Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 3T/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313011085
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šmrhola
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4313011085.10

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Šmrholu a prísediacich Mgr.
Petra Podhorského a Heleny Nagyovej v trestnej veci proti obžalovanému R. M. a spol., pre zločin lúpeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného
zákona č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 313/2011 Z.z. / ďalej len Trestného zákona /, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 12.01.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1. R. M., nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom N. č. XX

2. K. Q., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom N. č. XXX

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e

- dňa 15.03.2012 v čase o 03.20 h po vzájomnej dohode sa dostavili do mesta Q., okres Levice na
motorovom vozidle zn. N. Y. JF XXV, evidenčné číslo NZ XXXCD, majiteľa K. Q., z vozidla vystúpili,

pričom K. Q. išiel do herne K. na ul. G. č. XX zistiť koľko ľudí je v herni, následne z herne odišiel a
zavolal na mobilný telefón R. M., že herňa je prázdna, na čo R. M. prišiel v čase po 04.00 h pred herňu
a dal si na hlavu masku, vošiel do herne s hračkárskou pištoľou čiernej farby, namieril na krupierku
K. O. a povedal jej : „nič sa Vám nestane, len mi dajte peniaze, kde sú peniaze, nebojte sa“, na čo
barmanka otvorila zásuvku, z ktorej si zobral 2 ks kožených čiernych peňaženiek v hodnote 13,30.-eur
a 26,70.-eur s obsahom finančnej hotovosti vo výške 682,50.-eur, následne z herne odišiel k nadjazdu

za Želiezovcami, kde pre neho prišiel K. Q. na jeho vozidle a odišli preč, pričom peniaze si rozdelili
a svojim konaním spôsobili škodu pre majiteľa herne M. L. vo výške 40.-eur, čo predstavuje hodnotu
peňaženiek a finančnej hotovosti v celkovej výške 682,50.-eur, pričom obžalovaný K. Q. takto konal,
hoci bol už rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 44/1998 zo dňa 14.06.2001 v spojení s
uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To 107/2001 zo dňa 19.10.2001 uznaný vinným pre Trestný čin
lúpeže spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona

k § 41 odsek 1 Trestného zákona k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961
Zb. vtedy platného a iné a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do III.
nápravnovýchovnej skupiny.
2 3T 181/13

t e d a

- spoločným konaním použili proti inému hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci, čin spáchali závažnejším spôsobom konania, so zbraňou,

t ý m s p á c h a l i- zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona

a z a t o s a o d s u d z u j ú

obžalovaný R.
Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, 3, § 36 písmeno j/, l/, n/, § 39 odsek

1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 3
/ tri / roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný K. Q.

Podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, 5, § 37 písmeno m/ Trestného zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 10 / desať / rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá povinnosť obžalovaným R. M. a K. Q., nahradiť

spoločne a nerozdielne, poškodenej L., s.r.o. H. M. XX, XXX XX Veľké Ludince, IČO : 36 285 854
spôsobenú škodu vo výške 682,50.-eur.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryvLeviciachpodaldňa31.10.2013naobvinenýchR.M.aK.Q.obžalobu
pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno

c/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a/ Trestného zákona.

3 3T 181/13

Po prednesení obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry a po poučení o svojich právach obžalovaný
R. v zmysle § 257 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Obžalovaný K. Q. v zmysle § 257 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil,
že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný R. M. na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písm. c/, d/, f/, g/,
a h/ Trestného poriadku odpovedal áno a prokurátor okresnej prokuratúry ako aj poškodení v zmysle §
257 odsek 6 Trestného poriadku, navrhli vyhlásenie obžalovaného R. M. prijať.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného R. M. o tom, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň vyhlásil,
že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný R. M. priznal k spáchaniu skutku na hlavnom
pojednávaní sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace so skutkom týkajúceho sa obžalovaného
K. Q. a dôkazy s výrokom o treste u oboch obžalovaných a o náhrade škody.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom poškodených
M. L. a K. Z., svedkov, prečítaním znaleckých posudkov z odvetvia chirurgia , správ, charakteristík,
odpisu z registra trestov a ďalšieho na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a po jeho vyhodnotení
v zmysle § 2 odsek 12 Trestného poriadku, dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo
výrokovej časti tohto rozsudku.Obžalovaný R. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmetný skutok spáchal s obžalovaným K. Q..
Podrobne popísal, ako sa dohodli, že pôjdu vylúpiť herňu, ako obžalovaný K. Q. išiel zistiť, či je herňa
prázdna, následne ho poslal dovnútra, pričom obžalovaný K. Q. čakal vonku v aute a boli v kontakte po

celý čas cez mobil. Dodal, že odcudzenú finančnú čiastku si rozdelili.

