Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. október 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010451
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8714010451.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,samosudcaJUDr.PavolRoth,vtrestnejveciobžalovanéhoJ.X.,trestnestíhaného

pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde
Poprad dňa 26. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
J. X., nar. XX. XX. XXXX v J. - R.Š. R., okres Poprad, trvale bytom J., Z. XXX/X, t. č. Ľ., D. XX/A,
okres Prešov, rozvedený,

j e v i n n ý ,ž e

dňa 6. 4. 2014 v doobedňajších hodinách počas telefonického rozhovoru z telefónneho čísla 0903 536
610 na telefónne číslo 0901 711 825 vedené na jeho bývalú družku H. D. z J., ktorá sa v tom čase
nachádzala v byte na Tomášikovej č. 2490/29 v Poprade, okres Poprad, a s ktorou majú spoločnú dcéru,

sa jej po opýtaní, či na neho bola podať trestné oznámenie, vyhrážal zabitím slovami: „dobre ma poznáš,
že mňa nezadrží ani polícia, keď pôjdem kvôli tebe do basy, ja odtiaľ raz vyjdem a zabijem ťa“ a následne
povedal: „raz z toho bytu vyjdeš, počkám si ťa a uvidíš, v pondelok ťa čakám o deviatej pred robotou“,
čím svojím konaním u poškodenej H. D. vzbudil obavu o jej život a zdravie,

t e d a

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na

chránenej osobe

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h) Trestného zákona § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 16 (slovom šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 20 (slovom dvadsať) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona mu ukladá primeranú povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné pre matku dieťaťa H. K., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom F., V. XXX/XX vo výške
392,- eur.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súčasne zrušuje výrok o treste z trestného rozkazu Okresného
súdu Kežmarok 6T/94/2014 zo dňa 18. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 1. 2015 a ktorým
mu bol uložený podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) písm. l) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov, ktorého výkon mu bol

podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený
so skúšobnou dobou na 18 mesiacov a ktorým mu podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona bola
uložená povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlžné výživné a riadne platiť bežné výživné, ako aj
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 23. 9. 2014 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 343/14
zo dňa 17. 9. 2014 na obvineného J. X. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona, a to s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona pre skutok
popísaný v skutkovej vete samotnej obžaloby. Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom 6T/121/2014

-175 zo dňa 6. 10. 2014, proti ktorému obvinený v zákonnej lehote podal odpor, a preto vo veci nariadil
hlavné pojednávanie.

Obžalovaný J. X. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, pre ktorý bola
podaná na neho obžaloba. Vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že poškodená H. D. bola jeho bývalá

dlhoročná priateľka, s ktorou majú spoločnú dcéru, keď spolu žili asi 12 rokov, ktoré spolužitie skončilo
dňa 30. 3. 2014, kedy sa táto od neho odsťahovala k svojej mame s tým, že si potrebuje od neho
oddýchnuť. Nechala ho v byte, kde predtým spolu bývali s tým, že ho má platiť a takisto mu povedala,
že sa k nemu vráti. Dňa 6. 4. 2014 telefonoval poškodenej a chcel zistiť, čo má nové. Telefonát prevzala
dcéra, ktorej sa len spýtal, kde je mama. Následne k telefónu prišla poškodená, ktorá mu oznámila, že

má priateľa a tým ich rozhovor skončil bez akýchkoľvek emotívnych prejavov z jeho strany. Podľa neho
poškodená podala na neho trestné oznámenie z toho dôvodu, že ho chcela dostať z bytu, čo aj docielila,
keď on sa potom musel odsťahovať do Prešova na základe príkazu súdu a ona byt predala. Ďalej sa
vyjadril, že v čase skutku mal vypité asi poldeci vodky, keď predtým spolu so susedom na záhrade
popíjali alkohol. K predchádzajúcemu spolužitiu s poškodenou uviedol, že ich vzťahy boli výborné. Je

