Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39CbZm/3/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110213655
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Kačmárová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3110213655.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: D.. F. P., C.., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, XXX XX X. B., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš
Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému:
D.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XXX, XXX XX X. B., zastúpený: ATTORNEYS GROUP
s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998,
o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu Okresného súdu Trenčín č. k. 57Zm/15/2010-35
zo dňa 27.07.2010, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č. k. 57Zm/15/2010-35 zo dňa

27.07.2010 ponecháva v platnosti.

II. Žalobcovi súd priznáva v tejto časti konania náhradu trov konania 100 % . Po právoplatnosti tohto
rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 10.05.2010 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému
domáha, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 84.761,26 eur spolu s
úrokom vo výške 6,00 % ročne z tejto sumy od 21.04.2010 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo
na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.01.2005 na základe zmluvy o pôžičke

požičal žalovanému čiastku 33.193,92 eur s 10 % úrokom ročne. Svoj záväzok voči nemu žalovaný
uznal popri zmluve o pôžičke aj ďalším dokumentom - uznaním záväzku, ktorý bol podpísaný toho
istého dňa. Súčasťou tohto dokumentu bol aj splátkový kalendár, v ktorom sa podrobne ustanovilo,
aké čiastky a v akých termínoch bude žalovaný zo svojho dlhu uhrádzať. V zmluve o pôžičke, ako aj
v uznaní záväzku, sa žalovaný zároveň zaviazal, v prípade nedodržania platobnej disciplíny zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 500.000,- Sk. Záväzok žalovaného zo zmluvy o pôžičke bol zabezpečený
aj zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek č. B/1/04 zo dňa 15.01.2005. Pre prípad, že by sa

žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, bol žalobca oprávnený vyplniť blankozmenku
na dlžnú sumu alebo jej časť, a požadovať od žalovaného jej úhradu. Nakoľko žalovaný dohodnutý
splátkový kalendár nedodržiaval, došlo k prerušeniu splácania pôžičky, narastaniu nesplatených úrokov
a celkovému navyšovaniu dlžnej sumy. Žalovaného žalobca opakovane žiadal o splácanie dlhu, a to
výzvami zo dňa 12.02.2006 a 25.04.2007. No úmysel dlžníka nebol taký, že by si korektne vyrovnal
dlžobu, ale taký, ako by sa jej vyrovnaniu vyhol. Žalobca je presvedčený, že takto účelovo konal aj
prostredníctvom svojej manželky I. X.. Neplnením povinností zo strany žalovaného vzniklo žalobcovi

právo podľa zmluvy o vystavení a použití blankozmeniek vyplniť zabezpečovaciu blankozmenku na
sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradenej pohľadávky alebo jej časti a ostatných žalobcových nárokov
a o dátum splatnosti zmenky. Z tohto dôvodu žalobca vyplnil jednu zabezpečovaciu blankozmenku na
sumu 1.000.000,- Sk so splatnosťou dňa 15.08.2008 a dňa 05.08.2008 písomne vyzval žalovaného najej zaplatenie. K 15.08.2008 predstavoval záväzok žalovaného sumu 74.622,02 eur. Žalovaný dlžnú
sumu neuhradil, preto podal na OS Trenčín návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu o
zaplatenie 33.193,92 eur, toto konanie bolo zastavené, pre nezaplatenie súdneho poplatku. Z toho

dôvodu žalobca vyplnil druhú zabezpečovaciu zmenku na sumu 84.761,26 eur, čo predstavovala suma
záväzku žalovaného k žalobcovi ku dňu 20.04.2010, čo je aj doplnený dátum splatnosti zmenky a
dňa 10.04.2010 písomným doporučeným listom vyzval žalovaného na zaplatenie zmenky. Žalovaný
zmenkovú sumu zo zmenky aj napriek výzve, a to ani čiastočne neuhradil, na výzvu reagoval tým, že
poprel platnosť podpísaných zmlúv z tohto dôvodu, že údajne nikdy nedošlo k reálnemu odovzdaniu

finančných prostriedkov uvedených v zmluve o pôžičke, aj napriek tomu, že žalovaný prevzatie týchto
prostriedkov písomne v zmluve potvrdil, a svoj podpis na zmluve dal aj úradne overiť. Žalobca je riadnym
majiteľom vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 15.01.2005 v Považskej Bystrici. Zmenka bola
vystavená s doložkou bez protestu, t. j. právo z nej si možno uplatniť bez protestu. Nakoľko sa jednalo o
blankozmenku, v zmenke žalobca riadne doplnil zmenkovú sumu a dátum splatnosti na deň 20.04.2010.
Žalovaný zmenkovú sumu žalobcovi neuhradil.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci dňa 27.07.2010 zmenkový platobný rozkaz č. k. 57Zm/15/2010-35.
Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej trojdňovej lehote od doručenia
námietky. Podanými námietkami žalovaný namieta neexistujúcu kauzu, vyplnenie blankozmenky v
rozpore so zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek č. B/1/04 zo 15.01.2005, premlčanie práva na

vyplnenie blankozmenky a premlčanie nároku vyplývajúceho zo zmenky. Žalovaný odôvodnil námietku
neexistujúcej kauzy tým, že primárnym záväzok, ktorý bol podkladom žalobcu na podanie návrhu
na vydanie zmenkového platobného rozkazu mala byť zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným dňa 15.01.2005, pričom zmluva o vyplnení a použití blankozmeniek č. B/1/04 zo dňa
15.01.2005, ako aj zmenka znejúca na sumu 84.761,26 eur s doplneným dňom splatnosti dňa

20.04.2010 majú vo vzťahu k primárnemu záväzku zabezpečovaciu funkciu. Žalovaný má za to, že
uplatniť si právo na zaplatenie žalobcom žalovanej sumy vyplývajúcej zo zmenky má žalobca len vtedy,
ak existuje primárny záväzok, resp. ak tento primárny záväzok platne vznikol. Podstatnou náležitosťou
zmluvy o pôžičke je reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, ktoré veriteľ na základe zmluvy o
pôžičke poskytne dlžníkovi. Žalobca však žalovanému nikdy reálne neodovzdal peňažné prostriedky

a žalovaný peňažné prostriedky nikdy neprevzal, a teda zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom dňa 15.01.2005 je absolútne neplatným právnym úkonom.
Žalovaný je konateľom spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o., v ktorej bol žalobca tichým spoločníkom,
ale len na základe ústnej dohody. Táto spoločnosť mala, podľa tvrdenia žalobcu vyplatiť žalobcovi v
januári 2005 sumu vo výške 1.590.000,- Sk, ktoré žalobca v minulosti po menších čiastkach požičal

spoločnosti, a ktoré následne žalobca mal na základe zmluvy o pôžičke požičať žalovanému. Uvedenú
skutočnosť potvrdil aj sám žalobca. K uzavretiu zmluvy o pôžičke tak, ako to požaduje zákon, však nikdy
nemohlo dôjsť, nakoľko sa jedná o reálny kontrakt, podmienkou platnosti zmluvy je reálne odovzdanie
peňažných prostriedkov, ku ktorému však nikdy nedošlo. Spoločnosť GALTOP-EDIN, spol. s r. o. v tom
čase nedisponovala uvedenou sumou, o čom svedčí aj výpis z pokladničnej knihy tejto spoločnosti za

obdobiejanuár2005,týmpádomtakaninemohlodôjsťkvráteniupeňažnýchprostriedkovžalobcoviaich
ďalšiemu požičaniu žalovanému. Žalovaný poukázal podrobne na existenciu a fungovanie spoločnosti
GALTOP-EDIN, spol. s r. o. od roku 1998.

Žalovaný k námietke vyplnenia blankozmenky v rozpore so zmluvou uvádza, že podmienkou platnosti

zmluvy o vyplnení blankozmeniek č. B/1/04 je predovšetkým platný vznik a existencia primárneho
záväzku, ktorý má byť zabezpečený predmetnými zmenkami. Nakoľko žalovaný má za to, že primárny
záväzok medzi žalobcom a žalovaným nikdy nevznikol, nemohla platne vzniknúť ani zmluva o vyplnení
a použití blankozmeniek, a teda ani samotné blankozmenky. Žalovaný poukázal na vyplnenie prvej
blankozmenky a následne druhej blankozmenky. Druhú blankozmenku žalobca vyplnil v rozpore s

dohodou o vyplnení blankozmenky zo dňa 15.08.2008. Vyplnením prvej blankozmenky už žalobca svoje
právo na vyplnenie blankozmenky čiastočne konzumoval a z toho dôvodu už aj právo na vyplnenie
tejto časti nemá, t. j. zostalo mu už len právo na vyplnenie zostávajúcej časti zabezpečenej pohľadávky.
Druhú blankozmenku žalobca vyplnil v rozpore s dohodou o vyplnení blankozmenky, a z takého
konania žalobcu nesporne možno vyvodiť záver, že tento konal buď zámerne t. j. v zlej viere alebo

sa pri vypĺňaní dopustil hrubej nedbanlivosti. Zmenka uplatnená v tomto konaní pre svoje formálne
nedostatky, rozpor jej obsahu s dohodou o vyplňovacom práve, pre svoju protiprávnosť, vyplnenie
v zlej viere, jej vyplnenie s hrubou nedbanlivosťou, nie je spôsobilá na uplatnenie v tomto konaní,
pretožezuvedenýchdôvodovnepôsobilavznikzáväzkužalovanéhoažalovanýjepovažujezaneplatnú.Právo na vyplnenie blankozmenky o sumu 33.193,92 eur teda žalobca využil aj zmenkou splatnou
dňa 15.08.2008 a opätovne aj vyplnením blankozmenky o sumu 84.761,26 eur s dátumom splatnosti
dňa 20.04.2010. Vzhľadom na záujem zachovania právnej ochrany žalovaného existuje hranica

vyplňovacieho práva žalobcu, ktoré sa nemôže dotýkať žalovaného ako osoby, ktorá blankozmenku
vystavila, nad úroveň predpokladanú žalovaným pri podpise zmeniek. Prvou zmenkou si už žalobca
uplatnil na súde pohľadávku vyplývajúcu z vyplnenej blankozmenky na sumu 1.000.000,- Sk, pričom
žalovaný nebol súdom zaviazaný na zaplatenie predmetnej žalobcom tvrdenej pohľadávky, nakoľko
konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Z uvedeného dôvodu existuje dôvodné

rizikom že žalovaný si po nadobudnutí právoplatnosti žalovaným napádaného zmenkového platobného
rozkazu uplatní na súde svoju pohľadávku aj z prvej blankozmenky vyplnenej na sumu 1.000.000,- Sk,
čím by došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu. Námietku premlčaniu práva na vyplnenie blankozmenky
žalovaný odôvodnil tým, že žalovaný bol povinný plniť dlh v mesačných splátkach, pričom omeškaním
sa jednotlivej splátky o viac ako 60 dní sa mala stať splatnou celá žalobcom tvrdená pohľadávka.
Žalovaný nezaplatením druhej splátky splatnej dňa 15.03.2005 sa dostal do omeškania o viac ako

