Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 29, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/245/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210795
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5612210795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 (zn. NP-2736-8271), proti žalovanej Slovenská republika, Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava (zn. 30304/2013/34), v konaní o náhradu majetkovej škody
125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy 660 eur, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd
medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá
žalobcovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Lipt. Mikuláš, pretože nerozhodol
v zákonom stanovenej lehote o žiadosti súdneho exekútora v exekučnej veci zn. EX 5977/2009 o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku
povinným D. Ž., F.. XX.XX.XXXX vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5371390. Vydanie medzitýmneho
rozsudku odôvodnil potrebou deklarácie porušenia práva žalobcu na rozhodnutie o žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, v spojení s porušením jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,
nutnosťou deklarácie porušenia jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces a

nutnosťou deklarácie porušenia princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Lipt. Mikuláš (konkrétne princípy legality, ochrany legitímnych očakávaní, ochrany dôvery v
právo, právnej istoty). Vydanie medzitýmneho rozsudku odôvodnil tiež potrebou nahradiť žalobcovi
nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti s porušením týchto práv.
Rozsudkom vo veci samej sa domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125
€ a nemajetkovej ujmy 660 €. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako oprávnený navrhol vykonanie
exekúcie voči povinnému D. Ž.. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Lipt. Mikuláš o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Tunajší okresný súd o tejto žiadosti rozhodol po uplynutí zákonom
stanovenej doby dňa 20.01.2010 poverením súdneho exekútora. Urobil tak bez toho, aby existovala
okolnosť umožňujúca exekučnému súdu postupovať so zbytočnými prieťahmi. Okresný súd počas
tohto obdobia nevykonával úkony, smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa poškodený
počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR
(rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05). O všetkých okolnostiach

priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, sa poškodený dozvedel po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Žalobca podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. písomne požiadal
žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, do podania tejto žaloby žalobcana podanú žiadosť pozitívne nereagoval. Ako dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia označil spis
Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu a potvrdenie o prijatí
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku založené v spise Okresného súdu Liptovský Mikuláš žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorej
predmetom je náhrada škody vzniknutá pri nesprávnom úradnom postupe pri výkone exekúcie záväzku,
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 5581123 dlžníka J. Á., sp.zn. súdneho exekútora EX 10348/2010.
Uviedol ďalej, že objektívne nemôže predložiť rovnopis návrhu na vykonanie exekúcie, pretože ho
pripojil súdny exekútor k žiadosti o udelenie poverenia. Žalobca používa na označenie veci spisovú

značku súdneho exekútora, pretože exekučný súd mu súdnu spisovú značku neoznámil. Požiadavku na
nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch odôvodnil tak, že nesprávny úradný postup okresného súdu
je dôsledkom nesústredenej súdnej činnosti intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy spojené
so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky. Došlo
k vyvolaniu nasledovných rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,

neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného. Neexistuje
akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok nápravy spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základých práv žalobcu spojený s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej

majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti.
Zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v
súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným

zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej je

spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660 €.
Žalobca si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a vyvolanie rizík, ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej

súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) uplatňuje alikvotným pomerom 55 eur
za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu, sumu 660 € za 12 mesiacov. V danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 373 dní.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9NcC/35/2013-14 zo dňa 31.01.2013 rozhodol o vylúčení sudkne

JUDr. Briškovej Okresného súdu Lipt. Mikuláš z prejednávania a rozhodovania veci, pričom ostatných
sudcov nevylúčil.

