Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/837/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113206580
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2113206580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX/X, U., 2/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/X, U., 3/ K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. Q. S.
XXXX/XX, T., 4/ Mgr. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. R. N. XXX, 5/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
nad N. XXX, všetci zastúpení: JUDr. Gabrielou Zelemovou, advokátkou, Heydukova 16, Bratislava, proti
odporcom: 1/ Ing. T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. V. XXX, 2/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/
X, 3/ E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/X, T., všetci zastúpení: JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD.,
advokátom, Hlavná 31, Trnava, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaniach navrhovateľov proti rozsudku

Okresného súdu Trnava zo dňa 19. mája 2014, č.k. 19C/279/2013-137, a uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo dňa 27. augusta 2014, č.k. 19C/279/2013-163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok a uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa
domáhali, aby súd určil odporcovi 1/ povinnosť vypratať pozemok parcelu CKN č. 2363/699 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 49 m2, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. I. R. N. a odovzdať ju

navrhovateľom a odstrániť šesť ovocných stromov, päť železných stĺpikov, existujúcu časť žumpy
ohraničenej bodmi H-I-K-L-H, dva korene viniča, osem kríkov a pletivový plot s betónovým základom
prebiehajúci v bodoch C-B; B-E; E-D, ako je to zakreslené v prílohe č. 1 žaloby vyhotovenej na základe
geometrického plánu č. 39/2002 Ing. X. K. a určenia povinnosti odporcom 2/ a 3/ vypratať pozemok,
parcelu CKN č. 2363/700 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2 zapísanú na LV č. XXXX
k.ú. I. R. N. a odovzdať navrhovateľom 1/ až 5/ a uložiť odporcom 2/, 3/, odstrániť z vypratávaného
pozemku tri stromčeky - tuje, existujúcu časť žumpy ohraničenej bodmi S-T-U-V-S, ako aj časť stavby

rekreačnej chaty so schodmi do pivnice, ohraničenej bodmi M-N-O-P-Q-R-M a odstrániť pletivový plot
s betónovým základom prebiehajúci v bodoch D-E; E-G; G-F, ako je to zakreslené v geometrickom
pláne č. 39/2002 Ing. X. K.. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov
konania tak, že navrhovateľom 1/ - 5/ určil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ - 3/
náhradu trov konania vo výške 833,28 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, do rúk právneho
zástupcu odporcov 1/ - 3/. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovatelia 1/ - 5/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I. R. N. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela

číslo 2363/699 o výmere 49m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely číslo 2363/700 o výmere 33 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parcely č. 2363/701 o výmere 511 m2 - zastavané plochy a nádvoria a to
v spoluvlastníckych podieloch navrhovatelia 1/, 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci 2/10, navrhovateľ 1/
ako vlastník 1/20, navrhovateľ 2/ ako vlastník 1/20, navrhovatelia 3/, 4/ ako bezpodieloví spoluvlastníciv 2/10, navrhovateľ 3/ ako vlastník 1/10 a navrhovateľ 4/ vlastník 1/10, navrhovateľ 5/ vlastník 1/10.
Spolu s nimi je ešte podielovou spoluvlastníčkou D. F. ako vlastník 2/10, ktorá však žalobu nepodáva.
Odporca 1/ je evidenčne vedený ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I. R. N. zapísanej

na LV č. XXXX parcela č. 2363/235 o výmere 288 m2 - záhrady a parcely č. 2363/286 o výmere 48
m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavby, chata číslo súp. XXX na parcele 2363/286. Odporcovia 2/,
3/ sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. I. R. N. zapísanej
na LV č. XXXX ako parcela č. 2363/236 o výmere 274 m2 - záhrady. Nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX v k.ú. I. R. N. v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov a D. F. boli pôvodne vedené ako

záhrady. Rozhodnutiami Obvodného pozemkového úradu v Trnave zo dňa 21.02.2005 došlo k odňatiu
poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely natrvalo medzi iným aj pre účely prístupovej
cesty. Navrhovatelia trvajú na užívaní predmetných parciel zapísaných na LV č. XXXX ako prístupovej
cesty k vlastným pozemkom. Predmetné parcely vznikli rozdelením pôvodnej pozemno-knižnej parcely
č. 2363/1 Pasienok Diely v hone Nový vrch o výmere 10 hektárov 11 árov 78 m2, zapísanej v PKV č.
527 v celosti vo vlastníctve E. V., rod. O.. Podľa Nariadenia č. 104/45 v znení Nariadenia č. 64/46Sb.n.