60 dní, čím sa žalovaným tvrdená istina mala stať splatnou dňa 15.05.2005. V zmysle zmluvy o
vyplnení a použití blankozmeniek sa podľa žalobcu naplnili podmienky na vyplnenie blankozmeniek
a ich predloženie žalovanému ako dlžníkovi na preplatenie. Z uvedeného vyplýva, že prvým dňom
splatnosti žalobcom tvrdenej pohľadávky, ktorú mohol uplatniť vyplnením blankozmenky je dátumu
15.05.2005. Odo dňa splatnosti tvrdenej pohľadávky teda začali plynúť premlčacie lehoty. Žalovaný

poukázal na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný si vyplnením blankozmenky na sumu 1.000.000,- Sk s lehotou splatnosti 15.08.2008 čiastočne
uplatnilnímtvrdenúpohľadávku,pričompodľajehotvrdeniadňa05.08.2008písomnevyzvalžalovaného
na jej zaplatenie. Rovnako vyplnením druhej blankozmenky na sumu 84.761,26 eur s lehotou splatnosti
20.04.2010 si žalovaný uplatnil ním tvrdenú pohľadávku, pričom podľa tvrdenia žalobcu dňa 10.04.2010

písomne vyzval žalovaného na jej zaplatenie. Nakoľko z tvrdení žalobcu, ako aj z ním predložených
dôkazov vyplýva, že žalovaný nezaplatil druhú splátku splatnú dňa 15.03.2005 včas a dostal sa do
omeškania o viac ako 60 dní, splatnosť celej žalobcom tvrdenej pohľadávky nastala dňa 15.05.2008.
Žalovaný má za to, že právo žalobcu vyplniť jednotlivé blankozmenky sa premlčalo dňom 15.05.2008.
Nakoľko k doplneniu prvej blankozmenky došlo až v auguste 2008 a druhej blankozmenky až v apríli

2010, žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na doplnenie jednotlivých blankozmeniek
uplatnených u žalovaného. Námietku premlčania nároku vyplývajúceho zo zmenky žalovaný odôvodnil
tým, že s poukazom na plynutie času a následky plynutia času vo vzťahu k premlčaniu práva na
vyplnenie blankozmenky, žalovaný má za to, že žalobcom tvrdená pohľadávka zo zmenky je premlčaná
v celom rozsahu, nakoľko nie je možné, aby doplnením neskoršieho dátumu splatnosti zmenky jej majiteľ

neoprávnene predĺžil zameškanú premlčaciu dobu.

Žalobca sa k podaným námietkam vyjadril písomne dňa 08.09.2010. V tomto písomnom vyjadrení
žalobca uviedol, že nie je pravda, že žalovaný neprevzal peňažné prostriedky. Tieto pri podpise zmluvy
o pôžičke aj prevzal, čo potvrdil svojím úradne overeným podpisom. Tvrdenie, že žalobca bol tichým

spoločníkom bez písomnej zmluvy je skreslené a účelové tvrdenie a návrhy žalovaného sú v tomto
konaní irelevantné, a je to len snaha vyhnúť sa splateniu tejto pôžičky a spôsobiť umelé prieťahy v
konaní.ŽalobcavovzťahukukonaniunaOkresnomsúdeBanskáBystricasp.zn.14C/62/2010poukázal
na priebeh konania a svoje návrhy v uvedenej veci. Žalobca k podaným námietkam ďalej uviedol, že
nie je pravda, že zmenka bola vyplnená v rozpore so zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek.

Opak je pravda, zmenka bola vyplnená v súlade so zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek a bola
doplnená o sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradenej pohľadávky a ostatných nárokov. Tvrdenie, že
existuje dôvodné riziko, že si uplatnením po nadobudnutí právoplatnosti na súde aj svoju pohľadávku z
prvej blankozmenky sa nezakladajú na pravde. Táto zmenka je stále uložená na Okresnom súde Trenčín
a po nadobudnutí právoplatnosti zmenkového platobného rozkazu môže byť odovzdaná žalovanému

alebo úradne zničená. Na poskytnutú pôžičku žalovaný podpísal uznanie záväzku, a preto uplatnenie
námietky premlčania práva na vyplnenie blankozmenky nie je v tomto prípade prípustné. Námietky
žalovaného žalobca považuje za nedôvodné, a preto navrhol ponechať vydaný zmenkový platobný
rozkaz v platnosti.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Pojednávanie vykonal za prítomnosti žalobcu a
žalovaného. Súd vo veci vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov
a to F. K., F. E., F. F., D.. F. X., D.. P. P. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných
dôkazov.Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby. So žalovaným
podnikal, boli dlhoroční priatelia, mali obchodnú spoluprácu, do firmy viac krát opakovane požičal

finančné prostriedky. Žalovaný niekedy začiatkom roku 2005 ho oslovil a požiadal ho, že tieto pôžičky
by spoločnosť GALTOP-EDIN, spol. s r. o. mu vyplatila, s tým, že žalovaný si peniaze vezme späť
ako pôžičku, ako súkromná osoba. Motívom malo byť namietanie vtedajšej spoločníčky Ing. X.. Bol so
žalovaným v priateľskom vzťahu, nemal dôvod mu nevyhovieť. Pripravil písomné podklady, stretli sa
na čerpacej stanici v Orlovom, ktorú prevádzkoval a tam došlo k transakcii. Peniaze, ktoré dostal od

žalovaného mu spätne odovzdal, čo podpísal žalovaný aj svojím podpisom. Keďže tam bol dlhý čas
na splácanie tejto pôžičky, tak ešte žalovaného požiadal, v prípade, ak by sa s ním alebo žalobcom
niečo stalo, aby sa tieto úkony v budúcnosti nedali spochybňovať, aby svoj podpis na dokladoch overil.
Toto urobil a po overení mu doklady vrátil. Následne žalovaný aj čiastočne plnil z tejto pôžičky, neskôr
prestal. Snažil sa byť ústretový, ponúkol žalovanému odpredaj tejto jeho pôžičky za 50 % jej hodnoty.
Oslovil dcéru žalovaného, ktorá pracovala ako riaditeľka pobočky ČSOB v Banskej Bystrici, na stretnutí v

októbri 2007 ju informoval o tejto záležitosti, s tým, že ak sa veci nepohnú, bude to riešiť súdnou cestou.
Žalobca poukázal na rozsudky OS Považská Bystrica sp. zn. 4C/137/2007 a 10C/22/2009, ktoré boli
Krajským súdom v Trenčíne potvrdené. Žalovaný mu bol nepochybne dlžný peniaze a to ako firma, tak
aj fyzická osoba, mal snahu sa s ním mimosúdne dohodnúť, nebolo to možné. Poskytnutie a existenciu
záväzku preukázal aj znalecký posudok spoločnosti Experta. Poukázal na morálny aspekt, mal snahu

sa so žalovaným vysporiadať, bol to jeho dobrý kamarát, roky boli kamaráti, mrzí ho to, že nemuselo
k tomu dôjsť.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že akékoľvek dokazovanie v tejto veci nie je potrebné,
má za to, že námietky vznesené žalovaným sú účelové s cieľom oddialiť splnenie povinnosti žalovaným.

Plne sa pridržiaval svojich písomných vyjadrení. Je nesporné a to z listinných dôkazov, ktoré sa
nachádzajú v spisovom materiály, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah
na základe zmluvy o pôžičke. Len zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva prevzatie finančnej hotovosti
žalovaným, poukázal na uznanie záväzku, v ktorom žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi, pričom
zdôraznil, že žalovaný podpísal toto uznanie, podpisy sú notársky overené a žalovaný ani počas celého

súdneho konania nespochybňoval svoj podpis. Čo sa týka navrhovaného dôkazu - zvukovou nahrávkou
poukázal na to, že ide jednak o nezákonný dôkaz a jednak má pochybnosť, že do jej obsahu bolo
zasahované, opak v konaní preukázaný nebol. Pokiaľ sa žalovaný resp. iné subjekty snažia navodiť
dojem, že žalobca bol tichým spoločníkom, poukázal na to, že to či niekto bol tichý spoločník preukazuje
jedine zmluva o tichom spoločenstve, ktorá má určité zákonom požadované náležitosti a ktorá zo strany

žalovaného do súdneho spisu nebola počas súdneho konania predložená. Právny zástupca vidí snahu
ako aj zo strany žalovaného, aj svedkov zneprehľadniť toto súdne konanie. Čo sa týka vyjadrenia
spoločnosti Experta, ktoré bolo podané a doručené súdu konateľom spoločnosti, právny zástupca sa v
plnom rozsahu pridržal svojho písomného vyjadrenia, ktorým nepovedal nič iné, len to, že si myslí, že
spoločnosti Experta nie z jej viny, uniklo, že pracovala s neúplným účtovníctvom. Je to jeho názor a za

tým si stojí. Vyjadrenie spoločnosti Experta považuje za neadekvátnu snahu zastrašiť jeho ako právneho
zástupcu žalobcu. Ak má spoločnosť Experta tendenciu postúpiť túto vec na Slovenskú advokátsku
komoru, tomuto postupu sa nebráni. Žalobca si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mal, aby si uplatnil
svoje nároky v tomto konaní, ak by sa aj nachádzali určité nezrovnalosti poukázal na to, že najdôležitejší
dokument v tomto súdnom konaní podľa jeho názoru k tomu, aby sa vyhovelo žalobe je zmluva o pôžičke

a uznanie dlhu. Poukázal na to, že premlčacia lehota pri uznaní dlhu je 10 rokov od dňa uznania. Nárok
žalobcu bol uplatnený v zákonom stanovených lehotách. V prípade úspechu si právny zástupca žalobcu
uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že začal so splácaním pôžičky. V závere roku 2004 požiadal žalobcu

o to, aby mohol zostatky jeho pohľadávok voči spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o. prevziať na seba,
pretože zistil, že žalobca sa usiluje o konkurzu spoločnosti. Svoje pohľadávky chcel bez rešpektovania
záväzkov voči iným firmám za pomoci neprimeraných zabezpečovacích prostriedkov využiť v prípadnom
konkurze. Bol v tiesni po všetkých stránkach, nedokázal tento jeho tlak znášať. Sústavne ho nútili
opakovane podpisovať nekorigované výšky záväzkov splatených v predchádzajúcich obdobiach. V

snahe dostať sa ďalej riešením problémov vo firme v rozpore so svojím vnútorným presvedčením a
svedomím, v tiesni žalobcom predložené zabezpečovacie materiály, prostriedky podpísal. Dôkazom
číslo jedna preukazujúcim tiché spoločenstvo žalobcu v spoločnosti žalovaného je stanovisko svedka
Ing.P..Jehovôľapripodpiselistínnebolaslobodná,bolvobrovskejtiesni.Žalovanýďalejnapojednávaníuviedol, že dňa 10.02.1994 bola založená spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o., ktorej majiteľom bol
Ing. P., konateľom za českú stranu D.. P., táto spoločnosť vložila pre rozbeh slovenskej firmy prostriedky
v hodnote 3.000.000,- Sk, ktoré bolo treba splatiť. Ako uviedol Ing. P. vo svojej svedeckej výpovedi,

