Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/201/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114225365
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114225365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS
a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom: JUDr. Alan Strelák,
so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, proti odporcom: 1. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXX/XX, 2.
E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., K. XXX/XX, o zaplatenie 291,23 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/273/2014-30 zo dňa 26.2.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcom 1 a 2 náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomprvouvýrokovouvetousúdnávrhzamietoladruhouvýrokovouvetouodporcom
1., 2. nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497, § 499
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 2, 5, 8, § 517 ods. 2, § 101, § 103 Občianskeho
zákonníka, § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.
2, 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Prioritne súd skonštatoval, že predmetná zmluva
o úvere zo dňa 14.8.2008 má spotrebiteľský charakter a preto je ju potrebné posudzovať i v zmysle
citovaných noriem na ochranu spotrebiteľa. Následne súd zistil, že návrh nebol podaný dôvodne. V

konaní bolo potrebné v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení od 1.5.2014
ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. Súd pritom skonštatoval, že Občiansky zákonník
rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má
subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo
iným právnym predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie
práva na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru s príslušenstvom, ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo

neuvádza osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Táto premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. Ak je splnenie
dlhu stanovené na presne určenú dobu, tak pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný okamih
zročnosti dlhu, t. j. deň, keď mal dlžník splniť dlh, resp. začať s jeho plnením (doba splatnosti). Zročnosť
dlhu môže byť určená dohodu, právnym predpisom alebo rozhodnutím príslušného orgánu. V danom
prípade splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňom 22.5.2009 a všeobecná trojročná premlčacia
doba začala plynúť v deň zročnosti dlhu dňa 22.5.2009 a uplynula dňa 22.5.2012 (utorok). V súdenom

prípade si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 291,23 Eur s príslušenstvom voči odporcom 1., 2.
uplatnil na súde dňa 6.10.2014, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Za premlčané považoval súd aj
uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno
usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.Nakoľko súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, uprednostňujúc hľadisko procesnej
ekonómie bližšie neskúmal ďalej existenciu subjektívneho práva navrhovateľa, keďže premlčané právo
nemožnooprávnenémusúdnepriznaťvdôsledkuzánikuvynútiteľnostisubjektívnehopráva.Zovšetkých

vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval nárok navrhovateľa za nedôvodný, a preto ho v celom
rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci
plne úspešným odporcom 1., 2. právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania
výslovne nežiadali, i keď inak by im na ňu vzniklo právo.

Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom právneho zastúpenia odvolanie
navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolateľ argumentoval tým, že nemôže súhlasiť s
odôvodnením prvostupňového súdu, že by jeho nárok mal byť premlčaný po márnom uplynutí trojročnej
premlčacej doby. Nesúhlas zdôvodňuje tým, že v danej právnej veci premlčacia lehota spočívala
a to minimálne počas časového obdobia odo dňa 21.12.2010 (podanie žaloby na Medzinárodný

rozhodcovský súd v Bratislave) do dátumu nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu
Trnava č.k. 3Er/880/2011 o zastavení exekučného konania, kedy prebiehali konania, ktoré zapríčinili
spočívanie premlčacej lehoty. Súhlasí so zistením súdu prvého stupňa, že celý dlh sa stal splatným
ku dňu 22.5.2009, pričom dňom 23.9.2009, t.j. prvým dňom po zosplatnení záväzku začala plynúť
premlčacia lehota a to vo všeobecnom trvaní troch rokov. Začiatok plynutia premlčacej lehoty podľa §

101 Občianskeho zákonníka v tomto prípade predstavuje okamih, kedy mohlo prvýkrát uplatniť ochranu
svojho práva, čiže mohlo dňa 23.9.2009 prvýkrát uplatniť ochranu svojho práva vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. 120080564. Uvedený začiatok plynutia premlčacej lehoty potvrdzuje aj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.5.1997, sp. zn. 3Obo/44/1997. Ďalej je názoru, že v
tejto právnej veci začala dňa 21.12.2010 premlčacia lehota spočívať, keďže si uplatnil svoje právo

na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave zriadený Rozhodcovskou spoločnosťou, a.s.
Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave dňa 16.5.2001 vydal rozhodcovský rozsudok, na základe
tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, podal návrh na začatie exekučného konania
súdnemu exekútorovi. Okresný súd Trnava zamietol jeho žiadosť o vydanie poverenia súdneho
exekútora, proti ktorému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom do dňa

