazal navrhovateľa uhradiť trovy konania odporcov na účet ich právneho zástupcu.

Vedľajší účasť zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 300,-€, z ktorého súdu bolo čiastočne
uhradené znalečné znalcovi. Vzhľadom na úspech v konaní súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trovy
konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 300,-€, spočívajúce v zaplatenom preddavku na znalecké
dokazovanie.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom J.. R. E.. Uznesením č.k.

2C/149/2004-419 zo dňa 11.12.2012 bolo znalcovi priznané znalečné v celkovej výške 509,-€, pričom
čiastočne vo výške 300,-€ bol uhradené z preddavku zloženého vedľajším účastníkom a vo zvyšku
209,-€ bolo hradené z rozpočtových prostriedkov súdu. V zmysle ust. § 148 ods, 1 O.s.p. súd zaviazal
navrhovateľa k úhrade trov štátu vo výške 209,-€ na účet súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).