Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/263/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113231818
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4113231818.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNitravprávnejvecinavrhovateľa:Q.A.,nar.XX.XX.XXXX,bytomN.,M.XXX/XX,zast.Mgr.

Libušou Repiskou, advokátkou so sídlom v Nitre, Štúrova 21, proti odporkyni: F. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., M. XXX/XX, zast. JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom so sídlom
v Bratislave, Karloveská 3154/32, o zrušenie práva spoločného nájmu bytu, sudcom JUDr. Petrom
Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje právo spoločného nájmu účastníkov k bytu č. XX , pozostávajúci z troch izieb, kuchyne
a príslušenstva, nachádzajúci sa na 7. podlaží v N. na M. L. XXX/XX, a za výlučnú nájomníčku a
pokračujúcu členku družstva určuje odporkyňu.

Právo navrhovateľa užívať predmetný byt zanikne 15-tym dňom po zabezpečení náhradného bytu
odporkyňou. Týmto dňom je navrhovateľ povinný z bytu sa vysťahovať a byt vypratať.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 19.09.2013 domáhal voči odporkyni zrušenia práva
spoločného nájmu bytu po rozvode manželstva účastníkov s tým, že výlučným nájomcom by zostal on
a odporkyňa by bol povinná sa z bytu vysťahovať a byt vypratať po tom ako jej zabezpečí náhradný

byt. Návrh odôvodnil tým, že byt nadobudli počas manželstva ako jeho stabilizáciu. S odporkyňou sa
rozviedli a o ďalšom užívaní bytu sa nedohodli, pretože odporkyňa svoj názor stále mení

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava podaného návrhu, namiesto
náhradného bytu, navrhovateľ zabezpečí bytovú náhradu v zmysle § 712 ods. 1 O.z.. Mali by sa
zohľadňovať majetkové pomery účastníkov a taktiež by sa u dcéry účastníkov nemala brať do úvahy
núdza, keďže predala svoj byt a má finančné prostriedky. U oboch detí sa jedná o plnoleté osoby, ktoré

sú zárobkovo činné.
Právna zást. navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že podľa jej názoru sa im podarilo vzniesť
dôkazné bremeno v smere nespôsobilosti odporkyne uhrádzať náklady spojené s nehnuteľnosťou.
Odporkyňa stotožňuje svoj mesačný príjem sumou 169 eur mesačne, kde zároveň ako miesto výkonu
predmetnej práce uviedla C. C.. Dala do pozornosti súdu, že s poukazom na výpoveď odporkyne a teda,
že dochádza do práce 11-krát za mesiac, má cestovné náklady vo výške 110 eur, keby sme zároveň
vychádzali z lacnejšej a to vlakovej dopravy, ktorý cenník stanovuje cenu jednosmerného lístka trasy

Nitra -Trenčín na sumu 5,05 eura. K tomu je samozrejmé nutné pripočítať náklady spojené s cestovným
z Trenčína na predmetné pracovisko, ktorá suma je nám však neznáma. Poznamenala, že takmer celý
príjem precestuje. Mala za to, že predmetný náklad značne zasahuje do výdavkov odporkyne, kde
odhliadnuc od nákladov na stravu a ošatenie jej nezostala vôbec žiadna hotovosť na náklady spojené sbývaním.Malazato,žeodporkyňabezpreukázanéhopríjmu,bezpreukázanýchúspor,môževprípade,
ak by súd zrušil právo nájmu bytu, navrhovateľovi zmariť jeho nárok a to tým, že v predmetnej situácii
existuje dôvodná obava zo straty práva k nájmu bytu odporkyne dôsledku neplatenia príjmu. Čo sa týka

výpovedídetí,tietopoukazujemenairelevantnéspoukazomnaichvek.Vprípade,akbymalsúdopačný
právny názor a má za to, že predmetné výpovede detí sú pre rozhodnutie podstatné, poukazujem na
skutočnosť, že obe deti sú v nepriateľskom vzťahu k navrhovateľovi a to najmä z dôvodu, už mnohokrát
odporkyňou aj samotnými deťmi uvádzanou neverou. Podľa ich názoru, však táto skutočnosť nie je
dôležitá, a nemala by rozhodnúť o merite veci a to predovšetkým z toho dôvodu, že v predmetnom