Obžalovaný K. Q. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevykonal žiadnu lúpež do herne Admirál v
Želiezovciach, ani sa nedohodol o tom s obžalovaným R. M.. Potvrdil, že v kritický deň večer zobral
obžalovaného R. M. do Želiezoviec, následne sa vrátil domov a neskôr prišiel pre neho, pričom parkoval

s autom pred herňou Admirál. Išiel sa pozrieť, či nie je vnútri herne, chvíľu ho čakal v aute a potom
odišiel preč.

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovediach obžalovaných bola medzi nimi vykonaná konfrontácia,
pričom konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach, rozpory v ich výpovediach sa odstrániť
nepodarilo.

Svedok-poškodenýM.L.nahlavnompojednávaníuviedol,žeohľadomskutkusanevievyjadriť,nakoľko
tam nebol prítomný. V tom čase tam bola len zamestnankyňa K. Z., ktorá mu hneď oznámila, že sa stalo
lúpežné prepadnutie.

Svedkyňa - poškodená K. Z. na hlavnom uviedla, že v kritickom čase mala nočnú službu v herni Admiral
v Želeizovciach, keď tam vošiel obžalovaný Adrián Zliehovec a spýtal sa jej, či tam nevidela chlapa s
hnedými vlasmi. Keď odišiel posledný hosť
4 3T 181/13

z herne, vtedy zazvonil nejaký chlap a po otvorení vošiel dovnútra, mal kuklu a v ruke držal čiernu zbraň
a žiadal peniaze.

Svedkyňa Y. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o trestnej činnosti oboch
obžalovaných. Dodala, že obžalovaný K. Q. - jej syn tvrdí, že s predmetnou trestnou vecou nemá nič

spoločné a obžalovaný R. M. bol na neho nahnevaný a preto nehovorí pravdu.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi :

Zo živnostenského listu č. OŽP-Z/2006/01197-2/CR1 vyplýva, že právnická osoba Kurali s.r.o. Veľké

Ludince mala oprávnenie podnikať.

Z obchodného registra Okresného súdu Nitra vyplýva predmet činnosti Kurali s.r.o. Veľké Ludince ako
aj konatelia, ktorí konajú v mene spoločnosti.

Z denného hárka prevádzky zo dňa 15.03.2012 vyplýva, aká bola tržba, teda v akej sume vznikla škoda
poškodenej spoločnosti.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva popis miestností herne Admiral v Želiezovciach.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava vyplýva, že v DNA
profiloch zistené z porovnávacích vzoriek bukárnych výterov nebola zistená zhoda v národnej databáze
DNA profilov.

Z výpisu Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. vyplýva uskutočnenie prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov

medzi obžalovanými zo dňa 15.03.2012.

Z fotodukumentácie z kamerového systému v herni vyplýva, že v kritickom čase na mieste činu bol
obžalovaný K. Q. a že došlo k lúpežnému prepadnutiu so zbraňou zamaskovanou osobou.

Z evidenčnej karty vozidla vyplýva, že majiteľom osobného motorového vozidla zn. Daewoo Espero,
EČ : NZ XXX CD je obžalovaný K. Q..Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste a z jej fotodokumentácie vyplývajú miesta, kde obžalovaný
R. M. ukryl peňaženky, ktoré vzal z herne, kde zahodil hračkársku pištoľ, kuklu, topánky a maskáčové
nohavice.

