Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233825
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113233825.7

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobkyne E. R., W.. XX.XX.XXXX,
trvalé bytom XXX XX U. Č.. XXX, I. L., právne zastúpenej JUDr. Bernardínou Ilčinovou, advokátkou, so
sídlom Prešov, Duchnovičovo nám. 1, proti žalovaným X. E. F., C.. M., W. W. Y., X. Y. Q., C.. Š. W. W. Y.,
X. S.V. G., C.. Š., W.. XX.XX.XXXX, W. W. Y., X. A. Š., C.. Š., W.. XX.X.XXXX, W. W. Y., X. Š. Š., C.. Š.
W. W. Y., X. R. Š., C.. Š., W.. XX.X.XXXX, W. W. Y., všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom,

so sídlom Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 20.11.2013 domáhala, aby súd určil, že je podielovou

spoluvlastníčkou parc.č. KN-C XXX - orná pôda o výmere 847 m2, zapísané na LV č. XX k.ú. U. v podiele
212/360-in na podiely pod por.č. 2,4, 5,6, 7, 8,10,11,12,13,14,15,16, a 17.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že je podielovou spoluvlastníckou nehnuteľností v kat. území U., zapísané
na LV č. XX a to: - p.č. KN-C XXX druh pozemku: orná pôda o výmere 847 m2. Jej spoluvlastnícky
podiel pod BI je 56/360-in k celku. Alikvotný podiel v parc.č. KN-C XXX je 131,76 m2. Žalobkyňa je

právna nástupkyňa po nebohom otcovi Š.M. Š., nar 3.9.1900, ktorý zomrel 26.5.1965. Nehnuteľnosti
zapísané v liste vlastníctva č. XX v k.ú. U.: p.č. V.-Z. XXX druh pozemku: orná pôda o výmere 847 m2, sú
v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov žalovaných, ktoré je formálne. Správu na podiel
žalovaných v 1. až 7. rade z tejto parcely pod F. je uvedený Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta
36, 81715 Bratislava 11. Žalovaní v 2. - 6. rade sú deti po neb. R. Š. - jeho zákonní dedičia z prvého
manželstva s neb. Y. M.. Žalovaní v 2.

- 6. rade po 1. sv. vojne v 20-tych rokoch min. storočia sa natrvalo odsťahovali do USA. Po poručiteľovi
R. Š. - ich otcovi jeho podiely prešli na jeho zákonné deti z prvého manželstva s neb. Y. M.. Žalovaná v
1. rade E. F., C.. M. je sestra neb. Y. M., ktorá sa taktiež odsťahovala za prácou do USA.

Š. Š. Y.. - otec žalobkyne bol na základe zápisnice napísanej H.. E. H. - prešovským verejným

notárom dňa 6.12.1927 o pojednávaní pozostalosti neb. R. Š. roľníka, so zanechaním testamentu vo
U. dňa 17.1.1925 ustanovený ako opatrovník. Ako opatrovník vzdialených, ktorí žili v USA predmetné
nehnuteľnosti nepretržite obhospodaroval. Všetci jeho súrodenci bývali v USA a pred 2. svetovou vojnou
odkázali svojmu bratovi Š. Š., aby ich spoluvlastnícke podiely po neb. otcovi užíval a obhospodaroval
ako svoje vlastné, pretože oni sa už domov nevrátia. Menovaný tieto nehnuteľnosti užíval ako svoje
vlastné. Žalobkyňa je právnou nástupkyňou po Š. Š.. Po dovŕšení 18. roku jej veku tieto nehnuteľnosti

jej otec daroval a tieto naďalej obhospodarovala pre poľnohospodárske účely spolu s manželom pre
seba a svoju rodinu. V dedičskom konaní H. XXX/XXXX-X/XX po neb. Š. Š. (otcovi) z predmetnejparcely nadobudla jeho spoluvlastnícky podiel XX/XXX-K. k celku - uvedený pod F. N. Č.. XX v k.ú.
U.. Ostatné spoluvlastnícke podiely jeho súrodencov neboli majetkovo právne vyporiadané, preto ako
domnelá vlastníčka domáha sa vlastníctva tak, ako je uvedené v žalobe. Pobyt žalovaných nie je jej

známy, počas celej doby neudržiavala s nimi žiaden kontakt. Žalobkyňa si započítava oprávnenú držbu
svojho otca Š. Š. na spoluvlastnícke podiely Y. Q. - Y.Á. L., S. G., A. Š., R. Š., Š. Š. E. E. F., ktorá tieto
nehnuteľnosti užívala ako svoje vlastníctvo.

Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili.