Žalovaný písomným vyjadrením z 02.10.2013 navrhol zamietnutie žaloby pre nenaplnenie podmienok,
vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z.z., uplatniac si právo na náhradu trov konania. Poukázal na

zmätočnosť žaloby, najmä označenie povinnej z exekučného konania odlišnými dátumami narodenia,
neuvedením súdnej spisovej značky exekučného konania, neuvedením relevantných skutkových
tvrdení, ako je dátum doručenia podania na súd a dátum, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku
škody. Rovnako žalobca nepriložil k žalobe jeden relevantný dôkaz, preukazujúci existenciu exekučného
konania, vznik škody aj nemajetkovej ujmy atď. Jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti žalobcu na

porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu Ústavným súdom SR, napr. rozhodnuia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012, sp. zn. IV. ÚS 366/2012, sp. zn. IV. ÚS 374/2012
bolo neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu. Nie je jasný ani titul náhrady škody. Ani v rámci
súčinnosti pri predbežnom prerokovaní nároku žalobca neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti

na zbytočné prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu alebo možnosť podania
ústavnej sťažnosti. Právomoc posudzovať prieťahy v súdnom konaní má iba predseda súdu, alebo
Ústavný súd SR, nie všeobecný súd. Zákonnou podmienkou súdneho konania o nároku na náhrady
škody je jeho predbežné prerokovanie (§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.). Prvé žiadosti o predbežnéprerokovanie nároku na náhradu škody z 23.04.2012 boli žalovanému doručené v ten istý deň. Žaloba
na súde bola podaná 27.09.2012, teda pred uplynutím zákonnej 6-mesačnej lehoty určenej zákonom
514/2003 Z. z.. Na výzvu na doplnenie žiadosti žalovaného na predbežné prerokovanie nároku

žalobca reagoval uvedením všeobecných informácií, takže neposkytnutím súčinnosti zmaril možnosť
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
musia byť splnené súčasne tri podmienky, a to nezákonné rozhodnutie (resp. nesprávny úradný postup),
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) a
vzniknutou škodou. Žalobca označil ako nesprávny úradný postup rozhodnutie o poverení exekútora

po zákonnej 15-dňovej lehote. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. explicitne uvádza východiská pre
posudzovanie nesprávneho úradného postupu súdu. Žalobca dôkazy, potrebné pre posúdenie tejto
otázky, nepredložil. Rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 nevylučuje posúdenie zmluvnej
podmienky aj v exekučnom konaní. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 uvádza,
že 15-dňová lehota na písomné poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c/ a d/ (vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu a rozhodcovskej komisie a zmiery

nimi schválené). V znení znení účinnom pred 01.06.2011 § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku
znel „vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“. Novelizácia
tohto zákonného ustanovenia vložením slov „rozhodnutie rozhodcovckých súdov“ predstavovala len
explicitnejšie ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo jeho mylným interpretáciám. Súd ustanovenie § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku pred 01.06.2011 správne aplikoval aj na rozhodcovské rozsudky.

Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 16/02, v zmysle ktorého Ústavný súd SR
nedodržanie lehôt, uvedených v zákone, nepovažuje automaticky na porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej
veci. Pojem zbytočné prieťahy, obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je autonómnym pojmom, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. Rozhodovanie o žiadosti

o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie si vyžaduje skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských
rozsudkov s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Z existencie prieťahov v súdnom konaní môže konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade škody v
zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. vychádzať len v prípade, ak boli konštatované vo výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v právoplatnom

rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní (ak sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní), právoplatnom rozhodnutí Európskeho
súdu pre ľudské práva o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v
právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, konštatujúcom porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k tomuto predpokladu nesplnil

povinnosť tvrdenia ani povinnosť tvrdenie preukázať. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania
práva na náhradu škody pri každom uplatnenom nároku žalobcu, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.04.2009, teda 3 roky pred
dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. K materiálnej
škode uplatnenej žalobcom žalovaný uviedol, že nebola preukázaná existencia škody ani jej výška.

