Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/226/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114221173
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114221173.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: H. W., narodený

XX. X. XXXX, bytom J. XX, W., 2. X. W., rodená T., narodená XX. XX. XXXX, bytom J. XX, W.,
obaja zastúpení: JUDr. Magdaléna Lesayová, advokátka, Hlavná 27/A, Trnava, proti žalovanému: U. Y.,
narodený XX. XX. XXXX, bytom N. XXXX/XX, W., o zaplatenie 1400 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne úrok z omeškania 9,5 % ročne zo
sumy 4600 eur od 21. 9. 2011 do 10. 2. 2011, zo sumy 3200 eur od 11. 2. 2011 do 23. 7. 2012 a to do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Žalobca v rade 1 a žalobkyňa v rade 2 sú povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške
60,48 eur za súdny poplatok a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1 a v rade 2 sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12. 8. 2014 spoločne a
nerozdielne domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 1400 eur, úroku z omeškania 9,5 % ročne zo
sumy 3200 eur od 21. 9. 2011 do 23. 7. 2012, zo sumy 1400 eur od 21. 9. 2011 do zaplatenia a náhrady
trov konania, titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 8. 2011.

Dňa 19. 8. 2014 vydal súd platobný rozkaz č. k. 14Ro/484/2014-10, ktorým návrhu vyhovel.

Dňa 3. 9. 2014 podal žalovaný vo veci odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že sumu 1400 eur uhradil
dňa 8. 2. 2012, preto navrhuje návrh zamietnuť. Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku sa platobný rozkaz zrušil a súd nariadil pojednávanie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v rade 1, žalovaného, svedka H. Y., X. X.. XXXX,
odporom žalovaného zo dňa 3. 9. 2014, zmluvou o pôžičke zo dňa 16. 8. 2011, podacím lístkom zo dňa 8.
2. 2012, výpisom z účtu zo dňa 24. 7. 2012, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovaný
skutkový stav.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou sumy 3.200,- eur
do omeškania od 21.9. 2011 do 23.7.2012, s úhradou sumy 1.400,- eur od 21.9.2011 do zaplatenia.

Žalobcovia na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 16.8.2011 požičali žalovanému sumu 4600,- eur, ktorú
sa žalovaný zaviazal zaplatiť do 20.9.2011. Žalovaný dlh v lehote splatnosti nezaplatil, a preto bol
žalovaný vyzvaný na zaplatenie. Následne po upomienke žalovaný zaplatil sumu 3.200,- eur, ktorá bola
pripísaná na účet žalobcu v rade 1 dňa 27.4.2012. Žalobcovia aj predtým žalovanému požičali peniazezospoločnýchprostriedkov.Sumu1400eurvzmyslepodacieholístkazodňa8.2.2012prijaližalobcovia
s posunom dvoch, troch dní, avšak nejde o pôžičku zo dňa 16. 8. 2011. Upomienka žalobcov je zo dňa
23.2.2012 na sumu 4600 eur, keď žalobca sa vyjadroval tak, že žiadna platba na pôžičku zo 16.8.2011

mu nebola zaplatená, suma 3.200,- eur bola zaplatená až na základe upomienky.

Žalobca v rade 1 uviedol, že dňa 16.8.2011 podpísali so žalovaným zmluvu o pôžičke vo výške 4600 eur,
ktorú mal vrátiť do 20. 9. 2011. Dňa 30.8.2011 prišiel žalovaný, že by potreboval požičať sumu 1.600,-
eur, ktorú mu hneď večer odovzdal a dohodli sa na tom, že pôžička bude bez úrokov a za podmienok v

zmysle písomnej zmluvy o pôžičke zo 16.8.2011. Hneď sa dohodli, že 31.8.2011 o tom spíšu dodatok
k zmluve o pôžičke, ale žalovaný už neprišiel. Najskôr manželka nesúhlasila s pôžičkou 1.600,- eur,
ale potom vyjadrila súhlas, keď to malo byť spísané. Všetky záležitosti aj predchádzajúce pôžičky so
žalovaným vybavoval aj za manželku. Mal za to, že suma 1.400,- eur, ktorú na podanom lístku uhradil
otec žalovaného, je úhrada pôžičky, ktorá bola poskytnutá vo výške 1.600 eur, z toho dôvodu, že keď
bol za otcom žalovaného, ukázal mu pôžičku zo 16.8.2011, načo mu povedal, že ho to nezaujíma. Otec