Z odborného vyjadrenia B.. C. R. vyplýva hodnota peňaženiek v celkovej výške 40.-eur.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 44/1998 je zrejmé, že obžalovaný K. Q. bol
rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 44/1998 zo dňa 14.06.2001 v spojení s uznesením

Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To 107/2001 zo dňa 19.10.2001 uznaný vinným pre trestný čin lúpeže
spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 41
odsek 1 Trestného zákona
5 3T 181/13

k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a iné a odsúdený

na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Okresný súd Levice v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie všetkými dostupnými a
vykonateľnými dôkazmi tak, aby bol náležite zistený skutkový stav v danej trestnej veci v rozsahu
nevyhnutnom pre rozhodnutie súdu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach v zmysle
ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je
popísaný v enunciáte tohto rozsudku a že ho spáchali obžalovaní. Napriek tomu, že obžalovaný K. Q.
na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, z trestnej činnosti je podľa názoru súdu dostatočne

usvedčovaný najmä výpoveďou spoluobžalovaného R. M., ktorý podrobne popísal, ako sa dohodli, že
vylúpia herňu v Želiezovciach, ako si zabezpečili veci potrebné k uskutočneniu lúpeže a následne celý
jej priebeh. Svedkyňa K. O. uviedla, že krátko pred lúpežou vošiel do herne obžalovaný K. Q., ktorý od
nej zisťoval, či tam nevidela chlapa s hnedými vlasmi, následne niekomu volal a potom odišiel preč.
Výpoveď svedkyne je v súlade s výpoveďou obžalovaného R., potvrdzuje vierohodnosť jeho vyjadrení,

napr. obž. K. bol v hermi tesne pred lúpežou, telefonoval odtiaľ obžalovanému R. M..

Súd nemal pochybnosti o pravdivosti a vierohodnosti uvedených výpovedí, ktorí na nich zotrvali v
priebehu celého konania, sú vo vzájomnom súlade, majú logickú nadväznosť a bez akýchkoľvek
pochybností usvedčujú obžalovaného K. Q. zo žalovanej trestnej činnosti.

Obrana obžalovaného K. Q., že skutku sa nedopustil, že obžalovaný R. M. si to všetko vymyslel na neho,
javí sa súdu byť tendenčnou, s úmyslom vyhnúť sa trestu. V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď
obžalovaného K. Q. z hlavného pojednávania, v ktorej uviedol, že v kritický deň priviezol obžalovaného
R.M.doŽeliezoviec,neskôrprišielprenehoavčaseskutkuprebiehalamedzinimimobilnákomunikácia.

Ďalej súd poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaný K. Q. na hlavnom pojednávaní pri výsluchoch
obžalovaného R. M. a svedkyne K. O. nemal žiadne otázky, ani pripomienky k ich výpovediam. Teda
nespochybnil ich výpovede, čo pôsobí v kontexte celého vykonaného dokazovania z jeho strany ako
účelové.

Tvrdenia svedkyne Y. Q. ako matky obžalovaného K. Q., že obžalovaný R. M. nehovorí pravdu, súd
vyhodnotil ako účelovú so snahou pomôcť obžalovanému K. Q. vyhnúť sa trestnému stíhaniu, prípadne
uloženia trestu.

Vina obžalovanému K. Q. je preukázaná i objektívnymi dôkazmi, a to výpisom Telefónica O2 Slovakia,
s.r.o. o uskutočnených prichádzajúcich a odchádzajúcich hovoroch v čase od 03.25 h do 04.25 h
dňa 15.03.2012 medzi obžalovanými, fotodokumentáciou z kamerového systému herne Admirál, kde
rozpoznať

6 3T 181/13

obžalovaného K. Q., ktorý v čase 03.23 h a 03.41 h dňa 15.03.2012 sa nachádzal v herni.Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno vyvodiť jednoznačne záver o zavinení
oboch obžalovaných spočívajúcom v priamom úmysle v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona.
Obžalovaný K. Q. svojou prítomnosťou pri čine po predchádzajúcej dohode s obžalovaným R. M.

zosilnil účinnosť uskutočňovanej hrozby bezprostredného násilia, prispel k uskutočneniu trestnej
činnosti, keďže bola vedená s rovnakým úmyslom ako činnosť obžalovaného R. M.. Pod hrozbou
bezprostredného násilia obžalovaný R. M. vytiahol zbraň na krupierku K. O., teda hrozba bola vyjadrená
výslovne a bolo z toho zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak sa napadnutá nepodrobí vôli útočníka
a zmocnil sa finančnej hotovosti. Tak získali možnosť voľne s nimi nakladať s vylúčením toho, kto ju

mal doposiaľ vo svojej moci. O zmocnenie veci ide aj vtedy, ak páchateľovi ju napadnutý pod vplyvom
hrozby bezprostredného násilia sám vydá.