žalobca bol tichý spoločník tejto spoločnosti. Žalovaný ho ako svojho priateľa rešpektoval a počas
siedmych rokov, počas ktorých prevádzkovali firmu GALTOP-EDIN, spol. s r. o. sa snažil o to, aby všetky
zákonné záväzky, ktoré mala firma voči štátu, veriteľom, zahraničným partnerom boli vysporiadané.
Spoločnosť GALTOP-EDIN, spol. s r. o. mala nájom v priestoroch žalobcu od roku 1994 do roku 2004,
tým, že žalobca keď predal budovu v roku 2001 nastali firme GALTOP-EDIN, spol. s r. o. veľmi vážne

finančné dôsledky, spojené s tou skutočnosťou, že českí partneri v roku 2000 ukončili pôsobenie vo
firme.Obdobierokov2000-2004vzniklimimoriadnevážneokolnosti,prifinancovaníspoločnosti.Napriek
tomu firma GALTOP-EDIN, spol. s r. o. od roku 1998 splácala žalobcovi finančné prostriedky, ktoré
formou pôžičiek vložil v roku 1997-1998 v čiastke 1.741.000 ,- do vlastnej firmy. V rokoch 2000-2004
žalobca na neho vyvíjal tlak, aby ako konateľ podpisoval zabezpečovacie dokumenty. On v dobrej
viere, že tá výška zostatkov na tých pôžičkách taká je, to podpisoval. Dramatický moment nastal v roku

2004, v priebehu troch mesiacov dostával agresívne výzvy, ako predžalobná upomienka z 19.02.2004
z firmy Beto, 03.03.2004 od P.. J.. Dôveroval a veril, že tie čiastky pôvodne boli v takých výškach, ale
začal mať pochybnosti o výške skutočných zostatkov. Keď mal predžalobné upomienky, výzvy, celú
radu exekučných výziev od iných veriteľov, záväzky voči daňovému úradu, keď celý majetok jeho rodiny
bol založený v bankách, jeho dcéra F. B. bola v roku 2004 tehotná, čakala 1.dieťa, žalobca sa mu

vyhrážaltakýmitopanfletmi.Nezniesolvzávereroku2004tlaknasebaapožiadal,abyakexistujenejaký
záväzok firmy GALTOP-EDIN, spol. s r. o. voči žalobcovi, prevezme ho na seba ako fyzickú osobu a
tým získa normálne podmienky na to, aby mohol plniť základné poslanie tejto firmy, splácať úvery a v
rámci možnosti ďalej sa rozvíjať ako firma a zabrániť takto konkurzu firmy GALTOP-EDIN, spol. s r. o., o
čo žalobca usiloval. K tomuto aktu prevzatia toho pomyselného dlhu na žalovaného vypracoval žalobca

tie zabezpečovacie dokumenty, ktorých pravosť jeho podpisu dokumentoval, žiaľ však až neskôr prišiel
na to, že pôžičky z rokov 1997, 1998 boli splácané, žalobca mal v roku 2005 zostatok nesplatených
svojich pohľadávok vo výške 301.000,- Sk. Toto zistil, žiaľ až v ďalších rokoch, keď v rozpore s ľudskou
solidaritou tvrdil, že mu dal 1.5 milióna korún 15.01. Osvedčil pravosť svojho podpisu na nepravých
dokumentoch. Nemôže povedať, že to spravil úmyselne, doklady podpísal v dobrej viere, že to tak je.

Žiadne peniaze mu 15.01.2005 nedal. V spisovom materiály sú dôkazy, ktoré svedčia proti žalobcovi,
ako ním uvádzané pôžičky z 01.02.2000, ktorými dokazuje, že sa jednalo o staré pohľadávky jeho voči
firmeGALTOP-EDIN,spol.sr.o.,aakvroku2005-6platilnajehoúčetokolo146.000,-Sk,bolvdomnení,
že mu to patrí. V roku 2005 nebol veriteľom, predpokladá, že účtovné doklady, ktoré podpísal uznal za
pravé a tým aj zverifikuje jeho postavenie ako veriteľa. Znalecká posudok z účtovníctva preukázal, že

nebol v postavení veriteľa, ktorý by mal relevantný nárok na také kroky ako spravil. Potvrdil, že jeho
podpisy na zmluvách vypracovaných žalobcom či v 70-tych alebo 80-tych rokoch neboli slobodné, boli
v preukázateľnej tiesni, hlavne tie v roku 2005. Nezniesol zastrašovanie a tlak na neho. Do dnešného
dňa robí všetko pre to, aby firma vysporiadala všetky svoje záväzky.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných vyjadrení.
Poukázal na morálny resp. amorálny aspekt tohto konania, a to, že žalobcovi bolo a je prakticky jedno,
ktomubudeplniťjehodomnelúpohľadávkučispoločnosť GALTOP-EDIN,spol.sr.o.alebojejštatutárny
zástupca Ing. Paučin. Presným výsledkom tohto názoru žalobcu sú listinné dôkazy ním prekladané
a to zmluva o pôžičke z 15.01.2005, uznanie záväzku z 15.01.2005, dohoda o vyplňovacom práve

blankozmeniek z 15.01.2005 ako aj ním vypracované texty blankozmeniek, ktoré všetky dokumenty
žalovaný síce podpísal, avšak v dôsledku tiesne. Dôsledkom je neexistujúca kauza , na zabezpečenie
ktorej bola uplatňovaná zmenka vystavená. O neexistencii záväzku žalovaného voči žalobcovi svedčia
dôkazy a dôkazné prostriedky vykonané v tomto konaní, okrem iného znalecké dokazovanie v oblasti
účtovníctva spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o., z ktorého vyplynulo, že dňa 15.01.2005 žalobca

nemal pohľadávku voči spoločnosti Galtop- Edin vo výške 1.590.000,- Sk a takisto spoločnosť GALTOP-
EDIN, spol. s r. o. nemala k dispozícii ani v hotovosti ani na bankových účtoch ani od akejkoľvek tretej
osoby k dispozícii túto sumu, ktorú mal údajne žalovaný ako konateľ spoločnosti GALTOP-EDIN, spol.
s r. o. dňa 15.01.2005 v igelitovej taške v hotovosti odovzdať žalobcovi, ktorý ju mal po niekoľkých
sekundách fyzickej držby odovzdať do rúk žalovaného, na základe dokumentov, ktoré vopred žalobca

pripravil. Poukázal na to, že napriek názoru súdu o nezákonnosti dôkazu zvukovej nahrávky, má za to, že
aj zo znaleckých posudkov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že na tejto nahrávke
je zachytený osobný prejav žalobcu a jeho obsah potvrdzuje, že k odovzdaniu hotovosti dňa 15.01.2005
nedošlo.Vtejtosúvislostimnohonasvedčujeajto,žežalobcanedalsúhlas,abysúdtentodôkazvykonal.Pokiaľ v skutočnosti neexistuje záväzok žalovaného voči žalobcovi uplatnená zmenková listina tento z
hmotného práva vyplývajúci stav obchádza. Právny zástupca sa ďalej pridržiaval písomne podaných
námietok a písomného vyjadrenia. Poukázal najmä na to, že v časti domnelej pohľadávky žalobcu tento

svoje právo stelesnil s blankozmenkou, ktorú dňa 05.08.2005 predložil žalovanému na zaplatenie a teda
v tejto časti svoj nárok, ak ho vôbec mal, tak ho zkonzumoval. Právo vyplniť blankzmenku je podľa
názoru právneho zástupcu žalovaného majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej
premlčacej lehote a v tejto súvislosti je vyjadrenie žalobcu o 10 ročnej premlčacej lehote v súvislosti s
pôžičkou ako takou nepodstatné. Ak teda podľa zmlúv pripravených žalobcom sa predmetná pôžička

automaticky zosplatnila v deň, kedy sa žalovaný mal dostať do omeškania o viac ako 60 dní, potom
sa pôžička zosplatnila dňa 15.05.2005, na majetkové právo na vyplnenie blakozmeniek sa premlčalo
dňa 15.05.2008. Prvú blankozmenku však žalobca vyplnil v auguste 2008 a druhú v apríli 2010. Právny
zástupca žalobcu navrhol súdu, aby zmenkový platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu a žalobcu
zaviazal k náhrade trov konania.

Svedkyňa Mária Tučníková na pojednávaní uviedla, že pred 11 rokmi pracovala v spoločnosti GALTOP-
EDIN, spol. s r. o., robila tam ekonómku v období od júna 1995 do februára 2002. O spore nič konkrétne
nevie, medzi účastníkmi bola poskytnutá nejaká pôžička, peniaze. Bolo to pre spoločnosť GALTOP-
EDIN,spol.sr.o.,najejfungovanie,nevievakejvýške.Žalobcabolveľmidobrýmobchodnýmpartnerom
žalovaného. Žalobca v spoločnosti nič nepodpisoval, žalobca poskytol spoločnosti väčšiu sumu, možno

okolo 2.000.000,- Sk. Nepamätá si to presne, či sa koľko sa vrátilo, niečo sa robilo zápočtom. Pokyn na
vystavovanie účtovných dokladov dával žalovaný. Žalovaný si bral na seba pôžičky aj ako fyzická osoba,
vie že si zobral pôžičku asi 500.000,- Sk. Občas sa žalobca zúčastnil koncoročného prejednávania, aký
bol vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevie, pripadali jej ako dobrí priatelia, známi.

Svedkyňa Mária Lovíšková na pojednávaní uviedla, že žalobca je jej brat, spoločnosť GALTOP-EDIN,
spol. s r. o. bola jej zamestnávateľom v rokoch 1994-1998. Firma GALTOP-EDIN, spol. s r. o. mala
prenajaté priestory od žalobcu, žalobca a žalovaný sa stretávali ako priatelia, o inom vzťahu nevie. Nemá
vedomosť o tom, že žalobca bol tichým spoločníkom spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o.. Vie, že
žalobca požičiaval nejaké peniaze, tieto veci cez ňu nešli.

Svedkyňa Margita Macháčková na pojednávaní uviedla, že pracovala u žalobcu ako fyzickej osoby v
rokoch 1994 až 01.04.2004 ako účtovníčka. Žalobca poskytol spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o.
viac pôžičiek, výšku si nepamätá. Robili sa väčšinou zápočty. Pôžičky boli dávané na viac krát, zápočty
boli menšie. Nevie sa vyjadriť, aký bol pomer medzi výškou poskytnutých peňazí a výškou vrátených

peňazí. Nevie, či boli pohľadávky GALTOP-EDIN, spol. s r. o. postúpené tretej osobe a aký bol vzťah
žalobcu k spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o..