konaní ide o vzťah navrhovateľ a odporca a nie navrhovateľ a jeho plnoleté deti. V zmysle ustanovenia
§ 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu, vezme súd na zreteľ
stanovisko prenajímateľa. V súvislosti s predmetným ustanovením, dala do pozornosti stanovisko OSBD
zo dňa 26.02.2014, ktorý prenajímateľ po následnom prehodnotení a po oboznámení sa s obsahom
zápisnice z pojednávaní predmetnej právnej veci odporučil za pokračujúceho člena družstva môjho
klienta. Taktiež poukazovala na oznámenie OSBD zo dňa 8.1.2014 , ktorý tak ako oni počas celého

konania poukazovali, odporúčal zisťovať majetkové pomery oboch manželov, ktorá skutočnosť podľa
nášho názoru v súvislosti s charakterom tohto konania je veľmi dôležitá. Mala za to, že konanie jej
klienta nie je možné vyhodnotiť ako svojvoľné a dobrovoľné opustenie bytu, nakoľko bol nútený odísť
pod ťarchou okolností, kde v dôsledku realizovania výkonu svojho povolania túto skutočnosť odporkyňa
využila a vysťahovala veci môjho klienta. Do dnešného dňa nemá jej klient vedomosť, kde sa predmetné

veci nachádzajú. Odporkyňa je osoba veľmi konfliktná. Odporkyňa a jej spoločné deti môjmu klientovi
nadávajú, osočujú ho v snahe mu privodiť trestné stíhanie a práve túto skutočnosť využiť ako dôkaz
v predmetnom konaní. Vzhľadom k tomu, že sa chceme vyhnúť takejto vyhrotenej a sporovej situáciu
sa snažil vec riešiť prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, ktorá skutočnosť potvrdzuje
nesúhlas so zamedzením vstupu do predmetnej nehnuteľnosti. Preto navrhovala, aby súd zrušil právo

spoločného nájmu k trojizbovému družstevnému bytu s príslušenstvom v N. na adrese M. XXX/XX, byt č.
XX, siedme podlažie pre odporkyňu s tým, že ďalším nájomcom k predmetnému bytu bude navrhovateľ,
ktorý bude naďalej členom OSBD.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podaného návrhu. Po rozvode užíval jednu izbu

ako aj pred rozvodom. On chodí na služobné cesty s kamiónom, keď nebol doma, v jeho izbe sa
zdržovala dcéra s trojročným synom. Postupom času ho tak vytlačili, že si v izbe nenašiel ani svoje veci.
Je nútený prespávať v kamióne, u kamarátov. Nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohol bývať. Pritom
za byt platí po celý čas len on, okrem elektriky. Vie, že dcéra predala byt v C., čiže mala by mať finančné
prostriedky. Odporkyňa sa nezúčastňovala ani schôdze nájomcov, čo vie, bola len na jednej. Nebol by

schopný jednorázovo vyplatiť odporkyňu, nevie, či by dostal pôžičku, keď má dva roky do dôchodku, ale
vyplatil by ju. Má príjem základný plat 750 eura diéty 1.000-1.200 eur, úspory má 4.000 eur. Navrhovateľ
k veci uvádza, že jeho z bytu úplne vytlačili s tým, že ho platí on, ak by bol z bytu vyplatený, nemal by
za to možnosť si zabezpečiť náhradné bývanie. Má kľúče od bytu, ale nemá kde spať. Posledný mesiac
ako uvádza odporkyňa, že nebol v byte, tam objektívne nemôže byť, keďže miestnosť, ktorú obýval

obsadila dcéra s vnukom v podstate už od rozvodu manželstva, keď ďalšiu izbu obýva syn a ďalšiu izbu
odporkyňa. V podstate mu neumožňujú v byte bývať.
Deti nikdy nebil. Svedkyňa mala byt v osobnom vlastníctve v C., kde štyri roky bývala a to ešte aj pred
narodením vnuka. Čo sa týka trestného oznámenia, toto si na neho odporkyňa so svedkyňou vymysleli,
tomutosamoholťažkobrániť,keďžeišlootrisvedectváprotinemu.Pretosaajnáslednemenejzdržiaval

