Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114203972
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114203972.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Ing. M. M., nar.
XX.XX.XXXX, A. X.M. XX/X, Z. G. E., právne zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom so
sídlom v Revúcej, Železničná 257/19, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra
SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 481, v konaní o náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. konanie v časti uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 26.8.2004 do 16.5.2012 z a s t a v u j e ,

II. žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.055,44 eur spolu s 9 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 8.055,34 eur od 17.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

IV. žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia
v sume 1.291,57 eur a titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 14,50 eur, všetko na účet jeho
právneho zástupcu v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 28.2.2013, ktorá bola z dôvodu
miestnej príslušnosti postúpená tunajšiemu súdu, sa domáhal proti žalovanému Slovenská republika,
(za ktorú označil konajúci orgán koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky), zaplatenia 9.338,68 eur
spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.8.2004 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že Krajské riaditeľstvo policajného zboru - Úradu justičnej a kriminálnej
polície uznesením zo dňa 26.8.2004, ČVS:KÚV-17/OVEK - 2002 podľa § 163 ods. 1 Trestného poriadku
začalo trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
4 Trestného zákona účinného do 31.8.1999, lebo na podklade zistených skutočností mal dostatočne
odôvodnený záver, že sa dopustil trestného konania. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť
prostredníctvom svojho právneho zástupcu na Krajské riaditeľstvo policajného zboru, Úrad justičnej a
kriminálnej polície Prešov zo dňa 8.9.2004. O tomto odvolaní rozhodla Krajská prokuratúra v Prešove
dňa 20.10.2004 č. Kv 18/02, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvineného (v tomto konaní žalobcu
proti uzneseniu vyšetrovateľa Krajského úradu justičnej polície Policajného zboru v Prešove sp.zn.
ČVS:KÚV-17/OVEK - 2002) ako nedôvodná. Dňa 14.6.2007 bola podaná na Okresný súd v Prešove,
obžaloba na základe, ktorej bolo vedené trestné konanie pod sp.zn. 1T 66/07. Dňa 10.6.2010 bol vydaný
rozsudok, ktorým súd podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil obžalovaného v tomto konaní

žalobcu spod obžaloby krajského prokurátora pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Trestného
zákona účinného do 31.8.1999, pretože skutok nebol trestným činom, toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.6.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2011. Krajský
súd v rozhodnutí č.k. 1To 75/2010-1749 zamietol odvolanie krajského prokurátora.

Žalobca poukázal na to, že dňa 19.7.2012 v súlade s ustanovením § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom
znení podal písomnú žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody vo výške 9.338,68
eur, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu justičnej
a kriminálnej polície Prešov zo dňa 26.8.2004. Žalobca poukázal na to, že za poskytovanie právnych
služieb v súvislosti s jeho obhajobou v uvedenej právnej veci v trestnom konaní zaplatil advokátovi
odmenu vo výške 9338,68 eur. Vynaloženie tejto sumy na zabezpečenie obžaloby v prípravnom konaní
a v konaní pred súdom, považuje za zbytočné, nakoľko orgány polície a prokuratúry mohli dostatočne
dôvodiť záver, že jeho konanie nie je trestným činom. Návrhom na predbežné prerokovanie nároku
na náhrady škody, ktorú adresoval žalobca Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky zo dňa 19.7.2012
vyhovené nebolo a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky listom zo dňa 2.3.2012 informovalo
žalobcu, že jeho žiadosť bola postúpená na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky za účelom
vybavenia.

Po ustálení orgánu konajúceho v mene štátu s poukazom na novelu č. 412/2012 Z.z. na súd uzavrel, že
ide o Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky táto sa vo veci vyjadrila a namietala, že nárok žalobcu
nebol predložený a prerokovaný a preto je žaloba predčasne podaná v ďalšom poukazoval, že na vec
sa nevzťahuje zákon č. 412/2012 Z.z. ale ustanovenie § 24 b/ ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a z toho
dôvodu má byť žalovaná zastúpená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a ďalej namietal, vznik
škody, ktorý nemal za preukázaný s tým, že faktúra nie je spôsobilá slúžiť ako dôkaz o vzniku škody,
keďže z nej nevyplýva, či a kedy bola uhradená a kto ju uhradil.

