Decision was made at the court Okresný súd Humenné
Judgement was issued by JUDr. Jana Kurucová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/73/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315202725
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8315202725.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v právnej veci žalobcu Personal fabric -
agentura práce, a.s., Chopinova 483/8, Ostrava, Česká republika, IČO: 26841487 proti žalovanému I.
A., K. XXXX/X, N., N. V., t.č. prihlásený k trvalému pobytu na adrese S. N., o zaplatenie 29 773 Kč s
prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 29 773,- Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
z dlžnej sumy ročne od 5.2.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 64,50 eur, všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 13. 3. 2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal európskym platobným rozkazom
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 29 773 Kč s prísl. titulom nevrátenia zálohy na mzdu (10 835
Kč), za prečerpanú dovolenku (18 555 Kč) a za zdravotné poistenie (383 Kč).
Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca ako agentúra práce s povolením na sprostredkovateľské činnosti v
oblasti zamestnania, uzatvoril ako zamestnávateľ dňa 22. 10. 2007 so žalovaným ako zamestnancom,
pracovnú zmluvu s dojednaním o možnosti dočasného pridelenia zamestnanca. Zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú s miestom výkonu práce Ostrava, dňom nástupu do práce 23. 10. 2007, so skúšobnou
dobu 3 mesiace a záväzkom žalovaného pracovať ako „zámočník, zvárač“. Z dôvodu porušenia
pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom (neospravedlnená absencia na pracovisku), bol so
žalovaným okamžite zrušený pracovný pomer podľa §55 Zákonníka práce a to listom zo dňa 20. 8.
2013. Tento list bol žalovanému zasielaný na adresu bydliska, pretože inú adresu žalovaný žalobcovi
neoznámil. Z mzdového listu žalovaného a z výplatných lístkov za mesiace júl, august a september 2013
bol zistený dlh žalovaného a to vyplatená záloha na mzdu vo výške 10 835 Kč, ďalej dlh za prečerpanú
dovolenku 18 555 Kč a dlh za zdravotné poistenie 383 Kč. Napriek výzva žalobcu, žalovaný uvedený
dlh neuhradil, preto žalobca podal žalobu na súd.
Na základe takto podanej žaloby v súlade s Nariadením EP a Rady ES č. 1896/2006, ktorým sa zavádza
európske konanie o platobnom rozkaze, tunajší súd dňa 24. 4. 2015 pod sp. zn. XC/XX/XXXX vydal
európsky platobný rozkaz. Keďže európsky platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk
žalovanému, preto v súlade s ustanovením §174a ods. 2 O.s.p., ho súd zrušil uznesením zo dňa 28. 9.
2015 a vo veci nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného
registra žalobcu, s pracovnou zmluvou, oznámením o okamžitom zrušení pracovného pomeru +
doručenkou, mzdovým listom žalovaného za r. 2013, potvrdeniami o prevzatí záloh žalovaným,
mzdovými páskami žalovaného, výzvou na úhradu dlhu a zistil nasledovný skutkový stav.Dňa 22. 10. 2007 žalobca ako agentúra práce s povolením na sprostredkovateľské činnosti v
oblasti zamestnania a ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s
dojednaním o možnosti dočasného pridelenia zamestnanca. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú
s miestom výkonu práce Q., dňom nástupu do práce 23. 10. 2007, so skúšobnou dobu 2 mesiace a
záväzkom žalovaného pracovať ako „zámočník, zvárač“.
Podľa bodu VI.5. Zmluvy, zamestnávateľ považuje za hrubé porušenie pracovnej morálky s príslušnými
právnymi dôsledkami pre ukončenie pracovnoprávneho vzťahu najmä požívanie alkoholických nápojov
v pracovnej dobe, neospravedlnený neskorý príchod, neospravedlnená absencia na pracovisku,
akékoľvek ohrozenie bezpečnosti na pracovisko, ako aj tolerovanie porušovania predpisov BOZP
ostatnými pracovníkmi, zvlášť predpisov týkajúcich sa zabraňovaniu úrazom a požiarom.