v byte, aby tomuto predišiel. Keď sa do bytu vracal, nemal možnosť, kde sa zložiť, keďže všetky izby boli
obsadené, neskôr chodieval už len cez deň, aby sa mohla svedkyňa z jeho izby vysťahovať. Odsťahoval
sazdôvodu,žemuzmizlivšetkyveci.Ajterazkeďbolpreddvomadňamidomapoosobnéveci-doklady,
zistil, že tieto chýbajú. Nebýva u žiadnej priateľky ale u známeho na chatke. Svedok neprispieval na
domácnosť, skôr si od neho požičiaval. Nevie ako je to teraz. Jeho auto mohol vidieť rôzne po meste,

keď má viacero známych. Narp. Na X. býva známy, ktorý mu poskytol chatku. V súčasnosti prespáva
rôzne v kamióne, práci a podobne.
Navrhovateľ v záverečnom návrhu uviedol, že nemá čo by na záver uviedol. Dodáva, že odporkyni
vyhovuje ,že celý čas platí on nájomné za byt.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že sa pridržiava podaného vyjadrenia a teda, aby bol byt prikázaný
odporkyni. V prípade, ak by mala byť odporkyňa s týmto návrhom neúspešná, mal by jej byť prikázaný
náhradný byt. Odporkyni by finančne pomáhali deti, medzi nimi je dobrý vzťah a spolu s nimi by vedela
uhrádzať náklady za predmetný byt.Navrhovateľ za posledný mesiac v byte vôbec nebýval, teda odporkyňa ho využíva častejšie.
Právny zástupca odporkyne v záverečnom návrhu uviedol, že má za to, že z vykonaného dokazovania
bolo preukázané trvalé opustenie domácnosti navrhovateľom. Poukazuje na rozhodnutie NS SR

2Cdo/37/2003, kde sa za trvalé opustenie považuje neobmedzený čas od odchodu z domácnosti , ak
je toto riešenie konečné s tým, že osoba ktorá opúšťa domácnosť sa nevráti. Poukazuje na rozh.
NS ČR 54Co/86/2000, kde sa konštatuje, že opustenie domácnosti je v prípade, že si osoba zoberie
väčšinu vecí. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa nebola schopná platiť náklady za byt.
V súčasnosti v prípade, že ich platí navrhovateľ by išli o duplicitné platby a preplatky by ostávali

navrhovateľovi. Trestné oznámenie pre odcudzenie veci bolo len účelové, keď najprv pol podaný návrh
"o zrušenie spoločného nájmu bytu" a až potom prišlo k trestnému oznámeniu. Navrhovateľovi nebolo
nijak obmedzená možnosť užívať byt. Čo sa týka vyjadrenia OSBD toto nijako nezdôvodnilo zmenu vo
svojom stanovisku. Poukazuje na judikát R 14/1978, podľa ktorého sa má pri zrušení spoločného nájmu
prihliadať aj na plnoleté deti, a príčiny rozvodu, ktorá bola v prípade účastníkov na strane navrhovateľa.
Po zrušení spoločného nájmu navrhuje ako výlučnú nájomníčku a pokračujúcu členku OSBD uviesť

odporkyňu.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že čo sa týka schôdzí bola na dvoch, ale pretože navrhovateľ vždy
chcel chodiť, napriek tomu, že ho tam nemali radi, vždy najviac vykrikoval. Je pravda, že navrhovateľ
platí za byt, vždy hovoril, že to je jeho byt, ona by však mala záujme sa podieľať na nákladoch, bola sa

informovať na družstve, avšak jej povedali, že sa musí dohodnúť s navrhovateľom, vie, že nájomné je
okolo 190 eur, ona by platila polovičku. V súčasnosti platí elektrinu 34 eur mesačne. Je nezamestnaná
a brigádnicky si privyrába 280 eur mesačne približne. Navrhovateľ sa v byte ani nezdružuje, rok tam
nebýva, keď býva u priateliek, minimálne u tretej, zastaví sa ak tak len na 10 minút. Dcéra mala s
priateľom byt v Topoľčanoch. Nechcela tam už bývať, preto sa byt predal, avšak peniaze ešte nemá,