síce pravdou, že medzi nimi došlo k nejakým hádkam, ale nebolo to nič neprimerané a poškodenú
nikdy fyzicky nenapadol. V januári 2014 bol síce priestupkovo potrestaný za priestupok, ktorého sa
dopustil práve vo vzťahu k poškodenej, no pri tomto skutku sa jej nevyhrážal, iba po hádke poškodenej
roztrhal nohavice. Tá sa potom napokon k nemu aj vrátila. Kritického dňa 6. 4. 2014 vôbec nemal zámer
ísť za poškodenou. Zdôraznil, že poškodená nikdy mu netvrdila, že má z neho strach. Spolu s nimi v

domácnosti žila aj jeho mama, ktorá s poškodenou mala normálny vzťah, nevie o tom, že by sa tejto
na neho niekedy sťažovala. Potvrdil, že v období, keď s poškodenou nežil v spoločnej domácnosti, tejto
častejšie telefonoval, a to každý deň, niekedy aj viackrát, ale bolo to hlavne z toho dôvodu, že sa zaujímal
o dcéru. Nikdy nepovedal poškodenej, že ju zabije. V prípravnom konaní v tejto súvislosti vypovedal, že
poškodenej dňa 6. 4. 2014 počas telefonátu, ktorý s ňou mal povedal, že príde pred bytovku, na čo mu

poškodená povedala, že zavolá políciu. Pripustil, že poškodenej povedal, že raz z toho bytu vyjde, že
si ju počká a že ju bude čakať aj pred robotou, ale tieto slová použil v inom kontexte, keď mal na mysli,
že z bytu raz bude musieť vyjsť a budú si musieť všetko vysvetliť. K vzniknutým rozporom doplnil, že
skutočnosti uvádzané v prípravnom konaní si nevymýšľal, dnes si však už na to nepamätá, podstatné
však je, že keby chcel ísť za poškodenou, tak by šiel.Poškodená H. D. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný je jej bývalý druh, s ktorým mala
vzťah 13 rokov s tým, že v poslednom období spolužitia ich vzťah nebol dobrý, pretože obžalovaný
popíjal alkohol, pokúšal sa ju fyzicky napadnúť, ku ktorým napadaniam však nedochádzalo, pretože

spolu s nimi v byte žila aj jeho matka, ktorá ju pred obžalovaným ochraňovala. Z dôvodu problémov,
ktoré existovali v ich spolužití, po jednom nedorozumení odišla z bytu prespať k svojej mame, no
následne sa vrátila. Keďže ďalšie spolužitie však nemalo význam, odsťahovala sa natrvalo k svojej
mame definitívne, a to aj preto, že mala už aj inú známosť. Vo vzťahu k skutku, ktorý súvisí s trestným
stíhaním obžalovaného uviedla, že dňa 5. 4. 2014 bola oslavovať svoje meniny s dcérou a priateľom,

pričom obžalovaný jej vtedy telefonoval a blahoželal jej. Keď sa vrátila z osláv, opätovne opakovane
vyzváňal na dcérin telefón s tým, že chcel s ňou hovoriť. Napokon mu zavolala späť a povedala mu, čo
to stvára, že je vonku s priateľom. Obžalovaný potom chcel k telefónu priateľa, chcel sa s ním o niečom
rozprávať. Keďže v ten deň ju neustále telefonicky obťažoval, šla podať na políciu trestné oznámenie. Po
podaní trestného oznámenia šla domov k svojej mame, pričom na druhý deň 6. 4. 2014 opäť obžalovaný
telefonoval dcére a chcel ju k telefónu. Tých telefonátov bolo viacero, možno aj sedem a vyjadroval sa

vulgárne na jej adresu. Následne zobrala telefón ona a spýtala sa ho, čo chce s tým, aby dal dcére
pokoj, že to psychicky nezvláda. Obžalovaný požadoval od nej, aby prišla za ním na záhradku, že sa
chce s ňou rozprávať, že sa nemá báť, že jej nič nespraví. Na to mu povedala, že nikam nejde a ani
nešla. Následne jej obžalovaný opäť telefonoval, že má vyjsť z domu s tým, že raz z toho bytu vyjde a
že jeho nikto nezastaví, ani polícia a že aj keď pôjde do basy, tak raz vyjde a že ju zabije. Tieto jeho

