Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/345/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221212
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114221212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XXX, proti odporkyni: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená: JUDr. Romanom Cibulkom,
advokátom, Hlavná 13, Trnava, o rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 10. februára 2015, č.k. 16C/188/2014-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním rozviedol manželstvo účastníkov P. B., r.č.

XXXXXX/XXXX, a K. B., rod. Y., r.č. XXXXXX/XXX, uzavreté dňa 26.11.1977 pred MNV Voderady,
zapísané v knihe manželstiev matričného úradu MNV Voderady vo zväzku III., ročník 1977, strana
100, por.č.29. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo (§
144 O.s.p.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa domáhal rozvodu manželstva s
odporkyňou z dôvodu, že manželstvo neplní svoju funkciu, keď účastníci v dôsledku predchádzajúcich
rozporov nežijú manželským životom. Navrhovateľ v návrhu skonštatoval, že manželstvo bolo od
počiatku konfliktné, nakoľko manželka je rozdvojená osobnosť, táto diagnóza jej bola aj určená, je

liečená na psychiatrii. Dochádzalo u nej k zmene nálad, častým veľkým konfliktom, bývala agresívna.
Po dobu dvoch rokov nežijú manželským životom, jedného syna vyštvala z domu, druhý si stavia
dom, deti ich nenavštevujú, chodia za ním do práce. Počas manželstva mala odporkyňa niekoľko
pokusov o samovraždu. Neverný jej bol iba raz, nie opakovane. Odporkyňa s návrhom nesúhlasila.
Podľa nej manželstvo bolo dobré. Keď bola tehotná chodil navrhovateľ k starým priateľkám, mal s
nimi určite pomer. Opakovane ju podvádzal. Opakovane ju fyzicky napadol, vždy mu odpustila. Pod
nátlakom podpísala zmluvu, ktorou synovi dali pozemok na stavbu domu a dom majú založený a

navrhovateľ ho chce dať exekútorovi. Od roku 1993 sa lieči na psychiatrii, bolo to potom, ako bol
manžel s milenkou v Rajeckých Tepliciach a priznal sa jej, že s milenkou chce mať dieťa. Užíva lieky,
nikdy ich nezapíjala alkoholom. Intímne sa s manželom nestýkajú asi rok a pol, ale napriek tomu
chce zotrvať v manželstve, k manželovi má stále citový vzťah. Dva krát sa pokúsila o samovraždu
potom, ako ju manžel podviedol. Trpí úzkostno-depresívnym syndrómom. Nie je ochotná sa liečiť,
toto nepotrebuje. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 18, § 23 Zákona o rodine a po
vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov, oboznámením vyjadrenia MUDr. I. B., psychiatra, a

výsluchmi svedkov E. a P. B., synov účastníkov, dospel k záveru, že manželstvo účastníkov neplní svoj
účel, keď účastníci nežijú v dôsledku predchádzajúcich rozporov a nezhôd riadnym manželským životom
po dobu dvoch rokov. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý odmieta naďalej žiť s odporkyňou nie
je predpoklad vytvorenia zdravého rodinného prostredia a riadneho spolužitia účastníkov. Navrhovateľprípadné obnovenie spolužitia podmieňuje liečbou odporkyne, ktorá túto odmieta. Odporkyňa nepopiera
konflikty v manželstve, udáva síce iné dôvody konfliktov, avšak priznáva agresívne výstupy, vulgárne
nadávky, konfliktné vzťahy so synmi. Svedkovia potvrdili, že odporkyňa neužíva pravidelne lieky, býva

vulgárna a agresívna nielen voči navrhovateľovi ale aj ostatným členom rodiny. Aj z vyjadrenia MUDr.
B. vyplýva agresivita a impulzívna osobnosť odporkyne, ktorá dlhodobo pretrváva. Pokiaľ odporkyňa
tvrdí, že jej útoky sú len reakciou na správanie navrhovateľa alebo iných osôb, toto tvrdenie samo o
sebe nemá vplyv na rozhodnutie súdu. Je nesporné, že konflikty v rodine a predovšetkým v manželstve
účastníkov sú časté a nejedná sa o bežné konflikty. Daný stav nemožno považovať za manželstvo,

ktoré plní svoj účel, nepochybne sú vzťahy účastníkov dlhodobo vážne narušené. Psychické ochorenie
nemožno dávať odporkyni za vinu, avšak súd má za to, že primeranou liečbou a odbornou pomocou
je možné dosiahnuť zlepšenie stavu aspoň do tej miery, aby spolužitie bolo únosné. Sama odporkyňa
priznala samovražedné sklony, aj táto skutočnosť nasvedčuje ochoreniu odporkyne, ktorá sa napriek
tomu odmieta podrobiť dostatočnej a komplexnej liečbe, keď občasná návšteva psychiatra zrejme nie
je postačujúca. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané ako výpoveďou účastníkov i svedkov, že

vzťahy manželov sú hlboko a trvale rozvrátené. Manželstvo dlhodobo neplní svoj účel, je konfliktné a
pokiaľ odporkyňa tvrdí, že je to dôsledkom ostatných členov rodiny, má súd za to, že nie je ani v jej
záujme v tomto manželstve a konfliktom prostredí zotrvávať. Nemožno niektorého z manželov nútiť, aby
zotrval v manželskom zväzku, pričom ani v priebehu konania odporkyňa nevyvinula relevantnú snahu o
zlepšenie vzťahov. Z manželstva už nepochádzajú maloleté deti, preto nie je dôvod na zachovanie tohto