SNR bola konfiškovaná pre účely pozemkovej reformy a ako taká rozdelená a prideľovaná podľa
Nariadeniač.104/1946Sb.n.SNRvýmermidovlastníctvafyzickýchosôb,časťajprávnympredchodcom
navrhovateľov. Následne v roku 1984 ONV v Trnave finančný odbor vo veci prevodu konfiškovaného
majetku akoby nanovo vyslovil konfiškát, pretože tvrdil, že nehnuteľnosť parcela číslo 2363/1 naďalej
patrí E. V., rod. O., v celosti. Ešte v roku 1999 listami zo dňa 13.04.1999 žiadal navrhovateľ 5/ odporcov

1/ až 3/ o vydanie predmetných pozemkov, ktoré neprávom užívajú, pretože ide o vlastníctvo pôvodných
vlastníkov právnych predchodcov navrhovateľov F. a K. T. na základe výmeru o vlastníctve pôdy. Keďže
odporcovia nechceli uznať vlastnícke práva, odmietli vydať neprávom užívané časti zamerané ako
parc. č. 2363/699 a parc.č. 2363/700, znova boli vyzvaní listami zo dňa 28.05.2008 a 11.08.2008 na
uvoľnenie predmetných parciel. Odporcovia uviedli, že návrh považujú za nedôvodný, v prvom rade

spochybňujú vlastnícke právo navrhovateľov k pozemkom parc.č. 2363/699 a 2363/700. Keďže nevedia
na základe akého právneho titulu nadobudli toto vlastníctvo, keďže dokonca aj pri osobnom stretnutí
odmietli predložiť dokumenty preukazujúce ich vlastnícke právo. V roku 1984 bolo vydané rozhodnutie
o pridelení pozemkov do osobného užívania odporcov a bola podpísaná aj dohoda o zriadení práva
osobného užívania týchto pozemkov. Pri prideľovaní predmetných pozemkov boli vytýčené hraničné

body pozemkov, na základe ktorých odporcovia, resp. ich právni predchodcovia vystavali oplotenie
pozemkov. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa ustanovenia § 205 ods. 1, 2 O.z. v znení do
31.12.1991, podľa § 206 O.z. účinného do 31.12.2009, podľa § 872 ods. 1 O.z., podľa § 132 ods. 1
O.z. účinného do 30.06.1988, podľa § 134 ods. 1, 3, 4 O.z. v znení od 01.01.1992, podľa § 129 ods. 1
O.z. v znení od 01.01.1992 a podľa § 130 ods. 1 O.z. v znení účinnom od 01.01.1992.V danej veci sa

navrhovatelia domáhali vypratania pozemkov parcely č. 2363/699 a parcely č. 2363/700 zapísaných na
LV č. XXXX katastrálneho územia I. R. N.. Sporná nebola identifikácia týchto parciel ani skutočnosť, že
odporcovia 1/ - 3/ skutočne tieto užívajú, keď odporcovia v konaní nepopreli, že užívali pozemok ktorý im
bol pôvodne pridelený vo väčšej výmere (zväčšené o predmetné susedné parcely, odporca 1/ o parcelu
č. 2363/699 a odporcovia 2/, 3/ o parcelu č. 2363/700). Odporcovia žiadali návrh zamietnuť, bránili sa

tým, že nemali vedomosť o tom, že užívajú väčšiu časť výmery, než aká im bola pridelená a vlastníctvo k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním. Z dokazovania mal súd preukázané, že na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 20.07.1984 Miestny národný výbor v I. R.
N. zriadil právo osobného užívania pozemku parcela č. 2363/235 kat. územie I. R. N. vo výmere 336 m2,
vlastnícky patriaci Československému štátu na zriadenie rekreačnej záhradky právnym predchodcom