Svedkyňa Ing. Monika Pinterová na pojednávaní uviedla, že žalovaný je jej otec a viem, čo je predmetom
konania. Môže vyjadriť k tomu, čo sa stalo v roku 2007. Žalobca sa s ňou telefonicky skontaktoval, chcel

sa s ňou stretnúť v práci. Prišiel a tam jej povedal, že otec mu je dlžný peniaze. Doniesol jej papiere,
aby si ich preštudovala a čo idú s tým robiť. Papiere si zobrala, povedala, že keď si to preštuduje, tak
sa znova stretnú, aby vedela o čo sa jedná. Poradila sa s kamarátkou, ktorá je právnička a ktorá jej
povedala, aby si žalobcu nahrala a aby zistila jednu vec, či tam boli odovzdané peniaze, alebo či to
bolo len vysporiadavanie starých záležitostí. O týždeň alebo o dva žalobca prišiel, mala nachystaný

diktafón a celé stretnutie si nahrala. Na tom stretnutí sa snažila zistiť, že či došlo k reálnemu odovzdaniu
peňazí alebo či to bola len fiktívna zmluva o pôžičke. Z toho, čo jej žalobca povedal sa jej potvrdilo, že
to bolo vysporiadanie starých firemných záležitostí. Nahrávala si ho tiež preto, lebo nevedela, čo bude
chcieť. Potom sa otca opýtala, či to bola pôžička, ten jej povedal, že žiadna pôžička nebola a že to bolo
vysporiadanie ich starých firemných vecí a že sa nemá do toho starať. Ju to zaujímalo, pretože tam bola

podpísaná zmluva o pôžičke, uznanie záväzku a zmenka. V súčasnosti je vedené súdne konanie kde je
účastníkomonaažalobca,ideourčenieneplatnostizmluvyopôžičke,ktoréjevedenévBanskejBystrici.
Ona je v tomto konaní navrhovateľka. Svedkyňa nebola pri každom stretnutí žalobcu so žalovaným,
žalovaný sa jej nezdôveroval skoro so žiadnymi svojimi osobnými vecami.

Svedok Ing. Jiří Jasinský vypočutý cestou dožiadaného súdu pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1993
založili firmu GALTOP-EDIN, spol. s r. o., bol konateľom firmy za českú stranu, žalovaný bol konateľom
firmy zo slovenskej strany. Žalobca spolupracoval pri založení, nechcel však byť spoločníkom, bol iba
tichým spoločníkom, bolo to z dôvodu stretu záujmov, mal viac aktivít. Firma fungovala do roku 2000.Potomčeskástranafirmychcelaukončiťspoluprácuapretozfirmyodišli.Poodchodezfirmyžalovaného
vídaval ako obchodného partnera asi do roku 2007. Žalobca bol tichým spoločníkom firmy. O finančných
operáciách a právnych vzťahoch po odchode z firmy, teda po roku 2000, už nemal informácie. Rovnako

nevie nič o predmete tohto sporu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to:
zmluva o pôžičke zo dňa 15.01.2005 a osvedčenie o pravosti podpisu, uznanie záväzku - dohoda o
splácaní záväzku zo dňa 15.01.2005 a osvedčenie o pravosti podpisu, splátkový kalendár, zmluva o

vyplnení a použití blankozmeniek č. B/1/04 z 15.01.2005 a osvedčenie o pravosti podpisu z 27.01.2005,
vysporiadanie pôžičky z 12.02.2006, vysporiadanie pôžičky - pokus o zmier zo dňa 25.04.2007,
vysporiadanie pôžičky - výzva na preplatenie zmenky zo dňa 05.08.2008, vysporiadanie pôžičky - výzva
na preplatenie zmenky - odpoveď zo dňa 11.08.2008, vysporiadanie pôžičky - výzva na preplatenie
zmenky zo dňa 10.04.2010, vysporiadanie pôžičky - výzva na preplatenie zmenky - odpoveď zo dňa
20.04.2010, zmenka zo dňa 15.01.2005, pokladničná kniha spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o.

od 01.01.2005 do 31.01.2005, potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch zo dňa
03.11.2010, potvrdenie o podaní daňového priznania zo dňa 21.04.2010, potvrdenie zo dňa 26.04.2010,
potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch zo dňa 19.05.2010, daňové priznanie,
potvrdenie o podaní daňového priznania zo dňa 16.03.2010, potvrdenie o podaní daňového priznania
a daňových nedoplatkoch zo dňa 07.05.2010, výsledovka spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o.,

skladba mzdy, výpis z Obchodného registra ATTORNEY GROUP s.r.o., posledná výzva na zaplatenie
omeškaných splátok zo dňa 21.01.2011, vysporiadanie pôžičky - pokus o zmier zo dňa 25.04.2007,
stanovisko k ponuke zo dňa 15.04.2006, vyjadrenie z 27.05.2006, uznanie záväzku zo dňa 31.12.2001,
zmluvaopôžičkezodňa01.02.2000,zmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnémumajetkuzodňa
01.02.2000, mailová komunikácia zo dňa 05.09.2010, zoznam spoločníkov spoločnosti GALTOP-EDIN,

spol. s r. o., pokladničná kniha, zo spisu OS Považská Bystrica sp. zn. 10C/22/2009 žaloba o neúčinnosť
kúpnej zmluvy, zmluva o pôžičke zo dňa 15.01.2005, uznanie záväzku, dohoda o splácaní záväzku zo
dňa 15.01.2005, splátkový kalendár, zmluva o vyplnení a použití blakozmeniek, č. B/1/04, vysporiadanie
pôžičky zo dňa 12.02.2006, vysporiadanie pôžičky - pokus o zmier z 25.04.2007, vysporiadanie pôžičky
- výzva na preplatenie zmenky zo dňa 05.08.2008, zmenka zo dňa 15.01.2005 - fotokópia, rozsudok

OS Považská Bystrica č. k. 10C/22/2009-124, uznesenie OS PB sp. zn. 10C/22/09 zo dňa 25.01.2010,
uznesenie KS v Trenčín č. k. 5Co/94/2010-199, rozsudok KS v Trenčíne č. k. 5Co/93/2010-206, znalecký
posudok č. 11/2012, rozsudok OS Považská Bystrica č. k. 4C/137/2007-55, rozsudok KS v Trenčíne
č. k. 5Co/128/2008-79, dokladovanie pomerov účastníka konania zo dňa 11.10.2010, daňové priznanie
zo dňa 23.03.2012, zoznam zamestnancov GALTOP-EDIN, spol. s r. o., mzdový list 2011 I. V., zoznam

zamestnancov GALTOP-EDIN, spol. s r. o., mzdový list 2012 GALTOP-EDIN, spol. s r. o. Želmíra
Štoderová, mzdový list 2012 Želmíra Paučinová, výkaz ziskov a strát zo dňa 23.03.2012, znalecký
posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2012/8403, odborné stanovisko k č. 25/2012, vysporiadanie pôžičky -
výzva na preplatenie zmenky zo dňa 05.08.2008, zo spisu OS Považská Bystrica sp. zn. 4C/137/2007
návrhnavyslovenieneplatnostiprávnehoúkonu,stanoviskokponukezodňa15.04.2006,vysporiadanie

pôžičky zo dňa 05.06.2006, odborné stanovisko č. 5/2013, doplnok znaleckého posudku č. 6/2013,
znalecký posudok č. 14/2013, znalecký posudok č. PPZ-KEU-BA-EXP-2013-1928, zmluva o pôžičke zo
dňa 01.02.2000, predžalobná upomienka zo dňa 19.02.2004, výzva z 03.03.2004, znalecký posudok
č. PPZ-KEU-BA-EXP- 2012/8403, doplnok z Znaleckému posudku č. 6/2013, odborné vyjadrenie č.
05-4/2013, odborné vyjadrenie č. 05-4/2013, zmenka z 15.08.2008 a vysporiadanie pôžičky - výzva na

preplatenie zmenky z 05.08.2008.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový
stav:

Žalovaný vystavil dňa 15.01.2005 na rad žalobcu blankozmenku, ktorá nebola vyplnená v časti dátumu
splatnosti a sumy. Blankozmenka bola vystavená dňa 15.01.2005 v Považskej Bystrici, s miestom
platenia Považská Bystrica. Išlo o vlastnú blankozmenku, ktorou sa žalovaný bezpodmienečným sľubom
zaviazal zaplatiť na rad žalobcu na blankozmenku doplnenú sumu v doplnený deň splatnosti. Na
blankozmenke bola uvedená doložka bez protestu. Medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 15.01.2005

uzavretá zmluva o vyplnení a použití blankozmeniek č. B/I/04. V zmysle uvedenej zmluvy v článku
I. žalovaný prehlásil, že má voči žalobcovi záväzok, ktorý vznikol z dôvodu poskytnutia finančnej
pôžičky podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.2005 vo výške 1.590.000,- Sk s dohodnutou ročnou
úrokovou mierou 10 %. Zároveň žalovaný prehlásil, že uvedený záväzok uznáva čo do rozsahu idôvodu vzniku. V zmysle článku II. zmluvy o vyplnení a použití blankozmeniek č. B/I/04 sa žalobca
a žalovaný dohodli, že na zabezpečenie všetkých pohľadávok a nárokov veriteľa, ktoré vznikli alebo
vzniknú z jeho pohľadávky voči dlžníkovi, odovzdá dlžník - teda žalovaný žalobcovi dňom podpisu

zmluvy 2 kusy blankozmeniek, ktorých podmienkou ich použitia je, že dlžník neuhradí veriteľovi jeho
pohľadávky a nároky vyplývajúce z jeho hlavných a vedľajších záväzkov, ktoré vznikli alebo vzniknú z
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi. Medzi účastníkmi bolo v článku III dohodnuté, že v prípade naplnenia
podmienky na použitie blankozmeniek žalobca je oprávnený neodvolateľne doplniť blankozmenku o
sumu rovnajúcu sa hodnote neuhradenej pohľadávky alebo jej časti a ostatných nárokov veriteľa a

dátum splatnosti zmenky, ktorý nebude skorší ako 14 dní po splatnosti pohľadávky. Žalobca vyplnil
blankozmenku tak, že v časti splatnosti zmenky vyplnil dátum 20. apríla 2010 a v časti sumy sumu
84.761,26 eur a to číslom aj slovom. Osobitným vyhlásením zo dňa 15.01.2005 žalovaný uznal záväzok
žalobcu, pričom žalovaný v článku I. tohto uznania uviedol, že prehlasuje, že má voči žalobcovi záväzok,
ktorý vznikol z dôvodu poskytnutej finančnej pôžičky. Výška záväzku ku dňu 15.01.2005 bola 1.590.000,-
Sk s dohodnutou ročnou úrokovou mierou 10 %. Tento záväzok žalovaný uznal v plnej miere čo do

rozsahu i dôvodu vzniku. Zároveň bolo medzi účastníkmi v predmetnej písomnosti v článkoch II. až IV.
dohodnuté splácanie uznaného záväzku.