Pokiaľ ide o námietku orgánu, ktorý má konať v mene štátu tu súd poukazuje na to že posúdenie
oprávnenia zastupovať štát v súdnom konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. majú procesný charakter (charakter procesných ustanovení pre
účely súdneho konania vyplýva z ustanovenia § 21 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého za štát pred
súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitným zákonom alebo právnická osoba,
ktorá je oprávnená podľa predpisu). Novela vykonaná zákonom č. 412/2012 Z.z. nemá prechodné
ustanovenia, všetky ustanovenia (vrátane procesných) je preto potrebné aplikovať od okamihu ich
účinnosti právnej úpravy v znení účinnom od 1.1.2013 (žaloba bola podaná dňa 28.2.2013), preto bolo
potrebné vychádzať aj v predmetnej veci vo vzťahu k určeniu orgánu oprávneného konať za štát vo veci
náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v znení novej právnej úpravy účinnej od 1.1.2013.
V predmetnej veci oprávneným orgánom je bezpochyby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
Súd podotýka, že v danej právnej veci uznesenie o vznesení obvinenia bolo napadnuté sťažnosťou,
ktorú prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu. Orgánom oprávneným konať v mene
štátu tak nemôže byť Ministerstvo vnútra SR, ktoré toto oprávnenie po účinnosti novej právnej úpravy
od 1.1.2013 stratilo ani Ministerstvo spravodlivosti SR, pretože škoda nevznikla v dôsledku rozhodnutia
vydaného súdom (§ 4 ods. 1 písm. a/bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z.) a nie je splnený predpoklad, že nie
je možné určiť príslušný štátny orgán oprávnený konať v mene štátu (§ 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Ako už bolo uvedené, právna úprava zmenená zákonom č. 512/2012 účinná od 1.1.2013 neobsahuje
prechodné ustanovenia, preto sa v zmysle princípu nepravej retroaktivity uplatní aj na všetky neskončené
konania o náhradu škody voči štátu spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným
rozhodnutím, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu. V
ďalšom súd poukazuje už na obdobné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 17 Co 677/2013
zo dňa 17.9.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi: Uznesením Krajského
riaditeľstva policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS:KÚV-17/OVEK - 2002 bolo
vznesené obvinenie proti žalobcovi za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného
zákona účinného do 31.8.1999. Sťažnosťou žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, návrhom,
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku, faktúrou č. T-75/04, vyjadrením Ministerstva vnútra SR
zo dňa 8.7.2013, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, kópiami doručeniek,
výzvou na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.11.2011, doplnením žiadosti