Súd dospel k záveru, že obžalovaní svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky zločinu lúpeže podľa
§ 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písmeno a/ Trestného zákona / dopustili sa ho so zbraňou /, ktorý ich vykazuje tak po stránke

objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, čím je predmetný trestný čin protiprávny v zmysle ustanovenia
§ 8 Trestného zákona. Zbraňou sa podľa ust. § 122 odsek 3 Trestného zákona rozumie aj napodobenina
zbrane - tzv. atrapa, keďže bola použitá s úmyslom, aby bola považovaná za pravú. Obžalovaní sa
predmetného skutku dopustili spoločným konaním v zmysle § 20 Trestného zákona, mali spoločný
úmysel, zahŕňajúci tak ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní súd upravil, resp. doplnil skutok rozsudku
na rozdiel od skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúre v Leviciach pod č. 2Pv
163/12 zo dňa 31.10.2013, keďže v prípade ukladania trestu obžalovanému K. Q. prichádzal do úvahy
postup podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný K. Q. bol už rozsudkom Okresného

súdu Komárno sp. zn. 2T 44/1998 zo dňa 14.06.2001 v spojení s uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn.
2To 107/2001 zo dňa 19.10.2001 uznaný vinným pre trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1 Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. a odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov zaradením do III. NVS.

Chráneným záujmom, resp. objektom tohto trestného činu je ochrana osobnej slobody a majetku,

ktorého sa chcel páchateľ zmocniť.

Obžalovaný R. M. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, uvádza sa, že komisiou pre verejný
poriadok nebol prejednaný. Priestupkovo postihovaný bol 3-krát. Doposiaľ nebol súdne trestaný.

Obžalovaný K. Q. z miesta trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený, uvádza sa, že komisiou pre verejný
poriadok nebol prejednaný. Priestupkovo postihovaný bol 3-krát. Doposiaľ bol 3-krát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 44/1998 zo dňa 14.06.2001 v spojení s
uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To 107/2001 zo dňa 19.10.2001, ktorým bol uznaný vinným
pre trestný čin lúpeže

7 3T 181/13

spolupáchateľstvom ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 41
odsek 1 Trestného zákona k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
vtedy platného a iné a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením do III.

nápravnovýchovnej skupiny.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, 3, 4, 5 písmeno
a/, 6 Trestného zákona a prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku. U
obžalovaného R. zistil poľahčujúce okolnosti - vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu,

priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti, priťažujúcu okolnosť nezistil, zároveň prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy a dospel k záveru, že vzhľadom na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije účel trestu
bude u obžalovaného R. splnený uložením trestu odňatia slobody po uplatnení ustanovenia § 38 odsek
3 Trestného zákona / zníženia hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu / a

následne po uplatnení ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona po mimoriadnom znížení trestu pod
jeho dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky. V
danom prípade bola upravená výmera trestnej sadzby v rozpätí 7 až 10 rokov 4 mesiace na rozdiel od
sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona za predmetný trestný čin,ktorá je stanovená na 7 rokov až 12 rokov a po obmedzení podľa ustanovenia § 39 odsek 3 písmeno d/
Trestného zákona súd bol viazaný pri znížení trestu odňatia slobody minimálnou hranicou trestu odňatia
slobody 2 roky.

Na výkon tohto trestu ho súd zaradil do sústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
vzhľadom na to, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd u obžalovaného R. použil ustanovenie § 39 odsek 1 Trestného zákona, keďže urobením vyhlásenia
na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku napomáhal pri

objasňovaní trestnej činnosti, ďalej vychádzal i z toho, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný,
trestný čin oľutoval, prezentoval záujem po odpykaní trestu viesť riadny život. Za pomery páchateľa
súd považoval viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku priťažujúcich okolností. Použitie
zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre obžalovaného R. M. neprimerane
prísne a účel trestu možno dosiahnuť aj trestom odňatia slobody pod zákonom stanovenú hranicu
trestnej sadzby.