odporcu 1/. Dohoda bola na Štátnom notárstve zaregistrovaná dňa 20.07.1984. Na základe dohody o
zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 21.08.1984 Miestny národný výbor I. R. N. zriadil
právo osobného užívania pozemku parcela č. 2363/236 v kat. úz. I. R. N. vo výmere 274m2, vlastnícky
patriaci Československému štátu na zriadenie rekreačnej záhradky E. Z. a manželke E. teda odporcom
2/, 3/. Dohoda bola na Štátnom notárstve zaregistrovaná 10.09.1984. S účinnosťou od 01.01.1992 sa

právo osobného užívania uvedených pozemkov zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby. Ďalej mal súd
preukázané že právny predchodcovia odporcu 1/ užívali pridelenú parcelu č. 2363/235 odvtedy ako
im bola pridelená a následne od roku 1999 túto užíval odporca 1/ v rozsahu tak, ako je oplotená i v
súčasnosti, t.j. i s parcelou v súčasnosti označenou ako parcela č. 2363/699 a odporcovia 2/, 3/ užívajú
pridelenú parcelu č. 2363/236 od roku 1984 až doposiaľ v rozsahu tak, ako je oplotená i v súčasnosti

t.j. i s parcelou v súčasnosti označenou ako parcela č. 2363/700. Parcely č. 2363/699 a č. 2363/700
vznikli až geometrickým zameraním na základe geometrického plánu č. 39/2002 zo dňa 11.07.2003,
vyhotovenom Ing. K. za účelom obnovenia časti pôvodnej parcely č. 2363/77. V roku 1984 v čase
pridelenia pozemkov parcely č. 2363/235 a č. 2363/236 boli predmetné sporné vypratávané parcely č.2363/699 a č. 2363/700 súčasťou pôvodnej parcely č. 2363/77 zapísanej v PKV č. 527, ktorá vznikla
z pôvodnej parcely č. 2363/1 - Pasienok diely v hone Nový vrch o výmere 10 hektárov 11 árov 78 m2
zapísanej v PKV č. 527, katastrálne územie I. R. N. v celosti vo vlastníctve E. V., rod. O., ktorá bola podľa

Nariadenia č. 104/45 v znení Nariadenia č. 64/46 Sb.n. SNR konfiškovaná pre účely pozemkovej reformy
a rozdelená a prideľovaná podľa Nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR výmermi do vlastníctva fyzických
osôb a časť (parcela č. 2363/77) aj právnym predchodcom navrhovateľov (výmer č. 59238/47-III/B zo
dňa 07.11.1947. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom konania je vypratanie nehnuteľností súd je
názoru, že je oprávnený aj bez návrhu prejudiciálne riešiť otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ktorá má byť vyprataná, pritom nie je rozhodujúce, že sa táto otázka môže riešiť aj v samostatnom
konaní. Súd dospel k záveru, že už právny predchodcovia odporcu 1/ a ako aj odporcovia 2/, 3/
nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, ktorých vypratania sa navrhovatelia domáhajú
vydržaním a to právny predchodcovia odporcu 1/ k parcele v súčasnosti označenej ako parcela č.
2363/699 a odporcovia 2/, 3/ k parcele č. 2363/700, keď odporca 1/ a odporcovia 2/, 3/ užívali svoju
pridelenú parcelu spolu so susednými parcelami v súčasnosti označenými ako parcela č. 2363/699

a 2363/700 od roku 1984 nerušene po dobu minimálne 10 rokov, keď v konaní nebolo preukázané,
že počas tejto doby boli niekým rušení v užívaní, nebolo preukázané, že mali vedomosť že užívajú i
susednú parcelu, ktorá im v skutočnosti pridelená nebola. Súd sa stotožnil s názorom vysloveným v
rozsudku NS ČR sp.zn. 22Cdo 417/98, skonštatoval, že v danom prípade nadobúdacím titulom pre
užívanie susednej parcely (vypratávanej) bola u právnych predchodcov odporcu 1/ dohoda o zriadení