slová pôsobili na ňu hrozne, bála sa, a preto celý deň spolu s dcérou a svojou mamou ostali v byte
zamknuté. Obžalovaný jej vtedy ešte povedal, že na druhý deň si ju počká pred prácou, čo sa napokon
aj stalo, a preto na neho zavolala políciu. Pred skutkom zo dňa 6. 4. 2014, kedy sa jej vyhrážal zabitím,
jej obžalovaný prevažne iba nadával, hovoril jej, ak náhodou by si niekoho našla, tak ju zabije, ale vtedy
jeho vyhrážky nebrala vážne. Vyhrážky, ktoré použil však dňa 6. 4. 2014 brala vážne, lebo mala strach,

že môže jej alebo jej priateľovi niečo urobiť, bála sa o ich životy. Navyše podľa hlasu obžalovaného mala
za to, že je pod vplyvom alkoholu.

Svedkyňa mal. H. X. - dcéra obžalovaného a poškodenej na hlavnom pojednávaní využila svoje právo
a odmietla vo veci vypovedať. Rovnaký postoj zaujala aj v priebehu prípravného konania.

Svedkyňa A. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sestrou obžalovaného. Svedkom
nebezpečného vyhrážania, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, nebola, ale obvinenia na jeho adresu
považuje za vykonštruované zo strany bývalej družky, ktorá sa ho chcela zbaviť kvôli priateľovi a kvôli
bytu. Vie, že jej brat mal určité problémy s alkoholom mala aj poškodená, pretože keď pili, tak pili spolu.

Doplnila, že jej brat mal vždy k poškodenej dobrý vzťah, mal ju rád a dlho na ňu v dobrom spomínal aj
po tom, čo od neho odišla. O incidente začiatkom roku 2014 medzi obžalovaným a poškodenou vie len
sprostredkovane od svojej mamy, ktorá mala nájsť brata s nejakým nožom v ruke, pričom poškodenú mal
potiahnuť za nohavice, ktoré sa jej potom rozpárali. Poukázala na to, že byt, v ktorom žili obžalovaný,
jeho mama a poškodená, pôvodne patril rodičom, no nakoniec byt od nich kúpila práve poškodená. Keď

sa táto z bytu odsťahovala, navrhli poškodenej, že byt od nej odkúpia späť, aby mama mohla v byte
dožiť, no ona ten byt predala inej osobe.

Svedkyňa Ľ. D. - matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona priamym svedkom
žiadneho vyhrážania nebola. Z rozprávania dcéry a vnučky, ktoré vtedy s ňou bývali v byte však vie,

že obžalovaný vyvolával vnučke na telefón a dožadoval sa, aby dcéra prišla za ním na záhradku, že
sa chce s ňou porozprávať s tým, že ak nepríde, že si ju počká a že ju zabije. Dcéra sa vtedy bála a
v uvedený deň nikto z nich ani vonku nevyšiel. Takisto uviedla, že z rozprávania dcéry a vnučky má
poznatky o tom, že spolužitie obžalovaného s poškodenou nebolo dobré, pretože tento hrával automaty,
nechodil do roboty a popíjal alkohol. Nevie o tom, aby sa mal obžalovaný vyhrážať v iných prípadoch,

alebo ju mal fyzicky napadnúť. Od matky obžalovaného, s ktorou vychádzala veľmi dobre, mala však
poznatok, že počas Vianoc bol problém s obžalovaným, ktorý bol opitý na záhradke a nechcel ísť ani
domov na Štedrý deň k stolu, pričom následne jej volala, že ich chce pozabíjať. Keď potom došla do
bytu, videla len porozhadzované veci, vnučka vtedy plakala, obžalovaný bol opitý, a tak zobrala dcéru
a vnučku k sebe prespať domov. Volala aj mamu obžalovaného, ale tá ísť nechcela.

