Rozsudok Judgement was issued on Thursday, July 3, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219781
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4212219781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave Pribinova

25, IČO: 35807598 zast. advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na súd dňa 27.9.2012 domáhal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 442,56 eur

titulom nemajetkovej ujmy , a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý
spočíva v nedodržaní 15- dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia, pričom súd rozhodol o tejto žiadosti až dňa 16.2.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia, teda s omeškaním viac ako 240 dní. Bližšie dôvody uplatneného nároku boli
uvedené v rozsiahlom návrhu, ktorý bol po obsahovej stránke totožný s ďalšími obdobnými návrhmi
týkajúcimi rovnakého nároku v iných veciach.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanom návrhu. Poukázal
na to, že navrhovateľ sa obrátil na exekútora za účelom vymoženia svojej pohľadávky, exekútor
podal na súd žiadosť o vydanie poverenia, pričom súd postupoval nesprávne, pretože rozhodnutie
vydal až po zákonom stanovenej lehote. Na základe uvedeného došlo k vzniku majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, ktoré nároky sú špecifikované v návrhu. Pokiaľ ide o majetkovú škodu, navrhol
doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorého vyhotovenie navrhovateľ zadal
znaleckému ústavu Ekonomickej univerzite v Bratislave, avšak zatiaľ nie je vyhotovený. Navrhovateľ

podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu dňa 25.9.2012, pričom
lehota 6 mesiacov už uplynula a k dohode nedošlo. V predmetnej veci žalujú nárok na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý vidia v tom, že súd rozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia oneskorene, t.j. nie v lehote 15 dní, ale až po uplynutí 240 dní. V tomto
prípade bolo vydané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. Ďalej uviedol, že na súd
podávali 4 druhy žalôb, ktoré rozlišujú podľa označenia v dolnej časti návrhu s tým, že žaloby označené
NZP sa týkajú neskoro vydaného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, žaloby s

označením istina RS sa týkajú nároku uplatneného z dôvodu neprávneho postupu súdu, ktorý spočíva v
opätovnom prehodnotení exekučného titulu, žaloby s označením NP v nich sa žaluje nesprávny postup
týkajúci sa neskoro vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a žaloby s označením ZE sa týkajú
neskoro rozhodnutých návrhov na zmenu exekútora. Predmetný návrh je označený NZP. Pokiaľ ide onárok na majetkovú škodu, tento je špecifikovaný v návrhu a pozostáva z nároku na správu pohľadávky
vo výške 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur a na administratívne
spracovanie urgencii adresované exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné súvisiace s kontrolou

stavu konania vo výške 15,- eur. Výška majetkovej škody je predmetom znaleckého dokazovania a pri
podávaní žaloby vychádzali z interných údajov. Pripustil, že tieto sumy boli paušalizované a v rovnakej
výške sa uplatňujú aj v iných konaniach. To, že k takejto výške došlo ku škode vyplýva z toho, že
ak by nebolo potrebné urgovať a zisťovať stav konania, tak by nevznikli náklady na administratívne
spracovanie podaní. Pokiaľ ide o správu pohľadávky a udržiavanie informačného systému, tak má za

to, že došlo k predĺženiu potreby ich vykonávať práve preto, že súdy rozhodli oneskorene. Je pravda,
že sa nedá jednoznačne tvrdiť, či v prípade vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, by sa
pohľadávkaajvymohlaatietonákladybyodpadli,resp.bybolotrebainaďalejtútopohľadávkuspravovať
ako nevymoženú. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, má za to, že im vznikol nárok na plnenie v
peniazoch a tento nárok vyčíslili s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, kedy sa za ročné
prieťahy sa priznáva 660,- eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v rozsahu 240

dní činí 442,56 eur.