Podľa bodu VI.7. druhá veta Zmluvy, zamestnanec sa zaväzuje oznámiť zamestnávateľovi bez
zbytočného odkladu všetky rozhodné údaje, týkajúce sa jeho osoby, ktoré sú nevyhnutné, ako napr.
zmena bydliska, zmenu čísla účtu, na ktorý má byť poukázaná mzda atď..
Podľa bodu VI.8. Zmluvy, táto pracovná zmluva, všetky právne vzťahy z nej vzniknuté, ako aj všetky
práva a povinnosti zmluvných strán, sa riadia hmotným právom Českej republiky, najmä zákonníkom
práce a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Listom zo dňa 20. 8. 2013, ktorý bol žalovanému zasielaný na adresu trvalého bydliska, uvedenú v
pracovnej zmluve, žalobca oznámil žalovanému, že okamžite s ním končí pracovný pomer podľa §55
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že žalovaný porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým
spôsobom tým, že od 15. 8. 2013 bez ospravedlnenia nenastúpil na pracovisko. List žalovaný na adrese
trvalého bydliska neprevzal.
Z potvrdení o prevzatí záloh žalovaným na mzdu, prípadne cestovné, vyplýva, že žalovaný prevzal
zálohy takto: dňa 15. 7. 2013 sumu 3000 Kč, kde z tejto sumy si žalobca strhol 1165 Kč a teda
neuhradených ostalo 1835 Kč; dňa 23. 7. 2013 sumu 2000 Kč; dňa 1. 8. 2013 sumu 1500 Kč; dňa 6.
8. 2013 sumu 1000 Kč; dňa 8. 8. 2013 sumu 2000 Kč; dňa 10. 8. 2013 sumu 500 Kč; dňa 12. 8. 2013
sumu 1000 Kč; dňa 15. 8. 2013 sumu 1000 Kč.
Z mzdového listu žalovaného za r. 2013 vyplýva, že žalovaný čerpal v marci a apríli 2013 dovolenku v
rozsahu 16dní, kde mu bola vyplatená náhrada mzdy vo výške 13 847 Kč a odvedené poistné vo výške
4 708 Kč.
Podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac júl 2013, žalovaný mal neospravedlnenú absenciu za deň
9. 7. 2013, 19. 7. 2013, 22. 7. 2013 - 23. 7. 2013 a 29. 7. 2013. Po započítaní prevzatých záloh, jeho
dlh voči žalobcovi bol vo výške 7641 Kč.
Podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac august 2013, v tomto mesiaci žalovaný mal
neospravedlnenú absenciu za deň 2. 8. 2013 a za obdobie od 16. 8. 2013 do 30. 8. 2013. Po započítaní
prevzatých záloh, ako aj dlhu za mesiac júl 2013, dlh žalovaného bol vo výške 10 835 Kč.
Podľa predloženej výplatnej pásky za mesiac september 2013, za obdobie od 1. 9. 2013 do 10. 9. 2013,
žalobca odviedol za žalovaného poistné na zdravotné poistenie vo výške 383 Kč, t.j. 8500 Kč minimálna
mzda/30 kalendárnych dní x 10dní neospravedlnenej absencie x 13,5% zdravotné poistenie.
Výzvou zo dňa 3. 2. 2014 žalobca prostredníctvom splnomocnenej advokátskej kancelárie, vyzval
žalovaného na úhradu dlhu vo výške 29 773 Kč najneskôr do 4. 2. 2014. Žalovaný tento list na adrese
trvalého bydliska neprevzal.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je dôvodná.
Žalobca má sídlo na území Českej republiky, žalovaný má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím
prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci
a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci
a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, zamestnávateľ môže začať
konanie len na súdoch členského štátu, v ktorom má zamestnanec bydlisko.
Podľa ustanovenia §11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho
skončenia.
Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku
Nariadenia č. 1215/2012, je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.
Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok
8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I) v spojení s čl. 3 ods. 1 citovaného Nariadenia.
Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), individuálna pracovná zmluva sa spravuje právnym
poriadkom zvoleným zmluvnými stranami v súlade s článkom 3. Takáto voľba práva však nesmie zbaviť
zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou
podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným.