zo dňa 29.11.2011, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku postúpenie žiadosti zo dňa 2.12.2011,
oznámením o postúpení veci zo dňa 2.3.2012 žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody z č.l. spisu 41, listinnými dôkazmi trestného spisu, a to prípravného konania vo veci 1T 66/2007
Okresného súdu Prešov, uznesením Krajského úradu vyšetrovania policajného zboru zo dňa 5.3.2002
z č.l. spisu 1-4, uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru úradu justičnej a kriminálnej polície
zo dňa 26.8.2004 z č.l. spisu 5-7, oznámením o predložení plnomocenstva B.. O. P. z č.l. spisu 8,
sťažnosťou proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru úradu justičnej a kriminálnej polície zo dňa
8.9.2004 z č.l. spisu 10-11, plnomocenstvom zo dňa 8.9.2004, ďalej súd oboznámil predložením originálu
vyšetrovacieho spisu k rozhodnutiu o sťažnosti z č.l. spisu 13 a uznesením Krajskej prokuratúry v
Prešove z č.l. spisu 14-15. Ďalej súd oboznámil so zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 11.11.2004
z č.l. spisu 16-24, zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 17.2.2005 z č.l. spisu 96-101, ďalej súd
oboznámil zápisnicou o výsluchu obvineného zo dňa 15.3.2005 z č.l. spisu 102-103, zápisnicou o
výsluchu svedkyne T.. N. U. z č.l. listu 127-130, zápisnicou o výsluchu svedkyne T.. N. U. zo dňa
13.1.2005 č.l. spisu 131-133, ďalej súd oboznámil zápisnicou o výsluchu svedka T.. M. Y. z č.l. spisu
184-186, zápisnicou o výsluchu svedka T.. B. M. z č.l. spisu 190-193, ďalej súd oboznámil zápisnicou o
výsluchu svedka T.. N. Š. z č.l. spisu 196-198, zápisnicou o výsluchu svedka T.. B. A. z č.l. spisu 228-230,
ďalej súd oboznámil zápisnicou o výsluchu svedka T.. B. A. zo dňa 2.3.2005 z č.l. spisu 231-235,
zápisnicou o výsluchu svedka T.. B. Z. z č.l. spisu 239-241, zápisnicou o výsluchu svedka T.. B. Z. z č.l.
spisu 242-247, zápisnicou o výsluchu svedka T.. Š. Č. z č..l. spisu 248-251, zápisnicou o výsluchu svedka
T.. Š. Č. z č.l. spisu 252-254, zápisnicou o výsluchu svedka T.. A. R. z č.l. spisu 258-260, zápisnicou o
výsluchu svedka T.. A. R. z č.l. spisu 261-263, zápisnicou o výsluchu svedka Ing. Mgr. Ignáca Ilčišina z
č.l. spisu 264-266. Ďalej súd oboznámil so zápisnicou z výsluchu svedka M.. T.. T. T. z č.l. spisu 267-270,
zápisnicou o výsluchu svedka M. R. z č.l. spisu 281-283, zápisnicou o výsluchu svedka M. M. z č.l.
spisu 293-295, zápisnicou o výsluchu svedka M. Ď. z č.l. spisu 299-301, zápisnicou o výsluchu svedka
O. O. zo dňa 25.11.2004 z č.l. spisu 305-307, zápisnicou o výsluchu svedka M. I. z č.l. spisu 314-316,
zápisnicou o výsluchu svedka T.. Z. C. z č.l. spisu 317-320, zápisnicou o výsluchu svedka M. R. z č.l.
spisu 325-328, zápisnicou o výsluchu svedka Z. U. z č.l. spisu 333-336, zápisnicou o výsluchu svedkyne
M. E. z č.l. spisu 337-340, zápisnicou o výsluchu svedkyne M. W. z č.l. spisu 348-350, zápisnicou o
výsluchu svedka Jána Ilčišina z č.l. spisu 351-354, zápisnicou o výsluchu svedka M. T. z č.l. spisu
398-401, ďalej súd oboznámil podaním B.. O. P. z č.l. spisu 1653, obžalobou z č.l. spisu 1654-1659, ďalej
súd oboznámil podaním B.. O. P. zo dňa 3.7.2007 z č.l. spisu 1670, zápisnicou o verejnom zasadnutí z č.l.
spisu 1678-1680 zo dňa 18.2.2010. úradným záznamom zo dňa 17.3.2010 z č.l. spisu 1682, zápisnicou
o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.3.2010, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 6.5.2010 z č.l.
spisu 1714-1719, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 10.6.2010 z č.l. spisu 1723-1730 zo dňa
10.6.2010, rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 1To 66/07-1732 zo dňa 10.6.2010, vyjadrením k
odvolaniu krajského prokurátora zo dňa 30.8.2010 z č.l. spisu 1742, zápisnicou o verejnom zasadnutí
zo dňa 29.6.2011 z č.l. spisu 1746-1747 Krajského súdu v Prešove, uznesením č.k. 1To-75/2010-1749
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.6.2011, príjmovými pokladničnými dokladmi, a to zo dňa 9.9.2004,
29.9.2006, 7.8.2006, z 3.10.2006, 11.6.2010, 23.8.2011, 10.11.2011, 26.6.2007, 31.3.2010, 18.2.2010,
30.4.2010, výpisom z účtu spoločnosti Lypos a.s. zo dňa 5.3.2005, 30.9.2004, denným výpisom z účtu
od 7.9.2004 do 14.9.2004, a ďalším obsahom spisu pričom zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením Krajského riaditeľstva policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS:KÚV-17-/
OVEK - 2002 bolo vznesené obvinenie proti žalobcovi za trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, ods.
4 Trestného zákona účinného do 31.8.1999. Sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zo dňa 8.9.2004 bola uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove zo dňa 20.10.2004 sp.zn. Kv 18/02
zamietnutá.