Svedkyňa C. X. - matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o vyhrážkach, ktoré
súvisia s trestným stíhaním obžalovaného vedomosti nemá, pretože pri týchto telefonátoch nebola. K
spolužitiu obžalovaného s poškodenou uviedla, že toto spočiatku bolo ideálne, problém nastal asi pred2 rokmi, keď obžalovaný začal viac popíjať, a zároveň začal vyzvedať u poškodenej, či nemá priateľa,
čo táto mu do poslednej chvíle tajila. V ich spolužití však neregistrovala nejaké hádky, vyhrážky, či
fyzické útoky, iba občas, keď sa rozprávali hlasnejšie, tak ich upozorňovala, aby boli tichšie. Poškodenú

nemusela pred obžalovaným nejakým spôsobom obraňovať, iba raz ku koncu ich spolužitia, keď
obžalovaný jej začal rozhadzovať veci zo skrine a potom ju potiahol za nohavice, ktoré sa jej roztrhali.
Vtedy prišla do bytu aj mama poškodenej a nič vlastne sa nestalo. Doplnila, že obžalovaný, pokiaľ aj
mal vypité, správal sa normálne, no keď ho poškodená podpichovala alebo provokovala, tak vybuchol.
Dodala, že poškodená nikdy sa jej nezdôverovala, že sa bojí obžalovaného.

Z obsahu podaného znaleckého posudku o duševnom stave obžalovaného bolo zistené, že u tohto bola
konštatovaná prítomnosť syndrómu závislosti od alkoholu, pričom znalci odporučili nariadenie ochrannej
protialkoholickej liečby ambulantným spôsobom. V dôsledku konzumácie alkoholu má tendenciu k
prejavom verbálnej agresivity, z čoho plynie prípadná spoločenská nebezpečnosť obžalovaného. Požitý
alkohol mal u obžalovaného negatívny vplyv na jeho zábranové osobnostné mechanizmy v čase

spáchaniaskutku,vdôsledkupožitéhoalkoholuboliunehozníženéovládacieschopnosti,nevýznamnou
mierou rozpoznávacie schopnosti v dôsledku požitého alkoholu znížené neboli.

Vo veci bol aj oboznámený znalecký posudok vo vzťahu k osobnostnej štruktúre obžalovaného, a
to znalcom z odboru psychológie, z obsahu ktorého posudku nebol u tohto zistený taký chorobný

psychopatologický stav, ktorý by potencionálne znižoval alebo poškodzoval jeho duševnú úroveň, či
vyspelosť. Signifikantné sklony k agresívnemu správaniu u neho zistené neboli, keď tento disponuje
bežnou fyziologickou agresivitou na úrovni pudových reakcií.

Oboznámeným znaleckým posudkom podaným znalcom z odboru psychológie vo vzťahu k poškodenej

H. D. bolo zistené, že pribratý znalec v podanom posudku nekonštatoval u poškodenej závažné
sklony k vymýšľaniu, pričom u tejto neboli zistené zjavné zárazy, ktoré by svedčili pre vymýšľanie.
Na druhej strane bola zistená aj tendencia na strane poškodenej podávať o sebe skreslený obraz,
keď táto je zvýšene subjektivistická a ťažšie sa odpútava od vlastných postojov a ťažšie chápe
hľadisko iných. Neboli u poškodenej preukázané poruchy vnímania v zmysle halucinácií, pričom

jej pamäťové schopnosti sú priemerné, bez závažných porúch a táto je schopná zreprodukovať
podstatu zmysluplného deja bez závažných skreslení. Osobnosť poškodenej je nadmerne prispôsobivá,
komfortná, čo mohlo byť aj príčinou toho, že situáciu dlhodobo neriešila a zvykla si na to, že
partner nadužíva alkohol. Správanie obžalovaného nespôsobovalo u poškodenej závažné poškodenie
psychického stavu, ktoré by malo dlhodobejší charakter, šlo skôr o situačné vystupňovanie úzkosti a