žalovaného mu povedal, že zaplatí za žalovaného nejakú čiastku jeho dlhu a ostatné veci, aby si vybavil
so žalovaným. Následne mu došiel podací lístok na sumu 1.400,- eur. Potom išiel za otcom žalovaného,
s ktorým sa rozprávali, že žalovaný mu dlhuje peniaze. Dňa 24.7.2012 mu prišla suma 3.200,- eur
od otca žalovaného. Otcovi žalovanému pri osobnom stretnutí predložil zmluvu zo dňa 16.8.2011. Pri
stretnutí so žalovaným, mu povedal, že mu ešte dlhuje peniaze vo výške 1.600,- eur. Po úhrade sumy

3.200,- eur povedal otcovi žalovaného, aby vyzval svojho syna, že ešte dlhuje sumu 1.600,- eur.

Žalovaný uviedol, že pôžička 4600 eur je vyplatená jeho otcom, ktorému povedal, že mal od žalobcu
požiadanú sumu 4600 eur. Žalobca bol za otcom aj so zmluvou zo 16. 8. 2011. Žalobca bol u nich, otec
sa s ním dohodol, že prvú čiastku 3.200,- eur mu otec zaplatí , neskôr sumu 1.400,- eur. Dohodol sa s

otcom, že peniaze za neho zaplatí, čo sa aj stalo. Doklady o úhradách mu otec ukázal. Žiadnu pôžičku
na sumu 1.600,- eur od žalobcu nebral, bola uzavretá iba zmluva na sumu 4.600,- eur. Otcovi povedal
iba o jednej pôžičke na sumu 4.600,- eur. Otec mu povedal, že žalobca bol u nich a ukázal mu zmluvu
na sumu 4.600,- eur. O tom, že otec uhradil sumu 4.600,- eur mu povedal vždy po čiastkovej úhrade,
medzi ktorými bolo viactýždňové obdobie. Vie, že na zvyšnú úhradu si musel požičať peniaze od brata.

Predtým ako to prišlo k súdu ho žalobcovia kontaktovali ohľadom úhrady sumy 4.600,- eur, ohľadom
sumy 1.600,- eur ho nekontaktovali. Je pravdou, že asi 10, 15 rokov dozadu si požičal sumu 400 Sk od
otca žalobcu. Po splatnosti pôžičky 4600 eur ho kontaktoval žalobca v rade 1, u neho doma v roku 2012
a dohodli sa, že keď predá chalupu, peniaze vráti.

Svedok H. Y. uviedol, že boli pri tom aj s manželkou, keď sa dozvedel od žalobcu aj za prítomnosti
žalovaného,žetentomudlhujesumu1.400eur.Vtedyžalobcanespomínalinúsumuažalovanýpovedal,
že si od žalobcu požičal sumu 1.400 eur. Nepamätá si, či predmetom hovoru bola skutočnosť dokedy má
žalovaný sumu 1.400,- eur zaplatiť. Potom sumu 1.400,- eur svedok zaplatil šekom na pošte. Peniaze
si požičal od svojho brata Y. Y. osobne pri návšteve u neho. O úhrade povedal žalovanému. Možno s

odstupom polroka, roka, prišiel žalobca za žalovaným, vtedy ho žalovaný zavolal a prítomná bola aj
jeho manželka. Žalobca prišiel s tým, že žalovaný mu dlhuje sumu 3.200,- eur, 3.300- eur. Žalovaný mu
povedal, že sumu 3.200,- eur si nepožičal, že si požičal iba sumu 1.400,- eur. Žalobca sa stále domáhal
vrátenia peňazí, ale nemal od toho pri sebe žiaden doklad. S odstupom mesiaca, dva, prišiel žalobca
za žalovaným, boli spolu s manželkou na záhrade. Žalobca ukázal podpísanú zmluvu so žalovaným a