Žalobca vyčíslil škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov. Žalobca neuvádza, či ide
o skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Žalobca ako spoločnosť zaoberajúca sa spotrebiteľskými úvermi
k svojej činnosti potrebuje a využíva informačný systém, náklady na jeho prevádzkovanie, správu a
údržbu mu vznikli bez ohľadu na tvrdené prieťahy. K výške náhrady nemajetkovej ujmy žalovaný citoval
ustanovenie § 17 ods. 2 a § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a poukázal na to, že poskytovanie

finančného zadosťučinenia nie je automatické. Odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu,
spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní, nie je možné vzťahovať na pocity fyzických osôb, ktoré
sa na činnosti právnickej osoby zúčastňujú, lebo im ujma priamo nevzniká. Žalobca uvádzaný zánik
podnikateľských aktivít a plánov bližšie nekonkretizuje a nepreukazuje, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením. Je potrebné prihliadať na dobré mravy a na poškodenú

osobu. Celkové náklady úverov poskytovaných žalobcom, ktoré pozostávajú z úrokov a iných poplatkov,
v niektorých prípadoch predstavujú takmer 100 % ročne zo sumy získanej dlžníkom od spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Dlžníci sa zaviazali v prípade nesplnenia zmluvných záväzkov platiť sankciu vo
výške 0,25 % denne, čiže 91,25 % ročne. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
o čom svedčí článok v denníku SME zo 16.07.2012 a boli aj predmetom záujmu Európskej komisie,

o čom svedčí jej list. Práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov. Uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite. Aj v prípade porušenia práva žalobcu samotné konštatovanie porušenia právmusí byť dostačujúcim. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti nemožno tvrdiť, že
žalobcovi škoda vznikla postupom okresného súdu.

Na pojednávaní dňa 29.09.2014 sa nezúčastnil ani jeden z riadne a včas predvolaných účastníkov.
Súd po zistení, že sú splnené podmienky pre vykonanie pojednávania, vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, prihliadajúce na obsah spisu a doteraz vykonané dôkazy s poukazom na § 101
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.). Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil,
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobca elektronickým podaním zo dňa

24.09.2014 navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm d/ a 109 ods. 2 písm. c/ Obč. súd.
por. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, podanej pre
porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, osobitne na zákonného sudcu a na spravodlivý
súdny proces uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9NcC/35/2013. Tento návrh žalobcu
bol zamietnutý uznesením Okresného súdu Lipt.Mikuláš, vyhlásenom na pojednávaní 29.09.2014.
Vzhľadom na obsah meritórneho posúdenia veci a zamietnutie nedôvodnej žaloby vo veci samej bolo

nehospodárnym odkladať rozhodnutie vo veci samej na dobu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o neprerušení konania. Neúčelným a nehospodárnym bolo rozhodovať v zmysle procesného návrhu
žalobcu medzitýmnym rozsudkom o základe prejednávanej veci a prenechať rozhodnutie o výške
žalovaného nároku ďalšiemu rozsudku. Ak by aj žaloba čo do základu bola dôvodná, rozhodnutie o
výške plnenia by nevyžadovalo rozsiahle dokazovanie.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/ 2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 01.01.2013 (ďalej len Zákon) právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobu zamietol pre neunesenie žalobcovho dôkazného
bremena. Novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 519/1991 Zb. bola civilnoprávna
zásada materiálnej pravdy nahradená v sporovom konaní zásadou prejednacou, v zmysle ktorej
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno nesú účastníci konania, nie súd. Úlohou súdu je vykonať

navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 1 ukladá
účastníkom dôkaznú povinnosť ohľadom ich tvrdení. Procesným dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je zamietnutie žaloby. Pre úplnosť súd poznamenáva, že dôkazná povinnosť má dve časti:účastník je povinný najskôr relevantné skutkové tvrdenia predniesť a následne je povinný preukázať ich
pravdivosť relevantnými dôkazmi.