formálneho zväzku, naviac proti vôli navrhovateľa. Príčinu rozvratu manželstva súd videl v povahových
a názorových nezhodách účastníkov a zdravotnom stave odporkyne.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa.
Uviedla, že rozvod manželstva by bol pre ňu o to bolestnejší a traumatizujúcejší, že trpí psychickou

poruchou,navznikuktorejmápodstatnýpodieljejmanžel,pričompovažujezanespravodlivéavrozpore
s dobrými mravmi, aby ju v takejto životnej situácii manžel opustil. Je presvedčená, že manželstvo nie
je tak hlboko a trvale rozvrátené ako to popisuje navrhovateľ a synovia. V záujme záchrany manželstva
je ochotná podstúpiť i ústavné liečenie, ktorým liečením manžel podmieňuje obnovenie manželského
spolužitia. Vzhľadom k tomu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh

na rozvod zamietol alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že od vyhlásenia rozsudku uplynul
viac ako jeden mesiac a konanie odporkyne skutočne nenasvedčuje tomu, že by podnikla konkrétne
kroky, ktoré by nasvedčovali, že svoje rozhodnutie podstúpiť ústavnú liečbu myslí úprimne. Odporkyňa

v odvolaní obviňuje všetkých členov rodiny zo stavu, v akom sa manželstvo nachádza, tvrdí, že je
nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi, aby ju v takejto situácii opustil. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že je síce pravdou, že za svoj zdravotný stav odporkyňa nemôže, avšak celkom
jednoznačne môže za to, že odmieta liečbu. Odporkyňa nezvláda svoje agresívne chovanie, tento stav
je dlhodobý a nie je spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby iné blízke osoby toto jej chovanie

dlhodobo znášali a tolerovali. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne nie je dôvodné, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 16C/188/2014 je rozvod manželstva
účastníkov konania.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel

k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľkou tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver, s

poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá v odvolaní
neuviedla žiadne nové, relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd nebol vysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolací súd vzhľadom na obsah odvolania, kde odporkyňa tvrdila, že je ochotná podstúpiť aj ústavnú
liečbu za účelom zachovania manželského spolužitia, vo veci vytýčil odvolacie pojednávanie za
účelom zistenia aktuálneho stavu v manželstve účastníkov, teda stavu po vyhlásení rozsudku súdu
prvého stupňa. Odporkyňa doložila do spisu správu z psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice
Trnava, z ktorej vyplynulo, že na tomto oddelení bola hospitalizovaná od 10.04.2015 do 21.04.2015.

Z prepúšťacej správy vyplynulo, že u navrhovateľky bola zistená adaptačná porucha s anxiózne
depresívnym obrazom, zmiešaná úzkostne depresívna porucha a zmiešaná porucha osobnosti (závislé,
emočne instabilné rysy). Podľa anamnézy sa jedná u odporkyne o dlhodobé psychické v minulosti aj
fyzické násilie zo strany manžela, aktuálne aj syna. Navrhované doliečenie v špecializovanom zariadení
odporkyňa odmieta, možnosti liečby na psychiatrickom oddelení sú vyčerpané, v stabilizovanom stave

bola odporkyňa prepustená do ambulantnej starostlivosti s poučením o potrebe užívania predpísanej
medikácie. Odporkyňa uviedla, že okrem uvedenej hospitalizácie na psychiatrickom oddelení inú liečbu
nepodstúpila. S navrhovateľom stále bývajú v jednej domácnosti, avšak spoločne nehospodária, intímne
sa nestýkajú. Navrhovateľ jednoznačne sa vyjadril, že od vyhlásenia rozsudku sa z jeho pohľadu nič
nezmenilo, akurát odporkyňa ustúpila od vulgárností. Dlhodobo sa nerozprávajú. Má za to, že liečba

odporkyne je stále nedostatočná, po dobu dvoch rokov nežijú riadnym manželským životom, tento
nehodlá obnoviť, trvá na rozvode manželstva. Odporkyňa opakovane vyjadrila nesúhlas s rozvodom,
dodala, že nemala žiadne psychické problémy, na psychiatrii sa lieči od doby, kedy mal navrhovateľ
frajerku a oznámil jej, že si s ňou chce spraviť dieťa. Od roku 2014, odkedy došlo k prevodu pozemku
bez jej súhlasu, navrhovateľ spolu so synom jej robili neprekonateľné prekážky, nadávali jej, najmä syn

a manžel voči nemu nezakročil. Manželstvo bolo spočiatku dobré, chodievali na výlety, do kúpeľov,
takže nemyslí si, že by bolo až také rozvrátené. Potvrdila však, že s manželom sa naďalej nerozprávajú,
nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú. Ambulantne stále navštevuje psychiatrickú ambulanciu.

Odvolací súd po takto doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa

vo veci sa na skutkových okolnostiach daného prípadu nič podstatné nezmenilo. Situácia v rodine
bola opísaná zhodne oboma účastníkmi konania a to, že po dobu dvoch rokov spolu nehospodária,
nerozprávajú sa, intímne sa nestýkajú, čo svedčí o tom, že manželstvo si neplní žiadnu zo svojich
zákonných funkcií, navrhovateľ nie je ochotný manželské spolužitie obnoviť a preto odvolací súd napriek
tomu, že odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasí, dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre

rozvod manželstva a rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ustanovenia § 144 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.