Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201374
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201374.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Trebišov, katastrálny odbor, Námestie mieru 804, Trebišov, za účasti: P. V. D. U. Á. G. C. P. Á., bytom
C. XXX/XX, W., zastúpená: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18,
P. O. BOX 261, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 09. septembra 2014,
č. v.: V 1915/2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 09. septembra 2014 č. v.: V 1915/2014.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Katastrálny zákon“) návrh na vklad záložného práva podľa Záložnej zmluvy č. XXX/XXXX-RAČ

uzavretej medzi POHOTOVOSŤ, s. r. o. a P. V., zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súčasťou návrhu na vklad záložného práva bola ako príloha záložná
zmluva zo dňa 14.07.2014 a dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom P. V. a
splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci Bratislava. Dohoda o splnomocnení
bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody - predtlače, kde dlžník - záložca nemohol ovplyvniť obsah
takejto dohody. V danom prípade bola obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si zástupcu,

ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluva a ktorý by skutočne hájil jeho záujmy. Splnomocnenec bol už v
predloženej dohode o splnomocnení vopred vpísaný, určený. Takúto dohodu nie je možné považovať za
individuálne dohodnutú, nakoľko bola vopred navrhnutá a pripravená (ponúknutá zo strany navrhovateľa
už pri uzatváraní úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013 na zabezpečenie pohľadávky
- istiny vo výške 500,00 Eur spolu s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dohoda
o splnomocnení v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je

neplatná. Dohoda o splnomocnení je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka, lebo právny úkon
(dohoda o splnomocnení) svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom. K takémuto záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v
rozsudku č. k. 8 Sžo 17/2007 z 12.12.2007, Krajský súd v Žiline č. 29Sp/11/2012 z 29.06.2012, Krajskýsúd v Nitre vo veci sp. zn. 19Sp/7/2012 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave aj v rozsudku
č. k. Sžr 28/12 z 22.01.2013.

V závere poukázal aj na spracovaný projekt Európskej únie Pilot spis 1385/10, v ktorom sa
konštatuje, že spotrebitelia, ktorí uzavreli zmluvy o spotrebiteľských úveroch boli vystavení uplatňovaniu
neprimeranýchzabezpečovacíchinštitútov,vrátaneneprimeranýchsankciíatiežnaSmernicuEurópskej
únie 2008/48/ES o spotrebiteľskom úvere.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry zrušil rozhodnutie o nepovolení vkladu záložného práva a návrhu na vklad záložného
práva v plnom rozsahu vyhovel, resp. aby vec postúpil príslušnému súdu, ktorý preskúmavané
rozhodnutie zruší a vráti vec späť na správne konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa

neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh a následne nesprávne
zistený skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne
posúdil, čím si nesplnil povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Má za to, že došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie
záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden reálny a preukazný rozpor medzi záujmami

záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto časti rozhodnutie odporcu je zmätočné a
nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti, je platné, pričom
do dňa podania návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané. Neexistuje
rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Predložené plnomocenstvo je
samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým

od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán - odporca nepreukázal, že by veriteľ do tohto
právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom
je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa jeho názoru nemožno posudzovať
ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o
neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Odporcavpísomnomvyjadrenízotrvalnadôvodoch,ktoréuviedolvpreskúmavanomrozhodnutíapodľa
jeho obsahu žiadal preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Účastníčka P. V. navrhla preskúmavané rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že medzi ňou a navrhovateľkou

došlo k uzavretiu zmluvy o úvere a nepamätá si, aby nejakú dohodu o splnomocnení podpisovala a to, že
by mala niekoho poveriť zastupovaním s poskytnutým úverom. Nikto s ňou o ničom nejednal, nevie kto je
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a nikdy nikto z neho sa s ňou nekontaktoval. Dokonca ani
nevie kde má sídlo a či vôbec má nejaké sídlo v Trebišove. Úver, ktorý jej poskytla navrhovateľka začala
riadne splácať, ale keďže sa dostala do finančných problémov asi tri mesiace ho neplatila, ale už ho

spláca v mesačných splátkach po 30,00 Eur, lebo iba v takomto rozsahu je schopná tento úver splácať.

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadrilo.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie

odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
výsluchom účastníčky konania, pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s

dlžníčkou P. V. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 07.01.2013, na základe ktorej jej poskytla úver
vo výške 500,00 Eur a dlžníčka sa zaviazala tento úver spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania,
poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných
celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia splácať
v mesačných splátkach. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj dohodu o splnomocnení, ktorou

splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľky k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej
zmluvy sú v splnomocniteľkinom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v
priloženom Liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľkinho záväzku zo Zmluvyo úvere č. XXXXXXXXX, t. j. ktorou bol dlžníčke poskytnutý úver navrhovateľkou vo výške 500,00 Eur.
Dlžníčka dohodu o splnomocnení podpísala dňa 07.01.2013 v O. a zástupca splnomocnenca ProHelp
- združenie občianskoprávnej pomoci v Bratislave 07.01.2013.

Dňa 14.07.2014 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom P. V., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospechnavrhovateľkyknehnuteľnostiamzapísanýmnaListevlastníctvač.XX,katastrálneúzemieW.,

parcelné číslo XXX o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený rodinný
dom, súpisné číslo XXX, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie P. W., parcelné číslo
XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere XXX m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo XXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcelné číslo XXX o výmere XXX m2 - záhrady, na parcele XXX/X a XXX/X je postavený rodinný
dom, súpisné číslo XXX a samostatne stojaca garáž, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne

územie W., parcelné číslo XXXX o výmere XXXXX m2 - lesné pozemky a nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXXX katastrálne územie W., parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a
nádvoria a parcelné číslo XXX/X o výmere XXXX m2 - záhrady. Záložné právo bolo zriadené za účelom
zabezpečenia pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.01.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra
zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,
záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy

majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,

inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv knehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,
d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej

zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,
ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálnyzákonzakotvujetridruhyzápisovvecnýchainýchprávknehnuteľnostiamdokatastra(vklad,
záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu

s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-G. zo dňa 14.07.2014 a jej
existencia priamo súvisia s dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľka podpísala v Trebišove dňa

07.01.2013 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 07.01.2013.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.

Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom
mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,
- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej
moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľky, ktorá sa mala samarozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jej žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.
Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola

preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníčky
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z
ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú

zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku
právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania
splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi
splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľky (dlžníčky) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to,

že splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a
hájiť záujmy splnomocniteľky (dlžníčky) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia
zabezpečenia záväzku dlžníčky z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená
také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je kuprospechu odporcu. Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane
tých informácií, ktoré sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol
jednoznačne vylúčiť existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej dohody
o splnomocnení, že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu
splnomocnenca, že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky
(POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a
spôsobe ukončenia zastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce

rýchly kontakt so splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne
informácie, či sa osobne stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo
nutne musí vyvolávať pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného
práva o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania
záujmov úverového dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v
rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O. s. p. a účastníkom
konania ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho
zástupca náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.