Dňa 14.6.2007 podal krajský prokurátor na žalobcu ako obvineného obžalobu na súd. Rozsudkom
Okresného súdu Prešov 1T 66/07-1732 zo dňa 10.6.2010 bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre
trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.8.1999, ktorého sa mal
dopustiť tak, že ako člen predstavenstva spoločnosti CSI Slovenka Vranov a.s. so sídlom v Košiciach
v mene tejto spoločnosti v Poľnobanke a.s. Filiálka Prešov požiadalo o úvere a dňa 7.7.1997 podpísal
úverovú zmluvu na poskytnutie úveru vo výške 4160356, - Sk, ktorý mal byť jednorazovo splatený
inkasom z účtu dlžníka vedeného u veriteľa ku dňu 7.12.1997, zároveň na zabezpečenie úveru podpísal
tenis ty deň zmenku bez protestu na vlastný rad vystavenú Poľnobankou a.s. s dátumom splatnosti
22.12.1997 a zmluvu o postúpení pohľadávky dlžníka spoločnosť Centrotex a.s. Praha v prospech
Poľnobanky a.s. v celkovej výške 8.700.000,- Sk. Dňa 5.12.1997 však požiadal v mene spoločnosti

o predĺženie termínu splatnosti a podpísal dodatok k zmluve, podľa ktorého mal byť úver splatený
23.12.1997, úver však dlžník ani v tejto lehote nesplatil, k predĺženiu splatnosti zmenky, respektíve k
vystaveniu novej zmenky však nedošlo, obvinený nezabezpečil ani postúpenie pohľadávky za účelom
zabezpečenia úveru, ako sa zaviazal v zmluve, takže veriteľ nemohol uplatniť zabezpečenie úveru a úver
splatený nebol, čím pre Poľnobanku a.s. bola spôsobená škoda vo výške 3.609.732,- Sk, pretože skutok
nebol trestným činom. Odvolanie krajského prokurátora bolo uznesením Krajského súdu v Prešove 1 To
75/2010- 1749 zamietnuté podľa § 319 Trestného poriadku, ako nedôvodné.

Na základe týchto skutočností žalobca tvrdil, že tým, že bol oslobodený spod obžaloby, nespáchal
trestný čin a trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, nemalo byť vznesené obvinenie, t.j.
uznesenie o vznesení obvinenia bolo a je nezákonné rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi spôsobená
škoda a to vo výške odmeny advokáta, ktorého si žalobca zvolil na zastupovanie v trestnom konaní.
Žalobca si počas prípravného konania zvolil obhajcu B.. O. P., ktorý žalobcu zastupoval až do
právoplatného skončenia veci.

Listom zo dňa 14.11.2011 žalobca preukázal, že oslovené Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky žiadosťou o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody ktoré ho vyzvalo na
doplnenie žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 21.11.2011 mu listom zo dňa
2.12.2011 oznámilo, že posúdenie príslušnej žiadosti je v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, ktorému žiadosť postúpilo. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 2.3.2012 zase naopak
oznámilo žalobcovi že žiadosť bola postúpená opäť Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
Opätovne listom zo dňa 19.7.2012 sa žalobca obrátil na Ministerstvo vnútra SR o predbežné
prerokovanie, na ktorú však odpoveď nedostal. Súd má za to, že v danom čase žalobca postupoval
správne a bolo na daných ministerstvách postúpiť žiadosť príslušnému orgánu. Pokiaľ samotné orgány
štátu, ktoré majú tento zastupovať, sa nevedia zhodnúť na tom, ktorý z nich to má byť, nemôže ísť
toto na ťarchu žalobcu, pretože by mohlo ísť o odmietnutie spravodlivosti, pokiaľ by súd pri označení
orgánu konajúceho za štát v prípade, že o tom nemajú jasno ani orgány štátu ktoré prichádzajú do
úvahy, zamietal žalobu len z tohto dôvodu. V zásade však zákonodarca predvídal kolíziu názorov a
práve ustanovenie § 4 ods. 1) písm. l rieši túto situáciu tak, že určuje, že príslušný orgán je ten, ktorý
vo veci začal konať ako prvý. V danom prípade z orgánov štátu prichádzajúcich do úvahy MV SR bolo
kontaktované a nekonalo vôbec, MS SR ak nezačalo konať vo veci malo postúpiť túto žiadosť práve
Generálnej prokuratúre SR.