žiadal zaplatiť. Svedok si zmluvu prečítal, vedel aká je tam čiastka. Žalovaný sa vyjadril tak, že nič platiť
nebude, že si nič nepožičal, že zmluvu podpísal po nátlakom. Potom prišli dopisy od pani S., svedok
ich čítal. Po dohode so synom, si zobral úver zo Slovenskej sporiteľne na sumu 3.200,- eur žalovanému
o tom povedal. Uhradil sumu 3200 eur, keď predtým uhradil sumu 1.400,- eur, vypočítal si rozdiel do
sumy 4.600,- eur. Nevie presne, či túto čiastku zaplatil priamo na účet alebo či šekom. Iné platby za

žalovaného žalobcovi nerealizoval. Žalovaný mu povedal, že žalobca od neho pýta ďalších 1.400,- eur.

Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky,
ods. 2 pri peňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva
alebo lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne, ods. 2 dlh musí byť
splnený riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za
iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ustanovenia 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný, ods. 2 z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja
manželia spoločne a nerozdielne.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať, ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ustanovenia § 512 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré
je nedeliteľné, je dlžník oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné.
Splnením jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich
spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia nedohodnú, môže dlžník

to, čo je dlžný, zložiť do súdnej úschovy.

V konaní súd zistil, že dňa 16. 8. 2011 uzavreli účastníci konania zmluvu o pôžičke, ktorou žalobcovia
požičali žalovanému sumu 4600 eur bez úroku do 20. 9. 2011. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil
prevzatiesumy4600eur.Podacímlístkomzodňa8.2.2012poukázalH.Y.žalobcovivrade1sumu1400

eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23. 2. 2012 právna zástupkyňa žalobcov vyzvala žalovaného
na zaplatenie sumy 4600 eur v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 8. 2011, v lehote 14 dní od prevzatia
upomienky. Dňa 24. 7. 2012 bola vložená otcom žalovaného na účet žalobcu v rade 1 suma 3200 eur.

Zmluvaopôžičkemácharakterreálnej(nielenkonsenzuálnej)zmluvy.Právnymdôvodomvznikupôžičky

(causa debendi) je odovzdanie druhovo určenej veci (napr. peniaze). Veriteľ je zároveň povinný umožniť,
abydlžníknadobudolvlastníckeprávokpožičanejveci,atoneobmedzenéprávominejosoby.Vlastnícke
právo k požičanej veci prechádza na dlžníka v momente jej odovzdania ( § 133 OZ). Vznik pôžičky
predpokladá: a) dohodu strán, b) skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Dohoda strán vyjadruje
ich vôľu, aby jedna strana prenechala druhej strane veci určené podľa druhu s tým, že druhá strana

vráti po čase veci toho istého druhu. Táto dohoda nemusí nevyhnutne riešiť splatnosť pôžičky ani to,
či ide o odplatnú alebo bezodplatnú zmluvu. Inak táto dohoda musí vyhovovať náležitostiam pre
zmluvy vôbec. Na základe dohody vznikne pôžičkový pomer medzi veriteľom a dlžníkom a v jeho rámci
najmä povinnosť veriteľa odovzdať predmet pôžičky a oprávnenie dlžníka požadovať jeho odovzdanie.
Samotná pôžička vzniká odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za následok zánik

tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci. Ku skutočnému
odovzdaniu predmetu pôžičky nemusí nutne dôjsť len v čase uzavretia zmluvy o pôžičke. Odovzdanie
sa môže uskutočniť aj osobitným spôsobom. Napr. keď dlžník dostane požičané peniaze v hotovosti, ale
i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej
sumy i bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Nedá sa ani vylúčiť, aby sa zmluvné strany dohodli,

že peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu a ktoré je povinný veriteľovi vrátiť, budú
naďalej (od uzavretia zmluvy o pôžičke) tvoriť predmet pôžičky. Dlžník je tiež povinný platiť úroky, ak boli
dohovorené, príp. ak aj bez dohovoru z nejakého zákonného predpisu vznikne preňho taká povinnosť.
Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, čo bolo predmetom zmluvy
alebo vrátil len časť pôžičky, dostáva sa do omeškania. Veriteľ môže v takom prípade uplatňovať práva

uvedenévustanovení§517anasl.OZ.Svojeprávosimôžeuplatniťinasúdežalobouovráteniepôžičky
(actio certae creditae pecuniae). V prípadnom spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno
tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky, a že
žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva opôžičke, a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané,
potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno Dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá mala
za následok zánik dlhu, spočíva na dlžníkovi. Vrátenie veci zahŕňa v sebe aj povinnosť dlžníka previesť

na veriteľa vlastnícke právo k vrátenej veci. Nebezpečenstvo náhodnej škody na veci prechádza na
veriteľa jej prevzatím. Ak sa vrátenie druhovo určených vecí stane nemožné, t. j. nie je fyzicky možné
vrátiť veci toho istého druhu, dlžník je povinný vyplatiť veriteľovi peňažnú náhradu. Pre výšku tejto
náhrady nie je rozhodná cena veci v čase poskytnutia pôžičky, ale cena v čase splatnosti zmluvy o
pôžičke.

Z citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo
325/2009, zo dňa 30. júna 2010).
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia podali žalobný návrh v časti sumy
1400 eur nedôvodne, keď v konaní neuniesli dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, ktoré určuje

hmotnoprávna norma, tzn. právny predpis v tomto prípade § 657 Občianskeho zákonníka, ktorý súd na
daný prípad aplikoval (pričom z tohto ustanovenia vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda
kto z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať), keď nepreukázali, že žalovaný im
dlhuje sumu 1400 eur tak ako to tvrdili (žalobca v rade 1 na pojednávaní dňa 23. 6. 2015) titulom zmluvy
o pôžičke zo dňa 30. 8. 2011 v sume 1600 eur. V konaní žalobcovia preukázali, že žalovanému požičali

sumu 4600 eur písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 16. 8. 2011, žalovaný preukázal, že žalobcom bola
táto čiastka uhradená jeho otcom (svedok H.) a to v zmysle podacieho lístka zo dňa 8. 2. 2012 v sume
1400euranaúčetžalobcuvrade1dňa24.7.2012vsume3200eur(spolu4600eur).Vzhľadomktomu,
že k pôžičke dochádza na základe zmluvy bolo na žalobcoch dôkazné bremeno o tom, že sumu aj sumu
1400 eur (ako časť požičanej sumy 1600 eur) žalovanému požičali, že mu ju odovzdali, ako aj o tom,

že túto čiastku im žalovaný dlhuje. Spornou zostala medzi účastníkmi nielen skutočnosť, že účastníci
uzavreli zmluvu o pôžičke zo dňa 30. 8. 2011 na sumu 1600 eur, ale predovšetkým skutočnosť, že
žalobcoviaodovzdaližalovanémusumu1600eur,resp.1400eur,ktorájepredmetomtohtokonania.Keď
uvedené žalovaný poprel a ani predvolaný svedok, ktorý sa mal k uvedenému vyjadriť, požičanie sumy
1600 eur resp. jej odovzdanie žalobcami žalovanému, nepotvrdil. V tejto súvislosti tiež súd poukazuje

na skutočnosť, prvýkrát o existencii pôžičky zo dňa 30. 8. 2011 na sumu 1600 eur hovoril žalobca v
rade 1 na pojednávaní dňa 23. 6. 2015, keď v žalobcom návrhu, ktorým žalobcovia odôvodňovali svoju
požiadavku na zaplatenie sumy 1400 eur označili iba písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 16. 8. 2011.
Suma 4600 eur v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 16. 8. 2011 bola žalobcom uhradená, tak ako je
uvedené vyššie. Obe úhrady realizoval otec žalovaného, ktorý uhradil pôžičku za žalovaného, na čom

sa so žalovaným dohodol. Žalovaný mal povinnosť požičanú sumu 4600 eur vrátiť do 20. 9. 2011, čo
však nesplnil. Preto majú žalobcovia aj nárok na zaplatenie požadovaných úrokov z omeškania vo výške
9,5 % ročne zo sumy 3200 eur od 21. 9. 2011 do 23. 7. 2012, zo sumy 1400 eur od 21. 9. 2011 do
10. 2. 2011. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno
ohľadne požiadavky na zaplatenie sumy 1400 eur, keď písomná ani ústna zmluva o pôžičke zo dňa 30.