Podľa čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej len „zákona) vlastná zmenka
obsahuje: označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom

je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta,
kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky
a podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 odsek 1 zákona pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia

dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42),
postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a
68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní
odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa čl. I. § 77 odsek 2 zákona pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách
splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke
(§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok
§ 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila
takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10).

Podľa čl. I. § 48 odsek 1 zákona majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesť percentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej
výške.

Podľa čl. I § 10 zákona ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ

nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 559 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený
riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec
právne posúdil takto:Predmetom prejednania v uvedenej právnej veci boli námietky žalovaného proti zmenkovému
platobnému rozkazu. Po podaní námietok proti zmenkovému platobného rozkazu sa v konaní o
námietkach nerozhoduje priamo o uplatnenom nároku žalobcu, ale o tom, či sa zmenkový platobný

rozkaz ponechá v platnosti alebo nie, t. zn. či sa zruší a to sčasti alebo celkom. Podaním námietok
sa zmenkový platobný rozkaz priamo zo zákona nezrušuje. Námietky proti zmenkovému platobnému
rozkazu boli podané včas, boli odôvodnené, vymedzili skutočnosti, o ktoré sa námietková obrana
žalovaného opierala.
Žalovaný podal voči zmenkovému platobnému rozkazu štyri námietky a to 1. námietku neexistujúcej

kauzy, 2. námietku vyplnenia blankozmenky v rozpore so zmluvou o vyplnení a použití blankozmeniek
č. B/1/04 zo dňa 15.01.2005, 3. námietku premlčania práva na vyplnenie blankozmenky a 4. námietku
premlčania nároku vyplývajúceho zo zmenky.
Prvou námietkou, námietkou neexistujúcej kauzy, žalovaný namietal, že primárnym záväzkom, ktorý
bol zabezpečený predmetnou zmenkou, je neexistujúci záväzok žalovaného, vyplývajúci zo zmluvy o
pôžičke zo dňa 15.01.2005. Žalovaný poukazoval na to, že právo na zaplatenie žalobcom žalovanej

sumy, mal by žalobca len vtedy, ak by existoval primárny záväzok zmenkou zabezpečený, pričom
v uvedenom prípade tak tomu nebolo. Poukazoval na to, že podstatnou náležitosťou zmluvy o
pôžičke je v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka reálne odovzdanie peňažných prostriedkov, ktoré
veriteľ na základe zmluvy poskytne dlžníkovi, pričom v uvedenom prípade žalobca žalovanému nikdy
reálne peňažné prostriedky neodovzdal. Čo sa týka žalobcom tvrdených skutočností o odovzdaní

resp. neodovzdaní predmetných finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému, súd žalobcom
tvrdenúskutočnosť,žekodovzdaniupeňazíreálnedošlo,dôkazmivykonanýmivtomtokonanívyvrátenú
nemal. Žalobca predložil súdu platnú zmenku, zmluvu o pôžičke zo dňa 15.01.2005 a následne aj
uznanie dlhu z tejto zmluvy o pôžičke a dohodu o splácaní záväzku žalovaného zo dňa 15.01.2005.
Zmluva o pôžičke zo dňa 15.01.2005, ako aj uznanie dlhu zo dňa 15.01.2005 sú opatrené overeným

podpisom žalovaného, pričom k overeniu podpisu došlo dňa 27.01.2005. Z predmetnej žalovaným
podpísanej zmluvy o pôžičke výslovne vyplýva, že žalobca odovzdal žalovanému pôžičku vo výške
v zmluve uvedenej, pričom z článku II tejto zmluvy výslovne vyplýva, že žalovaný podpisom zmluvy
potvrdzuje príjem pôžičky v celom obnose. Následne bolo rovnako dobrovoľne zo strany žalovaného
podpísané uznanie dlhu, v ktorom výslovne žalovaný prehlásil, že má voči veriteľovi záväzok, ktorý

vznikol z dôvodu poskytnutej finančnej pôžičky. Zároveň uviedol, že tento záväzok v plnej miere
uznáva čo do rozsahu i dôvodu vzniku. Následne došlo zo strany žalobcu a žalovaného k dohode o
splátkach tohto záväzku, pričom k postupnému splácaniu záväzku medzi žalobcom a žalovaným aj
skutočne došlo, čo potvrdil aj samotný žalovaný. K uznaniu dlhu žalovaným došlo opakovane v listine
označenej ako zmluva o vyplnení a použití blankozmeniek č. B/1/04 zo dňa 15.01.2005, na ktorej

podpis žalovaného bol taktiež notársky overený a z ktorého výslovne vyplýva, že žalovaný má voči
veriteľovi - žalobcovi záväzok, ktorý mu vznikol z dôvodu poskytnutia finančnej pôžičky podľa zmluvy
o pôžičke zo dňa 15.01.2005 vo výške 1.590.000,- Sk. Žalobca poskytoval vo vzťahu k existencii
záväzku žalovaného dostatočne určité a jednoznačné listinné dôkazy. Žalovaný navrhnutými a následne
aj súdom vykonanými dôkazmi nepreukázal opak, t. zn. nepreukázal, že k odovzdaniu peňazí reálne

nedošlo. Pri tejto námietke žalovaný poukazoval na to, že žalobca bol tichým spoločníkom spoločnosti
žalovaného GALTOP-EDIN, spol. s r. o. na základe ústnej dohody, vo vzťahu k uvedenému poukazoval
aj na výpovede svedkov, predovšetkým na svedka Ing. Jasinského. K tejto časti námietky súd uvádza,
že zmluva o tichom spoločenstve v zmysle zákona predpokladá určité zákonné náležitosti, pričom
jednou z nich je písomná forma takejto zmluvy, ktorá v konaní preukázaná nebola, t. zn. nebolo ani

preukázané tiché spoločenstvo žalobcu vo spoločnosti žalovaného. Rovnako za preukázanie existencie
tichého spoločenstva žalobcu v spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o. nemožno považovať ani
vyjadrenie vyplývajúce z listinného dôkazu predloženého žalovaným, posudku spoločnosti EXPERTA,
s. r.o., v ktorom sa rovnako bez ďalších listinných dôkazov k nemu pripojených uvádza, že žalobca
bol tichým spoločníkom. Túto skutočnosť súd v konaní preukázanú nemal. Žalovaný v námietkach

v tejto časti uvádzal, že žalobca nemohol získať od spoločnosti žalovaného dostatočné finančné
prostriedky, nakoľko spoločnosť žalovaného v čase, kedy malo dôjsť k odovzdaniu peňazí tieto na
účte spoločnosti nemala, preto ich konateľ spoločnosti nemohol vrátiť žalobcovi a ten ich nemohol
následne odovzdať žalovanému. Na preukázanie uvedenej skutočnosti predložil do spisu listinný dôkaz
a to znalecký posudok spoločnosti EXPERTA, s.r.o.. Z uvedeného listinného dôkazu síce vyplýva, že

v zmysle predloženého účtovníctva nemala spoločnosť žalovaného dostatok finančných prostriedkov,
podľa predmetného listinného dôkazu bola v mínuse 2.333,57 eur, avšak zároveň z neho vyplýva, že
žalobca či už ako fyzická osoba, alebo ako fyzická osoba podnikateľ poskytol spoločnosti GALTOP-
EDIN, spol. s r. o., teda spoločnosti žalovaného finančné výpomoci, pôžičky v celkovej výške 84.107,21eur, ktoré mu boli aj v tejto výške vrátené. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi boli vrátené finančné
prostriedky v predmetnej výške, súd má za to, že žalobca mal dostatok finančných prostriedkov na
poskytnutie predmetnej pôžičky, ktorá bola poskytnutá vo výške 1.590.000,- Sk (t. zn. 52.778,33 eur)

žalovanému. Zároveň súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že spoločnosť v rozhodnom
období nemala dostatok finančných prostriedkov na účte a v pokladni, neznamená dôkaz o tom,
že žalobca nemohol poskytnúť žalovanému predmetnú pôžičku, obzvlášť potom, ako mu bol obnos
finančných prostriedkov vo výške 84.107,21 eur vrátený. Rovnako súd poukazuje na to, že v uvedenom
prípade ide o spoločnosť samotného žalovaného, v ktorej v rozhodnom období bol žalovaný konateľom

a spoločníkom, t. zn. nejde o nejakú tretiu, úplne nezávislú právnickú osobu, ktorej účtovníctvo a
hospodárenie by nebolo ovplyvnené konaním jedného z účastníkov. Súd pri hodnotení dôkazov vzal do
úvahy aj tento kontext. Samotný nedostatok finančných prostriedkov na účte spoločnosti žalovaného
na jednej strane, pri existencii zmluvy o pôžičke s výslovným uvedením prevzatia pôžičky pri podpise
zmluvy, pri existencii dvojitého uznania dlhu žalovaným, dohode o splátkach tohto záväzku, splácania
záväzku, súd nepovažoval zo dôkaz takej sily, ktorý by prevážil dôkazy poskytnuté žalobcom na

preukázanie dôvodnosti ním podanej žaloby.

V uvedenom konaní mal súd za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli písomne dňa 15.01.2005
zmluvu o pôžičke, kedy zároveň došlo k odovzdaniu finančných prostriedkov žalobcom žalovanému.
Táto zmluva bola vyhotovená v písomnej forme, bola podpísaná žalobcom a žalovaným, podpis

žalovaného bol úradne osvedčený. V priebehu konania podpis na zmluve o pôžičke žalovaný nijak
nespochybňoval. Následne uznaním dlhu zo dňa 15.01.2005, žalovaný, dokonca na dvoch rôznych
listinách, uznal svoj dlh voči žalobcovi, ktorý vznikol zo zmluvy o pôžičke a to čo do rozsahu i dôvodu.
Rovnako sa so žalobcom dohodli na splácaní tohto záväzku a to tým spôsobom, že žalovaný bude
splácať svoj záväzok podľa splátkového kalendára. V priebehu celého konania nebol žalovaným podpis

týchto písomností spochybňovaný, v tom zmysle, že nejde o podpis žalovaného. Žalovaný naopak
potvrdil podpísanie uvedených písomností, výslovne uviedol, že na predmetných listinách je jeho
podpis. Žalovaný jedine spochybňoval to, že k podpisu došlo pod nátlakom, pričom uvedenú obranu
súd považuje za vyvrátenú nakoľko podpis žalovaného bol aj úradne osvedčený, pričom toto úradne
osvedčenie podpisu bolo uskutočnené po prevzatí listín samotným žalovaným a s časovým odstupom

od uzavretia ako zmluvy, pričom rovnako tomu bolo aj v prípade uznania dlhu. Uzatvorenie zmluvy
dobrovoľne vyplýva, aj zo samotného znenia predmetnej písomnosti.

