Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. jún 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114202035
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2114202035.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa IO. zast.
JUDr. Dušanom Kubánim, advokátom, Teplická 2251/121, Piešťany, proti odporcovi IO., C. o náhradu
mzdy, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi:

- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za december 2010 za obdobie
od 1. 2. 2011 do 6. 3. 2014
- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za január 2011 za
obdobie od 1. 3. 2011 do 6. 3. 2014
- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za február 2011 za
obdobie od 1. 4. 2011 do 6. 3. 2014
- 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za marec 2011 za obdobie

od 1. 5. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za apríl 2011 za obdobie od
1. 6. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za máj 2011 za obdobie
od 1. 7. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za jún 2011 za obdobie

od 1. 8. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za júl 2011 za obdobie
od 1. 9. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za august 2011 za obdobie
od 1. 10. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za september 2011 za obdobie
od 1. 11. 2011 do 6. 3. 2014

- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za október 2011 za obdobie
od 1. 12. 2011 do 6. 3. 2014
- 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 838,50 eur ako náhrady mzdy za november 2011 za obdobie
od 1. 1. 2012 do 6. 3. 2014,

- Za mesiac december 2011 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00

eur od 1. 2. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac január 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy
845,00 eur od 1. 3. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac február 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy
845,00 eur od 1. 4. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac marec 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00
eur od 1. 5. 2012 do zaplatenia,- Za mesiac apríl 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00
eur od 1. 6. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac máj 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00

eur od 1. 7. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac jún 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 9% úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00 eur
od 1. 8. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac júl 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy
845,00 eur od 1. 9. 2012 do zaplatenia,

- Za mesiac august 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00
eur od 1. 10. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac september 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy
845,00 eur od 1. 11. 2012 do zaplatenia,
- Za mesiac október 2012 náhradu mzdy 845,00 eur s 8,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy 845,00
eur od 1. 12. 2012 do zaplatenia,

- Za mesiac november 2012 náhradu mzdy 851,00 eur s 8,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 1. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac december 2012 náhradu mzdy 851,00 eur s 8,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 2. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac január 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy 851,00

eur od 1. 3. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac február 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy 851,00
eur od 1. 4. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac marec 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy 851,00
eur od 1. 5. 2013 do zaplatenia,

- Za mesiac apríl 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 6. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac máj 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,75 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 7. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac jún 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy

851,00 eur od 1. 8. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac júl 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 9. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac august 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy 851,00
eur od 1. 10. 2013 do zaplatenia,

- Za mesiac september 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 11. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac október 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy 851,00
eur od 1. 12. 2013 do zaplatenia,
- Za mesiac november 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy

851,00 eur od 1. 1. 2014 do zaplatenia,
- Za mesiac december 2013 náhradu mzdy 851,00 eur s 9,50 % úrokom omeškania ročne zo sumy
851,00 eur od 1. 2. 2014 do zaplatenia,
- Za obdobie od 1. 1. 2014 do 23. 1. 2014 náhradu mzdy 662,62 eur s 9,50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 662,62 eur od 1. 3. 2014 do zaplatenia,

a trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení tohto rozhodnutia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V späťvzatej časti náhrady mzdy za obdobie od decembra 2010 do novembra 2011 súd konanie

zastavuje.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok za návrh 1.363,00
eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia náhrady mzdy za obdobie od decembra 2010
do januára 2014 na tom základe, že Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17. 4. 2013 . k. 14C 199/2010
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 10. 12. 2013 bolo určené, že výpoveď odporcu

daná navrhovateľovi dňa 29. 9. 2010 je neplatná. Prípisom zo dňa 30. 11. 2010 navrhovateľ odporcovi
o. i. oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú a žiada o prideľovanie práce. Nárok mu vyplýva z ust.
§ 79 ods. 1 Zák. práce. V priebehu konania upresnil navrhovateľ petit návrhu tak, že náhradu mzdy
za obdobie december 2010 až november 2011 mu odporca vyplatil dňa 7. 3. 2014, v tejto časti žiadal
priznať úroky z omeškania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 14C/199/2010 v spojení s
rozsudkom KS v Trnave bolo určené, že výpoveď daná navrhovateľovi odporcom je neplatná. Prípisom

zo dňa 30.11.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi, že žiada o prideľovanie práce, pričom odporca
uhradil navrhovateľovi zo žalovanej čiastky iba náhradu mzdy za obdobie december 2010 až november
2011. Zvyšok nárok uvedený v návrhu neuhradil. S odporcom sa pokúsil o mimosúdnu dohodu.
Nesúhlasil so znížením náhrady nad 12 mesiacov, v zmysle judikatúry námietka je nedôvodná a
navrhovateľov nárok trvá po dobu celého trvania sporu. Skutočnosť, že navrhovateľ bol zabezpečený