napätia v emociálne napätých situáciách pri priamej konfrontácii s obžalovaným.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom trestného oznámenia poškodenej, výpisu z evidencie
priestupkov, registra trestov, pripojeného priestupkového rozhodnutia, trestného spisu Okresného súdu
Kežmarok 6T/94/2014 a ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal
súd dostatočne preukázané, že obžaloba v danej trestnej veci bola podaná dôvodne, a to pre skutok,
ktorý sa stal, má znaky trestného činu a že tento spáchal práve obžalovaný J. X.. Obžalovaného zo
spáchania skutku v celom rozsahu usvedčuje svedkyňa poškodená H. D., ktorá tak v prípravnom konaní,

ako aj na hlavnom pojednávaní, popísala okolnosti skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, keď v rámci
svojich výpovedí poukazovala na to, že obžalovaný po predchádzajúcich konfliktných situáciách, ku
ktorým medzi nimi došlo, kritického dňa 6. 4. 2014 počas telefonátu vo vzťahu k jej osobe použil
vyhrážky (popísané v skutkovej vete výroku tohto rozsudku), ktoré u nej vzbudzovali dôvodnú obavu o
život, prípadne zdravie. Výpoveď uvedenej svedkyne potvrdzujú aj ďalšie dôkazy, a to najmä výpoveď

svedkyne Ľ. D., ktorá na jednej strane síce uvádzala, že bezprostredným svedkom takýchto vyhrážok
nebola, avšak po tom, čo tieto odzneli, sa jej poškodená spolu s vnučkou o nich zdôverili, pričom z týchto
vyhrážok mali strach, keďže celý deň ani z bytu nevyšli. Rovnako v súlade s týmito vykonanými dôkazmi
je aj podaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológie vo vzťahu k poškodenej. Vykonanými
dôkazmi mal súd vinu obžalovaného v celom rozsahu za preukázanú a jeho obranu za vyvrátenú. Ďalší

vypočutísvedkovianahlavnompojednávaníosamotnomskutkuvedomosťnemali,títosaibavyjadrovali
k vzájomným vzťahom a spolužitiu obžalovaného s poškodenou.Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1
písm. c) Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť

dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe (keď takouto osobu sa rozumie aj bývalý druh).
V súvislosti s obranou obžalovaného neobstojí tvrdenie, že tento nemal žiaden záujem prípadné
demonštrované vyhrážky realizovať, pretože v tomto smere pre posúdenie trestnej zodpovednosti je
určujúca tá skutočnosť, ktorá je spôsobená s tým, ako tieto vyhrážky vnímal poškodený, a to aj vzhľadom
na situáciu, za ktorej k nim došlo. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku

a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm.
a) Trestného zákona. Objektom trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil je ochrana života a
zdravia, prípadne iného dôležitého záujmu, pred násilnými prejavmi verbálneho charakteru zasahujúcimi
do týchto chránených záujmov. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom
existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný bližšie hodnotený nie je. V registri priestupkov má jeden záznam, a to za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu zo dňa 7. 1. 2014, ktorého sa dopustil práve vo vzťahu k poškodenej H.
D., ktorý priestupok takisto má súvis s vyhrážkami obžalovaného, aj keď nižšej spoločenskej intenzity.
V registri trestov má 2 záznamy, a to prvý z roku 1997, keď sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený.
Relevantný charakter u neho má odsúdenie Okresným súdom Kežmarok v konaní 6T/94/2014, keď

trestným rozkazom zo dňa 18. 11. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8. 1. 2015 bol tento
právoplatne odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov s určením skúšobnej
doby na 18 mesiacov a súčasne mu bola uložená primeraná povinnosť v rámci skúšobnej doby zaplatiť
dlžné výživné.

Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za uvedený trestný čin je základná výmera trestu odňatia slobody od 6 mesiacov do 3 rokov. Zároveň
súd zistil, že vzhľadom na časové spáchanie skutku, z ktorého súd obžalovaného uznal vinným (skutok
zo dňa 6. 4. 2014) v nadväznosti na vyhlásenie trestného rozkazu vo veci Okresného súdu Kežmarok
6T/94/2014 zo dňa 18. 11. 2014, k čomu vo vzťahu k obžalovanému došlo dňa 29. 12. 2014 (kedy bol
obžalovanému trestný rozkaz doručený), potom do úvahy pripadalo ukladanie súhrnného trestu odňatia

slobody v zmysle zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona. U obžalovaného súd poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 Trestného zákona nezistil (pôvodne konštatované poľahčujúce okolnosti v
trestnom rozkaze Okresného súdu Kežmarok 6T/94/2014 podľa § 36 písm. j), písm. l) Trestného
zákona, vzhľadom na absentujúce priznanie v predmetnej trestnej veci a vzhľadom na postihnutie za
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu pre skutok zo dňa 7. 1. 2014 nemohol súd ďalej aplikovať,

pretože priznanie a úprimné oľutovanie páchateľa sa musí vzťahovať na celú trestnú činnosť, nielen
pre niektorý zo skutkov a takisto nie je splnená podmienka vedenia riadneho života). Na druhej strane
však súd u obžalovaného zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to v zmysle § 37 písm. h)
Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov. Prevažujúci pomer priťažujúcich
okolností má potom za následok, s poukazom na ust. § 38 ods. 4 Trestného zákona, zvýšenie dolnej

hranice základnej trestnej sadzby o jednu tretinu, čo v prípade obžalovaného potom pri ukladaní trestu
znamená zvýšenie na výmeru na 16 mesiacov. S prihliadnutím na vyššie uvedené zákonné kritéria
rozhodné pre ukladanie trestu bol súd potom toho názoru, že s poukazom na osobu obvineného a
okolnosti skutku, sledovaný účel trestu bude dosiahnutý uložením súhrnného trestu odňatia slobody na
spodnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 16 mesiacov. Zároveň bol súd toho názoru,

že osoba obvineného dáva záruku na to, aby sledovaný účel trestu bol dosiahnutý aj jeho hrozbou
počas primeranej skúšobnej doby, a preto výkon uloženého trestu obžalovanému podmienečne odložil
a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Takémuto rozhodnutiu o podmienečnom odklade
výkonu uloženého trestu nebránia ani okolnosti samotného skutku. Keďže súd ukladaný trest uložil
ako trest súhrnný, zrušil výrok o treste z predchádzajúceho odsúdenia Okresným súdom Kežmarok vo

veci 6T/94/2014, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Zároveň s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto
predchádzajúcom konaní bola obžalovanému aj uložená primeraná povinnosť v zmysle § 51 ods. 4
písm. d) Trestného zákona, v rámci skúšobnej doby zaplatiť dlžné výživné a riadne platiť bežné výživné,uvedenú povinnosť premietol aj do ďalšieho vysloveného výroku, keď obžalovanému v rámci plynutia
skúšobnej doby uložil povinnosť zaplatiť k rukám matky maloletej dcéry obžalovaného dlh na výživnom,
ktorý v čase rozhodnutia vo vyššie citovanej predchádzajúcej trestnej veci obžalovaného predstavoval

výšku 392,- eur. Povinnosť platiť riadne bežné výživné na rozdiel od predchádzajúceho rozhodnutia vo
veci Okresného súdu Kežmarok 6T/94/2014 súd neukladal, pretože uloženie takejto povinnosti jednak
nezodpovedá samotnému zneniu ust. § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona, a na druhej strane riadne
platenie bežného výživného je zákonnou povinnosťou každého jednotlivca, ktorému takáto povinnosť
vznikla, pričom v prípade obžalovaného je aj upravená rozhodnutím súdu, ktorej neplnenie môže byť

postihované aj novým trestným stíhaním. Súčasne vzhľadom na okolnosť, že skutok bol spáchaný v
príčinnej súvislosti s konzumáciou návykových látok - alkoholu na strane obžalovaného a s prihliadnutím
na zistené skutočnosti z podaného znaleckého posudku vo vzťahu k duševnému stavu obžalovaného,
potom súd tomuto uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. O náhrade škody
súd v danom prípade nerozhodoval, pretože poškodená s takýmto nárokom sa do trestného konania
nepripojila.

sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na
chránenej osobe

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníod jehooznámenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.