Vprejednávanomprípadesúdvprvomradeskúmalsplneniezákladnéhopredpokladuuplatnenianároku
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na súde, ktorým je v zmysle §-u 15
ods. l Zákona predbežné prerokovanie nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného podanej
na príslušnom orgáne, ktorým je v súdenom prípade Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca tvrdil, že
tento zákonný postup dodržal písomnou žiadosťou, potvrdenie o prijatí ktorej žalovaným je založené

v spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu v
exekučnej veci vedenej voči J. Á.. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012, žaloba bola súdu doručená 27.09.2012, teda pred
uplynutím lehoty 6 mesiacov, určených na predbežné prerokovanie nároku v § 16 ods. 4 Zákona.
Obidve strany sporu súd musí upozorniť na skutočnosť, že v tomto súdnom konaní je žalovaným štát
- Slovenská republika - ako nositeľ právnej subjektivity (právnická osoba), menom ktorého koná štátny

orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR ( § 21 Obč. zák., § 21 ods. 2 Obč. súd. por.). Žalovaným nie
je štátny orgán - Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré pri postupe podľa § 15 Zákona nekoná za štát,
ale v rámci vlastných kompetencií zverených mu zákonom koná vo vlastnom mene, na vlastný účet
ako samostatná právnická osoba. Preto ak žalobca tvrdí, že potvrdenie o prijatí písomnej žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku vystavené žalovaným (t. j. Slovenskou republikou) sa nachádza

v súdnom spise Okresného súdu Lipt. Mikuláš, nejde o prijatie žiadosti orgánom určeným Zákonom
na jeho prerokovanie (Ministerstvom spravodlivosti SR). Je potom bez právneho významu tvrdenie
žalobcu, že žalovaný do dňa podania žaloby na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku pozitívne
nereagoval. Rovnako žalovaný ( t. j. Slovenská republika) v písomnom vyjadrení k žalobe uvádza, že
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené 23.04.2012. Tieto žiadosti však zrejme

boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré v tomto súdnom konaní koná za štát. Ak boli žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručené žalovanému namiesto toho,
aby boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR, potom nárok žalobcu nebol prerokovaný predbežne a
žaloba je z hľadiska § 15 Zákona podaná predčasne. Ak boli tieto žiadosti doručené kompetentnému
orgánu Ministerstvu spravodlivosti SR (lebo ani jedna strana sporu dôsledne nerozlišuje postavenie

štátu ako účastníka konania, za ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR a postavenie Ministerstva
spravodlivosti SR ako orgánu kompetentnému na konanie podľa § 15 Zákona), potom žalobca neuniesol
napreukázanietohtotvrdeniadôkaznébremeno.Žalobcaaninetvrdil,kedysavsúdenomprípadeobrátil
na Ministerstvo spravodlivosti SR ( nie na Slovenskú republiku) s písomnou žiadosťou o predbežné
prerokovanie súdeného nároku na náhradu škody, čo bolo obsahom jeho žiadosti, či, akým spôsobom

a kedy Ministerstvo spravodlivosti SR reagovalo, či nárok žalobcu na náhradu škody nebol uspokojený,
alebo bol uspokojený len čiastočne, alebo mu bolo písomne oznámené, že jeho nárok na náhradu škody
uspokojený nebude. Ak sa žalobca obrátil na kompetentný orgán spoločnou žiadosťou, týkajúcou
sa viacerých škodových prípadov, aj to mal jasne v žalobe tvrdiť. Rovnako žalobca neoznačil dôkaz,
ktorým by preukázal podanie písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku v súdenom prípade.

Odkaz na iné súdne konanie (spis Okresného súdu Lipt. Mikuláš o náhrady škody z titulu nesprávneho
úradného postupu v exekučnej veci vedenej voči J. Á.) je bez akéhokoľvek tvrdenia súvislotí súdeného
prípadu s označeným súdnym konaním nedostatočný. Navyše, nie je v možnostiach súdu zlustrovať
uvedené súdne konanie, pokiaľ nie je označené účastníkmi konania, predmetom konania a najmä
spisovou značkou (ktorá žalobcovi ako účastníkovi súdneho konania musí byť známa minimálne z