nie sú ešte s bývalým priateľom definitívne vyporiadaný. Ona by mala záujem, aby byt ostal teda jej,
navrhovateľovibybolaochotnávyplatiť,nemávšaknato,abytobolojednorázovo.14.000eurbymudala
hneď, ostatok za pol roka. V byte býva dcéra s dieťaťom, ako aj plnoletý syn, ktorý pracuje, dcéra je na
materskej. Peniaze za brigády dostáva na ruku aj s príjmovými dokladmi, tieto si však neodkladá. Výkon
práce má vzdialený od Nitry, kde v súčasnosti chodí cca 11 krát za mesiac, avšak vždy príde domov. Je

to síce vzdialené miesto výkonu práce, avšak vyhovujúce. Navrhovateľ sa odsťahoval sám k priateľkám.
Bola schopná vyplatiť navrhovateľa. 15.00 eur by mohla dať navrhovateľovi okamžite, zvyšok úverom.
Odporkyňa v záverečnom návrhu uviedla, že nemá čo by uviedla. Dodáva, že navrhovateľ vždy
vykrikoval, že im nič nenechá.

Ako svedkyňa bola vypočutá F. A., ktorá uviedla, že účastníci konania sú jej rodičia. Ona v predmetnom
byte býva už odkedy sa do neho nasťahovali, cca 30 rokov. V súčasnosti tam býva aj so svojim synom,
vnukom účastníkov. V podstate po rozvode mali domácnosť rozdelenú tak, že navrhovateľ mal svoju izbu
ona so synom a odporkyňou bola v obývačke a brat mal samostatnú izbu. Ostatné priestory používali
spoločne, v čom nejaké problémy neboli. Navrhovateľ však tieto priestory nikdy neupratoval, aj vo svojej

izbe mal neporiadok. Väčšinou ak bol doma sa zdržiaval v nej, keď vyšiel búchal dverami, nadával a
kričal a to aj na vnuka, napr. aj keď vošiel do jeho izby. Dva tri týždne býval navrhovateľ pracovne
odcestovaný, potom týždeň až mesiac býval doma. Približne pred rokom sa neukázal 2- 3 mesiace,
potom prišiel, zbalili si kufor a oznámil, ž e odchádza, nikto ho nevyháňal. Potom ako odišiel, ona so
synom je v jeho izbe. Za ten posledný rok prišiel asi 2-3 krát, len si niečo zobrať a odišiel. Bolo tomu tak aj

predvčerom, keď pri tom robil aj krik. Z bytu odišiel podľa nej z dôvodu, že si našiel novú priateľku, keď aj
dôvodom rozvodu bolo to, že navrhovateľ mal frajerky, bil odporkyňu ako aj deti. Keď mal syn do jedného
roka, striedavo bývala aj s bývalým priateľom v C., keď tento pracoval v zahraničí, kde sa zdržiaval 1-2
mesiace a potom keď sem na týždeň prišiel, tak striedavo boli u neho ako aj doma. Toto však trvalo
len do jedného roku veku syna. Dôvod odchodu z bytu jej navrhovateľ nevysvetlil. Navrhovateľ má

kľúče od bytu a má možnosť kedykoľvek prísť, neni mu v tom bránené. Pred približne dvomi rokmi po
tom ako bol navrhovateľ agresívny, pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, bola volaná aj polícia, ktorá
navrhovateľa odviedla, vtedy odišla aj odporkyňa pravdepodobne vypovedať na políciu. Čo vie, tak to
bolo ohľadne správania sa navrhovateľa, jediné trestné oznámenie. Keď navrhovateľ odišiel, zobral si
väčšinu osobných vecí. Tie ktoré nechal boli pravdepodobne také, ktoré nepoužíva, tieto dali do sáčkov.