U obžalovaného K. Q. poľahčujúcu okolnosť súd nezistil, priťažujúcu okolnosť zistil jednu - bol už za
trestný čin odsúdený / odsúdenie vo veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 2T 49/94 /. Vzhľadom na
jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, na časový odstup od posledného odsúdenia, opätovne sa
dopustil násilnej trestnej činnosti, súd dospel k záveru, že obžalovaný nerešpektoval doposiaľ uložené

tresty súdom, nemali na neho dostatočný prevýchovný vplyv a preto účel bude u obžalovaného K. Q.
splnený uložením trestu odňatia slobody po uplatnení ustanovenia § 38 odsek 2, 5 Trestného zákona
blízko dolnej zákonom stanovenej trestnej sadzby po jej zvýšení, t.j. na trest odňatia slobody v trvaní
10 rokov. V danom prípade je trestná sadzba trestu odňatia slobody v rozpätí 7 až 12 rokov určená
ustanovením§188odsek2Trestnéhozákonaapozvýšenídolnejhranicezákonomustanovenejtrestnej

sadzby odňatia slobody o jednu polovicu, teda bola určená trestná sadzba odňatia slobody v rozpätí 9
rokov 6 mesiacov až 12 rokov.
8 3T 181/13

Postuppodľa§38odsek5Trestnéhoporiadku,súdaplikovaluobžalovanéhoK.Q., keďžebolodsúdený

za zločin a to rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T 44/1998 zo dňa 14.06.2001 v spojení s
uznesením Krajského súdu Nitra sp. zn. 2To 107/2001 pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom ako
obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 9 odsek 2 trestného zákona k § 41 odsek 1 Trestného zákona
k § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. vtedy platného a iné. Uvedený
trestný čin je potrebné považovať podľa § 437 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení

neskorších zmien a doplnení, za zločin.
Súd zároveň poznamenáva, že síce priťažujúce okolnosti prevládali nad poľahčujúcimi u obžalovaného,
avšak nepoužil ustanovenie § 38 odsek 4 Trestného zákona
/ t.j. že by zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu /, keďže to vylučuje
zákonné ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Na výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vzhľadom
na to, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Takýmto trestom bude teda dosiahnutý jeho účel, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti

pred obžalovanými tak, že im zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na ich
prevýchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a
zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie oboch obžalovaných spoločnosťou.

Takto uložené tresty súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primerané a

zodpovedajúce zákonu.

Súd sa zaoberal aj otázkou mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody uvedeného v § 39 odsek 1
Trestného zákona u obžalovaného K. Q., avšak nezistil, že by boli splnené podmienky na použitie tohto
ustanovenia, vzhľadom na povahu a závažnosť trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil. Pokiaľ

ide o „ okolnosti prípadu “, neprichádzajú do úvahy žiadne skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti predmetného trestného činu. V danom prípade neprichádzajú do
úvahy ani „ pomery obžalovaného “, teda rodinné, majetkové a osobné pomery. Vo vzťahu k osobeobžalovaného neboli uvedené žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by boli hodné osobitného zreteľa
a tieto by odôvodňovali zníženie trestnej sadzby.

Poškodená spoločnosť KURALI, s.r.o. Veľké Ludince v rámci adhézneho konania riadne a včas uplatnila
nárok na náhradu škody voči obom obžalovaným a výšku spôsobenej škody - zmocnenie sa finančnej
hotovosti, mal súd za preukázanú. Súd uložil obom obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne poškodenej spoločnosti spôsobenú škodu vo výške 682,50.-eur, ktorá vznikla v priamej
príčinnej súvislosti s konaním obžalovaných a za túto škodu zodpovedajú v zmysle § 420 Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších právnych predpisov.
Vzhľadom na to, že poškodená Annamária Oršulíková si neuplatnila nárok na náhradu škody, súd
nemusel v rámci adhézneho konania v zmysle § 287 odsek 1 Trestného poriadku, rozhodovať o ňom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 3T 181/2013.

O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti
rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,

ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.