písomného potvrdenia o prijatí žaloby vystaveného súdom). Ak sú účastníkmi uvedeného súdneho
konania žalobca a žalovaný, nie p. Á., rovnako súd nemá možnosť lustrácie v niekoľkých stovkách
súdnych spisov (v súdnom registri sú uvedení účastníci konani, nie skutkové tvrdenia). Ak by aj súd
vychádzal z toho, že žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe dôsledne nerozlišuje konanie Ministerstva
spravodlivosti SR za SR a Ministerstva spravodlivosti SR, a teda prvé žiadosti žalobcu o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti SR 23.04.2012, potom
je žaloba z čisto časového hľadiska podaná predčasne. Ustanovenie § 16 ods. 4 označenej právnej
úpravy oprávnenému subjektu dáva možnosť obrátiť sa so svojím nárokom na náhradu škody na súd
v prípade jeho neuspokojenia alebo čiastočného uspokojenia do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
alebo písomného oznámenia poškodenému, že jeho nárok na náhradu škody nebude uspokojený.

Keďže od 23.04.2012 (najskorší možný termín podania písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku) neuplynula do podania žaloby 27.09.2012 zákonná lehota 6 mesiacov, opäť možno prijať záver
o jej predčasnom podaní.Ako právny základ žalovaného nároku žalobca uvádza nesprávny úradný postup Okresného súdu Lipt.
Mikulášprivydávanípovereniavexekučnejvecivedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX5977/2009.
Na margo označenia exekučného spisu súd dodáva, že ak žalobcovi nebola zrejmá súdna spisová

značka exekučného konania (ktorú mohol zistiť pri riadnej súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorého
sám požiadal o vymoženie svojej pohľadávky), nič mu nebránilo exekučnú vec bližšie identifikovať
minimálne menom a sídlom súdneho exekútora a označením povinného, nevzbudzujúcim pochybnosti
o jeho totožnosti (na strane 2 žaloby žalobca uvádza dátum narodenia povinného 09.03.1976, na strane
7 dátum narodenia 29.04.1986). Avšak ako vyplýva z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu

sp. zn. 7Er/643/2009, oprávnený cestou svojho vtedajšieho právneho zástupcu dňa 25.06.2010 podal
odvolanie voči uzneseniu súdu, ktoré označil spisovou značkou súdneho konania, takže jeho tvrdenie v
žalobe o tom, že mu nie je známa spisová značka exekučného konania je zavádzajúce. Žalobca tvrdí, že
k povereniu súdneho exekútora došlo dňa 20.01.2010, v omeškaní dlhšom ako 12 mesiacov od podania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu
sp. zn. 7Er/643/2009 je tiež preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka 62 v jeho konaní vedenom pod sp. zn. EX 5977/09 dňa 27.08.2009 tunajšiemu okresnému
súdu doručil, čo vyplýva z prezenčnej súdnej pečiatky aj z elektronického potvrdenia prijatia návrhu z
27.08.2009 o 15,22 hod. žiadosť o udelenie poverenia v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o. proti povinnému Jozefovi Žatkuľákovi, IČO 43523447 pre vymoženie 693,06 € s príslušenstvom
na základe návrhu oprávneného z 21.07.2009, ktorý bol k tejto žiadosti pripojený. Ako exekučný titul je

označený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., IČO: 35 922 761, Bratislava zo dňa 22.05.2009, sp.zn. SR 01244/09, vykonateľný 18.6.2009.
Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.
Bratislava, IČO: 35 922 761 sp. zn. SR 01244/09 z 22.05.2009 je preukázané, že žalovaný Jozef
Žatkuľák, IČO 43523447 bol zaviazaný na zaplatenie sumy 693,06 € a príslušenstva na základe návrhu

žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava z titulu úverovej zmluvy č. 5371390. Tunajší okresný súd
požiadal JUDr. Krutého písomnosťou z 22.09.2009 o predloženie úverovej zmluvy č. 5371390. Súdny
exekútor podaním doručeným súdu 20.10.2009 požiadal o predĺženie lehoty na splnenie tejto povinnosti
o 60 dní. Následne bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané 20.01.2010 a dňa 28.03.2011
bolo exekučné konanie uznesením č. k. 7Er/643/2009-14 v časti vymáhania príslušenstva pohľadávky

zastavené v zmysle § 57 ods. 2 a § 58 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní, pretože exekučný titul priznal právom nedovolené plnenie. Toto uznesenie bolo
spolu s poverením na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi aj právnemu zástupcovi
oprávneného 07.06.2010. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7CoE/58/2011-30 zo dňa 29.06.2011,
právoplatným 09.08.2011, potvrdil. Postup exekučného súdu pri vydávaní tohto poverenia je potrebné

posudzovať podľa §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.05.2010, ktoré ukladá súdu
povinnosť do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora vykonaním exekúcie pod
podmienkou, ak nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
jej vykonanie alebo exekučného titulu zo zákonom, ak takýto rozpor zistí, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Pri vydávaní poverenia súd postupoval so všetkou

opatrnosťou, v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, konštantnou judikatúrou slovenských
súdov, ale aj s čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci Asturcom C-40/08, ktorý je pre SR prameňom
práva, preto si zabezpečil úverovú zmluvu. Po preskúmaní všetkých náležitostí bolo poverenie vydané
20.01.2010, teda 147 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora súdu, nie po 373 dňoch tak, ako

uvádza v žalobe žalobca (keď nie je zrejmý začiatok plynutia tejto lehoty). Po preskúmaní všetkých
náležitostí bolo poverenie vydané hneď ako to bolo možné 20.01.2010, vzápätí však bolo exekučné
konanievdôsledkuvadyexekučnéhotitulusčastizastavené.Súdsisplnil(narozdielodrozhodcovského
súdu, ktorý je tiež viazaný uvedenými predpismi aj komunitárnym právom) povinnosť skúmať všetky
náležitosti úverovej zmluvy a skúmal aj podmienky materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného

titulu a čiastočným zastavením exekúcie zabránil vzniku bezdôvodného obohatenia u žalobcu v pozícii
oprávneného. Bolo nehospodárnym a nelogickým doručiť súdnemu exekútorovi poverenie na výkon
exekúcie, pri vydávaní ktorého bol zistený dôvod zastavenia exekúcie, pred doručením uznesenia o jej
zastavení. Vzhľadom na množstvo exekučných vecí vedených na exekučnom súde (niekoľko tisíc) a
jeho personálne podobsadenie nebolo možným zabezpečiť okamžitý opis a expedovanie zastavujúceho

uznesenia. Počiatok žalobcom tvrdených ekonomických problémov treba hľadať v postupe a pravidlách
uzatvárania úverových zmlúv (ich texty pripravoval práve žalobca) a v následnom postupe vedenia
rozhodcovského konania.Aj keď žalobca nepreukázal existenciu prieťahov v súdnom konaní ani nečinnosť súdu zákonom
vyžadovaným rozhodnutím štátneho orgánu alebo súdu, plniac si povinnosť prevencie, aj vo vzťahu
k samotnej žalobe súd prednáša, že žalobca nepreukázal ani výšku tvrdenej majetkovej škody 125

eur. Či už ide o skutočnú škodu, alebo o ušlý zisk (čo nie je zo žaloby zrejmé), žalobca nepreukázal
vynaloženie čiastky 70 eur na správu a údržby vymáhanej pohľadávky. Rovnako netvrdil, za ktoré
obdobie mali tieto náklady vzniknúť, či ide o odmenu za pracovné výkony zamestnanca, kedy a v
akom rozsahu bola dojednaná a kedy bola žalobcom uhradená. Žalobca nepreukázal, za aké obdobie
a kedy vznikli náklady na udržiavanie a správu informačného systému vyčíslené sumou 40 eur a na