práva osobného užívania pozemku zo dňa 20.07.1984 a u odporcov 2/, 3/ dohoda zo dňa 21.08.1984,
na základe ktorých dohôd sa oprávnení domnievali, že im nehnuteľnosti patria v rozsahu ako boli
vymerané a ako ich po celý čas užívali. V konaní bolo preukázané, že až odporca 1/ sa najskôr v roku
2008 dozvedel, že sú nezrovnalosti v užívanej výmere a odporca 2/ sa prvý krát dozvedel nepriamo
od geodetov, že má väčšiu výmeru v roku 2003. V konaní nebolo preukázané doručenie písomných

výziev z roku 1999 odporcom, napokon v tom čase už uplynula zákonná desaťročná lehota potrebná
pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Vzhľadom na to, že predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, zaoberal sa súd
aj tým, či mohli držitelia pri zachovaní náležitej opatrnosti zistiť, že užívajú pozemok väčšej výmery.
Vypratávaná parcela č. 2363/699 má výmeru 49 m2 a susedná parcela vlastnícky patriaca odporcovi 1/

má výmeru 336 m2. Parcela vlastnícky patriaca odporcom 2/, 3/ má výmeru 274 m2 a susedná parcela,
ktorú chcú vypratať navrhovatelia má výmeru 33 m2. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že nie je
pomer skutočne užívanej plochy a plochy uvedenej v dohode taký výrazný, aby bol spôsobilý vzbudiť
pochybnosti o tom, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí a skutočne
užívaná výmera zodpovedá skutočne pridelenej. V danej veci boli splnené podmienky vydržania, keď

už právni predchodcovia odporcu 1/ predmetnú parcelu č. 2363/699 užívali minimálne počas zákonom
stanovenej doby 10 rokov v dobrej viere, že im patrí a rovnako i odporcovia 2/, 3/ predmetnú parcelu č.
2363/700 užívali minimálne počas zákonom stanovenej doby 10 rokov v dobrej viere, že im patrí, preto
súd predmetný návrh navrhovateľov zamietol. V závere súd prvého stupňa odôvodnil z akých dôvodov
nepripustil vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov navrhovateľmi. Podľa názoru súdu nevypočul

svedkov, ktorí mali potvrdiť odkedy odporcom boli pridelené pozemky parcela č. 2363/235 a 2363/236
ich navrhovatelia upozorňovali, že tieto patria navrhovateľom a že štát nemôže im dať vlastnícke právo
k týmto nehnuteľnostiam z dôvodu, že preukázanie takejto skutočnosti by nemalo žiadny vplyv na
rozhodnutie vo veci, nakoľko nehnuteľnosti boli na základe dohody o zriadení práva osobného užívania
pozemku pridelené do užívania, z dohôd vyplýva, že pozemok vlastnícky patrí Československému štátu

a bol pridelený do osobného užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru ONV v Trnave.
T.j. že keď by už v čase uzavretia dohody, resp. i predtým aj mali právni predchodcovia odporcu 1/ a
odporcovia 2/,3/ vedomosť o tom, že pozemky, ktoré sú im prideľované patria niekomu inému a nie štátu,
následným uzavretím dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, v ktorej sa konštatovalo,
že pozemok vlastnícky patrí štátu ich utvrdil o opaku, t.j. že pozemky patria štátu a nikomu inému.

Preto ani následné upozornenia o tom, že odporcom pozemky nemali byť pridelené, že patria niekomu
inému, nemohli vzbudiť pochybnosti u právnych predchodcov odporcu 1/ a odporcov 2/, 3/ a narušiť
ich dobromyseľnosť v tom, že pozemok im bol riadne pridelený. Nebol dôvod skúmať, či správny orgán
ktorý rozhodol o pridelení nehnuteľností do užívania bol na to kompetentný, zisťovanie na základe čoho
nadobudol prideľované parcely do vlastníctva štát, keď akékoľvek zistenie by nemalo žiadny vplyv na