V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu späť voči žalovaným v 6., 8. - 15. rade. Súd uznesením
zo dňa 30.6.2015 konania voči ním zastavil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, pôvodne žalovaných v 9. - 14. rade, listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise a to výpisom z listu vlastníctva č.22 na č.l 7-8, výťahom zo zápisnice na

č.l. 9-11, majetkovou podstatou na č.l. na č.l. 12, mapkami na č.l. 31, 32, vyjadrením na č.l. 34-35,
rozhodnutím H. XXX/XX na č.l. 52, vyjadrením na č.l. 54, výzvou na odstránenie zistených nedostatkov
na č.l. 55, kúpno-predajnou zmluvou na č.l. 61, vyjadrením na č.l. 64-66, čiastočným späťvzatím žaloby,
rozsudkom Okresného súdu Prešov XXC/XXX/XXXX, notárskou zápisnicou W., kúpno-predajnou
zmluvou zo dňa 16.6.1952, rodnými listami nachádzajúcimi sa v prílohovej obálke. Zo spisu H. - úmrtným

listom na č.l. 1, návrhom na č.l. 2, výpisom z pozemkovej knihy na č.l. 4-6, stavom podľa pozemkovej
knihy na č.l. 8, identifikáciou parcel na č.l. 12, výpisom pozemkovej knihy na č.l. 13-14, listom vlastníctva
na č.l. 15, výpisom z pozemkovej knihy na č.l. 16-17, osvedčením o dedičstve na č.l. 19-20.a zistil tento
skutkový stav:

Z Výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti neb. R. Š. č. XXX/XXXX zo dňa 6.12.1927 na č.l.
9-11 vyplýva, že predmetom dedenia po uvedenom poručiteľovi boli aj parcely zapísané v pôvodnej PK
zápisnici č. XX, k. ú. U.. Poručiteľ zanechal testament. Dedičstvo po uvedenom poručiteľovi nadobudli
žalovaní v 2.-6. rade, spolu so Š.

Š.,otcomžalobkyne,akoajďalšímideťmiporučiteľa.Žalovanýchv2.-6.radezastupovalakoopatrovník
Š. Š..

Pôvodne žalovaný T. F. pri svojom výsluchu uviedol, že parcelu 241 užíval S.Š. F. až do roku 1992, kedy
zomrel a začali spory.

Pôvodne žalovaná E. F. pri svojom výsluchu uviedla, že parcela patrila Š. a vždy na tejto parcele videla
robiť pána F. a túto užíval v celku.

Pôvodne žalovaný S. Č. pri svojom výsluchu uviedol, že na tejto parcele spolu s otcom sadili žito a
pšenicu a mali tam aj posadenú zeleninu.

Pôvodne žalovaný U. W. pri svojom výsluchu uviedol, že od roku 1950 až do založenia družstva túto

parcelu obrábali spolu s otcom S. Č.. Žalobkyňa túto parcelu nikdy neužívala.

Pôvodne žalovaný T. W. pri svojom výsluchu uviedol, že uvedenú parcelu obhospodarovali F., Č. a rodina
W.. Špic parcely bol odjakživa W.. Žalobkyňa túto parcelu nikdy neužívala.

Pôvodne žalovaná X. F. pri svojom výsluchu uviedla, že o túto parcelu sa staral jej otec. Keď je otec
zomrel tak sa o túto parcelu začali zaujímať aj ďalší dedičia a to T. W., Y. Č., U. W., T. W. a ona. O túto
parcelu sa žalobkyňa a ani jej otec nikdy nestarali.

Z kúpnopredajnej zmluvy na č.l. 68 vyplýva, že Š. Š. odpredal R. L. a jeho manželke nehnuteľnosť

nachádzajúcu sa v katastrálnom území obce U. a zároveň potvrdil, že odpredal nehnuteľnosť, ktorá
patrila jemu a jeho bratom a sestrám, ktorí sú v USA.Podľa rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove č. H. XXX/XX z januára 1966 dedičstvo po poručiteľovi
Š. Š. pripadlo žalobkyni na základe schválenej dedičskej dohody medzi dedičmi a takto nadobudla podiel
XX/XXX k celku.

Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej
veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 131 ods. 1 Občianskeho zákonníka neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Ak sú žalovaní zapísaní v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastníci spornej nehnuteľnosti, žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne rozhodnutie môže
byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru, že
žaloba je nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť

splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou
právnouúpravou(obyčajovéprávoplatnénaSlovenskudo31.decembra1950,ďalej§115a§116ods.1
v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka
v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je
oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za oprávnenú držbu

sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j. aj
okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna
predstava držiteľa. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí preukázaťv tomto prípade žalobkyňa, pričom takouto okolnosťou je nadobúdací titul, aj keď neperfektný, napr.
kúpna, alebo darovacia zmluva, či iný právny úkon, na základe ktorého možno odvodzovať skutočnosť,
že má k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len

