Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200383
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2516200383.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch,
dieťa rodičov - matky: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., A. XXX/X a otca: S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/26/2016-47, zo dňa 15.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Rozhodnutie s použitím ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. vecne
odôvodnil v podstate tým, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná
úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď

len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného
opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver jednak o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana, a jednak, že je tu naliehavá, akútna potreba poskytnúť ochranu
prostriedkami procesného práva. V danom prípade súd návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia nevyhodnotil ako dôvodný, keď nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavú
potrebu upraviť vyživovaciu povinnosť otca k mal. Z. práve predbežným opatrením. Súd mal osvedčené,
že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti tento pravidelne každý mesiac prispieva na výživu
maloletej, pričom pred orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately deklaroval svoj

záväzok prispievať na výživu maloletej v ďalšom období sumou 75,- Eur mesačne. Doterajší prístup otca
k dobrovoľnému plneniu si svojej vyživovacej povinnosti k maloletej nenasvedčuje tomu, že by z jeho
strany malo dôjsť k ohrozeniu výživy maloletej, čo by odôvodňovalo potrebu nariadenia predbežného
opatrenia. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, súd zdôrazňuje, že v zmysle § 76 ods. 1 písm.
a) O.s.p. môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby platil výživné len v nevyhnutnej
miere, teda v rozsahu určenom na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb oprávnenej

osoby, ktorou je v tomto prípade maloleté dieťa. Po vyhodnotení pomerov rodičov a potrieb mal. Z., ako
aj s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletej dospel súd k záveru, že peňažným
plnením vo výške 75,- Eur mesačne , ktoré sa otec titulom výživného dobrovoľne zaviazal platiť k
rukám matky v nasledujúcom období, bude výživa maloletej zo strany jej otca v nevyhnutnej miere
zabezpečená. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd nemal osvedčené, že by výživa maloletej bola
ohrozenáaztohtodôvodusivyžadovalaúpravupredbežnýmopatrením,ktoréhovydaniejepodmienené

práve existenciou bezprostredne hroziacej ujmy. Z uvedeného dôvodu preto súd návrh matky ako
nedôvodný zamietol. Záverom súd uvádza, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal.Z., vrátane vyživovacej povinnosti, rozhodne súd po vyhodnotení všetkých dôkazov v konaní vo veci
samej, ktoré je vedené pod sp. zn. 13P/266/2015.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka, ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a nahradil ho novým, keďže má za to, že prvostupňový súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, pretože jej návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Uviedla,
že odvolanie odôvodňuje § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a po citácii § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. poukázala
na to, že sa nestotožňuje sa vyjadreniami súdu, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie

je dôvodný, nakoľko neboli zistené také okolnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavú potrebu úpravy
vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Nepopiera skutočnosť, že otec maloletej prispieva na jej výživu,
aj keď nie pravidelnou sumou, ale ide o to, aby na jej výživu prispieval aj naďalej, nakoľko nemá ničím
zaručené, že na výživu maloletej prispievať bude, keďže k narodeninám a ani na Vianoce ju vôbec
ničím neobdaril a medzi štyrmi očami sa jej vyjadril, že nech ďalšie výživné nečaká. Sama poberá len
rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, pomáhať jej musia rodičia, nakoľko by to finančne vôbec

nezvládla. To, že otec maloletej prisľúbil údajne pred kolíznou opatrovníčkou, že bude posielať každý
mesiac na maloletú 75,- Eur, nepokladá za vierohodné z dôvodu, že keď porušil vydané vykonateľné
predbežné opatrenie č.k. 13P/303/2015, tak obyčajný prísľub je to najmenej, aby porušil a tým by mohlo
prísť k ohrozeniu práv maloletej a k nej uspokojeniu základných potrieb.

Uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa síce
nedoručoval otcovi, ako ani kolíznemu opatrovníkovi v súlade s ust. § 75 ods. 8 O.s.p. (ak bol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom
uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa), v dôsledku čoho
potom ani odvolanie matky ostatným účastníkom doručované nebolo.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.sp.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody

odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné
priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa na základe obsahu spisu
osvedčený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie naplnenia zákonných
podmienok pre vydanie odporkyňou navrhnutého predbežného opatrenia, a pretože v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje
na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia uznesenia. Odvolací

súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

Už iba na okraj sa žiada dodať, že rozhodujúcou otázkou v odvolacom konaní bolo posúdenie
osvedčenia, či bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka (tu

maloletého dieťaťa) ohrozené. Podľa názoru prvostupňového súdu, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje,
v danom prípade nebola splnená táto podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, keďže súd mal
dostatočne osvedčené, že otec si doposiaľ vyživovaciu povinnosť k maloletej a to aspoň v nevyhnutnej
miere plní dobrovoľne, čo nepoprela ani odvolateľka, táto sa len obáva, že sa tak nebude diať i v
budúcnosti.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Pre rozsudok (rovnako to platí i pre uznesenie - poznámka odvolacieho súdu) je rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia (§ 154 O.s.p.).Citované ustanovenie § 153 ods. 1 O.s.p. ukladá súdu povinnosť rozhodovať na základe skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov. Keďže skutkový stav sa môže v priebehu konania meniť, bolo
nevyhnutné určiť tiež okamih, ktorý sa stane rozhodujúcim pre zistenie skutkového stavu. Tento okamih

určuje citované ustanovenie § 154 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je pre posúdenie zisteného
skutkového stavu ako základu rozhodnutia rozhodujúci okamih vyhlásenia rozhodnutia. Znamená to
okrem iného, že súd pri zisťovaní skutkového stavu berie pri dokazovaní do úvahy nielen skutočnosti,
ktoré tu boli pred začatím konania a v čase začatia konania, ale prihliada tiež ku všetkému, čo nastalo za
konaniaaždovyhláseniarozhodnutia,tedavychádzazostavu,ktorýtujevčasevyhláseniarozhodnutia.

Z uvedeného je potom zrejmé, že pokiaľ otec doposiaľ platí výživné dobrovoľne, tu samozrejme výživné
v nevyhnutnej miere s tým, že výška výživného bude určená v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine
v základnom konaní až po riadne vykonanom dokazovaní, ktorého suma v nevyhnutnej miere nemá
odrážať potreby detí a schopnosti a možnosti otca, ale má zohľadňovať elementárne potreby maloletého
dieťaťa ako je stravovanie, ošatenie a podobne do doby, kým nebude rozhodnuté vo veci samej v zmysle

kritérií stanovených citovaným ustanovením Zákona o rodine, čo v danom prípade plnené zo strany
otca je (ani v čase podania odvolania matka nenamietala, že by otec výživne neplatil), odvolanie matky
nemohlo mať úspech.

Jedine v prípade ak nastane zmena a otec výživné prestane platiť, stane sa návrh na nariadenie

predbežného opatrenia platiť výživné v nevyhnutnej miere na maloletú otcom opodstatnený, a matke nič
nebráni takýto návrh na nariadenie predbežného opatrenia na súd podať opakovane.

S poukazom na vyššie uvedené potom boli splnené podmienky, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako v celom rozsahu vecne správne potvrdil.

O náhrade prípadných trov konania o nariadenie predbežného opatrenia, včítane trov tohto odvolacieho
konania, bude rozhodnuté v základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.