V danej veci si žalobca uplatňuje svoj nárok, vyplývajúci z individuálneho pracovnoprávneho vzťahu,
vzniknutého medzi účastníkmi konania. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (zamestnanec) mal v čase
uzavretia predmetnej zmluvy, ako aj v súčasnosti má, trvalý pobyt v Slovenskej republike. Vzhľadom na
čl. VI.8. pracovnej zmluvy, je rozhodným právom, ktoré je potrebné v danej veci aplikovať, právo Českej
republiky.
Podľa ustanovenia §307a Zák. č. 262/2006 Sb. Českej republiky (Zákonníka práce ČR), za závislú prácu
podľa §2 sa považujú také prípady, keď zamestnávateľ na základe povolenia podľa osobitného právneho
predpisu (ďalej len „agentúra práce“) dočasne prideľuje svojho zamestnanca k výkonu práce k inému
zamestnávateľovi na základe dojednaní v pracovnej zmluve alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorými
sa agentúra práce zaviaže zaistiť svojmu zamestnancovi dočasný výkon práce podľa pracovnej zmluvy
alebodohodyopracovnejčinnostiuužívateľaazamestnanecsazaviažetútoprácukonaťpodľapokynov
užívateľa a na základe dohody o dočasnom pridelení zamestnanca agentúry práce, uzatvorenej medzi
agentúrou práce a užívateľom.
Podľa ustanovenia §55 ods. 1 písm. b) Zák. č. 262/2006 Sb. Českej republiky (Zákonníka práce ČR),
zamestnávateľ môže výnimočne pracovný pomer okamžite zrušiť len vtedy, ak zamestnanec poruší
povinnosť, vyplývajúcu z právnych predpisov, vzťahujúcich sa k ním vykonávanej práci zvlášť hrubým
spôsobom.
Podľa ustanovenia §336 ods. 4 Zákonníka práce ČR, povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť
je splnená, ak zamestnanec písomnosť prevezme. Ak si zamestnanec uloženú písomnosť (ods.
3) nevyzdvihne do 10 pracovných dní, považuje sa za doručenú posledným dňom tejto lehoty;
táto nedoručená písomnosť sa odosielajúcemu zamestnávateľovi vráti. Ak zamestnanec doručenie
písomnosti prostredníctvom prevádzkovateľa poštovných služieb znemožní tým, že poštovú zásielku
obsahujúci písomnosť odmietne prevziať alebo neposkytne súčinnosť potrebnú k doručeniu písomnosti,
považuje sa písomnosť za doručenú dňom, kedy k znemožneniu doručenia písomnosti došlo.
Zamestnanec musí byť doručovateľom poučený o následkoch odmietnutia prevzatia písomnosti; o
poučení musí byť písomný záznam.
Podľa ustanovenia §331 Zákonníka práce ČR, vrátenie neprávom vyplatených čiastok môže
zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, len ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností
predpokladať, že ide o čiastky nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to do 3rokov odo dňa ich
výplaty.V danej veci súd mal za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovaným
ako zamestnancom na základe zmluvy zo dňa 22. 10. 2007 vznikol pracovnoprávny vzťah, v zmysle
ktorého žalobca sa zaviazal zaistiť žalovanému dočasný výkon práce u iných zamestnávateľov a
žalovaný sa zaviazal pre nich a podľa ich pokynov vykonávať prácu zámočníka - zvárača. Taktiež
súd mal za dostatočne preukázané, že žalovaný hrubo porušil pracovnú disciplínu neospravedlnenými
absenciami na pracovisku a to v dňoch 9. 7. 2013, 19. 7. 2013, 22. 7. 2013 - 23. 7. 2013, 29. 7. 2013,
2. 8. 2013 a v dňoch od 16. 8. 2013. Preto žalobca listom zo dňa 20. 8. 2013, ktorý bol žalovanému
zaslaný na adresu uvedenú v pracovnej zmluve ako trvalé bydlisko žalovaného, okamžite s ním zrušil
pracovný pomer v súlade s ustanovením 55 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ČR. Aj keď žalovaný
uvedenú zásielku neprevzal v odbernej lehote, v súlade s ustanovením §336 ods. 4 Zákonníka práce
ČR v spojení s bodom VI.7. druhá veta Zmluvy, súd túto zásielku považoval za doručenú a súd má za
to, že pracovnoprávny vzťah bol medzi účastníkmi konania ukončený ku dňu 10. 9. 2013.