Uznanie dlhu predstavuje samostatný zabezpečovací inštitút a to tým, že zakladá vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že dlh v čase uznania trval. Zmyslom uznania dlhu je to, že poskytuje veriteľovi nesporný

právny základ pri vymáhaní jeho pohľadávky, zjednodušuje dokazovanie v prípadnom súdnom spore,
pričom dôkazné bremeno prenáša na dlžníka. Uznanie dlhu bolo v uvedenom prípade žalovaným
uskutočnené opakovane, v zákonom požadovanej písomnej forme, obsahovalo vyjadrenie uznania dlhu
slovami, že žalovaný svoj dlh uznáva a obsahovalo aj uvedenie dôvodu vzniku dlhu a jeho výšku. Takéto
uznanie bolo uskutočnené v súlade s § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú

právnu domnienku o existencii dlhu t. zn., že dlžník môže namietať, že dlh nevznikol a že v dobe uznania
netrval resp. bol neplatný alebo stratil platnosť. Tieto námietky môžu byť úspešné len vtedy, ak budú
preukázané. Samotné uznanie má pre veriteľa význam spočívajúci predovšetkým v tom, že sa ním
potvrdzuje, že v dobe uznania dlh trval a dlžník uznaním potvrdzuje existenciu dlhu. Napokon, ustálená
judikatúra pripúšťa aj uznanie neexistujúceho dlhu, pričom dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu

dlhu je na dlžníkovi. V opačnom prípade by účinky dlhu vôbec nenastali, čo by znamenalo, že dôkazné
bremeno, pokiaľ ide o existenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolajúc
sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda
aj predpoklad na uplatnenie jeho účinkov (obdobne Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 32 Odo 453/2004 alebo aj Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 1323/2004).

Uznaním dlhu nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok. Uznanie dlhu nie je teda
právnym dôvodom záväzku, ale iba uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v prípade sporu, lebo veriteľ
nemusí preukazovať vznik dlhu, ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ to namieta, že
dlh nevznikol, že bol splnený, alebo že inak zanikol, musí to preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza

dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka ohľadne dlhu v takej výške, v akej bol uznaný. Nejde preto iba o
dôkazný prostriedok slúžiaci k preukázaniu nároku veriteľa v súdnom konaní, alebo priamo zo zákona
je s ním spojená právna domnienka o existujúcom dlhu ku dňu, keď bol uznaný.Žalovaný tvrdil, že aj keď dlh voči žalobcovi písomne uznal, že dlh voči žalobcovi nemá, lebo dlh
vôbec nevznikol, pretože finančné prostriedky uvedené v zmluve o pôžičke neboli žalovanému nikdy
odovzdané, pričom k podpisu zmluvy došlo iba za prítomnosti žalobcu a žalovaného, bez prítomnosti

akýchkoľvek iných osôb.

Existencia vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje súd pri hodnotení dôkazov, a to v tom zmysle,
že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za
preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak (§ 133 OSP). V konaní vykonaným dokazovaním

výsluchom svedkov, tak ani listinnými dôkazmi nebol preukázaný opak, a to že k poskytnutiu pôžičky
nedošlo a teda nebola vyvrátená ani domnienka o existencii dlhu žalovaného v čase podpisu uznania
dlhu. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k vyvráteniu domnienky existencie dlhu, súd vychádzal z toho
a v konaní mal za preukázané, že dlh, ktorý bol zabezpečený zmenkou v čase uznania existoval.
Žalovaný v konaní poukazoval na nemožnosť poskytnutia finančných prostriedkov spôsobom, akým
to uviedol žalobca s poukazom na znalecký posudok vyhotovený znaleckou organizáciou EXPERTA,

s.r.o.. Vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu opakovane súd uvádza, že vyhodnotil ho v kontexte
ostatných produkovaných dôkazov a priamo z neho nevyplýva, že k odovzdaniu peňažných prostriedkov
žalovanému nedošlo. Naopak, vyplýva z neho skutočnosť, že medzi žalobcom ako fyzickou osobou a
spoločnosťou GALTOP-EDIN, spol. s r. o. existovali právne vzťahy, obsahom ktorých bolo prevažne
poskytovanie pôžičiek práve žalobcom a žalobcovi následne boli tieto pôžičky postupne späť vyplácané,

t. zn. žalobca mal dostatok finančných prostriedkov na ich ďalšie použitie. Samotný nedostatok
finančných prostriedkov v spoločnosti GALTOP-EDIN, spol. s r. o. neznamená, v kontexte ostatných
dôkazov, že k odovzdaniu pôžičky, ktorej vrátenie bolo zabezpečené zmenkou, z ktorej plnenia sa
žalobca v tomto konaní domáha, reálne nedošlo. Keďže odovzdanie resp. neodovzdanie finančných
prostriedkov z tohto dôkazu výslovne nevyplýva, nemožno z neho potom ani vyvodiť záver o neexistencii

dlhu žalovaného a teda ani záver o uznaní neexistujúceho dlhu, a podľa názoru súdu ním teda nie je
jednoznačne a určito vyvrátená domnienka o existencii záväzku žalovaného v čase jeho uznania. Ide o
osamotený dôkaz v kontexte ďalších v konaní vykonaných dôkazov. K odovzdaniu zmlúv a k podpisu
zmlúv, pričom v tejto časti tvrdení sa zhodnú obaja účastníci, došlo bez prítomnosti ďalšej osoby. Súd
vo veci vykonal výsluch žalovaným navrhnutých svedkov, pričom ani jeden z nich nebol pri predmetnej

transakcii prítomný, t. zn. nevedel ani priamo potvrdiť resp. vyvrátiť ako žalobcom, tak žalovaným
tvrdené skutočnosti. Žalovaný poukazoval na uzavretie predmetných zmlúv a podpis listinných dôkazov
v dôsledku tiesne, pod nátlakom, ktorý bol na neho zo strany žalobcu vyvíjaný. Túto skutočnosť súd v
konaní preukázanú nemal. Rovnako sa k tejto skutočnosti žiadny zo svedkov bližšie nevyjadril, práve
naopak, väčšina svedkov mala zo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným dojem, že ide o vzťah priateľský,

teda vzťah vykazujúci opak tvrdený žalovaným. Na uzatvorenie zmluvy pod nátlakom, v tiesni, žalovaný
nenavrhol vykonať žiadne dôkazy a vykonaným dokazovaním túto žalovaným tvrdenú skutočnosť súd
preukázanú rovnako nemal.

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Po vyhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov a to ako jednotlivo, tak
aj v ich vzájomnej súvislosti, zdôrazňujúc, že súd vyhodnocoval všetky dôkazy produkované stranami,
súd z dôkazov produkovaných žalovaným nemal preukázané žalovaným tvrdené skutočnosti, preto túto
námietku považoval za nedôvodnú.

Druhou námietkou žalovaný namietal vyplnenie blankozmenky v rozpore so zmluvou o vyplnení a
použití blankozmeniek č. B/2/04 zo dňa 15.01.2005. Žalovaný v tejto námietke tvrdil, že vzhľadom
k tomu, že žalobca potom ako vyplnil prvú blankozmenku s dátumom splatnosti dňa 15.08.2008,
druhú blankozmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve na sumu 84.761,26 eur s

dátumom splatnosti 20.04.2010, ktorú vyplnil na sumu celej ním tvrdenej pohľadávky, pričom podľa
žalovaného žalobca takto konal buď zámerne t. j. v zlej viere alebo sa pri vypĺňaní blankozmenky dopustil
hrubej nedbanlivosti. Z uvedeného dôvodu žalovaný poukazoval na to, že zmenka pre svoje formálne
nedostatky, rozpor jej obsahu s dohodou o vyplňovacom práve, pre svoju protiprávnosť, jej vyplnenie v
zlej viere resp. jej protiprávne vyplnenie s hrubou nedbanlivosťou nie je spôsobilá na uplatnenie v tomto

konaní a je treba ju považovať za neplatnú.

V druhej námietke, žalovaný namietal vyplnenie blankozmenky v rozpore s vyplňovacím právom,
v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve a podľa názoru žalovaného vyplnením už jednejpredchádzajúcej zmenky došlo k faktickej konzumpcii práva na vyplnenie blankozmenky na celú
žalobcom domnelú pohľadávku. Čo sa týka vyplnenia a správnosti vyplnenia blankozmenky, súd
vychádzal z dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke. V zmysle dohody blankozmenkou bola

medzi žalobcom a žalovaným zabezpečená celá pohľadávka žalobcu, resp. aj jeho budúca pohľadávka.
V tejto dohode medzi účastníkmi bola pohľadávka žalobcu zabezpečená dvoma blankozmenkami,
pričom zároveň bolo dohodnuté, že v prípade vyplnenia jednej z nich, je žalovaný povinný podpísať
ďalšiu blankozmenku, teda medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že počas trvania zmluvného vzťahu, bude
pohľadávka žalobcu zabezpečená stále dvoma blankozmenkami. Samotná dohoda však neobsahuje

žiadne dojednanie ohľadom spôsobu, ani výšky postupného vypĺňania blankozmeniek, za situácie, kedy
žalobca jednu blankozmenku vyplní a napriek tomu, nebude mu poskytnuté, či už dobrovoľne alebo
prostredníctvom prípadného núteného výkonu rozhodnutia plnenie na túto blankozmenku. Na druhej
strane, v uvedenej dohode je výslovne uvedené, že blankozmenkou je zabezpečovaná pohľadávka
žalobca, a to aj všetky jeho budúce pohľadávky, ktoré vznikli zo zmluvy o poskytnutí pôžičky. Žalobca
sa bránil konzumpciou časti nároku vyplnením jednej blankozmenky, avšak súd má za to, že takáto

námietka nemá oporu ako v zákone, tak ani v samotnej dohode. Pri dohodovaní podmienok vyplnenia
blankozmenky medzi veriteľom a dlžníkom je možné vyplnenie blankozmenky dohodou strán určitým
spôsobom korigovať resp. určiť podmienky jej vyplnenia. Nič však také, ako konzumpcia práva
na vyplnenie blankozmenky medzi účastníkmi v tomto konkrétnom prípade dohodnuté nebolo. Pri
vyplňovaní blankozmeniek môžeme rozoznávať dva prípady a to riadne vyplnenie blankozmenky a

vyplnenie v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Vzhľadom k tomu, že žalovaný namieta že k
vyplneniu blankozmenky nedošlo riadne, zaoberal sa súd podrobne tým, či bola blankozmenka vyplnená
v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Blankozmenka môže byť vo všeobecnosti vyplnená v
rozpore s dohodou o vyplňovacom práve z hľadiska kvantitatívneho, pri vyplnení vyššej než dohodnutej
sumy alebo resp. aj z hľadiska kvalitatívneho, pri vyplnení iných než dohodnutých údajov. Žalovaný