domnelý právny titul, ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Dobrá viera držiteľa sa musí
vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom
držby, teda aj na existenciu písomnej zmluvy o prevode. Ak mal právny predchodca žalobcu vstúpiť do
oprávnenej držby v období od roku 1927, kedy došlo podľa vyjadrenia žalobkyne k darovacej zmluvy,

t.j. za situácie, že na území Slovenska platilo uhorské obyčajové právo, sa pre vydržanie vyžadovala
nepretržitá dobromyseľná držba 32 rokov tak podmienka, aby nadobudol vlastnícke právo nebola
splnená, keďže do 31.12.1950 táto doba neuplynula. Podľa Občianskeho zákonníka číslo 141/1950
Zb. bol obmedzený, oproti uhorskému obyčajovému právu predmet vydržania a odlišne upravená
vydržacia doba (§ 111 až 129). V prípade nehnuteľnosti sa vyžadovala 10-ročná premlčacia doba (§
116 ods. 1), pričom vydržanie nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby,

ktoré začali plynúť pred 1. 1. 1951 podľa uhorského obyčajového práva, skončili najneskôr uplynutím
vydržacej doby platnej pre vydržanie nehnuteľnosti, t.j. k 1. 1. 1961. Avšak aj v tomto prípade sa pre
dobromyseľnosť a teda oprávnenú držbu vyžadoval nadobúdací titul. Preukázanie nadobúdacieho titulu,
aj keď neperfektného pre oprávnenú držbu a teda splnenie podmienky vydržania, bolo v platnosti aj
podľa Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Zb. Z uvedených skutočností teda jednoznačne vyplýva,

že pre vydržanie sa vyžadovalo a aj vyžaduje splnenie podmienky dobromyseľnej držby, pričom na jej
preukázanie je potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj neperfektný. Ak
sa niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí a to ani v prípade, že je presvedčený, že
takáto zmluva postačuje na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. O tom, že žalobkyňa,

resp. jej právny predchodca neboli dobromyseľní a teda neboli oprávneným držiteľom pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním svedčí skutočnosť, že žiadnym právne relevantným spôsobom (písomnou
listinou, resp. svedeckými výpoveďami) žalobkyňa nepreukázala súdu nadobúdací titul. Z predloženého
Výťahu zo zápisnice o pojednávaní pozostalosti neb. R. Š. Č.. XXX/XXXX zo dňa 6.12.1927 vyplýva, že
predmetom dedenia po uvedenom poručiteľovi boli aj parcely zapísané v pôvodnej PK zápisnici č. XX,

k. ú. U.. Otec žalobkyne teda vedel, že koná ako opatrovník žalovaných v 2. - 6. rade, že sú aj ďalšie deti
poručiteľa, ktorých zastupoval Ján Novotný. Vedel, že nadobúda po poručiteľovi len podiel rovnako, ako
jeho súrodenci. Žalobkyňa odvodzovala dobromyseľný vstup do držby od ústnej darovacej zmluvy. V
tejto časti však žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala darovaciu zmluvu. Pokiaľ podľa
tvrdenia žalobkyne tieto nehnuteľnosti žalovaní darovali, pretože sa nevrátia už z USA, tak súdu sa to

nezdá pravdepodobné, pretože táto skutočnosť by sa zohľadnila už v predmetnom dedičskom konaní.
Pokiaľ ide o podiel žalovanej v 1. rade, tak samotná skutočnosť, že žalovaná v 1. rade odišla s celom
rodinou so USA v žiadnom prípade nemôže zakladať dobromyseľný vstup do držby. Žalobkyňa ďalej
neniesla dôkazne bremeno a taktiež nepreukázala darovanie nehnuteľnosti zo strany jej otca na ňu a
tým plynutie vydržacej doby. Rovnako možno konštatovať, že žalobkyňa žiadnym právne relevantným

spôsobom nepreukázala súdu nadobúdací titul V konaní taktiež nebola preukázaná držba nehnuteľnosti
žalobkyňou. Všetci povodní žalovaní vyvrátili, aby žalobkyňa, prípadne jej otec túto parcelu užívali.
Pôvodne žalovaná E. F. pri svojom výsluchu síce uviedla, že parcela patrila Š., avšak dodala, že na tejto
parcele videla robiť pána F. a túto užíval v celku.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania od katastrálneho odboru, akým spôsobom Salanciovi si
osvedčili vlastnícke právo, keďže pôvodne tieto parcely vlastnili tí istí

neznámi vlastníci, keďže navrhované doplnenie dokazovania nepovažoval za dôvodné a účelné
vzhľadom na to, že sa jedná úplne iné parcely a takýmto doplním nebude preukázaná dobromyseľnosť

žalobkyne, resp. jej otca a rovnako ani samotná držba.

Vzhľadom na nepreukázanie splnenia podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, súd
žalobu zamietol.

O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. žalovaní mali v konaní plný úspech,
avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnili súd im náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy

trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon
rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.

z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).