Ďalej mal súd za preukázané, že žalovanému v období od 15. 7. 2013 do 15. 8. 2013 boli vyplatené
vopred zálohy na mzdu a to v celkovej výške 12 000 Kč (dňa 15. 7. 2013 suma 3000 Kč, dňa 23. 7. 2013
suma 2000 Kč, dňa 1. 8. 2013 suma 1500 Kč, dňa 6. 8. 2013 suma 1000 Kč, dňa 8. 8. 2013 suma 2000
Kč, dňa 10. 8. 2013 suma 500 Kč, dňa 12. 8. 2013 suma 1000 Kč a dňa 15. 8. 2013 suma 1000 Kč.
Prevzatie týchto záloh na mzdu žalovaný potvrdil svojím podpisom. Po okamžitom zrušení pracovného
pomeru pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny však žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi uvedenú
sumu. Keďže žalobca si zrážkou zo mzdy vo svoj prospech uhradil sumu 1165 Kč., na zaplatenie zvyšku
vovýške10835Kčsúdzaviazalžalovaného.Uvedenávýškadlhuvyplývaajzvýplatnejpáskyzamesiac
august 2013.
Podľa ustanovenia §223 ods. 2 Zákonníka práce ČR, ak zamestnávateľ kráti zamestnancovi dovolenku
za neospravedlnene zmeškanú smenu (pracovný deň), môže mu dovolenku krátiť o 1 až 3dni;
neospravedlnené zmeškanie kratších častí jednotlivých smien, sa môžu sčítať.
Ako súd vyššie konštatoval, súd mal preukázanú neospravedlnenú absenciu v práci na strane
žalovaného v dňoch 9. 7. 2013, 19. 7. 2013, 22. 7. 2013 - 23. 7. 2013, 29. 7. 2013, 2. 8. 2013 a v
dňoch od 16. 8. 2013. Súčasne súd mal za preukázané, že žalovaný v mesiacoch marec a apríl 2013
čerpal dovolenku v počte 16dní, za ktoré žalovanému bola vyplatená náhrada mzdy v sume 13 847 Kč
a odvedené poistné 4708 Kč. Keďže za neospravedlnenú absenciu v práci žalobca skrátil žalovanému
dovolenku o 3dní za každú zmeškanú smenu, teda o všetkých 16dní dovolenky, preto žalovaný je
povinný vrátiť žalobcovi celú vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku vo výške 13 847 Kč, ako aj poistné
vo výške 4708 Kč, ktoré žalobca uhradil za čas za žalovaného. Preto súd žalobe žalobcu aj v tejto časti
vyhovel.
Súd žalobe žalobcu vyhovel aj v časti o zaplatenie 383 Kč. Súd mal za preukázané, že v súlade s
ustanovením §9 ods. 4 Zák. č. 48/1997 Sb. Českej republiky o verejnom zdravotnom poistení, žalobca
za obdobie neospravedlnenej absencie v období od 1. 9. 2013 do 10. 9. 2013, odviedol za žalovaného
poistné na zdravotné poistenie vo výške 383 Kč, t.j. 8500 Kč minimálna mzda/30 kalendárnych dní x
10dní neospravedlnenej absencie x 13,5% zdravotné poistenie. Preto žalobca má nárok na náhradu
uvedenej sumy vo výške 383 Kč a súd žalobe žalobcu aj v tejto časti vyhovel.
Podľa ustanovenia §517 ods.1 Občianskeho zákonníka Českej republiky (Zákon číslo 40/1964 Zb.),
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pokiaľ nie je podľa tohto
zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania stanoví
vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v spojení s prechodným
ustanovením v článku II Nariadenia vlády Českej republiky číslo 163/2005 Sb., výška úrokov z
omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou, zvýšenej o
sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je
výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou a platnej
pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.Žalovaný svoj dlh vo výške 29 773 Kč neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania. Z tohto
dôvodu súd okrem istiny zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úrokov z omeškania z dlžnej sumy, ktorých
výška je v súlade s citovaným ustanovením.
Žalobcabolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdvsúladesustanovením§142ods.1O.s.p.
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 64,50 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.