Ak by sa chcel zdržať navrhovateľ by nemohol zostať v žiadnej izbe a v ktorejkoľvek. Žiadna izba nemá
kľúč. Mala byt v osobnom vlastníctve v C., v tomto sa však málo zdržiavala, keďže dlhodobo žila s
priateľom vo M., kde hrávali.Ako svedok bol vypočutý W. A., ktorý uviedol, že účastníci sú jeho rodičia. Spolužitie účastníkov pred
rozvodom bolo po určitú dobu fajn, potom však prišlo k odhaleniu navrhovateľa, že má frajerku a odvtedy
sa aj navrhovateľ prestal doma zdržiavať. Nevie teraz špecifikovať odkedy presne to bolo a či to už

nebolo aj pred rozvodom manželstva účastníkov. Vie, že rodičia mali spoločnú spálňu, i keď navrhovateľ
bol pracovne často odcestovaný. Potom odporkyňa začala spávať v obývačke, ako už uvádzal, nevie
odkedy presne to bolo. Nevie sa ani presne vyjadriť, kedy navrhovateľ naposledy spal v byte. On tiež
chodieva do bytu v podstate len prespávať a neevidoval ani takú situáciu, že by chcel navrhovateľ v byte
prespať a nemal kde. On skôr navrhovateľa evidoval na iných adresách u priateliek, podľa toho, kde

videl zaparkované jeho auto. Napr. bývalo auto na X. ulici a potom mal nejakú priateľku na V. ulici. Čo on
evidoval, postupne si navrhovateľ odnášal veci. Stalo sa, že sa rozčuľoval, keď niečo nemohol nájsť, čo
bolo podľa neho z dôvodu, že mal vo veciach neporiadok. On prispieva na náklady domácnosti. Podľa
neho nikto nebráni navrhovateľovi v užívaní bytu.

Okrem výsluchu účastníkov konania, svedkov a znalkyne vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s

listinnými dôkazmi, a to : podaním odporkyne zo dňa 25.11.2013, zápisnicou predmetu bytu, pripojeným
spisom sp. zn. 13P/10/2012, správou OSBD doručenou dňa 13.01.2014, tromi šekmi OSBD v sume
159,81 eur a 175,53 eura z decembra 2013 a januára 2014, tromi šekmi za elektrinu v sume 32 eur za
september až december 2013, pracovnou zmluvou z 0.12.2013 na 20 hodín mesačne z brutto príjmom
XXX eur mesačne s miestom výkonu práce C. C. a zistil tento skutkový a právny stav :

Účastníci konania boli manželia od 26.08.1978 do 14.06.2012, kedy bolo ich manželstvo právoplatne
rozvedené. Príčinou rozvodu boli rozdielne názory, odcudzenie spôsobené nezhodami v intímnom
živote, pričom navrhovateľ nadviazal mimomanželské známosti. V súčasnosti sú obe deti účastníkov
plnoleté, žijúce v predmetnom byte. Na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu zo dňa

22.05.1985 bol účastníkom pridelený trojizbový družstevný byt č. XX, v dome na M. XXX/XX, X
podlažie. Na zápisnici je nápis stabilizácia. V tom čase mali už účastníci dve deti. Vo vyjadrení zo dňa
08.01.2014 prenajímateľ uviedol, že ponecháva na úvahu súdu, po zistení majetkových pomerov, kto
bude nájomcom a členom družstva. Na podnet navrhovateľa prenajímateľ sa písomne dňa 26.02.2014
vyjadril, že za nájomcu a pokračujúceho člena družstva navrhujú navrhovateľa nakoľko on získal

predmetný byt ako stabilizačný. Navrhovateľ navrhoval aby bol predmetný byt prikázaný do jeho nájmu a
onbyboljedinýmpokračujúcimčlenomdružstva.Tentosvojnávrhodôvodňovaltým žeonbytnadobudol
ako stabilizačný, nevlastní inú nehnuteľnosť, v ktorej by mohol bývať. Po finančnej stránke on uhrádza
náklady za byt, keď podľa neho tak odporkyňa nebude schopná vzhľadom na jej finančné pomery.
Pre neplnenie si povinností odporkyne by potom navrhovateľ mohol stratiť právo nájmu predmetného

bytu. Poukazoval na stanovisko prenajímateľa. Navrhovateľ tvrdil, že mu bolo odporkyňou a deťmi
znemožnené v predmetnom byte bývať keď do izby, ktorú mal vyčlenenú sa nasťahovala dcéra s
jej synom, a tak mu z ich strany bolo znemožnené predmetný byt užívať a bol nútený prespávať v
chatke známych, v kamióne, či inde. Aj z dôvodu trestného oznámenia voči jeho osobe sa z opatrnosti
menej zdržiaval v byte, aby si na neho odporkyňa niečo ďalšie nevymyslela. K tomu mu zmizli aj