8. 2011 na sumu 1600 eur súdu preukázaná nebola. Pri neexistencii písomného dojednania zmluvy o
pôžičkách bolo na žalobcoch, aby preukázali, že medzi účastníkmi došlo k uzavretie ústnej zmluvy, a aj
k reálnemu odovzdaniu peňazí, ktoré podľa tvrdenia žalobcov boli predmetom pôžičky (na sumu 1600
eur). K zisteniu spornej skutočnosti nestačí len tvrdenie žalobcov o poskytnutí pôžičky, ktoré žalovaný
popiera.Vzhľadomktomu,žedôkaznébremenoležínatomúčastníkovikonania,ktoréurčitéskutočnosti

tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky, bolo na žalobcoch,
aby svoje tvrdenie o uzavretí pôžičky preukázali. Za tejto situácie záležalo na zistení skutkového stavu
v tomto smere predovšetkým na hodnotení vierohodnosti tvrdenia žalobcov a dôkazov svedčiacich v
ich prospech. Výpoveďou svedka mal súd preukázané, že žalobcovia požičali žalovanému sumu 4600
eur, keď svedok potvrdil vedomosť o požičanej sume 1400 eur a sume 3200 eur, t. j. spolu v sume

4600 eur. Žalobcovia súdu nepreukázali, že žalovanému požadovanú sumu 1400 eur odovzdali, okrem
pôžičky, neuviedli ani iný titul na zaplatenie žalovanej sumy. Súd v konaní nemal preukázaný ani iný
titul na požiadavku na zaplatenie žalovanej sumy, ani bezdôvodné obohatenie. Nakoľko mal súd za to,
že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno ohľadom poskytnutia pôžičky žalovanému v sume 1600 eur(vrátenie žalovanej sumy 1400 eur), tak ako už bolo vyššie skonštatované žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno, a preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zistených skutkových okolností
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh v časti sumy 1400 eur zamietol.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
lenjednotlivýchplnení,ods.2akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ods. 3
ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže

by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcom právo požadovať od
žalovaného ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaný podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995

Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 21. 9. 2011, keď žalovaný bol
povinný sumu 4600 eur vrátiť do 20. 9. 2011, t. j. nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s úhradou
sumy 4600 eur. Dňa 10. 2. 2011 bola uhradená žalobcom sumu 1400 eur, keď títo sa vyjadrili tak, že

sumu 1400 eur im bola uhradená s posunom troch dní, preto súd uložil žalovanému zaplatiť úrok z
omeškania 4600 eur od 21. 9. 2011 do 10. 2. 2012. Žalovaný bol v omeškania s úhradu sumy 3200 eur
od 11. 2. 2012 do 23. 7. 2012, keď suma 3200 eur bola žalobcom zaplatená dňa 24. 7. 2012. Preto súd
vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania tieto ako nedôvodné zamietol. Výšku úroku z omeškania
mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného bola vo výške

1,5 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 1,5 % + 8 bodov spolu výška 9,5 % ročne. Na
základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch

konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Podľa ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďami svedkov, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia vo svojom návrhu boli povinní v

zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa
dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd
teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcami, ktorými odôvodňovali svoj návrh. Keďže
vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci

samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania ani
zo samotného návrhu žalobcov. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval
súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel,
že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov
konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), keď prihliadol na zásadu rovnosti účastníkov konania a s prihliadnutím
na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné prejednanie veci. Vykonávaním

nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a druhého znevýhodnil a to podľa toho,
ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a komu na ujmu. Takýmto postupom by
sa súd mohol javiť ako nie nestranný.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len

čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. keď žalovaný bol v konaní
úspešný 72 % (86 % úspech - 14 %neúspech), preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške

60,48 eur ako 72 % za súdny poplatok vo výške 84 eur.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.