rozhodnutie v predmetnej veci vzhľadom na dobu, ktorá odvtedy uplynula a to 30 rokov, keďže doteraz
nebola preukázaná neplatnosť tohto právneho úkonu. Preto ani dobromyseľnosť odporcov 1/ - 3/ o
existencii platného nadobúdacieho titulu nemohla byť narušená. Ani doloženie geometrických plánov
z roku 1983 by nepreukazovalo skutočnosť, že hranice pozemkov parcely č. 2363/235 a č. 2363/236tak ako sú zakreslené v týchto geometrických plánoch boli identicky vyznačené a zamerané na mieste
samom. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania a to podľa § 142
ods. 1 O.s.p. keď v konaní úspešným odporcom priznal ich náhradu spočívajúcu v trovách právneho

zastúpenia vo výške 833,28 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa i uzneseniu o náhrade trov konania podali v zákonom určenej
lehote odvolanie navrhovatelia. Uviedli, že prvostupňový súd mal aj pri spornosti vyriešiť v prvom rade
vlastnícke právo navrhovateľov, no ich argumentácie o tom, že sa štát nemohol stať vlastníkom sporných

nehnuteľností potom, čo vlastníkmi boli právni predchodcovia navrhovateľov právne nevyhodnotil a
preukazovaný skutkový stav ignoroval. Súd riešil za odporcov z vlastnej iniciatívy ich oprávnenosť
držby ale bez vyporiadania sa s argumentáciami navrhovateľov, ktorými preukazovali svoje vlastnícke
právo okrem zápisu vlastníctva v LV aj ďalšími listinnými dôkazmi. Podstatnou právnou skutočnosťou je
vyhodnotenie všetkých dôkazov, teda aj poskytnutých navrhovateľmi a preukazujúcimi vlastnícke právo,
ktoré si odvodili od právnych predchodcov. S tým sa bolo potrebné vyporiadať, aj so skutočnosťou,

že z nepráva nemôže vzniknúť právo a vlastnícke právo možno odňať len zákonným spôsobom,
nie prideľovaním pozemkov vlastnícky patriacich fyzickým osobám štátom v roku 1984 a následným
nulitným aktom - konfiškáciou nehnuteľnosti v roku 1987, tri roky po pridelení pozemkov odporcom,
pričom tie nehnuteľnosti boli už raz právoplatne skonfiškované a pridelené v roku 1947 právnym
predchodcom navrhovateľov. Uviedli, že určite je spôsobilá vzbudiť pochybnosť skutočnosť, že

šírka pozemkov odporcov bola od hlavnej cesty širšia od 1,9 do 2 metrov, čo bolo viditeľné už pri
oplotení aj pri zameraní osadenia stavby už postavenej u odporcu 1/, aj pri zameraní stavby pred
jej výstavbou. Súd nevyhodnotil akým aktom malo dôjsť k strate vlastníctva právnych predchodcov
navrhovateľov, ktorí nadobudli výmerom o vlastníctve v rámci prideľovacieho konania v roku 1947a s
nehnuteľnosťami nakladali ako so svojim vlastníctvom, keď ich združili do JRD, kde boli až do roku

1984. Vložením do JRD vlastníctvo nestratili. Poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo 107/2011,
Nález Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 295/2012, pripomenuli, že k prevodu vlastníctva na štát došlo
konfiškáciou vlastníctva V. E., rod. O., zapísanej v PKV č. 527, kat. úz. I. R. N. na základe Nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení majetku Nemcov, Maďarov ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa. Následne štát v roku 1947 v rámci prideľovacieho konania

na základe schváleného prideľovacieho plánu pridelil už svoje vlastníctvo výmerom do vlastníctva F.
T. a manželke K. a to pozemnoknižnú parcelu označenú BC-17 roľa o výmere 0,7762 vo vložke č.
527 kat. úz. I. R. N. označenú ako parcela č. 2363/77 o výmere 7762 m2. Po tomto úkone štátu už
nemohlo dôjsť alebo ísť o ďalšiu konfiškáciu toho istého majetku, pretože ho už V. E. nevlastnila
a rozhodnutie ONV v Trnave a následne MNV v I. R. N. so zápisom vlastníctva na LV č. X potom