administratívne spracovanie, poštovné, telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním, kontrolou stavu
konania na exekučnom súde vo výške 15 eur. V pripojenom exekučnom spise tunajšieho okresného
súdu sp. zn. 3Er/1443/2010 sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci, že žalobca urgoval alebo
kontroloval stav konania na exekučnom súde. Pokiaľ tak robil prostredníctvom súdneho exekútora,
rovnako súdu nepredložil o tom žiaden dôkaz; v súdnom exekučnom spise sa nenachádza žiadna
žiadosť súdneho exekútora o oznámenie stavu exekučného konania. V tejto súvislosti musí súd

pripomenúť, že žalobca si uplatňuje právo na náhradu majetkovej škody vo výške 125 eur paušálne
vo všetkých súdnych konaniach (len v senáte 8C Okresného súdu Lipt. Mikuláš cca 110 vecí) bez
ohľadu na tvrdenú dĺžku nečinnosti súdu. Odôvodnenie požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch žalobcom je len v rovine teoretických možných následkov, ku ktorým by mohlo dôjsť v
prípade nesprávneho súdneho (úradného) postupu. Žalobca nepreukázal, že došlo k zániku povinného,

k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolvencii povinného. Ak konaním súdu
malo dôjsť u členov riadiacich orgánov žalobcu, resp. majiteľov právnickej osoby k pocitu frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty, nedôvery v právo a v rovnosť spoločnosti, ako fyzické osoby sa
môžu domáhať ochrany svojich práv zákonom predpísaným spôsobom. Žalobca netvrdil konkrétne,
kedy a ktoré jeho plánované podnikateľské aktivity a už vytvorené podnikateľské plány zanikli ani

tento zánik nepreukázal. Žalobca tiež netvrdil a nepreukázal, že došlo k strate zisku z realizovaného
obchodu a hospodárskej strate na žalobcu (napr. predložením výpisov z účtovnej evidencie potom, čo
by žalobca musel tvrdiť konkrétnu výšku tejto straty a obdobie jej vzniku - aj keď môže ísť o skutočnosti
tvoriace predmet žalobcovho obchodného tajomstva, potom záleží od žalobcu, či ich bude naďalej tajiť a
vystavuje sa riziku neunesenia dôkazného bremena v konaní o náhradu škody, alebo ich zverejní a splní

dôkaznú povinnosť). Napokon žalobca konkrétne netvrdil a nepreukázal ani ovplyvnenie jeho ďalších
podnikateľských postupov a jeho neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Pre nedostatok skutkových
tvrdení, uvedených v žalobe a neúčasť žalobcu na súdnom pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas
predvolaný, súd nemohol posúdiť, kedy sa ako poškodený o škode dozvedel, preto nebolo možné bližšie
sa zaoberať žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Vzhľadom na ostatné dôvody pre zamietnutie

žaloby bolo nadbytočným odročovanie pojednávania a dokazovanie, či k premlčaniu žalovaného nároku
došlo, alebo nie.

Záverom možno zhrnúť, že žalobca napriek obsiahlosti žaloby netvrdil a ani nepreukázal základné
atribúty zodpovednostného právneho vzťahu, ktorými sú zavinené protiprávne konanie (nesprávny

úradný postup Okresného súdu Lipt. Mikuláš v exekučnom konaní sp. zn. 7Er/643/2009), vznik škody
(vzhľadom na neexistenciu zavineného protiprávneho konania bolo nadbytočným ďalej vznik škody
dokazovať, opäť však možno poukázať na nedostatok skutkových tvrdení a neoznačenie príslušných
dôkazov), ani príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a zavineným protiprávnym konaním.

Rozhodnutie o náhrade trov konania je založené na § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 Obč. súd. por. Hoci
v konaní úspešný žalovaný podal písomný návrh na prisúdenie náhrady vzniknutých trov, v zákonnej
lehote ich nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného

okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.