namietal výšku doplnenej sumy do blankozmenky t. zn. doplnenie vyššej než dohodnutej sumy t. zn.
poukazoval na rozpor kvantitatívny, s poukazom na konzumpciu časti dlhu vyplnením už skôr inej
blankozmenky. Veriteľ sa dopustí vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve z
hľadiska kvantitatívneho, ak do zmenky vyplní zmenkovú sumu vyššiu ako je skutočná výška dlhu,
pričom práve vtedy vzniká dlžníkovi právo na uplatnenie námietky vyplnenia zmenky. V uvedenom

prípade žalovaný netvrdil neexistenciu dlhu v nesprávnej výšky, resp. potenciálneho dlhu v nesprávnej
výške (vzhľadom k námietke č.1) ale konzumpciu časti tohto dlhu už vyplnením inej blankozmenky.
Súd opakovane zdôrazňuje, že žiadne takéto obmedzenie, pričom vyplnenie samotnej blankozmenky je
viazané práve na dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke medzi účastníkmi nebolo dohodnuté.
Vzhľadom k tomu, že žalobca mal zabezpečenú pohľadávku blankozmenkou, k jej vyplneniu došlo

v súlade s dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke, bola blankozmenka vyplnená správne,
teda riadne a to v sume aktuálnej výšky pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Táto možnosť a to
vyplnenie aktuálnej výšky pohľadávky bolo v dohode o vyplňovacom práve k blankozmenke výslovne
medzi účastníkmi dohodnuté a to v článku II odsek 1 Zmluvy, v ktorej sa účastníci dohodli, že žalovaný
odovzdá žalobcovi 2 ks blankozmeniek na zabezpečenie všetkých pohľadávok a nárokov veriteľa, ktoré

vznikli alebo vzniknú. Ďalej v tejto zmluve boli v článku III odsek 1, 2 dohodnuté ďalšie podmienky, ktoré
súviselispoužitímblankozmeniek,atooprávnenieveriteľa,tedažalobcudoplniťdoblankozmenkysumu
rovnajúcu sa hodnote jeho neuhradenej pohľadávky alebo jej časti a ostatných nárokov, dátum splatnosti
zmenky, ktorý nebude skorší ako 14 dní po splatnosti pohľadávky. Následne bolo medzi účastníkmi
dohodnuté uskutočnenie výzvy žalobcu žalovanému na uhradenie zmenky. Z týchto podmienok vyplýva,

že žalovaný mohol kedykoľvek po dátume splatnosti zabezpečenej pohľadávky, t. zn. aj s odstupom
niekoľkých rokov, zmluve to neodporuje, vyplniť blankozmenku o dátum splatnosti, pričom mohlo ísť
o akýkoľvek dátum, ktorý musel splniť iba jednu podmienku a to nesmel byť skorší ako 14 dní po
splatnosti pohľadávky a blankozmenku mal právo doplniť o sumu rovnajúcu sa neuhradenej pohľadávke
alebo jej časti, t. zn. mohol si zvoliť, či do blankozmenky vyplní celú dlžnú sumu alebo len jej časť. V

uvedenom prípade, žalobca do blankozmenky doplnil celú dlžnú sumu, pričom zmluva o vyplňovacom
práve mu uvedené umožňovala. Vzhľadom k tomu, že zmenka bola vyplnená v súlade s dohodou o
vyplňovacom práve, súd považuje aj túto námietku žalovaného za nedôvodnú. Vzhľadom k tomu, že
k vyplneniu blankozmenky došlo v súlade s uzatvorenou dohodou, podpísanou obidvoma účastníkmi
konania, pričom podpis žalovaného na tejto zmluve je úradne osvedčený, z tejto dohody vyplýva

žalobcovi jednoznačne právo blankozmenku vyplniť, za ničím nepodloženú a ničím nepreukázanú súd
považoval aj námietku vyplnenia zmenky s hrubou nedbanlivosťou, či námietku konania v súvislosti
s vyplnením v zlej viere, protiprávne. Konanie v zlej viere je definované zmenkovým teoretikom
Z. Kovaříkom ako „vedomá, úmyselná činnosť, aktivita nadobúdateľa zmenky smerujúca k zneužitiublankozmenky k nesprávnemu vyplneniu“. Za hrubú nedbanlivosť možno vo všeobecnosti považovať
vyplnenie blankozmenky bez ohľadu na dohodu o vyplňovacom práve alebo nezáujem o takúto dohodu,
o jej obsah. V uvedenom prípade však zneužitie blankozmenky spôsobom vyplnenia nerešpektujúcim

dohodu o vyplnení blankozmenky žalobcom zo strany žalovaného nebolo preukázané. Medzi účastníkmi
bola uzavretá zmluva o vyplnení blankozmenky, pričom k vyplneniu blankozmenky došlo v súlade s touto
dohodou, rešpektujúc zo strany žalobcu túto dohodu. Opak preukázaný v konaní nebol.

Námietka nesprávneho vyplnenia blankozmenky podľa § 10 zákona je tzv. relatívnou zmenkovou

námietkou. Jej podstata a právny základ sú v zásade mimo zmenku samotnú a spočívajú v nedodržaní
vopred uzavretej zmluvy o vyplňovacom oprávnení k blankozmenke. Je prípustná iba tým, voči ktorým
bola ako voči účastníkom zmluva o vyplnení porušená. Z predloženej zmluvy o vyplňovacom práve
k zmenke a vyhodnotením vyplnenia zmenky súd nemal preukázané žalovaným tvrdené skutočnosti.
Rovnako nemal preukázané protiprávne konanie, konanie v zlej viere resp. hrubú nedbanlivosť žalobcu,
v tejto časti túto námietku súd považuje vzhľadom k tomu, že nedošlo k jej bližšej konkretizácii (v časti

zlej viere, hrubej nedbanlivosti spojenej s vypĺňaním blankozmenky) za nekonkrétnu a neprejednateľnú,
pretože v nej nie sú dostatočne vymedzené medze námietkového konania. Vzhľadom k všetkým
vyššie uvádzaným skutočnostiam, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca vyplnil
blankozmenku v súlade s dohodou o vyplnení blankozmenky, preto aj túto námietku súd považoval za
nedôvodnú.

Treťou námietkou žalovaný v konaní namietol premlčanie práva na vyplnenie blankozmenky. Táto
námietka je podľa názoru súdu nedôvodná, pretože samotné právo na vyplnenie blazkozmenky sa
nepremlčuje. Pri aplikácii právnych predpisov na posúdenie práva na vyplnenie blankozmenky nemožno
aplikovaťakozmenkovýašekovýzákon,takaniobčianskyzákonník.UvedenúsituáciuužriešilajVrchný

súd v Prahe v rozsudku zo dňa 18.10.2004, sp. zn. 9Cmo 274/2004, s ktorým sa súd stotožňuje a z
ktorého vyplýva, že „neprichádza do úvahy aplikácia čl. I. § 70 ZZŠ, pretože právo vyplniť blankozmenku
nie je zmenkovým nárokom. Neuplatní sa ani § 100 občianskeho zákonníka, ani § 391 obchodného
zákonníka, pretože v tejto veci je uplatňovaný nárok na zaplatenie zmenky, nie nárok z vyplňovacej
dohody. V danom spore je predmetnom konania plnenie zmenkového dlhu, preto nie je možné nepriznať

zmenkovému veriteľovi jeho zmenkovú pohľadávku, vzhľadom k tomu, že uplatnený zmenkový nárok
sa premlčuje v trojročnej lehote odo dňa splatnosti zmenky podľa čl. I. § 70 ods. 1 ZZŠ bez akejkoľvek
väzby na premlčanie lehoty v obchodnom alebo v občianskom zákonníku. Okrem toho nárok veriteľa
z dohody o vyplnení blankozmenky nie je právom vymáhateľným u súdu, preto tiež z tohto dôvodu
sa vyplňovacie právo nepremlčuje. Právo veriteľa na vyplnenie blankozmenky realizuje veriteľ priamo

jeho vyplnením. Toto právo je právom akcesorickým k predmetnej listine a je závislé na existencii
blankozmenky. Pokiaľ existuje blankozmenka, potom musí trvať i právo veriteľa na jej vyplnenie, nie je
toto právo inak zmluvne obmedzené. Takýmto obmedzením by napr. bola dohodnutá lehota, v ktorej by
bolo možné blankozmenku doplniť. V prípade jeho porušenia by sa ale jednalo o zmenku vyplnenú v
rozpore s dohodou o jej vyplnení a ani tu by neprichádzalo v úvahu premlčanie nároku.“ Podľa názoru

súdu žalovaný nesprávne podradil právo na vyplnenie blankozmenky pod majetkové právo. Samotné
právo na vyplnenie blankozmenky nepredstavuje majetkové právo, s jeho realizáciou t. zn. so samotným
iba bez ďalšieho vyplnením, nie je spojený žiaden konkrétny majetkový nárok, nakoľko majetkové právo
je až následne spojené a je priamo viazané na zmenku, nie na právo na jej vyplnenie. Vzhľadom k
tomu, že nejde o majetkové právo, neprichádza do úvahy aplikácia premlčacej doby troch rokov, ktorou

argumentoval vo svojich námietkach žalovaný. Nakoľko v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa premlčujú majetkové práva, v uvedenom prípade o majetkové právo nejde, k premlčaniu práva na
vyplnenie blankozmenky nemohlo dôjsť. Rovnako podľa názoru súdu právo na vyplnenie blankozmenky
je právom viažujúcim sa k existencii blankozmenky, čo znamená, že kým existuje blankozmenka, kým z
akéhokoľvek dôvodu nedôjde k jej znehodnoteniu, bude existovať v zmysle uzatvorenej dohody aj právo

na jej vyplnenie. Vzhľadom k tomu, že súd právo na vyplnenie blankozmenky nepovažoval za majetkové
právo, z uvedeného dôvodu sa naň nebude vzťahovať premlčacia lehota, a preto nemohlo dôjsť ani k
jeho premlčaniu, súd v tejto časti považuje námietku žalovaného za nedôvodnú.