na LV č. X boli vykonané nezákonne. Pretože k odňatiu prídelu nikdy nedošlo, prvostupňový súd
sa tak nevysporiadal s otázkou, ako došlo k strate vlastníctva právnych predchodcov navrhovateľov,
ktoré v roku 1987 existovalo už 40 rokov. Ochrana, ktorú poskytuje dobrá viera nadobúdateľovi od
nevlastníka nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne uplatňovať svoje
absolútne právo. Keďže právni predchodcovia navrhovateľov nadobudli vlastnícke právo na základe

prideľovacej listiny, k odňatiu im prídelu nikdy nedošlo, z ktorých dôvodov neprešlo vlastnícke právo
z právnych predchodcov navrhovateľov na právneho predchodcu odporcov Československý štát a
preto nemôžu byť ich vlastníkmi ani odporcovia a nemohli si k vlastnému pozemku so zápisom o
spochybnenom vlastníckom práve nadobudnúť ani ďalšiu časť susedného pozemku v nespornom
vlastníctve navrhovateľov. Vzhľadom k uvedenému navrhli rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, vec

mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne tento zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. V odvolaní
proti uzneseniu o náhrade trov konania uviedli, že toto nebolo vydané v súlade s ustanovením § 151
ods. 3 O.s.p., keďže bolo vydané pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Nebol tak dodržaný
procesný postup v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov
nie je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 19C/279/2013 je určenie povinnosti
odporcovi 1/ vypratať parcelu č. 2363/699 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2 zapísanú
na LV č. XXXX v katastrálnom území I. R. N. a odstrániť z nej šesť ovocných stromov, päť železnýchstĺpikov, existujúcu časť žumpy, dva korene viniča, osem kríkov a pletivový plot s betónovým základom a
odporcom 2/, 3/ určiť povinnosť vypratať pozemok č. 2363/700 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
33 m2 v katastrálnom území I. R. N. zapísanú na LV č. XXXX a odstrániť z nej tri stromčeky - tuje,

existujúcu časť žumpy, časť stavby rekreačnej chaty so schodmi do pivnice, pletivový plot s betónovým
základom.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým návrh navrhovateľov ako nedôvodný zamietol a následne samostatným uznesením rozhodol o

náhrade trov konania tak, že ich náhradu priznal odporcom 1/ - 3/.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od

záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol
vysporiadal a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že skutočnosť, že právnym predchodcom navrhovateľov

boli po konfiškácii majetku E. V. nehnuteľnosti pridelené výmerom v roku 1947 nie je spochybňovaná.
Tiež je faktom, že opätovne boli predmetné nehnuteľnosti skonfiškované E. V. v prospech štátu
a pridelené odporcom a to na základe rozhodnutí o pridelení pozemkov do osobného užívania
odporcov a následne dohôd o zriadení práva osobného užívania týchto nehnuteľností odporcami, teda
zákonným postupom. Tiež je faktom, že od roku 1984 uvedené pridelené nehnuteľnosti odporcovia

riadne užívajú. Rozhodnutia ani dohody doposiaľ nikto riadnym spôsobom nenapadol. Správne sa tak
súd prvého stupňa zaoberal vydržaním vlastníckeho práva odporcami, pretože k strate vlastníckeho
práva navrhovateľov nedošlo ako tvrdia navrhovatelia v roku 1984 ani v roku 1987, ale až po uplynutí
vydržacej doby odporcov. Ak by u odporcov neboli splnené podmienky vydržania, tak by k strate
vlastníckeho práva navrhovateľov nedošlo. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že odporcovia

splnili podmienky vydržania. Držby sa nepochybne ujali v lete v roku 1984. Nehnuteľnosti užívali
nerušene po zákonnú dobu 10 rokov, takže v roku 1994 vlastnícke právo vydržali. Odvolací súd
mal za to, že boli počas celej vydržacej doby dobromyseľní, keď dobromyseľnosť možno odvodiť od
vydaných rozhodnutí o pridelení pozemkov a uzavretí dohôd o zriadení práva osobného užívania.
Aj keby sa skonštatovalo, že uvedené rozhodnutie nemohlo byť platné, lebo štát nebol v čase jeho