osobné veci. Nebýval u žiadnej priateľky. Odporkyňa súhlasila so zrušením spoločného nájmu s tým, že
predmetný byt bude prikázaný do jej výlučného nájmu a ostane pokračujúcou členkou družstva. Mala
za to, že navrhovateľa do odchodu z bytu nikto nenútil, sám dobrovoľne odišiel a tak mu zaniklo právo
spoločného nájmu bytu. Podľa odporkyne bolo preukázané trvalé opustenie domácnosti navrhovateľom
keď uviedol, že odchádza a už sa nevráti, zobral si väčšinu vecí. Odporkyňa aj šekmi preukazovala

schopnosť platiť náklady za byt, pričom finančne prispievajú aj deti účastníkov - svedkovia. Odporkyňa
ďalej nechcela platiť náklady za byt keďže tieto platil aj navrhovateľ a preplatky, ktoré tak vznikali by
si nechával navrhovateľ. Svedkovia F. A. a W. A., ktorí sú deti predmetných účastníkov, a ktoré v byte
bývajú v poslednom období uviedli, že navrhovateľ sa v byte nezdržiava. Svedkyňa uviedla, že tento sa
odsťahoval s tým, že si pobalil veci a uviedol, že odchádza. Potom išla so synom do jeho izby. Svedok

uviedol že si postupne navrhovateľ veci z bytu odnášal. Nikto navrhovateľovi nebránil v užívaní bytu.
Navrhovateľ mal kľúče od bytu, môže kedykoľvek prísť. Raz podala odporkyňa voči navrhovateľ i trestné
oznámenie z dôvodu, že bol agresívny, pravdepodobne pod vplyvom alkoholu. Svedkovia uviedli, že
dôvodom rozvodu účastníkov bola skutočnosť, že navrhovateľ mal frajerky, bil odporkyňu, ako aj deti.
Svedok uvádzal, že ho evidoval podľa auta v Nitre z miesta, kde u frajeriek prespával. Navrhovateľ

popieral, že by bil odporkyňu, deti, alebo, že by prespával u frajeriek. Obaja účastníci prezentovali, že by
boli schopní druhého z účastníkov z bytu vyplatiť tak, že by si zobrali pôžičku či úver. Odporkyňa naviac
uvádzala, že časť sumy vo výške 15.000 eur by vedela vyplatiť navrhovateľovi ihneď.Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd
na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.

Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu

rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa § 712 ods.1 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie
a prístrešie.

Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže

súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte,
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keď vzhľadom na obojstranný prejav vôle účastníkov zrušil
spoločný nájom.

Za výlučnú nájomníčku a pokračujúcu členku družstva súd určil odporkyňu. Podľa názoru súdu
neexistovali jednoznačné skutočnosti, podľa ktorých by rozhodol v prospech navrhovateľa alebo
odporkyne. Súd však mal za to, že navrhovateľ trvalo neopustil spoločnú domácnosť, z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že mimo bydliska sa zdržiava dočasne, príležitostne u rôznych známych a podľa
názoru súdu aj u priateliek, vzhľadom na vyjadrenia svedkov, čo však neznamená, že si zabezpečil

nové trvalé bývanie. Aj v rozsudku o rozvode bolo konštatované, že príčinou rozvodu je i skutočnosť,
že navrhovateľ mal známosti s inými ženami. Spôsobom, ktorý prezentovala odporkyňa a svedkovia
podľa názoru súdu však neprišlo k trvalému opusteniu spoločnej domácnosti, keď súčasné bývanie
navrhovateľa nemožno považovať za trvalé zabezpečenie si bývania. Aj podľa čestného prehlásenia
známeho vyplýva, že tento má chatku na bývanie poskytnutú dočasne. Sám navrhovateľ podal návrh

na zrušenie spoločného nájmu, teda ani z jeho vlastného konania nevyplýva zámer byt opustiť. Medzi
účastníkmi počas spolužitia boli nedorozumenia, z čoho vyplynulo aj trestné oznámenie, a preto súd
akceptoval tvrdenia navrhovateľa, že tento nechcel vo svoj neprospech ďalej zvyšovať napätie, a
preto sa radšej dočasne odsťahoval. Tvrdil, že tak urobil z dôvodu odcudzených vecí, čo tiež nie je
dôkazom trvalého opustenia domácnosti. Navrhovateľ ako šofér sám sa zdržiava dlhšie mimo Nitru.