vyhotovenia tohto odvolania nebolo rozhodnuté, čiže exekučné konanie nebolo právoplatne skončené,
čo mal súd prvého stupňa zistiť pri lustrácii svojich neskorších súdnych spisov. S prihliadnutím na
ust. § 101 a § 112 Občianskeho zákonníka, ako aj na opis všetkých skutočností, dospel k názoru, že
počas časového intervalu od doručenia žaloby na Medzinárodný rozhodcovský súd po dni nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trnava o zastavení exekučného konania premlčacia lehota

spočívala a keďže exekučné konanie ešte prebieha, tak premlčacia lehota spočíva. Podaním žaloby
na Medzinárodný rozhodcovský súd v Bratislave, spĺňa definíciu pojmu „uplatnenie práva“, z čoho
vychádza aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 30.11.2000 sp. zn. 2Cdo/41/2000. Rovnaký názor o
spočívaní premlčacej lehoty má aj Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 20.4.1999, sp.
zn. 25Cdo/129/1999. V tejto súvislosti odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej

republikyIII.ÚS149/2010zodňa2.10.2012,vktoromsauvádza,že„spočívaniepremlčacejdobypodľa§
112Občianskehozákonníkavyvolávanielenuplatneniepohľadávkynasúde,aleajjejuplatnenieuiného
príslušného orgánu“. Iným orgánom sa dá rozumieť aj prokuratúra, správny orgán alebo rozhodcovský
súd. Ďalej zastáva názor, že spočívanie premlčacej lehoty by malo aj za následok uplatnenie práva na
vecne a miestne nepríslušnom súde, resp. inom orgáne, pričom taký istý alebo aspoň veľmi podobný

názor ohľadom uplatnenia práva na nepríslušnom orgáne vo vzťahu k spočívaniu premlčacej lehoty
má aj Najvyšší súd Českej republiky, tu sa odvoláva na jeho rozhodnutie zo dňa 29.5.2008 sp. zn.
33Odo/454/2006. Podľa odvolateľa ďalej v danej veci nie je možné o jeho právnom nároku rozhodnúť
ani ako o veci „res iudicata“, a to ani vo vzťahu k rozhodnutiu Medzinárodného rozhodcovského súdu.
Keďže premlčacia lehota začala plynúť dňa 23.5.2009 a začala spočívať dňa 21.12.2009, pričom ešte

nezačala znova plynúť, vyplýva z toho, že predmetná pohľadávka v žiadnom prípade nemôže byť a ani
nie je premlčaná. Vzhľadom na všetky uvedené a odôvodnené skutočnosti dospel k záveru, že je tu
splnený odvolací dôvod v zmysle zákonného ust. § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. v spojení so zákonným
ust. § 205a ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť,
že v danej veci prebiehalo konanie o ten istý predmet a preto premlčacia lehota spočívala.

Odporcovia odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom
konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
podľa obsahu použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2

O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli
(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať
úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou

navrhovateľa bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne uzavrel, že žalobou uplatnený nárok
navrhovateľa je premlčaný, v dôsledku čoho bolo dôvodné žalobu zamietnuť. S poukazom na uplatnené
odvolaciedôvodynebolopritomsporné,ženadanúvecjepotrebnéaplikovaťtrojročnúpremlčaciulehotu
v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka.

Vzmysle§112Občianskehozákonníka,ktorýsíceprvostupňovýsúdnavecneaplikoval,alenavrhovateľ
v odvolaní na jeho obsah poukázal, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia premlčacia doba sa zastavuje - spočíva po dobu
konania, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo inom príslušnom orgáne a v začatom
konaní riadne pokračuje. Po odpadnutí prekážky, ktorá spôsobila spočívanie premlčania, môže plynúť
premlčacia doba ďalej v čase, ktorý ostáva do jej skončenia, pričom sa započítava čas, ktorý uplynul

od začiatku jej plynutia až do vyskytnutia sa prekážky. Základnou podmienkou, aby došlo k spočívaniu
premlčacej lehoty je, aby veriteľ dotknuté právo uplatnil buď na súde alebo u iného, avšak nevyhnutne
príslušného orgánu, ktorým môže byť v zmysle zák. č. 244/2002 Z.z. i rozhodcovský súd. Zo znenia
citovaného ustanovenia je možné a contrario vyvodiť, že ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo u
iného nepríslušného orgánu, hoci v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od uplatnenia

po dobu trvania konania plynie naďalej a nedochádza k jej spočívaniu.