Žalobca v tomto konaní ako náhradu škody uplatňuje sumu 9.338,68 eur, ktorú zaplatil obhajcovi
advokátovi B.. O. P..

Predložil daňový doklad faktúru č. E.-XX/XX, v ktorej sú započítané zálohy, ktoré hradil v priebehu
trestného konania. Výpisy z účtu spoločnosti Lypos a.s., príjmové pokladničné doklady preukazujúce
úrady záloh.

Následne z tejto pripojenej faktúry vyplýva, že touto boli žalobcovi fakturované trovy obhajoby v trestnom
konaní, ktoré zodpovedajú aj úkonom, pri ktorých bol prítomný počas trestného konania obhajca žalobcu
a zodpovedajú aj sadzbám stanovených vyhláškou č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1.4.2002 a vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej od 1.1.2005.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2004 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 zákona č. 514/2004 Z.z.
(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru, 3)
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej
správy alebo poverený colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
(2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.
(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci
konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému
orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

Podľa § 5 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul,
z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený
domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 17 zákona č. 514/2004 Z.z.

(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 1 zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa §18 ods.3 zákona č. 514/2004 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti a nie je rozhodujúce, ako vyhodnotili orgány štátu pôvodné
podozrenie, ale výsledok.

V danom prípade je zrejmé, že žalobca sa domáha od Slovenskej republiky v mene ktorej má konať
Generálna prokuratúra SR náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, v danom prípade
citovaným rozhodnutím o vznesení obvinenia vo výške 9338,68 eur, kde uvedená suma predstavuje
trovy obhajoby, nakoľko žalobca ako obvinený bol v predmetnom trestnom konaní oslobodený.

V danom prípade je zrejmé, že zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu
bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
orgánu štátu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právu povinnosť a škodu zavinil, rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Základným
predpokladom zodpovednosti štátu je tu zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia ktorým bola
spôsobená škoda, kde v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uzn. NS SR z 18.08.2010, sp. zn. 4 M Cdo
15/2009) je zrejmé, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá
majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi ( fyzickej osobe)
bola odčinená, pričom judikatúra systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru,
že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania, alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu
nemalo byť začaté. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

V danom prípade je zrejmé, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre nezákonnosť má tiež oslobodenie spod obžaloby.

Z tohto pohľadu je teda základ nároku daný, návrh je dôvodný, nakoľko je zrejmé, že zvolenie obhajcu
je ústavným právom občana a v danom prípade realizované žalobcom, kde pokiaľ na obhajobu žalobca
vynaložil finančné prostriedky, vznikla mu škoda vo výške týchto vynaložených prostriedkov. Skutočnosť,
že žalobca bol zastúpený obhajcom je zrejmá z trestného spisu a taktiež priamo na pojednávaní súd
prešiel celý trestný spis z ktorého je zrejmé, že úkony, ktoré boli obhajcovi zaplatené, sú účtované
žalobcovi oprávnene a v súlade s právnymi predpismi okrem úkonov a náhrady hotových výdavkov
účtovaných za prevzatie a prípravu obhajoby § 16 ods. 1 písm. a/ - v rozsahu 7,5 hod. v sume 602 eur +
18,04 režijný paušál, pretože tento rozsah súd nemal preukázaný a priznal len sumu 150,50 eur + 4,51
eur režijný paušál nemal preukázané a úkony účtované v deň 10.9.2004 - ako štúdium vyšetrovacieho
spisu v Prešove na KR PZ ÚJaKP, stratu času, a základnú náhradu za použitie motorového vozidla,
ďalej úkon účtovaný dňa 13. 9. 2004 rovnako štúdium spisu v Prešove spolu so náhradami hotových
výdavkov a dňa 22. 9. 2004, ktorých vykonanie taktiež súd nemal preukázané a neboli zistené ani zo
spisu zabezpečeného v prípravnom konaní orgánmi polície.

Súd mal zato, že sú úplne nepodstatné námietky ohľadne dokonalosti príjmových pokladničných
dokladov, respektíve z výpisov z účtu ohľadom uhradenia trov obhajoby v trestnej veci žalobcu vo vzťahu
k B.. O. P. rozhodujúca je fakturácia a preukázanie vykonaných úkonov právnej pomoci obhajcom, a
skutočnosť, že ohľadne tohto nie je medzi klientom a advokátom žiaden rozpor.