Súd akceptoval ako logického tvrdenie, že nebolo pre neho vhodné, keď dcéra s jej synom v čase keď
sa nenachádzal doma, obsadzovali jeho izbu na základe čoho nemal súkromie. Keďže boli účastníci
rozvedení, mohol navrhovateľ priznať, že má známosť s inou ženou, bolo potom z jeho strany pozitívne,
že sa s ňou nezdržiaval v spoločnom byte. To, že navrhovateľ nechcel eskalovať napätie medzi
účastníkmi a deťmi, čo by bolo nespravodlivé zohľadňovať v jeho neprospech v otázke vyporiadania

nájmu bytu. Súd sa tak zaoberal otázkou, koho určiť za výlučného nájomcu, keď či by to bol navrhovateľ,
alebo odporkyňa, boli by povinní zabezpečiť druhému náhradný byt. U ani jedného nezistil dôvody pre
iný postup.

V predmetnom byte bývajú aj deti účastníkov, títo sú plnoletí. Dcéra tam býva aj so svojim synom

- vnukom účastníkov. Odporkyňa v čase, keď jej súd uložil povinnosť uhrádzať náklady za bývanie
tieto uhrádzala a logicky zdôvodnila, prečo tak nekoná stále. Súd má zato, že nie je obava, že by
odporkyňa náklady za byt neuhrádzala. Obaja účastníci prezentovali možnosť vyplatenia druhého z bytu
formou úveru pričom práve odporkyňa naviac uviedla, že časť sumy je schopná vyplatiť navrhovateľoviokamžite. Navrhovateľ síce trvale byt neopustil, ale už dlhšie sa v ňom nezdržuje. Z tohto možno
usúdiť, že nepotrebuje byt tak naliehavo ako odporkyňa. Tieto všetky skutočnosti v súčinnosti viedli,
súd v rozhodnutiu určil za nájomníčku odporkyňu, keď súd zohľadňoval, že väčšie dôvody viny pre

rozvod manželstva účastníkov boli na strane navrhovateľa, odporkyňa prezentovala lepšiu schopnosť
vyplatenia navrhovateľa z bytu. Súd taktiež zohľadnil, že spolu s odporkyňou ostanú v byte bývať aj deti
účastníkov aj, keď tieto sú už platné, súd zohľadnil túto skutočnosť v jej prospech. Odporkyňa v byte
stále býva, navrhovateľ je tou osobou, ktorá sa v byte momentálne nezdržiava. Súd zmenu stanoviska
prenajímateľa pri rozhodovaní nezohľadnil. V prvom vyjadrení prenajímateľ uviedol, že ponecháva

rozhodnutie na úvahu súdu, následne navrhoval za výlučného nájomcu navrhovateľa z dôvodu, že
mu bol pridelený byt ako stabilizácia. Tento dôvod súd nepovažoval za dostačujúci pre pridelenie
bytu navrhovateľovi. Byt bol pridelený v čase, keď už boli účastníci manželia, mali dve maloleté deti,
pričom v danom období v osemdesiatych rokov vzhľadom na spoločenskú situáciu, mal ktorýkoľvek
z manželov možnosť nadobudnúť byt. Ak by to nebol navrhovateľ, bola by to odporkyňa pričom to,
že boli manželia, sa vzhľadom aj na rozlohu bytu, pri jeho pridelení zohľadňoval. Bez odporkyne a

detí by nemal navrhovateľ pridelený trojizbový byt. To, že išlo stabilizáciu bolo podľa názoru súdu len
formálnym aktom. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal odporkyňu na zabezpečenie náhradného
bytu navrhovateľovi. Konania o zrušenie spoločného nájmu sú v dnešnej dobe viac menej prežitok,
podstatnejšie bude finančné vyporiadanie účastníkov z bytu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, keďže obaja boli čiastočne úspešní aj neúspešní v konaní. Na podnet
navrhovateľa bol zrušený spoločný nájom bytu a odporkyňa bola určená ako výlučná nájomníčka a
pokračujúca členka družstva, pričom navrhovateľovi má zabezpečiť náhradný byt.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.