výsluhovým dôchodkom, neobstojí, keď zákon 461/03 vylučuje zákaz súbehu dôchodku a príjmu.
Predložil rozhodnutie Najvyššieho súdu, v zmysle ktorého nie je vylúčené, aby mal počas súdneho sporu
navrhovateľ popri starobnom dôchodku aj príjem. Pokiaľ ide o námietku ohľadne príplatku, táto bola
vysporiadaná tým, že navrhovateľovi bola náhrada mzdy vyplatená vrátane tejto sumy. Pokiaľ ide o
vrátenie odstupného, pokiaľ odporca uzná nárok a vyzve ho, je potrebné o tejto čiastke rokovať ohľadne

jej správnosti, pretože z tejto čiastky bola zaplatená daň. Odstupné nie je možné započítať na náhradu
mzdy a naviac namietal premlčanie pohľadávky. V súčasnej dobe už nevykonáva prácu vedúceho, tejto
funkcie sa vzdal po tom, ako mu odporca umožnil opätovne nástup. Vykonáva len funkciu inšpektora
práce. Je pravdou, že poberá výsluhový dôchodok a popri tom má príjem u odporcu. U odporcu znova
pracuje od 10.2.2014 a od neplatného skončenia pracovného pomeru do tohto dňa nepracoval nikde.

Bol poberateľom výsluhového dôchodku.

Odporca namietal nárok v časti presahujúcej 12 mesiacov s poukazom na ust. § 79 ods. 1 ZP.
Samotnú výšku jednotlivej náhrady nenamietal. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom
výsluhového dôchodku. V písomnom vyjadrení namietal z uplatňovanej náhrady čiastku 50 eur mesačne

- príplatok za riadenie, na tejto námietke v priebehu konania netrval a vo výplate časti náhrady mzdy
túto aj uznal. Žiadal však vrátenie odstupného vo výške 2515,50 eur, ktoré vzhľadom na neplatnosť
výpovede navrhovateľovi nepatrí, štátnozamestnanecký pomer zostal v platnosti.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17. 4. 2013 . k. 14C 199/2010 v spojení s Rozsudkom Krajského

súdu Trnava zo dňa 10. 12. 2013 bolo určené, že výpoveď odporcu daná navrhovateľovi dňa 29.
9. 2010 je neplatná. Prípisom zo dňa 30. 11. 2010 navrhovateľ odporcovi o. i. oznámil, že výpoveď
považuje za neplatnú a žiada o prideľovanie práce. V tejto časti nebolo vzhľadom na rozhodnutie
súdu potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, nakoľko súd je uvedenými rozhodnutiami viazané a sám
odporca nespochybňoval a nenamietal skutočnosť, že navrhovateľ trval na ďalšom zamestnaní a nárok

ako taký ani nespochybnil. Odporca namietal náhradu mzdy nad rámec rozsahu 12 mesiacov, ktorý
nárok v priebehu konania navrhovateľovi uhradil.
Ohľadne osobného príplatku bolo rozhodnuté Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4. 9. 2012 č. k. 10C
124/11-291, právoplatného 6. 10. 2012, ktorým bol navrhovateľovi priznaný osobný príplatok

Navrhovateľ súdu predložil Rozhodnutie VÚSS č. XXXXXXXXXXXXXX/X - VÚSZ/DO 1 zo dňa 3. 3.
2003, ktorým bol navrhovateľovi priznaný výsluchový dôchodok od 1. 1. 2001 vo výške 15.047 Sk
mesačne. /neskôr upravovaný/

Predmetom konania zostal nárok za obdobie od decembra 2011 do januára 2014.

Podľa § 79 ods. 1 ZP Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne
skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, aksúd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí
zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na

ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru. Podľa § 79 ods. 2 ZP ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa
jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná

najviac za čas 36 mesiacov.
Zákon v ust. § 79 ods. 1 ZP dal možnosť súdu na žiadosť zamestnávateľa v prípade, že požadovaná
náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov túto náhradu buď primerane znížiť, prípadne aj vôbec nepriznať.
Táto náhrada mzdy je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa, ktorý je povinný prideľovať
zamestnancovi trvajúcemu na tom, aby ho zamestnával, prácu v súlade s pracovnou zmluvou.
Priznanie tejto náhrady pritom závisí od možnosti a ochoty zamestnanca vykonávať prácu. Ak teda

zamestnanec nie je schopný napríklad pre práceneschopnosť prácu vykonávať, v tejto dobe nemá nárok
na poskytnutie náhrady mzdy. Táto náhrada nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec
nemohol zarobiť, pretože mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa
pracovnej zmluvy a ktorú by bol zároveň schopný a ochotný vykonávať, ale má charakter satisfakcie voči
zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer

so zamestnancom.
Pre posúdenie nároku je významnou i skutočnosť, či zamestnanec po neplatnom skončení pracovného
pomeru svoje stanovisko, že trvá na ďalšom zamestnávaní, zmenil alebo nezmenil, prípadne či došlo
k takej skutočnosť, ktorá by trvanie nároku vylučovala, či v čase vyhlásenia neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru bol zamestnanec schopný a ochotný prácu vykonávať, alebo netrval na ďalšom

zamestnávaní. Samotná okolnosť, že bol navrhovateľovi priznaný dôchodok, sama osebe neznamená,
že na ďalšom zamestnávaní netrvá / R NS SR 3Cdo 237/2007.
Citované ustanovenie zákona vychádza zo zásady, že zásadne zamestnancovi patrí aj náhrada mzdy
presahujúca 12 mesiacov a len ak sa preukážu dôvody na vylúčenie takého postupu, dochádza k
zníženiu alebo nepriznaniu tejto náhrady.

V danom prípade navrhovateľ svoj úmysel zotrvať v pracovnom pomere u odporcu preukázateľne
nezmenil, na svojom stanovisku zotrval a u odporcu znova nastúpil do práce. Je potrebné tiež uviesť,
že sám navrhovateľ neovplyvnil dĺžku trvania sporu, v ktorom bolo rozhodnuté o neplatnom skončení
pracovného pomeru. Naopak dĺžku trvania sporu zapríčinil odporca, ktorý využil svoje zákonné právo
podať odvolanie /napriek tomu, že v obdobnom konaní bol neúspešný/. Navrhovateľ naviac predložil

dôkazy o tom, že v spornom období odporca zamestnával starobných i výsluhových dôchodcov.

Odporca výšku jednotlivých mesačných náhrad mzdy nenamietal, preto súd výšku náhrady mzdy
považoval za nespornú medzi účastníkmi konania. Odporca predložil mzdové listy navrhovateľa,
z ktorých náhrada mzdy vyplýva. Odporca nenamietal výpočet navrhovateľa, tento je podložený i

mzdovými listami predloženými odporcom, preto sa súd s návrhom v tomto smere stotožnil. Odporca
žiadal započítanie pohľadávky vo výške 2515,50 eur vyplatené titulom odstupného.

Podľa § 76 ods. 5 ZP ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému
zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času

určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa
so zamestnávateľom nedohodne inak. V danom prípade odstupné bolo vyplatené v mesiaci august 2010
ako trojnásobok funkčného platu. Navrhovateľ znova nastúpil do práce u odporcu 10. 2. 2014, teda
na vrátenie odstupného nie sú dané dôvody v zmysle citovaného ustanovenia zákona. Navrhovateľ v
tomto smere vzniesol námietku premlčania, keď nárok uplatnil odporca na pojednávaní dňa 10. 4. 2014,

teda uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Inštitút vzájomného započítania pohľadávky Zákonník práce
neupravuje /R 14/1979/. Svoju pohľadávku voči pracovníkovi organizácia musí uplatniť žalobou. Návrh
odporcu na započítanie pohľadávky v tomto konaní súd považoval za obranu i s poukazom na ust. § 98
O. s. p., tento prejav nemal náležitosti a charakter vzájomného návrhu.

Výška funkčného platu u navrhovateľa bola od 1. 11. 2010 vo výške 838,50 eur, od 1. 11. 2011 vo výške
845 eur, od 1. 11. 2012 vo výške 851 eur, od 1. 11. 2013 vo výške 857,50 eur v zmysle § 111 písm. b/, §
85, 84 ods. 1 písm. b/ zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
sporná a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie.Odporca uhradil navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie december 2010 - november 2011 v priebehu
konania /k úhrade došlo 7. 3. 2014, návrh podaný 27. 1. 2014/, preto súd v tejto časti konanie zastavil

v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O.s . p.

V zostávajúcej časti súd považoval nárok za dôvodný a preukázaný.