Štvrtou námietkou žalovaný namietal premlčanie nároku vyplývajúceho zo zmenky, v ktorej žalovaný

uviedol, že s poukazom na plynutie času a následky plynutia doby má za to, že žalobcom tvrdená
pohľadávka zo zmenky, je premlčaná v celom rozsahu, nakoľko nie je možné, aby doplnením
neskoršieho dátumu splatnosti zmenky jej majiteľ neoprávnene predĺžil zameškanú premlčaciu dobu.
K tejto námietke súd poukazuje na to, že prípadné premlčanie kauzálneho záväzku t. zn. premlčaniezmenkou zabezpečenej pohľadávky, nemá žiadny vplyv na platobnú povinnosť povinného zo zmenky,
ani sa nedotýka plynutia premlčacích lehôt zmenkového nároku. Ide o dva samostatné nároky, dva
samostatne žalovateľné nároky, ktoré môžu byť samostatne uplatnené ako v zmenkovom konaní tak

aj v klasickom civilnom konaní, pričom premlčacie doby tu plynú podľa druhu uplatňovaného nároku
osobitne. Osobitne plynie premlčacia doba pre samotnú pohľadávka vyplývajúcu z kauzálneho vzťahu,
ktorá bola uznaná samotným žalovaným, ako aj osobitne a to z pohľadu zmenkového záväzku plynie
premlčacia doba tohto zmenkového záväzku. Žalovaný poslednou námietkou namietal premlčanie
samotnej kauzálnej pohľadávky zmenkou zabezpečenej. Táto námietka však vo vzťahu k nároku

uplatňovanému zo zmenky nie je absolútne dôvodná, pretože aj keby došlo k premlčaniu zmenkou
zaisteného záväzku, toto nemá vplyv na povinnosť dlžníka plniť dlh zmenkový. V tejto súvislosti už
boli prijaté rozhodnutia a to rozsudok Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 228/2005 zo dňa
19.12.2005 resp. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1181/2009 zo dňa 31.03.2010,
s ktorými sa súd stotožňuje a z ktorého vyberá: „Podľa ustálenej judikatúry premlčanie kauzálneho
záväzku (správne pohľadávky, ktorej splnenie je zmenkou zaistené) nemá žiadny vplyv na platobnú

povinnosť zo zmenky, ani sa nedotýka behu premlčacích lehôt zmenkového nároku. Zmenka, ktorá
zaisťuje splnenie dlhu, nie je akcesorickým a subsidiárnym zaisťovacím inštitútom, ako je tomu napríklad
pri ručení alebo záložnom práve. Zmenkový záväzok žalovaného ako priameho zmenkového dlžníka je
záväzkom celkom samostatným, čo sa odráža aj v tom, že právo zo zmenky sa premlčuje samostatne.
V prípade zaisťovacej zmenky môže zmenkový dlžník vznášať iba také kauzálne námietky, ktoré mu

umožňuje vzniesť zmenková dohoda, t.j. dohoda, na základe ktorej bola zmenka zmenkovým dlžníkom
podpísaná. Ak bolo v takejto dohode dohodnuté, že v prípade premlčania kauzálneho nároku nemá
veriteľ ani nárok na zaplatenie zabezpečovacej zmenky, nepochybne by nebol zmenkový dlžník povinný
zmenku platiť. I keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky
špecifický právny vzťah, ktorého abstraktný charakter spočíva v tom, že právny dôvod nie je pre jeho

existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Plnením na zabezpečovaciu zmenku (na rozdiel od
plnenia z titulu ručenia či záložného práva) zabezpečená pohľadávka nezaniká a rovnako plnením
na zabezpečenú pohľadávku nezaniká pohľadávka zo zabezpečovacej zmenky. V situácii, keď nie je
pochýb o tom, že premlčanie zmenkou zabezpečenej pohľadávky nemá vplyv na jej existenciu, nemožno
(priabsenciiinejdohody)považovaťnámietkupremlčaniazmenkouzabezpečenejpohľadávkyzaúčinnú

obranu proti povinnosti zmenku zaplatiť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 1181/2009
zo dňa 31.03.2010, rovnako zhodne Kovařík Z., Zmenka ako zajistění, str. 52). Vzhľadom k tomu, že
žalovanývzniesolnámietkupremlčaniazmenkouzabezpečeného,tedakauzálnehozáväzku,nevzniesol
námietku premlčaniu zmenkového záväzku, súd rovnako ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú.
Súd má za to, že v prípade kauzálneho záväzku a zmenkového záväzku, ide o dve samostatne plynúce

premlčacie doby, ktoré je možné uplatňovať v prípade konkrétnych konaní viažucich sa ku konkrétnemu
uplatňovanému nároku. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom konaní sa uplatňuje nárok zo zmenky,
teda zmenkový záväzok, dôvodnou by mohla byť iba v prípade preukázania jej dôvodnosti, námietka
premlčania zmenkového záväzku, ktorá však zo strany žalovaného nebola vznesená. Na úplnosť súd
k premlčaniu uvádza, že vzhľadom k tomu, premlčacia doba trojročná pre uplatnenie práv zo zmenky

začína plynúť odo dňa splatnosti zmenky, pričom predmetná zmenka bola splatná dňa 20.04.2010,
zmenkový nárok bol uplatnený žalobou dňa 10.05.2010, k premlčaniu vzhľadom k splatnosti zmenky
a času uplatnenia zmenky nedošlo. Rovnako má súd za to, že ani samotná zmenkou zabezpečená
pohľadávka, nakoľko táto pohľadávka bola zo strany žalovaného uznaná, čím došlo k predĺženiu plynutia
premlčacej doby, v čase vyplnenia zmenky premlčaná nebola.

Vzhľadom k tomu, že súd vykonaným dokazovaním nemal preukázané dôvodnosť ani jednej z podaných
námietok, súd zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Súd vo veci vykonal okrem žalovaným
navrhnutého dôkazu a to prehraním audionahrávky s osobným prejavom žalobcu, všetky ostatné
žalovaným navrhnuté dôkazy.

Dôkaz navrhovaný žalovaným a to v podobe nahrávky hlasu žalobcu vyhotovenej dňa 26.10.2007 ako
dôkaz v tomto konaní súd nepripustil. Uvedená audionahrávka bola uskutočnená tajne, pri stretnutí
žalobcu so svedkyňou, žalobca o jej vyhotovení nevedel a ani nedal súhlas na jej vyhotovenie.
Na oboznámenie sa s jej obsahom žalobca nedal súhlas ani dodatočne a to ani na pojednávaní v

uvedenejveci.Občianskoprávnepredpisyposkytujúochranuosobnostifyzickejosobyatýmajzvukovým
záznamom týkajúcich sa fyzickej osoby. Súd zdôrazňuje, že v uvedenom prípade išlo o prejav fyzickej
osoby, žalobca v konaní nevystupuje ako podnikateľ, pôvodná zmluva o pôžičke, tak aj zmenka bola
vystavená v prospech žalobcu ako fyzickej osoby a nie ako podnikateľa, preto v tejto súvislosti nemožnoaplikovať na vec ani záver uvedený v rozhodnutí NS ČR 30Cdo/64/2004, na ktorý poukazoval žalovaný
a z ktorého vyplýva, že hovory osôb ku ktorým dochádza pri výkone povolania, pri obchodovaní či
verejnej činnosti spravidla nemajú charakter osobnej povahy, dôkaz zvukovým záznamom takéhoto

hovoru preto nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. V tomto konkrétne prípade však práve
naopak, súd má za to, že ide o prejav osobnej povahy fyzickej osoby nepodnikateľa, prejav osobnej
povahy, ktorý bol vyhotovený bez súhlasu dotknutej fyzickej osoby, ktorý v zmysle § 11, 12 Občianskeho
zákonníka je zákonom chránený a jeho zásah do takéhoto prejavu je možné uskutočniť iba v zákonom
predpokladanýchprípadoch,pričompodtakétozákonnompredpokladanéprípadynespadájehopoužitie

ako dôkazu v súdnom konaní. Súd rovnako poukazuje na to, že prejavy osobnej povahy fyzickej
osoby možno za určitých okolností použiť a to spôsobom uvedeným v § 13 Občianskeho zákonníka,
avšak, čo súd zdôrazňuje, ani takéto použitie nemôže byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej
osoby. Súd má za to, že dôkazná núdza na strane žalovaného, nepredstavuje dôvod, pre ktorý by
malo byť zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Súd sa v tomto smere stotožňuje aj s
rozhodnutím Nemeckého spolkového súdneho dvoru v rozsudku zo dňa 18.02.2003 sp. zn. XI 165/02,

uverejnené v Právnych rozhledoch 12/2003 kde konštatoval: „Potreba zabezpečiť dôkazný prostriedok
na preukázanie civilnoprávnych nárokov nie je spôsobilým dôvodom pre ospravedlnenie zásahu do
práva na ochranu osobnosti ostatných účastníkov konania.“ Žalovaný poukazoval na stret, konflikt
záujmov na strane žalobcu a žalovaného. Súd má však za to, že o prípustnosti nezákonného dôkazu
by bolo možné uvažovať iba v prípade legislatívnej úpravy a zakomponovania takejto možnosti do

legislatívnej úpravy t. zn. do Občianskeho súdneho poriadku, pričom za súčasného stavu takýto postup
nie je zákone možný. Súd má za to, že vykonanie nezákonného dôkazu, v tomto prípade audionahrávky
uskutočnenej bez súhlasu žalobcu, jeho riadne vyhodnotenie v procese dokazovania a na jeho základe
vyvodenie záverov premietnutých do rozhodnutia súdu, by nebolo v súlade s právnym poriadkom SR, a
to predovšetkým s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR a § 2 a 3 O. s. p.. Čo

sa týka následne listinných dôkazov vzťahujúcich sa k predmetnej nahrávke, súd vzhľadom k tomu, že
nevykonal dôkaz predmetnou nahrávkou nezaoberal sa a v rámci hodnotenia dôkazov nevyhodnocoval
pravosť resp. zásahy do tejto nahrávky, na ktoré poukazovali účastníci konania. Vzhľadom k tomu,
akýmspôsobombolapredmetnánahrávkazabezpečená,absenciisúhlasudotknutejosobysvykonaním
tohto dôkazu, má súd za to, že osobitné vyhodnocovanie v zmysle predložených listinných dôkazov

vzťahujúcich sa na jej obsah a autenticitu, by bolo nadbytočné. Čo sa týka svedeckej výpovede svedkyni
Ing. Moniky Pinterovej, ktorá vyhotovila predmetnú nahrávku, súd ju vyhodnotil v kontexte ostatných
vykonaných dôkazov, s tým, že v uvedenom prípade vzal do úvahy aj skutočnosť, že predmetná
svedkyňa je dcérou žalovaného a zároveň protistranou v inom prebiehajúcom spore so žalobcom,
pričom predmetná svedkyňa sa priamo na stretnutí žalobcu so žalovaným dňa 15.01.2005 nezúčastnila

a priamo na pojednávaní potvrdila, že žalovaný ju so svojimi záležitosťami neoboznamoval.

Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním s použitím § 132 O. s. p., súd nemal preukázanú
dôvodnosť ani jednej zo štyroch námietok žalovaného, žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno,
t. zn. v konaní nepreukázal rozhodné skutočnosti ním tvrdené, súd ponechal vydaný zmenkový platobný

rozkaz v platnosti.

Podľa § 142 odsek 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 odsek 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto
určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p., a to

tak že, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhradu trov tejto časti konania,
potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech. Po
právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť ,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.