vydania vlastníkom nehnuteľností, tak táto skutočnosť nemá vplyv na vydržanie, nakoľko aj neplatný
právny úkon môže vyvolať u držiteľa dobromyseľnosť a v danom prípade odporcovia mali k dispozícii
rozhodnutia orgánu štátu a takisto dohody, ktoré s orgánom zastupujúcim štát uzavreli, takže nemali
dôvod uvedené rozhodnutie nerešpektovať a pochybovať o jeho platnosti, navyše, ak v tej dobe ich
preukázateľne nikto v užívaní sporných nehnuteľností nerušil, tieto si oplotili a zrealizovali na nich

výstavby chát. Odporcovia do držby vstúpili počas resp. za účinnosti zákona č. 131/1981 Zb.. Držba
na základe ustanovenia § 132a ods. 1 uvedeného zákona bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek
obmedzenia, súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na
právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava
zákon č. 509/1991 Zb. držbu uskutočňovanú do 31.12.1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do

dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (§ 868 a § 872 ods. 6 O.z.). Keďže odporcovia sporné pozemky
užívali, vstúpili do ich reálnej držby v lete 1984 (kedy boli uzavreté dohody o zriadení práva osobného
užívania a vydané rozhodnutia o pridelení pozemkov) t.j. pred 01. januárom 1992, mohli sa domnievať,
že im k týmto pozemkom vzniklo právo osobného užívania teda išlo by o oprávnenú držbu. Sporné
pozemky užívali aj po 01. januári 1992 v dobrej viere, že sú ich vlastníkmi, a do 01. januára 1992 v

dobrej viere, že im vzniklo právo osobného užívania, treba do 10 ročnej vydržacej doby ktorá uplynula
v lete 1994 započítať aj držbu pred 01. januárom 1992. Navrhovatelia písomne podľa ich tvrdenia prvý
krát vyzývali odporcov na vypratanie až v roku 1999, čo bolo už po uplynutí vydržacej doby. K ďalšej
namietanej skutočnosti ohľadne väčšej oplotenej výmery pozemkov ako bola pridelená, odvolací súdudáva, že vzhľadom na výmeru prideleného pozemku a pričlenenej časti, teda vypratávaného pozemku
(288 m2 k 49 m2 a 274 m2 k 33 m2) odvolací súd mal za to, že sa jedná o malú výmeru, navyše pri
zachovaní tvaru pozemku, takže uvedené možno považovať za ospravedlniteľný omyl odporcov, ktorí

pri oplocovaní pozemkov po ich pridelení oplotili väčšiu výmeru ako im prináležala( o neskôr zamerané
novovytvorené vypratávané parcely č. 2363/699 a č. 2363/700). Argument, že nemohli odporcovia k
vlastnému pozemku, pri ktorom je zápis o spochybnenom vlastníckom práve nadobudnúť ani ďalšiu časť
susedného pozemku v nespornom vlastníctve navrhovateľov, odvolací súd nepovažoval za relevantnú
a to z dôvodu, že odporcovia, ak by aj nezískali vlastnícke právo pozemkov, ktoré im boli pridelené, tak

toto právo vydržali spolu s pričlenenými časťami, keďže oba pozemky( pridelený aj pričlenený) zdieľajú
rovnaký režim, čo sa týka podmienok vydržania.

Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa týka uznesenia o náhrade trov konania tak správne v odvolaní bolo poukázané, že toto bolo
vydané nesprávnym postupom. Odvolací súd mal za to, že o náhrade trov konania mal súd prvého
stupňa rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom (§ 166 ods. 1 O.s.p.), nakoľko opomenul rozhodnúť o náhrade
trov konania, alebo samostatným uznesením ( § 151 ods.3 O.s.p.) až po právoplatnosti rozsudku. Takže
súd vydal samostatné uznesenie predčasne. Vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej, kde bol rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdený, tak o náhrade trov prvostupňového konania bolo rozhodnuté vecne
správne v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď bola náhrada trov priznaná úspešným účastníkom
konania, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil, keď výška trov
bola priznaná správne a v odvolaní nebola namietaná.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne odvolací súd samostatným uznesením podľa ust. § 224
ods.1 za použitia ust. § 151 ods. 3 O.s.p..

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.