Nárok navrhovateľa vyplýva z ust. § 79 ods. 1 ZP v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Navrhovateľ prípisom zo dňa 30. 11. 2010
oznámil odporcovi, že /okrem iného/ žiada o prideľovanie práce. Táto skutočnosť medzi účastníkmi
nebola sporná a nárok sčasti odporca uznal uhradením náhrady mzdy za obdobie 12 mesiacov. Nárok
presahujúci toto obdobie neuznal. Súd však dospel k záveru, že návrh je dôvodný a nie sú dané
dôvody na krátenie, resp.nepriznanie náhrady mzdy za ďalšie obdobie. Je nesporné, že navrhovateľ
trval na ďalšom zamestnaní a to sa po rozhodnutí súdu aj stalo. Navrhovateľ teda svoje stanovisko

zotrvať v pracovnom pomere u odporcu nezmenil, nedošlo k žiadnej skutočnosti, ktorá by trvanie
nároku vylučovala, navrhovateľ bol schopný a ochotný prácu vykonávať. S poukazom na judikatúru
a súdnu prax skutočnosť, že poberá výsluhový dôchodok, ho z tejto pracovnej činnosti nevylučuje a
zákon takisto takýto postup nezakazuje. Sám odporca v spornom období zamestnával výsluhových i
starobných dôchodcov. Pri posúdení nároku súd tiež prihliadol na skutočnosť, že náhrada mzdy nemá

charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť, ale má charakter satisfakcie voči
zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne skončil pracovný pomer
so zamestnancom. Poberaním výsluhového dôchodku nebol nahradený príjem z pracovnej činnosti /
štátnozamestnaneckého pomeru/, tento súbeh nebol zákonom vylúčený. Navrhovateľ síce bol čiastočne
zabezpečený poberaním dôchodku, avšak ako bolo uvedené, náhrada mzdy má i sankčný charakter

voči zamestnávateľovi, ktorý postupoval v rozpore so zákonom. Neboli teda zistené dôvody, pre ktoré
by prichádzal do úvahy postup citovaného ustanovenia zákona, pre ktorý by mala byť náhrada mzdy
presahujúca obdobie 12 mesiacov krátená alebo nepriznaná vôbec. Naopak, navrhovateľ na ďalšom
trvaní pracovného /štátnozamestnaneckého pomeru/ trval, prácu bol a je schopný vykonávať, poberanie
výsluhového dôchodku ho z tejto práce nevylučuje a tento dôchodok je mu priznaný na základe iných

skutočností a samostatnej právnej úpravy. Náhradu mzdy presahujúcu 12 mesiacov možno znížiť alebo
nepriznať len výnimočne a také dôvody zistené neboli. Sám odporca žiadne relevantné dôvody pre
nepriznanie tohto nároku neuviedol. Jeho obrana spočívajúca v tom, že sa navrhovateľ neocitol vo
finančnej núdzi, s poukazom na uvedené neobstojí a javí sa ako účelová.

Zuvedenýchdôvodovsúdvzostávajúcejčastipospäťvzatíčastinávrhutomutovyhovelvcelomrozsahu
s tým, že s poukazom na vyššie uvedené započítanie odstupného neprichádza do úvahy.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu odo dňa omeškania odporcu

s jednotlivými čiastkami do zaplatenia pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z. z.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému navrhovateľovi priznal súd náhradu trov konania titulom právneho
zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. vychádzajúc z celkovej hodnoty sporu 31.953,12
eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby odmena za jeden úkon je 972,68 eur, paušál

á 8,04 eur, rokovanie s protistranou 10. 2. 2014 od 9,30 hod. do 13,00 hod. podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. f/ vyhl. 972,68 eur /á 486,34 eur/, paušál 2x8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ
PN-733-BA Piešťany - Trnava a späť dňa 10. 2. 2014, cena 1 km - 0,287 eur, 80 km = 22,96 eur, strata
času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 35 min cesty 4x13,40 eur = 53, 60 eur, rokovanie s protistranou 12. 2.2014 od 9,00 do 11, 30 hod. podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. f/ vyhl. 972,68 eur /á 486,34 eur/,
paušál 2x8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ PN-733-BA Piešťany - Trnava a späť, cena 1
km - 0,287 eur, 80 km = 22,96 eur, strata času podľa § 17 ods. 1 vyhl. za 35 min cesty 4x13,40 eur =

53, 60 eur, pojednávanie 10. 4. 2014 386,34 eur, paušál 8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ
PN-733-BA Piešťany - Trnava a späť, cena 1 km - 0,29eur, 80 km = 23,20 eur, strata času podľa § 17
ods. 1 vyhl. 35 min, t. j. 4x13,40 eur = 53,60 eur, pojednávanie 17. 6. 2014 odmena 386,34 eur, paušál
8,04 eur, cestovné vozidlom Mazda 323, EČ PN-733-BA Piešťany - Trnava a späť, cena 1 km - 0,292
eur, 80 km = 23,36 eur, strata času podľa § 17 ods. 1 vyhl. 35 min, t. j. 4x13,40 eur = 53,60 eur, keď

takto vyčíslené a priznané trovy považoval súd za účelné, zástupca navrhovateľa predložil záznamy o
rokovaní a protistranou i doklady o vozidle a zakúpení PHM.

V zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/92 Z. z. súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za
návrh, keď navrhovateľ je od jeho platenia oslobodený v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992
Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.