Zástupca odporcu sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k návrhu zo dňa 28.6.2013,
v ktorom žiadal, aby súd návrh zamietol. Poukázal na to, že návrh je zmätočný, keď navrhovateľ síce
podal písomný návrh a poukázal na konkrétne dôkaz , žiadne dôkazy však sám nepredložil . Nie je

jasný ani titul nároku na náhradu škody . Ďalej uviedol, že návrh považuje za podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná lehota na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej navrhovateľ neposkytol
žiadnu súčinnosť, na základe čoho odporca nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný. K postupu
exekučného súdu uviedol, že prax ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou
tohoabymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,akexekučnýmtitulomje notárskazápisnica

alebo rozhodcovský rozsudok. Od 1.6.2011 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre uvedené
exekučné tituly neplatí. Uviedol, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových okolností , ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych

vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Uviedol ďalej, že posúdenie veci a vyjadrenie
právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí,
ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších
zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o existencii nezákonného rozhodnutia. Ak súd zistí
rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietne a proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Lehota 15 dní sa týka
len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu ( okrem titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku ), nevzťahuje sa však na vydanie rozhodnutia v
podobezamietnutiažiadosti ovydaniepoverenia aanisalogickynedápredpokladať,žebytobolzámer
zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky
rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo
nazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.Ďalejpoukázalnato,žepriposudzovanínárokunanáhradu
škody, ktorá mala vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní by súd mohol vychádzať len vtedy ,

ak by tieto boli konštatované
vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy ,
v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní , ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom rozhodnutí
Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej

sťažnosti . Odporca namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli odporcovi doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Navrhovateľ podľa názoru
odporcu v prvom rade nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho

sa domáha a nepreukázal ani vymožiteľnosť pohľadávky, vznik a ani výšku škody. Vychádzajúc zo
základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku
podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Odporcamá za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma a majetková škoda.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to spisom Okresného súdu Komárno
sp. zn. 9 Er 454/2010, stanoviskom navrhovateľa k vyjadreniu odporcu z 3.7.2013, potvrdením o
priebežnom spracovaní Znaleckého posudku zo dňa 29.5.2013, listom Európskej komisie č. JUST/A3/
RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012 a dospel k nasledovnému skutkovému
stavu a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9 Er 454/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 8077/10, proti povinnému: K. A., bytom M., I. XXX/XXX, pre
vymoženie pohľadávky vo výške 914 eur s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa
15.7.2010, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 21.6.2010. Exekučným
titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti

Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 02135/10. Okresný súd Komárno rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie uznesením č.k. 9 Er 454/2010-13 zo dňa 24.1.2011 tak,
že žiadosť zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2011. Okresný súd Komárno
uznesením č.k. 9 Er 454/2010-22 zo dňa 8.2.2012, exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi
nepriznal náhradu trov vzniknutých v predmetnom exekučnom konaní .

Navrhovateľ sa na odporcu obrátil so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
dňa 25.9.2012, teda iba dva dni pred podaním žaloby na súd, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že
lehota 6 mesiacov už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že odporca neuznal nárok navrhovateľa
a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil, čo vyplynulo aj z vyjadrenie odporcu a preto mal

súd za to, že keď v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula, návrh nemožno považovať
za predčasne podaný .

Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu udáva, že nárok navrhovateľa
za premlčaný nepovažuje, keďže od podania návrhu na vykonanie exekúcie ( 21.6.2010) do podania

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu ( 25.9.2012) neuplynula lehota
3 rokov.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy 125eur titulom majetkovej škody, ktorú
špecifikoval ako účelne vynaložené náklady spojené s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a vymáhania pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Tieto náklady pozostávajú zo sumy 70 eur
ako náklady na správu pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému, zo sumy 40 eur ako náklady na udržanie a správu informačného systému a zo
sumy 15 eur ako administratívne náklady a sumy 442,56 eur titulom nemajetkovej ujmy, keď márnym

uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde
k vymoženiu pohľadávky, došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného , strate kontaktu s povinným, k
insolventnosti povinného . Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie
jeho zákonných nárokov. Pri určení jej výšky navrhovateľ vychádzal analogicky podľa právnej praxe
Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri zistení zbytočných prieťahov v súdnom konaní sa na každý rok

poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur . Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy sumu 442,56 eur /55 EUR za každý mesiac, pričom exekučný súd bol
podľa jeho udania nečinný v danej veci 240 dní /.