V tomto smere súd poukazuje aj na vyjadrený právny na záver, ktorý je aplikovateľný aj v danej
právnej veci Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I. ÚS 4057/14 zo dňa 9.4.2015, v zmysle ktorého
bolo vyjadrené, že pre určenie výšky škody, ktorá má byť nahradená podľa zákona č. 89/2012 Sb. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, v znení neskorších predpisov, je vo vzťahu k nákladom zastúpenia podľa § 31 ods. 3
zákona právne významný len vzťah medzi poškodeným a jeho právnym zástupcom a nie vzťahy týchto
subjektov k tretím osobám. Opačný záver predstavuje nesprávnu interpretáciu zákona, dôsledkom čoho
je zásah do ústavne garantovaného práva sťažovateľa na spravodlivý proces, zakotvený v čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd, a práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
zakotveného v čl. 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd.

V danom prípade teda nezákonné rozhodnutie - uznesenie o vznesení obvinenia spôsobili na strane
žalobcu náklady z titulu zaplatenia trov obhajoby, ktoré by v prípade, že by obvinenie navrhovateľovi
vznesené nebolo, neboli vznikli, resp. práve toto nezákonné rozhodnutie a následné podanie obžaloby
prokurátorom bolo príčinou vzniku škodu.

Preto súd žalobe vyhovel, aj keď sčasti nepreukázaných, ale účtovaných úkonov návrh sčasti zamietol.

Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v príslušnej výške v zmysle § 517 ods. 1,2 OZ, resp.
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v zákonnej výške a to odo dňa 17.5.2012, t.j. odo dňa nasledujúceho
po tom, čo uplynula šesťmesačná lehota na vyjadrenie sa k návrhu na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody žalobcu Ministerstvo spravodlivosti SR.

Návrh v časti ohľadom úrokov z omeškania žalobca vzal späť a konanie v tejto časti bolo zastavené
podľa § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., (navrhovateľ môže vziať za konania návrh späť na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ust, . ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade čiastočný úspech vo veci na strane žalobcu zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania podľa úspechu a neúspechu. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy
9.338,68 eur a úspešný bol v sume 8.055,44 eur, čo predstavuje 86,26 % úspechu oproti 13,74 %
neúspechu, pričom pomer predstavuje 72,52 %. To potom bude pomerom priznanej náhrady trov
konania žalobcom.

Bližšia špecifikácia časti náhrady trov konania z titulu trov právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom
vo výške 1.760,99 eur a titulom trov zaplateného súdneho poplatku 20 eur.

Právnym zástupcom žalobcu boli účtované trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z.z., a to je za 1 úkon právnej pomoci vypočítaný zo základu zo sumy 9.338,68 eur za prevzatie a
prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 10.9.2014 - 253,94 eur, vyjadrenie vo veci
samej zo dňa 11.9.2014 - 253,94 eur, účasť na pojednávaní dňa 16.4.2015 - 253,94 eur + strata času
2 x 5 polhodín á 13,98 eur spolu 139,80 eur + cestovné 2 x 148 km x 0,183 eur - základná náhrada
cestovného spolu 54,17 eur + 2 x 148 km x 8,8 litra na 100 km x 1,19 eur PHM- 31 eur, písomné podanie
vo veci samej dňa 2.6.2015 - 253,94 eur, účasť na pojednávaní dňa 23.6.2015 - 253,94 eur + strata
času 139,80 eur ( ako vyčíslené najvyššie) + cestovné základná náhrada cestovného 54,17 eur (ako
vyčíslené vyššie) + PHM - 31,10 eur (ako vyčíslené vyššie) + 2 krát režijný paušál 8,04 eur za rok 2014
spolu 16,08 eur + 3 x režijný paušál 8,39 eur za rok 2015 spolu 25,17 eur. Celkom 1.760,99 eur z čoho
72,52 % predstavuje sumu 1-291,57 eur.
Čo sa týka zaplateného súdneho poplatku, 72,52 % z 20 eur predstavuje sumu 14,50 eur.

Zaplatenie trov právnemu zástupcovi navrhovateľa je odôvodnené ustanovením § 149
ods. 1 O. s. p. (č. účtu právneho zástupcu VÚB a.s., č. účtu IBAN : A. XXXX XXXX XXXX P. XX XXXX ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.