Zo Zmluvy o úvere č. 120080564 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 14.8.2008 vyplýva, že
Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť
Obchodných podmienok na zadnej strane Zmluvy o úvere. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany

dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy
alebo súvisiacich s touto zmluvou (vrátane sporov o jej platnosť a výklad), predložia na rozhodnutie
jedinému rozhodcovi Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť,
a.s. Bratislava. Zmluvné strany sa výslovne dohodli na vylúčení možnosti preskúmania a zrušenia
rozhodcovského nálezu na základe § 40 písm. h) ZoRK. Tým nemalo byť dotknuté právo dlžníka,

spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky.
V takom prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby
dodávateľom, dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobuje hrubú jednostrannú

výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom
všeobecnýchobchodnýchpodmienoktvoriacichsúčasťzmluvy,ktorájedodávateľomvopredpripravená,
a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako
celok len prijať alebo odmietnuť.

V skúmanom prípade nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou. Zo spôsobu uzatvorenia rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou
formulárovej zmluvy, nie je možné odvodiť, že navrhovateľom bol návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky ponúknutý dlžníkom a títo mali možnosť jeho návrh buď prijať alebo odmietnuť. Vzhľadom naskutočnosť, že rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy je zrejmé, že dlžníci nemali
možnosť uzatvorenie rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Len v prípade, ak by rozhodcovská doložka
bola dohodnutá individuálne, bolo by zrejmé, že spotrebiteľ bol riadne oboznámený s rozhodcovskou

doložkou a pristúpil na ňu. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom spočíva na

navrhovateľovi, tento však v tomto smere v rámci podaného odvolania nepredložil žiadne dôkazy, ani
netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval individuálnu dohodu s odporcami na riešení
sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.

V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný,
pretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.
Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného
textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný

neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje.

Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej
právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude
rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto

je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského
súduobjektívne.Okremtohotátodoložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.

Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky,

pretože spotrebiteľovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v
prípade podania žaloby dodávateľom, je daná právomoc výlučne určeného rozhodcovského súdu,
čo zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa (tak ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade),
pretože ten je v tom prípade povinný podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. V prevažnej väčšine
prípadov, je žalobcom z úverovej zmluvy práve dodávateľ. Možnosť voľby je tak pre spotrebiteľa len

iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, a to na vybraný
rozhodcovský súd.

V obdobnej veci ÚS SR v rozhodnutí IV.ÚS 55/2011 z 24.2.2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil
názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná
a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp.
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka za použitia ich výkladu v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS, tieto závery súdov nemožno
považovať za svojvoľný výklad a aplikáciu príslušného ustanovenia ESP a k porušeniu základných práv

sťažovateľa nedošlo.

Vo svetle vyššie uvedenej argumentácie odvolací súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá
vObchodnýchpodmienkachvpodoberozhodcovskejdoložky,podľaktorejvšetkysporyvprípadežaloby
podávanej veriteľom prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, na ktorú musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti (ex offo) prihliadať,
pričom musí zabezpečiť, aby spotrebiteľ takouto neprijateľnou podmienkou nebol viazaný.

Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5

Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať
a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a.s., Bratislava, nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho
podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsťk zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej lehoty. Predmetná trojročná premlčacia lehota preto začala
plynúť dňa 23.5.2009 deň nasledujúci po splatnosti uplatnenej pohľadávky (nie v deň splatnosti, ako
to nesprávne konštatuje súd prvého stupňa), pričom uplynula dňa 23.5.2012 - s poukazom na § 122

ods. 1 Občianskeho zákonníka (prvostupňový súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku nesprávne
uvádza, že dňa 22.5.2012 - čo ale je pre záver o premlčaní bezvýznamné) a keďže žaloba na súd bola
podaná až dňa 6.10.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty a súd v zmysle súdom prvého stupňa
aplikovaného ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, musel
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi včítane premlčania prihliadnuť aj bez návrhu,

nebolo možné uplatnené premlčané právo navrhovateľovi priznať a návrh ako nedôvodný bolo potrebné
v celom rozsahu zamietnuť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku vo veci samej, ktorým bol návrh zamietnutý, včítane výroku o náhrade trov konania odvolacími
dôvodmi osobitne nenapadnutého, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

I v odvolacom konaní boli fakticky plne úspešní odporcovia a preto im v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania, keďže si ale náhradu trov odvolacieho konania
návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili (podľa obsahu spisu im v odvolacom konaní ani žiadne
trovy nevznikli), odvolací súd odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.