Z rozsiahleho odôvodnenia návrhu navrhovateľa možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa domáha

s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Komárno v dôsledku nesprávneho úradného postupu,
ktorý spočíval v oneskorenom rozhodnutí o žiadosti exekútora o vydanie poverenia, o ktorej rozhodol
až po 240 dňoch. Podľa jeho názoru malo byť rozhodnuté do 15-dní od podania žiadosti, ktorú lehotu
súd nedodržal, čím zapríčinil v konaní aj zbytočné prieťahy.

Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom zaškodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase podania žaloby, štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase podania žaloby, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 541/2003 Z.z, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom v čase podania žaloby, nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa§16ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao
zmeneniektorýchzákonov,vzneníúčinnomvčase podaniažaloby,akpríslušnýorgánneuspokojínárok
na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao
zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.Nakoľko v predmetnej veci zo spisu Okresného súdu Komárno vyplýva, že žiadosť o vydanie poverenia
bola podaná dňa 15.7.2010, súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom v tomto
čase.

Podľa§41ods.1 zák.č.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučnýporiadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zák. č. 233/1995 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z., exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.

514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa zaoberal navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami
o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú
lehotunavydanierozhodnutia adĺžkavktorejrozhodoljeneprimeraná,čímdošloikprieťahomvkonaní.

Zo znenia ustanovenia § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. je zrejmé, že zákonom stanovená lehota 15-
tich dní sa vzťahuje na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, s výnimkou ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak však súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, pričom

zákon na vydanie zamietajúceho rozhodnutia nestanovuje žiadnu lehotu, čo má i logické zdôvodnenie
v tom, že skúmanie prípadného rozporu so zákonom je viazané na zabezpečenie ďalších listín, ich
dôsledné preskúmanie a následné vydanie súdneho rozhodnutia s odôvodnením, čo je nepochybne
odborne i časovo náročnejší úkon ako vydanie poverenia v prípade riadneho a nespochybniteľného
exekučného titulu. V predmetnej veci bola žiadosť o vydanie poverenia podaná na súd dňa 15.7.2010,

pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 02135/10, ktorý bolo potrebné podrobiť skúmaniu
prípadného rozporu so zákonom. Okresný súd Komárno rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie uznesením č.k. 9 Er 454/2010-13 zo dňa 24.1.2011 tak, že žiadosť zamietol,
pričom rozhodnutie obsahuje rozsiahle odôvodnenie. Okresný súd Komárno tak rozhodol v lehote 6

mesiacov / 192 dní/, ktorú lehotu súd vzhľadom na potrebu preskúmania exekučného titulu ako aj s
ohľadom na množstvo vecí, ktoré v tomto období napadali na exekučné oddelenia súdov, nepovažuje
za neprimeranú.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentnýpreskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase

preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Všeobecný súd v tomto konaní nie
je oprávnený konštatovať, že vo veci išlo o prieťah, preto sa touto otázkou ani nezaoberal. Pokiaľ by
súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných
prieťahov, znamenalo by to, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov,

pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Súd v tomto
prípade iba konštatuje, že z predložených dokladov nevyplýva, že by sa viedlo konanie, v ktorom sa
konštatovali prieťahy v konaní.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/

zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda
ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný základný
predpokladprenároknanáhraduškodyatoprotiprávnyúkonresp.škodováudalosť,t.j.vdanomprípade
nesprávny úradný postup Okresného súdu Komárno.
Súd dospel totiž k názoru, že vydaním rozhodnutia exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia v lehote 6 mesiacov, pre ktoré zákon nestanovuje povinnosť rozhodnúť do 15 dní od

doručenia žiadosti a pre uvedený prípad nie je zákonom stanovená žiadna lehota, nemohlo dôjsť k
nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty. Zároveň
nebolo ani preukázané, že by oprávneným orgánom bolo rozhodnuté o zistení prieťahov v konaní, čo
by bolo považované za nesprávny úradný postup. Preto ak nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nemoholnavrhovateľovivzniknúťaninároknanáhraduškodyanemajetkovejujmyataknebolopotrebné

sa týmto nárokom ďalej zaoberať, keď existencia zodpovednostných predpokladov pre jej vznik nebola
preukázaná.

Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu
spisu je zrejmé, že mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.